Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/4/2016 z 11. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. septembra 2016, sp. zn. 20S/4/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200029.1 Krajský súd Trnava | 20S/4/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2016200029.1 | 2016-09-11 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c924bcbc-9742-4638-b0db-2c3254adbbc5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2016200029.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200029
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200029.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX C.
W., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, 920 41
Leopoldov, právne zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec,
proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanova
19/670, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.
ÚVTOS a ÚVV-1-1301/11-2015 zo dňa 19.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Správny súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného vydanom pod č. ÚVTOS a ÚVV-1-1301/11-2015 zo dňa 19.11.2015, ktorým bola zamietnutá
jeho žiadosť o vykonanie návštevy priamym kontaktom v zmysle § 24 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a žiadal,
aby ho súd z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3.Podľa § 491 zák. č. 162/2015 Z.z.
(1) Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

Podľa § 2 SSP,
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP,
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú



ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

Podľa § 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody,
práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

Podľa § 24 zák. č. 475/2005 Z.z.
(4) Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom
stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v
odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo
bez priameho kontaktu.

Podľa § 96 zák. č. 475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 97 ods. 1 zák.č. 475/2005 Z.z. kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:
a) Národná rada Slovenskej republiky,
b) minister a osoby ním poverené,
c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 18 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
(1) Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne
tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe
rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia
súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby
sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

4. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy je orgánom prokuratúry zverená okrem iného aj dozorná
funkcia nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Prokurátor dozerá na to,
aby sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy. Právomoc ústavu rozhodovať o povolení návštevy vyplýva priamo zo zákona č. 475/2005
Z. z.. Takéto rozhodnutie je vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania
upraveného v štvrtej časti Trestného poriadku.

Podľa § 18 SSP
(1) Ak ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný
orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

Podľa § 55 SSP
(3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.



5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu, ktoré
nespĺňa kritériá na to, aby ho bolo možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Aj s
prihliadnutím na nález ÚS SR vydaný pod sp.zn. III ÚS 247/2007 správny súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie v zmysle úpravy zák. č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného
práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.
Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu
odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, nemôžu
byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku a správny súd konanie vo
veci podľa § 18 ods.1 SSP zastavil s tým, že po právoplatnosti súdneho rozhodnutia bude vec postúpená
uznesením Krajskej prokuratúre v Trnave (§18 ods.1 SSP).

6. Správny súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia poukazuje na zákonnú úpravu
výkonu trestu odňatia slobody, vrátane Poriadku výkonu trestu odňatia slobody z ktorej vyplýva, že
prijímanie návštevy odsúdenými podlieha udeleniu povolenia schváleného riaditeľom ústavu na výkon
trestu odňatia slobody. Schválenie návštevy formou priameho kontaktu teda nie je nárokom (v prípade
žalobcu sa dokonca spravidla nevykonáva - § 18 ods. 2 písm. e/ Poriadku), ale sa povoľuje v závislosti od
podmienok stanovených týmito normami, s prihliadnutím predovšetkým na stupeň stráženia a skupinu
diferenciácie, v ktorých je odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený, ako i na jeho správanie
sa počas výkonu trestu, ktoré vypovedá o tom, akým spôsobom sa odsúdený zúčastňuje na pozitívnych
zmenách svojej osobnosti a napĺňa sa cieľ individuálnej prevencie prostredníctvom výkonu trestu odňatia
slobody (§ 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z., § 36 ods. 1 a § 18 ods. 2 Poriadku).Nesúhlasné
stanovisko žalovaného k žiadostiam odsúdeného o vykonanie návštevy za podmienok podľa § 24 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je typickým
individuálnym správnym aktom, a preto nepodlieha revízii riadnych, resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej
autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia
slobody a na nápravu odsúdeného.

7. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie
odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu.
Dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody tak prislúcha výlučne prokuratúre,
majúcej povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody (§ 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom
znení).

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

Senátom Krajského súdu v Trnave bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).