Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/62/2015 z 26. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. septembra 2016, sp. zn. 20S/62/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200509.1 Krajský súd Trnava | 20S/62/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200509.1 | 2016-09-26 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56c544e7-b7d8-400a-b397-fe7a87b54694 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200509.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/62/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200509
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200509.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa
51, Šaľa, IČO: 36 738 913, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40,
Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/203259/2015/5057 zo dňa 15.05.20105
takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2015 žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/203259/2015/5057 zo dňa 15.05.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 30.10.2014 č. 9410402/5/4827913/14/Rig, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 v spojení s § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (DPH) rozdiel v sume 313.005,90 eur na DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2010, keď nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume 284.611,29 eur a
vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 28.394,61 eur.

2. Žalobca v žalobe namietal procesné a vecné vady rozhodnutia prvostupňového daňového orgánu,
ktorými sa žalovaný vôbec nezaoberal a bez ďalšieho ho potvrdil, neskúmal, či sa správca dane
úplne správne a zrozumiteľne vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré špecifikoval tak v
odvolaní, ako i vo vyjadrení k protokolu z vykonanej daňovej kontroly. Žalovaný takýmto postupom
porušil zákonné ustanovenia príslušného právneho poriadku, v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového daňového orgánu vychádzajú z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia zistených skutočností. Žalobca v daňovom konaní predložil
dostatok dôkazov, ktorými preukázal, že splnil podmienky pre priznanie uplatneného nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010, ale žalovaný, ako i prvostupňový daňový orgán
neúplnými a nepreskúmateľnými dôkazmi a bez vzájomných súvislostí rozhodli, hoci nemali preukázané,
že by nimi uvádzané skutočnosti boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení
platných ustanovení zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.

3. Žalobca zdôraznil, že daňové priznanie podal dňa 25.05.2010 za zdaňovacie obdobie apríl 2010, na
základe čoho mal správca dane pri daňovej kontrole postupovať podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení
účinnom od 01.05.2010 do 31.12.2010 a v lehote v ňom uvedenej mal nadmerný odpočet vrátiť. Správca
dane však v rozpore s uvedeným ustanovením nevrátil žalobcovi v zákonom stanovenej lehote uplatnený



nadmerný odpočet DPH, ani nezačal daňovú kontrolu, ktorá okolnosť zakladá nezákonnosť konania
prvostupňového daňového orgánu. Daňová kontrola bola začatá až dňa 19.07.2010, čo je po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, a takýmto konaním bol žalobca výrazne ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch.

4. Za rozpor so zásadami daňového konania označil žalobca i samotnú daňovú kontrolu oprávnenosti
uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, ktorú nemožno začať iba samovoľne a formálne, ktorou sa tak
zastiera skutočne konanie správcu dane, a tým je zadržanie výplaty nadmerného odpočtu DPH. Takýto
postup je neprípustný, zákon ho nedovoľuje a ďalším postupom správca dane neúmerne predlžoval celé
konanie, z čoho vyplýva, že samotná daňová kontrola je nezákonná a tak i protokol aj s dodatkom majú
povahu nezákonné získaného dôkazného prostriedku.

5. Žalobca namieta dobu trvania daňovej kontroly, ktorá začala 19.07.2010, skončila 20.08.2012. Počas
tohto obdobia správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácií, ktorá ale nie je konaním, pretože sa ňou nerozhoduje o právach a povinnostiach
daňového subjektu, je iba bežným vykonávaním dokazovania dožiadaním do zahraničia, čo nezakladá
dôvod pre prerušenie konania podľa § 20a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Správca dane tak nebol oprávnený
postupovať podľa § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. jeho postup je i v tejto časti nezákonný, pretože
nezákonným prerušením konania prekročil celkovú zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.
Správca dane sa preto nesprávne domnieva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú. Ust.
§ 25a zák. č. 511/1992 Zb. sa pritom vzťahuje iba na daňové konanie, nie na daňovú kontrolu, ktorá
nie je etapou daňového konania, keďže výsledkom nie je vydanie rozhodnutia. K prerušeniu daňovej
kontroly tak došlo bez jasného, zrozumiteľného odôvodnenia a prekročením lehoty, ktorú zákon pre
daňovú kontrolu poskytuje, došlo i k porušeniu zásady proporcionality a zákonnosti. Žalovaný naviac
lehotu na vykonanie daňovej kontroly ešte predĺžil o 6 mesiacov v čase, keď správca dane prekročil
zákonom prípustnú dobu trvania daňovej kontroly. Doba trvania daňovej kontroly výrazne presiahla
zákonom stanovenú 6 mesačnú lehotu, a tak správca dane zaťažil celé konanie vadou nezákonnosti,
keď postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. Počas tohto obdobia správca
dane zadržiaval žalobcom poskytnuté účtovné doklady bez zákonného dôvodu, čím tiež neprimerane
zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, tým, že tento nemohol disponovať s originálmi
účtovných dokladov, ktoré pre svoju podnikateľskú činnosť potreboval.

