Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/120/2015 z 21. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. apríla 2016, sp. zn. 31Cob/120/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2107224260.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/120/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2107224260.1 | 2016-04-21 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 470 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/478900e2-cada-4450-96fa-c1d02aed20a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2107224260.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/120/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107224260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2107224260.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom
Michalská 18, Bratislava, proti žalovanej: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. R. XXXX/X, právne
zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Šutovskou, so sídlom A. Dubčeka 7, Piešťany, o zaplatenie
2.601,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
31.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 31.03.2015 Okresný súd Piešťany (ďalej len súd prvého stupňa) návrh
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 437,86
eur.

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 26.09.2013 č.k. 9 Cb/14/2009-88 rozhodol tak, že pripustil,
aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila Československá obchodná banka, a.s. so
sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
06.11.2013.

Súd prvého stupňa rozhodnutie s použitím ust. § 470 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že
podanému návrhu nemožno vyhovieť, nakoľko odporkyňa zaplatila poručiteľkine dlhy vo výške, ktorá
presahuje čistú hodnotu ňou nadobudnutého dedičstva a preto zamietol návrh v celom rozsahu.

Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 15.08.2007 sa žalobca domáhal od
pôvodnej žalovanej, t.j. G. L., nar. XX.XX.XXXX, zaplatenia sumy 78.369,93,- Sk s príslušenstvom,
titulom nesplateného úveru, ktorý bol právnej predchodkyni žalovanej poskytnutý na základe zmluvy
o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 301448 zo dňa 10.06.2004. Pôvodná žalovaná zomrela v priebehu
konania, dňa 13.11.2007. Právna predchodkyňa žalovanej uzavrela dňa XX.XX.XXXX so žalobcom
zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 301448, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver do výšky úverového limitu 2.655,51 eur (80 000,- Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou
13,9% ročne a ročná percentuálna miera nákladov podľa zmluvy predstavovala 8,6% ročne. Uvedený
úver sa právna predchodkyňa žalovanej zaviazala splácať v 36-tich mesačných anuitných splátkach
vždy v desiaty deň v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 10.07.2004 a posledná splátka mala byť



splatná dňa 10.06.2007. Podľa článku VI. zmluvy, v prípade, ak klient nedodrží termíny a výšku splátok
alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky z tejto zmluvy, sumy so zaplatením ktorých je klient v omeškaní
sa úročia úrokovou sadzbou 15% ročne.

Písomným oznámením zo dňa 11.01.2006 žalobca oznámil právnej predchodkyni žalovanej
zosplatnenie predmetného úveru ku dňu 10.01.2006, v dôsledku omeškania so splátkami a zároveň
ju vyzval, aby dlžnú sumu, ktorá k uvedenému dátumu predstavovala 1.771,58 eur (53 370,51,- Sk),
zaplatila do 22.01.2006. Z úmrtného listu súd zistil, že právna predchodkyňa žalovanej (pôvodná
žalovaná) zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4
D/95/2008 zo dňa 08.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2009 súd zistil, že dedičstvo
po poručiteľke nadobudla žalovaná, pričom čistá hodnota dedičstva bola vo výške 5.295,85 eur.

Z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6 D/1092/2009 zo dňa 21.05.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2010 súd prvého stupňa zistil, že dedičstvo po poručiteľke
nadobudla žalovaná a čistá hodnota dedičstva bola vo výške 7.633,59 eur.

Z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6 D/1077/2011 zo dňa 03.08.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 25.08.2012 súd prvého stupňa zistil, že dedičkou po poručiteľke bola žalovaná,
ktorá nadobudla čistú hodnotu dedičstva vo výške 600 eur. Z uvedeného vyplýva, že celková cena čistej
hodnoty dedičstva, ktoré nadobudla žalovaná po poručiteľke bola vo výške 13.529,44 eur.

Z oznámenia B. zo dňa 13.08.2008 súd prvého stupňa zistil, že spotrebný úver na základe
úverovej zmluvy č. 85104-2033092/4900 poskytnutý poručiteľke (pôvodnej žalovanej) bol splatený dňa
13.08.2008. Z predmetnej úverovej zmluvy č. 85104-2033092/4900, ktorá je založená v dedičskom spise
4 D/95/2008 vyplýva, že na jej základe bol Istrobankou poručiteľke poskytnutý úver vo výške 75.000,-
Sk, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a zostatok tohto úveru ku dňu 22.01.2008
predstavoval sumu 1.241,82 eur (37.411,08,- Sk).

