{"guid": "4f667275-eefe-4ba8-a349-85aa6ed94bc1:4bd8b834-bc66-4403-b184-707ed2c20613", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1", "spisova_znacka": "26Co/340/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/340/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. júna 2016, sp. zn. 26Co/340/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1", "identifikacne_cislo": "2109218974", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 205 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bd8b834-bc66-4403-b184-707ed2c20613", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/340/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109218974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2109218974.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. B. Q., nar. XX. J. XXXX, bytom L. XXX, 2/ K. Q., nar.
XX. Z. XXXX, bytom L. XXX proti žalovaným: 1/ D. T., nar. XX. V. XXXX, bytom P. XX, B., zast.: JUDr.
Peter Schmidl, advokát, Malé námestie 5402/1A, Malacky, 2/ B. O., nar. XX. N. XXXX, bytom Y. XXX/
X, R., o 1.521,76 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava
z 8. apríla 2015 č. k. 18C/56/2010-294 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a závislom výroku o trovách konania r u
š í   a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I/ uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť  spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 1.178,27 eur a 9% ročný úrok z omeškania  z uvedenej sumy od 1.6.2009
do zaplatenia, ako aj nahradiť im trovy konania v sume 91 eur všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku; II/ konanie v časti istiny 36,96 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2009 do zaplatenia
zastavil a III/ návrh v časti istiny 306,53 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2009 do zaplatenia
zamietol. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 51, § 663, § 666 ods. 1, § 671 ods. 1          a
§ 686 ods. 1 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien                a doplnení)
vecne potom tým, že mal preukázanú dôvodnosť návrhu žalobcov čo do istiny            v sume 1.178,27
eur, ktorá pozostáva: nájomné za mesiac apríl, máj 2009 - 200 eur, alikvotná časť nájomného od 1.6.
do 5.6.2009 - 16,66 eur, prenájom záhrady od 1.1. do 5.6.2009 - 71 eur, opatera koní za mesiace apríl,
máj, jún 2009 - 600 eur, ošetrenie Gimera - 100 eur, spotreba el. energie za obdobie od 6.12.2008 do
6.12.2009 - 113,40 eur. Vo zvyšku a to v časti istiny v sume 306,53 eur súd návrh žalobcov zamietol
a v dôsledku späťvzatia návrhu v časti istiny v sume 36,96 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
1.6.2009 do zaplatenia konanie v tejto časti  zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p., keď priznal v konaní úspešným žalobcom náhradu trov konania v sume 91 eur, ktorá predstavuje
sumu za zaplatený súdny poplatok.

Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná 1/, keď navrhla tento v odvolaním
napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie, pretože prvostupňový súd riadne
nezistil skutkový stav, nakoľko nevykonal ani len dôkazy, ktoré mal vykonať v zmysle rozhodnutia KS v
Trnave sp. zn. 11Co/239/2012                     z 18.9.2013, ktoré aj podľa odvolacieho súdu boli potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Konanie pritom uzavrel v neprítomnosti žalovanej 1/, hoci
uviedla relevantné dôvody ospravedlnenia svojej neúčasti /pobyt v zahraničí pri operácii syna a trvajúcu
práceneschopnosť advokáta/. I keď dôvody ospravedlnenia žalovanej 1/ neboli riadne zdokladované,
mohol prvostupňový súd žiadať ich doplnenie pred pojednávaním, najmä                s poukazom na to, že
napr. neúčasť žalobcov dokázal v minulosti ospravedlniť prevzatím telefonátu na začiatku pojednávania /
informácia od žalovanej 1/. Prvé pojednávanie po vrátení veci odvolacím súdom bolo vytýčené po viac
ako roku. Prvostupňový súd na str. 5 ods. 4 napadnutého rozsudku uvádza, že KS v Trnave mu nariadil pri
vrátení veci na nové konanie iba zisťovať dennú spotrebu elektrickej energie od 4.4.2008 do 6.4.2009 a