6. Z vykonanej daňovej kontroly DPH bol vyhotovený Protokol č. 9410401/5/1851217/20128/Byz zo
dňa 19.07.2012 a k nemu Dodatok č. 1 zo dňa 17.08.2012, ktoré podľa tvrdenia správcu dane boli
so žalobcom prerokované. Žalobcovi nebola však poskytnutá zákonná lehota na preštudovanie a
oboznámenie sa s dodatkom k protokolu, ani možnosť vyporiadať sa s námietkami, preto takýto postup
žalobca rovnako považuje za nezákonný, ktorý znamená zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobcu, keď mu nebolo umožnené riadne sa vyjadriť,. Samotný protokol nemal ani zákonné náležitosti,
keďže nebol opatrený vlastnoručným podpisom zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú
kontrolu, hoci tak ukladá ust. § 15 ods. 11 písm. k) zák. č. 511/1992 Zb.

7. Na základe daňovej kontroly bol žalobcovi dňa 31.08.2012 doručený Dodatočný platobný výmer č.
9410401/5/2292704/2012 zo dňa 22.08.2012, ktorý bol následne na základe odvolania žalobcu zrušený
a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Správca dane doplnil dokazovanie iba o výsluch svedkov, ale nevykonal ostatné potrebné dôkazy
v rozsahu, ako mu uložil žalovaný, podľa čoho mal vyzvať HBL s.r.o., MARIOL KN s.r.o. a Colný
úrad Trnava, aby podali k veci vysvetlenie. Správca dane takto nepostupoval, a tým založil ďalší
dôvod pre zrušenie dodatočného platobného výmeru, čomu prispela i súčtová chyba, ktorá mohla
mať vplyv na výrok rozhodnutia. Správca dane sa napriek tomu v novom rozhodnutí odvoláva na
svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným zrušené. Nie je tak zrejmé, či súčtovú chybu
správca dane doplnením dokazovania odstránil a neuviedol, ako sa vyporiadal s ostatnými dôkazmi,
najmä výsluchom konateľa a spoločníka spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., ktorý je zároveň
aj konateľom a spoločníkom spoločnosti MARIOL KN s.r.o. J. O., ku ktorého výpovedi absentuje
hodnotenie správcu dane. Rovnako v rozhodnutí správcu dane nie je žiadnym spôsobom vyhodnotený
výsluch svedkov J. X. a H. P., ani výsluch J. U., tieto ani žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotil,
preto tvrdenia žalovaného uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí sa nezakladajú na pravdivom
skutkovom základe.



8. Žalobca namieta, že správca dane celé vyrubovacie konanie po ukončení daňovej kontroly dňa
20.08.2012 zaťažil nezákonnosťou, pretože postupoval podľa zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v
znení neskorších predpisov napriek tomu, že mal postupovať podľa zák. č. 511/1992 Zb. v znení v tom
čase účinnom, ako je uvedené v § 165 zák. č. 563/2009 Z.z., čím tiež porušil práva žalobcu a žalovaný
takéto rozhodnutie bez ďalšieho potvrdil.

9. Žalobca za nesprávne označil aj poučenie správcu dane o označení orgánu príslušného na zaslanie
odvolania. V poučení je uvedené, že odvolanie je potrebné podať na „Daňový úrad Nitra“, ale údaje
uvedené správcom dane v texte rozhodnutia nie sú totožné s poučením, a žalobca tak nemá právnu
istotu, na ktorý príslušný orgán mal opravný prostriedok adresovať.

10. Žalobca namieta i príslušnosť orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, pretože ak ho vydala
pobočka daňového úradu ide o subjekt, ktorý je organizačnou zložkou daňového úradu, vydal ho orgán
bez právnej subjektivity. Prvostupňové rozhodnutie je ale opatrené úradnou pečiatkou so štátnym
znakom s nadpisom „Daňový úrad Nitra“, na ktorý je potrebné podať i odvolanie, ako je uvedené v
poučení, čo zakladá zmätočnosť predmetného rozhodnutia. Ak teda prvostupňové rozhodnutie vydal
daňový orgán, ktorý na tento úkon z hľadiska vecnej príslušnosti nebol oprávnený, pretože je orgánom
bez právnej subjektivity, ide o vydanie nulitného rozhodnutia.