Z notárskej zápisnice č. N183/2010, NZ 42089/2010 spísanej notárom Michalom Ozamkom so sídlom v
Novom Meste nad Váhom dňa 08.11.2010 súd prvého stupňa zistil, že A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/XX, R., poskytol dňa 12.11.2006 poručiteľke peňažnú pôžičku vo výške 36.513,31 eur (1.100.000,-
Sk) s mesačným 4%-tným úrokom za účelom rozvoja jej firmy. Peňažná pôžička bola splatná 15.06.2007,
ktorú však dlžníčka k uvedenému dňu nevrátila. Dlžníčka zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa
dedičského rozhodnutia 4 D/95/2008 je jej dedičkou N. L. (žalovaná), ktorá dňa 13.11.2007 predmetnú
peňažnú pôžičku veriteľovi vrátila.

Súd prvého stupňa uviedol, že na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za
jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (nepatrí sem napr. plnenie, ktoré poručiteľ mal vykonať
osobne, vyživovacia povinnosť poručiteľa, povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov atď.).
Z hľadiska týchto dlhov nie je rozhodujúce, či v čase prejednania dedičstva boli známe. Dedičstvo
sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, kedy dedič vstupuje na miesto poručiteľa a stáva sa
subjektom všetkých práv, ako aj povinností poručiteľa, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo
pre dediča rizikom, zákon upravuje rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou, a to tak, že
zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva.



Pôvodná dlžníčka (poručiteľka), ktorá so žalobcom ako veriteľom uzavrela vyššie špecifikovanú úverovú
zmluvu zomrela dňa 13.11.2007. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol poručiteľke poskytnutý úver
vo výške 2.655,51 eur, ktorého nesplatený zostatok ku dňu zosplatnenia, t.j. k 10.01.2006, predstavoval
sumu 1.771,58 eur (53.370,51,- Sk). Dedičkou poručiteľky je v zmysle vyššie uvedených dedičských
konaní súčasná žalovaná, ktorá po poručiteľke nadobudla dedičstvo, ktorého čistá hodnota predstavuje
sumu 13.529,44 eur.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaná doposiaľ zaplatila poručiteľkine dlhy vo výške
37.755,13 eur, teda viac ako bola čistá hodnota ňou nadobudnutého dedičstva, a preto s poukazom na
§ 470 Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu, ako si ich žalovaná uplatnila.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.601,41 eur, spolu s
úrokom z úveru zo sumy 1.685,88 eur vo výške 13,9% ročne od 10.07.2007 až do zaplatenia, úrokom
z omeškania zo sumy 1.685,88 eur vo výške 15% ročne od 10.07.2007 až do zaplatenia a úrokom zo
sumy 59,04 vo výške 20% ročne od 01.07.2007 až do zaplatenia.

V dôvodoch odvolania uviedol, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p.).

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uvádza, že žalovaná uhradila poručiteľkine dlhy - dlh
voči B. (zistené na základe Oznámenia B.) a dlh voči A. W. (zistené z notárskej zápisnice). Poukazuje
na skutočnosť, že minimálne listina obsahujúca zmienku o dlhu voči A. W. sa javí ako nedôveryhodná
a existencia tohto údajného dlhu nebola preukázaná žiadnym iným relevantným spôsobom. Zároveň
poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že súd posúdil predmetné listinné dôkazy ako rozhodujúce
v konaní, nebol s nimi žalobca žiadnym spôsobom oboznámený, predmetné listiny mu neboli zaslané
a nebolo mu umožnené sa k predmetným listinným dôkazom vyjadriť. Žalobca preto zastáva názor, že
konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaná sa písomne pred Okresným súdom podaním zo dňa 26.10.2013 vyjadrila, že je jej známa
skutočnosť, že žalobca poskytol jej matke spotrebiteľský úver vo výške 80.000,- Sk. Zároveň v
predmetnom podaní uvádza a potvrdzuje, že žalobca (veriteľ Československá obchodná banka, a.s.), si
svoj nárok riadne uplatnil v dedičskom konaní a to vo výške 2.792,21 eur. Tiež v tomto podaní žalovaná
tvrdí, že tesne po smrti poručiteľky sa objavili viacerí jej veritelia a žiadali zaplatenie dlhov po poručiteľke,
pričom žalovaná podľa vlastných slov vykonala všetko preto, aby tieto dlhy uhradila. K podaniu mala
priložiť aj doklady o úhradách, pričom niektoré mali byť až z roku 2011.