tiež mu uložil povinnosť zdôvodniť o aký právny vzťah ide v zmluve pri starostlivosti o kone. V skutočnosti
však KS v Trnave na str. 3 ods. 2 veta druhá a  nasl. v rozhodnutí o vrátení veci prvostupňovému súdu
na nové konanie uvádza: ,, ... bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie
vo vzťahu k zmluve o podnájme, vo vzťahu k predmetu nájmu, nájomnému, poplatkom a zálohám
spojeným s užívaním predmetu podnájmu, vrátane platieb za služby a energiu a záloh platieb .... , ako
aj doby trvania nájmu, ďalej zistí, či vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti žalobcov o kone ide o
inominátnu zmluvu, resp. iný zmluvný vzťah a ďalej zistí čo bolo predmetom nájmu / v zátvorke dokonca
KS presne špecifikuje možnosti/ ďalej zistí, akým spôsobom bola cena za poskytnutie starostlivosti a jej
splatnosť dohodnutá, dobu jej trvania a podobne ... “. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okrem
prepočtu spotreby energie na aritmetický priemer / nie vyjadrením elektrární - dodávateľa energie /
niekto neoznačený urobil odhad spotreby elektrickej energie na 1,101 eur za deň / str. 5 ods. 5 riadok
3 a 4 / a to i napriek ďalšej  nezistenej a nevysvetlenej skutočnosti - KS v Trnave konštatoval, že nie
je dôvodný záver prvostupňového súdu o povinnosti platiť elektrickú energiu aj za čas, keď žalovaní
v nehnuteľnosti nebývali / viď. st. 3 ods. 2 rozhodnutia KS v Trnave z 18.9.2013 /. O aký zmluvný
vzťah v predmetnej veci ide prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza. Rovnako neuvádza
ani ďalšie skutočnosti, ktoré podľa stanoviska KS v Trnave bolo potrebné zistiť a rozhodnutie o ne
v odôvodnení oprieť. Majiteľ nehnuteľnosti bol v čase uzavretia ústnej nájomnej zmluvy dlhodobo v
zahraničí. Čestné prehlásenie majiteľa zo 4.11.2011 je len pokusom o konvalidáciu úkonu, ktorý reálne
nikdy nebol spravený. Súd prvého stupňa akceptoval rukou písaný papier písaný v slovenskom jazyku
opatrený razítkom so štátnym znakom, neoznačujúcim však úrad, na ktorom bol urobený osobou, ktorej
totožnosť nebola overená riadnym spôsobom, minimálne chýba číslo pasu, dátum narodenia a rodné
číslo osoby, ktorá  údajne overený podpis robila a nie je urobený ani znalecký preklad uvedenej listiny
do slovenského jazyka. Z uvedeného prehlásenia nevyplýva, kedy bol súhlas - plná moc - touto osobou
daná K. Q., kedy a ako takéto oprávnenie pôvodne dané J. L. tomuto zrušil, kedy sa J. L. o uvedenom
zrušení zastupovania vlastníka nehnuteľnosti pre tento prípad dozvedel a kedy sa o tom dozvedela aj N.
Z., pretože ani ona, ani nik iný, doposiaľ nehovoril o tom, komu a koľko Q. odvádzali peňazí za nájom a
pod., pretože škoda za nehnuteľnosti by im vznikla len ak by dlžné čiastky sami uhradili, či už za nájom
alebo za ostatné náklady v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti. Nie je jasné, prečo do vzťahov vstupoval
zástupca vlastníka p. L., ako tvrdia Q. - správca viacerých nehnuteľností majiteľa - a rovnako nie je
jasné, prečo by vlastník tomuto multi správcovi práve v tejto veci poza chrbát obmedzil práva zástupcu.
Údajné ústne splnomocnenie vlastníka dané p. Q. je neplatné, lebo v nájomnej zmluve je plná moc p.
L. zastupovať majiteľa k danej nehnuteľnosti písomne - údajná ústna zmena - zrušenie tohto písomne
daného plnomocenstva a poverenie inej osoby ústne - je teda neplatná. V zmysle § 719 O.z. jasne
vyplýva, že dať do podnájmu celý predmet nájmu odporuje zákonu, lebo vlastne sa stráca význam nájmu
a teda sa zákon sui generis obchádza a navyše k dani u nehnuteľnosti do podnájmu je potrebný, pod
sankciou neplatnosti takéhoto úkonu, vopred daný písomný súhlas vlastníka a v danom prípade všetci
doposiaľ dokazovali nepísomnú formu tohto údajného prejavu. Odvolateľka považuje zmluvu o nájme
rodinného domu za podvrh, absolútne neplatný/nie je jasné kto je prenajímateľ- okrem dvoch mien je
tam len jeden dátum narodenia, teda absolútna identifikačná absencia subjektu, v zmluve sa hovorí o
vlastníkovi, ktorým je prenajímateľ, ale bez pripojenej plnej moci mu chýba aktívna legitimácia, platiť sa
má prenajímateľovi, ale či sa platilo a či Q. teoreticky s týmto vznikli náklady - škoda - nikto nezisťoval.