11. Žalobca považuje za nesprávny aj postup správcu dane pri skúmaní námietky zaujatosti podanej proti
postupu zamestnancov správcu dane a to Ing. H. U. a Bc. P.P., ktorú žalobca podal dňa 21.05.2013, ale
ktorej nebolo vyhovené, hoci ju celkovo v konaní dvakrát uplatnil. Na základe osobne podanej námietky
zaujatosti ale boli Daňovým úradom Nitra dňa 16.08.2013 uvedené zamestnankyne vylúčené z konania
o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011. Žalobca namieta, z akého dôvodu neboli vylúčené z daňovej
kontroly už za zdaňovacie obdobie apríl 2010 a podľa žalobcu úkony, ktoré boli vykonané uvedenými
zamestnankyňami sú získané nezákonným spôsobom a nemal správca dane na ne vôbec prihliadať.

12. Správca dane porušil príslušné právne predpisy, keď duplicitne vykonával doručovanie tak na adresu
JUDr. Kuttnerovej, hoci táto nebola jeho splnomocneným zástupcom a takýto konaním uvedeného
advokáta správca dane výrazne obťažoval.

13. Žalobca namieta i celkový prístup správcu dane, ktorý v rozsiahlom prvostupňovom rozhodnutí
iba okopíroval údaje z príslušného administratívneho spisu bez toho, aby ich vyhodnotil a vyporiadal
sa zákonným spôsobom, rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu je obmedzené iba na opis
vykonaných dôkazov bez vyhodnotenia.

14. Žalobca má za to, že zákonnými dôkazmi preukázal dôvodnosť uplatneného práva na odpočet
dane z DPH v súvislosti s čím mal potom žalovaný ako aj prvostupňový správca dane povinnosť
vyhodnotiť tieto doklady podľa ich obsahu a ak v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by pravdivosť
týchto dokladov vyvrátili nie je možné, aby bol žalobca zaväzovaný k preukázaniu skutočností, ktoré
neboli jeho dôkazným bremenom a bol zaťažený povinnosťami, ktoré presiahli rámec zákona. Ak
žalovaný resp. prvostupňový daňový orgán pri výkone daňovej kontroly, alebo vo vyrubovacom konaní,
či odvolacom konaní zistili okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňového podvodu, či
zneužitiu práva, bolo povinnosťou daňových orgánov objektívne túto skutočnosť preukázať, ktorý záver
je zhodný i s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako i s rozhodnutiami NS SR. V závere žalobca zdôraznil,
že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správca dane založili svoje rozhodnutia na pochybnostiach, ktoré
nepreukázali a správne právne neposúdili, rozhodnutie je porušením zásad daňového konania, ako aj
porušením práva žalobcu na spravodlivé konanie. Rozhodnutie žalovaného trpí absenciou skutkových
dôvodov, je v rozpore s výrokom a odôvodneniu, ktoré je poznačené nejednoznačnosťou.

15. Žalobca zároveň s podaním žaloby požiadal podľa § 250c ods. 1 O.s.p. i o odklad vykonateľnosti
s poukazom na to, že žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca
v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žiadosti o odklad
vykonateľnosti súd nevyhovel, čo bolo oznámené právnej zástupkyni žalobcu upovedomením zo dňa
24.09.2015 (č.l.52).

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa
14.09.2015 žiadal, aby súd žalobu zamietol, k čomu poukázal na viacero súdnych konaní, ktoré sa



týkali zdaňovacích období marec , júl, august a november 2011 s rovnakými skutkovými okolnosťami
a v ktorých Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkami vydanými pod č. k. 14S/150/2013-56 zo dňa
18.09.2014, č.k. 20S/18/20104-45 zo dňa 27.01.2015, č.k. 14S/104/2013-104 zo dňa 04.02.2014 a č.k.
20S/46/2014-53 zo dňa 20.04.2015 a vo všetkých žalobu zamietol. Súčasne s vyjadrením žalovaný
zaslal súdu i originálny kompletný administratívny spisový materiál, ktorý bol predložený v dvoch
častiach.