Na základe skutočnosti, že súd nezaslal žalobcovi dedičské rozhodnutie, ktoré je rozhodujúcim dôkazom
v konaní (vyplýva aj zo skutočnosti pripojenia dedičských spisov do konania), žalobca má za to, že
mu v konaní č. 9 Cb/14/2009 bola odňatá možnosť konať tým, že mu nebolo umožnené vyjadriť
sa ku kľúčovým dôkazom konania. Z odôvodnenia rozsudku súdu rovnako nevyplýva, aký bol obsah
rozhodnutia v dedičskom konaní (s výnimkou hodnoty sumy aktív) a akým spôsobom boli vysporiadané
riadne prihlásené pohľadávky veriteľov. Navyše žalovaná v konaní tvrdila, že po smrti poručiteľky na
základe výziev veriteľov uhradila nejakú časť dlhov po poručiteľke. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná
namiesto toho, aby veriteľom navrhla prihlásenie si ich pohľadávok do dedičského konania po zomrelej
G. L., ktoré by boli následne zohľadnené v dedičskom konaní, dedičstvo mohlo byť považované za
predĺžené a prenechané veriteľom na úhradu dlhov, prípadne mohla byť nariadená likvidácia dedičstva
v prospech veriteľov prihlásených pohľadávok (ust. § 471 Občianskeho zákonníka), odporkyňa ako
dedička po poručiteľke iniciatívne uhradila niektoré dlhy po zomrelej, ktoré následne údajne neboli
notárom do dedičstva ako pasíva zahrnuté.

Skutočnosť, že žalovaná hradila pohľadávky len niektorých veriteľov, možno považovať za zvýhodnenie
niektorých veriteľov na úkor tých ostatných, predovšetkým v prípade, ak z dedičského spisu a v
súčinnosti s konajúcim notárom žalovaná mala možnosť bez pochybností zistiť, že veriteľom je aj žalobca
(Československá obchodná banka, a.s.), v prospech ktorého nedošlo k úhrade ani časti jeho pohľadávky.
Na uvedené poukazuje aj v súlade s tou skutočnosťou, že v podaní zo dňa 26.10.2013 žalovaná
uviedla, že po smrti poručiteľky sa na ňu ako dedičku obrátili viacerí veritelia a žiadali splatenie svojich
pohľadávok (žalovaná menovala ja veriteľa VÚB). Podľa dokladov, ktoré mali tvoriť prílohu podania
žalovanej vyplýva, že dlh tohto veriteľa mal byť uhradený až dňa 22.02.2011, teda po tom, ako bolo
skončené dedičské konania osvedčením, v ktorom si žalobca (Československá obchodná banka, a.s.)
riadne uplatnil svoj nárok na zaplatenie svojej pohľadávky. Z dedičského konania aj zo samotného
rozhodnutia teda žalovaná musela mať vedomosť už v roku 2008/2009 o existencii tohto veriteľa. Napriek
tomu uprednostnila zaplatenie pohľadávky veriteľa VÚB, ktorá podľa všetkého ani nebola v dedičskom
konaní riadne uplatnená. Žalovaná mala trvať na tom, aby boli pohľadávky veriteľov pred ich zaplatením,
resp. uspokojením, riadne prihlásené do dedičského konania, čím by mohli nastať skutočnosti v zmysle
už spomínaného ust. § 471 Občianskeho zákonníka. Iniciatívnym uhradením niektorých pohľadávok
veriteľov, ktoré ani neboli riadne uplatnené v dedičskom konaní, zjavne týchto veriteľov zvýhodnila
a poškodila žalobcu, ktorého pohľadávka dokonca bola riadne prihlásená a evidovaná v dedičskom
konaní, ktorú skutočnosť potvrdzuje žalovaná, avšak Okresný súd Piešťany túto skutočnosť v konaní 9
Cb/14/2009 z pripojených dedičských spisov vôbec nekonštatuje. Z vyššie uvedených dôvodov má za
to, že na základe skutkového stavu vyplývajúceho zo žalobcom predložených listinných dôkazov, mal
súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu ako dôvodný priznať.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.