17. Žalovaný k žalobným dôvodom uviedol, že sú zhodné s námietkami daňového subjektu obsiahnutými
v odvolaní zo dňa 28.11.2014, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra č.
9410402/5/4827913/14/Rig zo dňa 30.10.2014 a žalovaný sa nimi zaoberal a vyporiadal v rozhodnutí č.
1100305/1/203259/2015/5057 zo dňa 15.05.2015. Zdôraznil, že žalobca ako daňový subjekt v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 nevyznačil, že spĺňa podmienky uvedené v ust. § 79 ods.
2 písm. a) - c) zák. č. 222/2004 Z.z., preto správca dane postupoval podľa § 79 ods. 1 a 4 zák. č.
222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2010 . Daňové priznanie za nasledujúce daňové obdobie, ktorým
je máj 2010 podal žalobca dňa 25.06.2010 a tak 30 dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
začala plynúť 26.06.2010 pre zdaňovacie obdobie apríl 2010. V rámci tejto lehoty a to dňa 19.07.2010
začal správca dane daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2010, teda neporušil ust. § 79 zák.
o DPH. K dĺžke daňovej kontroly v spojení s jej prerušením žalovaný uviedol, že prerušenie konania
je upravené v § 25a zák. č. 511/1992 Zb., je právom správcu dane, počas prerušenia neplynú žiadne
lehoty, nevykonávajú sa žiadne právne úkony, preto námietku súvisiacu s nedôvodným prerušením
považuje žalovaný za neopodstatnenú. Správca dane daňovú kontrolu nezačal na základe samovoľného
a náhodného rozhodnutia a v rozpore so zásadami daňového konania a žiadne procesné ustanovenie
neurčuje, kedy, u ktorého daňového subjektu a z akých dôvodov má byť daňová kontrola vykonaná.
K námietke nesprávnej aplikácie príslušného právneho predpisu žalovaný poukázal na znenie § 165
ods. 4, 5 a § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., keď žalovaný správne konanie druhého stupňa viedol
podľa ustanovení daňového poriadku, ktoré sa podľa ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku na toto
konanie vzťahuje. Daňová kontrola začala u daňového subjektu dňa 19.07.2010, teda v čase účinnosti
zák. č. 511/1992 Zb., ukončená bola dňa 20.08.2012 pričom daňová kontrola začatá a neukončená pred
účinnosťou zák. č. 563/2003 Z.z. sa vykoná podľa doterajších predpisov. Správca dane preto postupoval
až do vydanie dodatočného platobného výmeru zo dňa 22.08.2012 podľa zák. č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ale v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho orgánu postupoval už podľa zák.
č. 563/2009 Z.z. až do vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. K
námietke nedostatku poučenia a príslušnosti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal žalovaný s odkazom na
zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Od 01.01.2012 sa
vytvorila Finančná správa SR, Daňový úrad Nitra má zriadenú pobočku Komárno ako svoju organizačnú
zložku, z čoho vyplýva, že ak vydá rozhodnutie Daňový úrad Nitra, alebo Daňový úrad Nitra, pobočka
Komárno a vydané rozhodnutie je opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Nitra, nejde o konanie a
rozhodnutie vydané nepríslušným alebo nesprávne označeným správcom dane. Podpísanie K námietke
súvisiacej s nedostatkom podpisu povereného zamestnanca v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný
poukázal na Podpisový poriadok Finančnej správy, ktorý obsahuje zásady a spôsob podpisovania
písomností, v ktorom sú uvedení zamestnanci a rozsah ich práva podpisovať písomností v mene FR
SR, resp. DÚ v rozsahu určenom príslušným stupňom riadenia v súlade s internými riadiacimi aktami
a už uvedeným Podpisovým poriadkom. Vedúca oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Nitra je
priamo oprávnenou osobu na podpísanie prvostupňového rozhodnutia v zmysle podpisového poriadku
a organizačných poriadkov daňových úradov a podpisovým poriadkom Finančnej správy. K nedostatku
plnomocenstva JUDr. Kuttnerovej žalobcom poukázal žalovaný na rozhodnutie, ktoré je predmetom
tohto prieskumu a v ktorom sa touto námietkou podrobne zaoberal, vysvetlil ju a zdôraznil, že dňa
29.07.2014 bolo na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno doručené plnomocenstvo zo dňa 07.07.2014,
ktorým žalobca udelil plnú moc JUDr. Kuttnerovej advokátke, podľa ktorého bola oprávnená zastupovať
žalobcu pri realizácii práv a právom chránených záujmov pri správe daní. Správca dane ešte vyzval
žalobcu výzvou zo dňa 03.10.2014, aby sa vyjadril k rozsahu plnomocenstva, keď konateľ spoločnosti
MARIOL KN s.r.o. Mário Csente Daňovému úradu Trnava ,pobočka Galanta uviedol, že plnomocenstvo,
ktoré udelil JUDr. Márii Kuttnerovej je generálnou plnou mocou, ale k čomu táto oznámila, že nesúhlasí
s doručovaním písomností na jej adresu a udelené plnomocenstvo nepovažuje za generálnu plnú moc.
Plnomocenstvo zo dňa 07.07.2014 rovnako ako tvrdí žalobca je iba plnou mocou udelenou v plnom
rozsahu jedného konkrétneho úkonu, ktorý bol už realizovaný a to pre vypočutie svedka a pre prípad,
ak začne vyrubovacie konanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010. JUDr. Kuttnerovú správca
dane i žalovaný považujú za splnomocnenú na zastupovanie daňového subjektu vo vyrubovacom



konaní, preto nedošlo zo strany správcu dane k žiadnemu k porušeniu predpisu, ani zásahu do práv
žalobcu. Pri dokazovaní sa žalovaný riadil všeobecne záväznými právnymi predpismi, rešpektujúc
zásadu objektívnej pravdy a zásadu úzkej súčinnosti s účastníkom konania, vytvoril mu dostatočné
podmienky na to, aby žalobca ako daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, aby si splnil i zákonnú
povinnosť súčinnosti. Žalovaný zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania preskúmal celý spisový
materiál v rozsahu požadovanom v odvolaní a nezistil žiadne skutkové či právne pochybenia, ktoré
by mali podstatný vplyv na rozhodnutie. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly úkony, ktoré
boli rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, okolnosti podstatné pre vydanie rozhodnutia
zisťoval čo najdôslednejšie, vyporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania a
podanie žaloby označil za nedôvodné.

18. Krajský súd v Trnave ako správny súd vecne a miestne príslušný pojednávanie vo veci nenariaďoval
vzhľadom na to, že žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorý
súhlas vyjadrili v písomných podaniach doručených súdu dňa 24.08.2015 od žalobcu a dňa 14.09.2015
od žalovaného, o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, ktorá skutočnosť bola
oznámená aj na internetovej stránke súdu (§ 137 ods. 4 SSP).

19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 491 Správny súdny poriadok (SSP)
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

Podľa § 133 SSP
(1) Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd
rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2) Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 134 SSP
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 SSP
(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 140 SSP
Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred
správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný
rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z.



(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až
4. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Podľa § 79 zák.č.222/2004 Z.z v znení platnom v roku 2010
(1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet
od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2.
Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť
do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce
po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným
odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad
celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov. 29b)
(3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(4) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 začne kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v
lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní
od skončenia kontroly.

Podľa § 25a zák.č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daný (daňový poriadok)



(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.
(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších
predpisov.
(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.
(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.
(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992
Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.
(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 165b zák.č. 563/2009 Z.z.
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 15 zák.č. 511/1992 Zb.
(12) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho
zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu
známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému
subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa
sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za
deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

20. Správny súd po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového daňového orgánu a vo vzťahu k obsahu súdneho
a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod preto, aby sa odchýlil od
argumentov a právnych záverov, na ktoré poukázal vo vyjadrení k žalobe žalovaný. Správny súd pri
posudzovaní zákonností žalovaného rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu a so skutkových
zistení, ktoré sú obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí vydaných Krajským súdom v Trnave č. k.
14S/150/2013-56 zo dňa 18.09.2014, č.k. 20S/18/20104-45 zo dňa 27.01.2015, č.k. 14S/104/2013-104
zo dňa 18.12.2014 a č.k. 20S/46/2014-53 zo dňa 20.04.2015, pričom už rozhodnutie vydané pod č.k.
14S/104/2013-104 bolo na základe odvolania žalobcu preskúmané Najvyšším súdom SR ako súdom
odvolacím, ktorý rozsudkom vydaným dňa 27.07.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf/46/2015
rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.

21. V žalobe označeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9410402/5/4827913/14/Rig zo dňa 30.10.2014, ktorý nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl
2010 na dani z pridanej hodnoty nadmerný odpočet v sume 284.611,29 eur a vyrubil vlastnú daňovú
povinnosť v sume 28.394,61 eur.

22. Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo doručené upovedomenie
o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.
621/320/39041/10/Šer zo dňa 29.06.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 06.07.2010 s tým, že kontrola
bola začatá 19.07.2010. Za účelom objektívneho posúdenia ekonomickej činnosti daňového subjektu
správca dane dôvodne preveril skutočnosti súvisiace so zistením oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu, a z toho dôvodu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii,



ktorá skutočnosť založila dôvod pre prerušenie vykonávanej daňovej kontroly podľa § 25a ods. 1 zák.
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukaz na nesprávnosť prerušenia daňovej kontroly a
nezákonnosť tohto postupu z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, o ktorom postupe
žalobca tvrdí, že je v rozpore s príslušným právnym predpisom súd zdôrazňuje, že dobu prerušenia
daňovej kontroly na základe zákonného ustanovenia § 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do
doby trvania daňovej kontroly a konštatovať jej nezákonnosť. Správca dane takto postupoval z dôvodu
podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského
štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH a práve využitím medzinárodnej výmeny informácii si správca
dane overoval podklady potrebné pre správne určenie dane. Žalobcom namietaná výmena informácii
je v súlade s článkom 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej
spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, k čomu súd zdôrazňuje, že prerušenie výkonu daňovej
kontroly sa spája s účinkami spočívania lehoty pri jej vykonaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na
samotný účel daňového konania, preto dobu prerušenia daňovej kontroly nie je možné zahrnúť do doby
trvania daňovej kontroly a konštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty podľa § 15
ods. 17 a 18 zák. č. 511/1992 Zb. Touto námietkou sa už zaoberal Krajský súd v Trnave v rozhodnutí
č.k. 14S/104/2013 zo dňa 18.12.2014, potvrdenom rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Sžf/46/2015, na ktoré
konajúci súd iba poukazuje, ako umožňuje ust. § 140 SSP .