Predmetom sporu je zaplatenie zostatku nesplateného spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol právny
predchodca žalobcu - Československá obchodná banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR,
Michalská 18, Bratislava právnej predchodkyni žalovanej G. L..

Pôvodne žalovaná G. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX a v zmysle pôvodného
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.09.2009 sp. zn. 4 D/95/2008, 2Dnot 228/2007 vyplýva, že dedičmi
po poručiteľke sú N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. R. XXXX/X a F. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, že majetok poručiteľky označený v
predmetnom Osvedčení o dedičstve nadobudla do vlastníctva N. L. bez povinnosti výplaty ustupujúcemu
spoludedičovi. V súpise aktív a pasív dedičstva je v časti pasíva označená pohľadávka Československej
obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, Bratislava, z titulu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere 301448 zo dňa 10.06.2004, podľa oznámenia Československej obchodnej banky,
a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, Bratislava zo dňa 11.12.2007 po poručiteľke G.
L. vo výške 84.118,01,- Sk, t.j. 2.792,21 eur. Dedičia všetky pasíva označené v Osvedčení o dedičstve
uznali za správne. Všeobecná cena majetku poručiteľky bola určená sumou 33.692,08 eur, výška dlhov
poručiteľa sumou 28.396,23 eur a čistá hodnota dedičstva sumou 5.295,85 eur.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu z
dôvodu, že odporkyňa už zaplatila poručiteľkine dlhy vo vyššej výške ako bola cena nadobudnutého
dedičstva bez toho, aby sa vysporiadal s tým, že právny predchodca žalobcu si už v pôvodnom
dedičskom konaní po poručiteľke G. L. uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, ktorú
žalovaná v dedičskom konaní nesporovala, keď súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vôbec nevysporiadal s touto skutočnosťou vyplývajúcou z obsahu pripojeného dedičského
spisu Okresného súdu Piešťany spis. zn. 4 D/95/2008, 2Dnot 228/2007, a ktorá bola žalovanej známa
ešte pred tým, ako mala podľa jej tvrdení zaplatiť iné poručiteľkine dlhy.

Vzhľadom k tomu, že z osvedčení o dedičstve vydaných v dedičských konaniach po poručiteľke
nevyplýva, že dedičstvo bolo predĺžené, nebol dôvod na postup v zmysle ust. § 471 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Skutočnosť, že žalovaná mala podľa svojej úvahy zaplatiť len niektoré dlhy poručiteľky, súd prvého
stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý si uplatnil predmetnou
žalobou.

Vzhľadom na uvedené, je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný
a teda zjavne neodôvodnený. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky
procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.



Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia prvostupňového súdu s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu
zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich
procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v konaní došlo k vade v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., nakoľko mu mala byť postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa
tým, že mu nebolo pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej umožnené oboznámiť sa s listinnými
dôkazmi predloženými žalovanou na preukázanie tvrdení žalovanej, že mala zaplatiť poručiteľkine
dlhy voči A. W. a voči B., ako aj s osvedčeniami o dedičstve označenými v napadnutom rozhodnutí,
nakoľko súd prvého stupňa oboznamoval s obsahom týchto listín na pojednávaniach uskutočnených
dňa 31.03.2015 a 16.10.2014, ako to vyplýva zo zápisníc o pojednávaní, na ktoré sa žalobca nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu (nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia) odňala možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne
zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nemožnosti doplnenia
dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať
správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť
vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.) bude opätovne posúdiť, či žalovaná zodpovedá v zmysle ust. § 470 ods.1 Občianskeho
zákonníka za dlh poručiteľky, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal predmetnou žalobou, a ktorý si
riadne uplatnil v dedičskom konaní po poručiteľke, vysporiadať sa s námietkami žalobcu, že žalovaná
uprednostnila iných veriteľov na úkor žalobcu a v nadväznosti na to posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vysporiadať sa so všetkými vznesenými námietkami
žalovaného a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2
O.s.p. riadne odôvodniť.

Vzhľadom k tomu, že súd na základe odvolania žalobcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vrátane náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd nepreskúmaval napadnuté



rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov
konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu
napadnutého rozsudku, nemožno hovoriť o úspechu žalobcu alebo žalovaného.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.