23. K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd poukazuje na to, že daňová
kontrola začala 19.07.2010 a ukončená bola prerokovaním protokolu dňa 20.08.2012 a dňa 21.08.2012
sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou podľa zák. č. 511/1992
Z.z. o správe daní. Po nadobudnutí účinnosti článku I daňového poriadku dňom 01.01.2012 do
nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č.563/2009 Z.z. správca dane postupoval podľa zák.č. 511/1992
Zb. Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b zák.č. 563/2009 Z.z. , ktoré
ustanovenie daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu
pre jednotlivé štádia daňového konania, akými sú daňová kontrola a vyrubovacie konanie, preto
je opodstatnené, aby po 30.12.2012 daňové úrady aplikovali právnu úpravu daňového poriadku aj
na konania ešte neskončené, ale začaté za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb. Správca dane v čase
výkonu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, až do vydania platobného výmeru č.
9410401/5/2292704/2012 zo dňa 22.08.2012 postupoval podľa zák. č. 511/1992 Zb. Rozhodnutím
odvolacieho orgánu č. 1100304/1/18774/2013 zo dňa 29.04.2013 bol dodatočný platobný výmer zrušený
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 03.06.2013.
Týmto dňom začalo ďalšie vyrubovacie konanie a správca dane s poukazom na ust. § 165b ods.1 zák.č.
563/2009 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.12.2012 dokončil daňové konanie začaté podľa zák. č.
511/1992 Zb. podľa zák. č. 563/2009 Z.z. Správca dane po rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu
preto postupoval v zmysle § 165b ods.1 zák. č. 563/2009 Z.z., ktorý správne na konanie aplikoval. Okrem
toho správny súd zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal v spojení s obsahom žaloby, že by aplikáciou
príslušného právneho predpisu malo dôjsť k ukráteniu jeho práv, keď v žalobných dôvodoch neuvádza
žiadnu konkrétnu ujmu, ktorá by u neho nastala a okrem všeobecného odkazu na porušenie zákona iné
relevantné skutočnosti neuvádza, na základe čoho správny súd ani túto žalobnú námietku nepovažoval
za dôvodnú.

24. Správny súd nezistil ani nedostatky súvisiace s námietkou nesprávnosti znenia poučenia
napadnutého rozhodnutia a príslušnosti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ďalej z administratívneho
spisu je preukázané, že rozhodnutie správcu dane č. 94101402/5/4827913/14/Rig zo dňa 30.10.2014 je
opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Nitra, v poučení je tiež uvedené, že odvolanie je možné
podať na Daňový úrad Nitra, preto súdu nie je zrejmé, v čom mal žalobca nejasno v súvislosti s
poučením, ktoré malo založiť zmätočnosť, a rovnako absentuje ako mal byť žalobca týmto poškodený.
Aj táto žalobná námietka bola už predmetom skúmania a rozhodnutia o jej neopodstatnenosti,ako je
uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/104/2013 zo dňa 18.12.2014, potvrdenom
rozsudkom NS SR sp. zn. 3 Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016.Uvedený žalobný dôvod rovnako nemožno
ani hodnotiť ako opodstatnený, z listinných dokumentov nevyplýva, že by mala pobočka Daňového
úradu Nitra, ktorá je jeho organizačnou zložkou právnu subjektivitu a i keď je vydané rozhodnutie,
v ktorom záhlaví je uvedený Daňový úrad Nitra, pod tým pobočka Komárno a opatrené je okrúhlou
pečiatkou Daňového úradu Nitra, malo by ísť o rozhodnutie, ktoré je vydané nesprávnym orgánom.
Podpis predmetného rozhodnutia je v súlade s Podpisovým poriadkom finančnej správy, v súlade
s § 63 ods. 3 písm. f) zák. č. 563/2009 Z.z., preto i tento odvolací dôvod hodnotí konajúci súd za
neopodstatnený.



25. Ako bolo už správnym súdom konštatované vyššie, daňová kontrola bola súladná so zákonom i
s ohľadom na jej dobu trvania, preto je neopodstatnené i tvrdenie žalobcu o nezákonnom zadržiavaní
originálnych dokladov, ku ktorému rovnako žalobca neuviedol žiaden konkrétny dôvod, ku ktorému by
mali byť jeho práva porušené, okrem s poukazom na to, že nimi nemohol disponovať.

26. Žalobca ďalej zdôraznil, že mu nebolo umožnené v zákonnej lehote vyjadriť sa k dodatku k protokolu,
ktorý podľa tvrdenia žalobcu nemal ani zákonné náležitosti, keď nebol opatrený vlastnoručným podpisom
zamestnanca správcu dane. K uvedenému poukazuje konajúci súd na § 15 ods. 12 zák. č. 511/1192
Zb., podľa ktorého protokol podpisuje zamestnanec správcu dane po prerokovaní, z čoho nevyplýva, že
by mal byť protokol podpísaný zamestnancom ešte pred jeho prerokovaním, preto uvedenú námietku
správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, ktorú rovnako vyhodnotil i iný senát Krajského súdu v
Trnave v rozhodnutí č.k. 14S/104/2013-104, na ktoré súd týmto poukazuje.

27. Ďalej k námietke neposkytnutia daňovému subjektu lehoty na vyjadrenia sa k dodatku k protokolu
súd zdôrazňuje, že podľa administratívneho spisu protokol zo dňa 19.07.2012 bol prevzatý žalobcom
dňa 20.07.2012, vyjadrenie k protokolu žalobca podal dňa 01.08.2012, na základe ktorého vyjadrenia bol
vyhotovený dodatok č. 1 dňa 17.08.2012 a prerokovanie protokolu aj v znení jeho dodatku sa uskutočnilo
dňa 20.08.2012. Podľa zápisnice č. 9410401/5/2258448/2012/Bys zo dňa 20.08.2012, sa daňový subjekt
s dodatkom k protokolu výslovne odmietol oboznámiť. Takéto konanie žalobcu preto nemožno následne
hodnotiť ako odňatie práva, ktoré prislúcha žalobcovi.

28. Žalobca namieta i nezákonný postup správcu dane spočívajúci v tom, že zamestnankyne správcu
dane, konkrétne Ing. H. U. a Bc. P.P. boli z dôvodu nimi podanej námietky zaujatosti vylúčené z
vyrubovacieho konania, preto aj všetky úkony, ktoré vykonali do rozhodnutia o vylúčení z konania sú
vykonané nezákonným spôsobom. Z administratívneho spisu je preukázané, že žalobca ako daňový
subjekt podal námietky zaujatosti proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej
kontroly, konkrétne na vyššie uvedené zamestnankyne, ktorej námietke nebolo vyhovené. Uvedené
zamestnankyne boli vylúčené až rozhodnutiami zo dňa 16.08.2013, čo neznamená, že do tejto doby by
boli konali zaujato. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že obe zamestnankyne až do dňa vylúčenia konania,
čo bolo dňom 16.08.2013 vykonali iba úkony, ktoré súviseli so zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácii a ostatné daňové úkony a dôkazy už vykonávali iní zamestnanci, preto súd ani túto
námietku nepovažuje za tak závažnú, ktorá by porušila práva žalobcu v tom, že uvedenú osoby by konali
úkony, ktoré sú v rozpore so zákonom. Až od vydania rozhodnutia o vylúčení, nemožno prihliadať na
úkony, ktoré by mohli žalobcu poškodiť práve z dôvodu opodstatnenosti námietky zaujatosti, takéto ale
neboli žalobcom uvedené.

29. Žalobca vzniesol námietky i k rozsahu vykonaného dokazovania v spojení s vyhodnotením získaných
dôkazov. Správny súd zdôrazňuje, že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou nie vyšetrovacou
a správny orgán hodnotí, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie je dôvodné vykonať. S
prihliadnutím na uvedené ale nie je logický dôvod predpokladať, že by výsluch osôb, ktoré žiadal žalobca
ako svedkov vypočuť a to vodičov spoločností, ktoré vykonávali prepravu, by bol rozhodujúcim pre
závery správcu dane a mohli by ním byť ovplyvnené kontrolné zistenia, na základe ktorých správca
dane rozhodol a to i pri zohľadnení, že Colný úrad Trnava potvrdil, že plniace lístky boli vystavené
spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o. pre spoločnosť MARIOL KN s.r.o. Nejedná sa o dôkazy,
ktoré by boli spôsobilé preukázať poskytnuté plnenie zo strany žalobcu. Žalobca za rozhodujúci dôkaz
považoval výsluch Mária Csente ako svedka, ktorý vystupuje v postavení konateľa spoločnosti SLOVAK
PETROLEUM s.r.o.. (odo dňa 24.06.2011 spoločnosti HBL s.r.o.,), sa ale nevedel vyjadriť k predmetným
obchodným vzťahom rozhodným pre zdaňovacie obdobie apríl 2010, i keď na otázky správcu dane
uvedený konateľ odpovedal písomne dňa 15.10.2014. Konštatovanie správcu dane, podľa ktorého sa
konateľ žalobcu Mário Csente z dôvodu, že sa nevedel k položeným otázkam na ústnom pojednávaní
vyjadriť hneď, mal vrátiť v ten istý deň po 13.00 hod., označuje žalobca za nepravdivé, v rozpore
so skutkovým stavom, pretože sa konateľ k takejto povinnosti nezaviazal, ale sa dohodol na písomne
podaných odpovediach. Z rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tejto žaloby vyplýva, že správca
dane písomne vyjadrenie vyhodnotil, ale z neho vyplynulo, že nie je totožné s dokladmi, ktoré boli
predložené počas výkonu daňovej kontroly, preto nemohli byť relevantným podkladom pre zmenu
žalovaného rozhodnutia, čím nedošlo k poškodeniu žalobcu na jeho právach.



30. Správny súd v spojení s vyššie uvedenými zisteniami, závermi, a odkazom na už vydané rozhodnutia
týmto súdom v podobných veciach zdôrazňuje, že iba poukázanie na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez toho, aby ich aplikácia k predmetu konania bola zo
strany žalobcu konkretizovaná, nemôže byť relevantným argument, ktorý by bol pre zmenu rozhodnutia
dôvodný.

31. Žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal i súčtovou chybou, ktorú v rozhodnutí i s odkazom na právny
predpis zrozumiteľne vysvetlil a zdôvodni. K uvedenému konaniu žalobkyne považuje súd za potrebné
zdôrazniť, že predloženie dokladov, i keď majú všetky náležitosti daňového dokladu, je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Ich predloženie automaticky neznamená,
že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene, pretože splnenie formálnej stránky nepostačuje
k tomu, aby bol na základe takýchto dokladov uznaný nárok na odpočítanie dane. Daňové doklady
musia byť i odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností musí preukázať daňový
subjekt. Kým tvrdenia žalobcu, i keď dokladované formálne, nie sú podložené konkrétnymi faktami, za
ktoré konajúci súd v tomto prípade považuje nepotvrdenie, že bol prepravený práve ten tovar, ktorý
je uvádzaný v prepravných dokumentoch a v dodávateľských faktúrach a že práve v nich uvedený
tovar bol dodaný intrakomunitárne a v účtovných dokladoch označený nadobúdateľ k nemu nadobudol
vlastnícke nemožno bez ďalšieho mať za to, že nárok na oslobodenie od dane vznikol. Po vyhodnotení
všetkých z konania vzídených skutočností, ktoré boli predmetom preskúmavania konajúcim súdom
v spojení so žalobnými dôvodmi má súd za to, že v kontexte so žalobcom uvádzaným obchodným
prípadom dôkazné bremeno leží na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí produkovať také
dôkazy, ktoré potvrdia vierohodnosť a správnosť účtových dokladov, ktoré z hľadiska formálneho síce
spĺňajú zákonom vyžadované náležitosti, ale nepreukazujú, že zakladajú oslobodenie od dane. V tejto
súvislosti považuje konajúci súd za potrebné poukázať i na rozsudok NS SR vo veci vedenej sp.
zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011 z odôvodnenia ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§
29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z.z.), primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť
si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (teda
je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca
nepreukázal splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ zák. č.
222/2004 Z.z. a nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods.1 zák. č 222/2004 Z.z.

32. K námietke zaujatosti zamestnankýň správcu dane správny súd zdôrazňuje, že námietky proti
postupu zamestnanca správcu dane podaná podľa § 15 ods.8 zákona o správe daní nie je námietkou
zaujatosti vznesenou podľa § 24 uvedeného zákona, a až od rozhodnutia o vylúčení zamestnanca
správcu dane z dôvodu jeho zaujatosti tento nemôže vykonávať vo veci príslušné úkony.

33. Námietku doručovania písomnosti správcom dane nielen žalobcovi, ale aj na adresu JUDr.
Kuttnerovej, ktorú skutočnosť žalobca tiež namieta s poukazom na porušenie daňového tajomstva,
hodnotí súd ako neopodstatnenú, z ktorej ani nevyplýva, ako mala byť týmto spôsobom porušená
zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a keď naviac uvedená advokátka zastupuje žalobcu i v tomto
súdnom konaní.

34. Žalobca nepreukázal, že vynaložil od neho ako podnikateľského a daňového subjektu vyžadované
úsilie, vykonal primerané opatrenia a konal s odbornou starostlivosťou, ktorá vyplýva z jeho
podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu bude správcom dane
spochybnené, na základe čoho konajúci súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, vecne
správne, vychádza zo spoľahlivo zistené skutkového stavu, ktorý je v zhode s obsahom pripojeného
administratívneho spisu, na zistenia boli aplikované správne právne predpisy, práva žalobcu porušené
neboli, preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa §168 SSP a žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy,
napriek jeho úspechu právo na náhradu trov konania nepriznal.



Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť
môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté
v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).