Aj s podnájomníkmi je mimo vlastníka oprávnený jednať iba zástupca vlastníka, ktorým by teoreticky
mohol byť p. J. L./bod.10 zmluvy/, ale v žiadnom prípade nie Q. - je teda minimálne sporná aj ich aktívna
legitimácia v tomto spore v časti nehnuteľností, lebo podľa dikcie tohto bodu, Q./respektíve p. Q. - jeho
manželka je úplne mimo obliga - nie je účastníčkou žiadnej zmluvy/ ani nemohli dať nehnuteľnosti do
podnájmu - oprávnený konať s podnájomníkmi bol vlastník alebo jeho zástupca a nie Q.. Jednať so
žalovanými 1/ a 2/, teda aj uzatvárať podnájomnú zmluvu, mohol iba vlastník alebo jeho zástupca. O
konaní nájomcu a možnosti dispozície s nehnuteľnosťami sa v zmluve nič nehovorí, dokonca aj na
úpravy predmetu nájmu nájomca potreboval písomný súhlas vlastníka. Ak je zmluva uzavretá na dobu
určitú, nemôže mať všeobecnú výpovednú lehotu 3 mesiace a z písomnej zmluvy nemožno dať ústnu
výpoveď /č1.5/. Ak má hlavný právny úkon písomnú formu, musia mať všetky jeho zmeny a doplnky
rovnakú formu /§40 O.z./. Nájomná zmluva je bezpochyby hlavným úkonom a podnájomné zmluvy sú jej
doplnkami a zmenami. Aj v komentári O.z. sa uvádza, že ak by aj nájomná/per analogiam podnájomná/
zmluva nemala písomnú formu, má byť vyhotovená o jej obsahu aspoň zápisnica, inak je dôkazná
situácia značne oslabená. Potvrdenie MVDr. T. na str. 58 spisu je všeobecné, nešpecifikuje, ktorých
konkrétnych koní sa týkalo, koľkokrát bolo vykonané a za ktoré ošetrenie bolo koľko a kým konkrétne
zaplatené /starostlivosť poskytuje všetkým koňom a platia to Q./ v zmysle zákona o účtovníctve nie
je problém, aby sa uvedené zdokumentovalo potvrdeniami o platbách, kde je uvedený dátum, dôvod,



výška platby i platiteľ. Uznanie dlhu z 18.3.2009 bolo evidentne urobené v tiesni a na základe zvlášť
nevýhodných podmienok, navyše urobené v právnom omyle. Q. nemali právo dávať nehnuteľnosti do
podnájmu, ani preberať žiadne platby za užívanie nehnuteľnosti, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy RD
uzavretej medzi p. L. a p. Q. 6.12.2008.V uznaní dlhu chýba rozpis a špecifikácia jednotlivých položiek,
nie je zdokladované, kedy bola dlžníkom alebo mala byť len v budúcnosti, poskytnutá čiastka 1.344 eur
a na čo bola určená /dôvod dlhu/ je len evidentné, že žalovaní boli v situácii existenčne katastrofálnej a
aby ich nevyhodili aj s deťmi na ulicu, podpísali by čokoľvek. Z uvedeného pohľadu a vychádzajúc zo
zásady dobrých mravov, ktorá je nosnou a určujúcou pri posudzovaní akéhokoľvek právneho vzťahu,
je zrejmé, že aj tento dôkaz dokazuje čosi iné, ako práva žalobcov. Dohoda o podnájme z 5.5.2009 je
svojim obsahom všetko iné, len nie dohoda, ale zasa obsah dosvedčuje, čo v skutočnosti žalobcovia
chceli dosiahnuť. Nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje aktívnu legitimáciu v konaní p. Q., ktorá v žiadnom
právnom vzťahu nie je, nikto ju k žiadnym právnym úkonom nesplnomocnil, všetko mal robiť len p. Q.
a teoreticky by mohla zastupovať p. Q., ale nemôže byť účastníčkou konania ako strana, možno ešte
tak u koní, ale to musí preukázať, ktoré platby robila ona. Myslíme tých koní, ktoré podľa jej vyjadrenia
majú hodnotu spolu cca 1.000 eur, ale Q. do nich len na opateru za 10 mesiacov investovali vyše 1.600
euro/uznanie dlhu a str. 52 spisu vyjadrenie z 10.5.2010/. Na str. 146 / stanovisko Q. 26.9.2011/ však
ponúkajú pri vzdaní sa nárokov žalovaných na kone započítať sumu vyššiu ako 10.000 eur. Doposiaľ
bol urobený výsluch žalobkyne, ktorá zrejme nie je v danej veci v časti nájmov a prenájmov aktívne
legitimovaná a ktorá neuviedla 8.6.2011 nič k dôkazom, len čísla k údajným dlhom. Dôkaznú situáciu od
nej popísať nik nežiadal. Žalobca 2/ nevypovedal vôbec, pridržal sa stanoviska svojej manželky, takže
opäť žiadne dôkazy. Vlastník nehnuteľnosti, ani jeho údajný zástupca, volaní ani vypočutí na súde neboli.
Text nájomnej zmluvy oboznámený nebol, hoci žalobca 2/ od neho
odvodzoval svoje právo dávať predmet nájmu do podnájmu.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedli, že žalovaná, resp. jej právny zástupca vo svojom odvolaní \"bezhlavo\" spochybňujú všetko čo
sa dá spochybniť, dokonca aj skutočnosti, ktoré sú preukázané, zdokladované a nespochvbniteľné.
Jednu zásadnú skutočnosť však nepopierajú a to, že sú im žalovaní dlžní finančnú čiastku, ktorú
vynaložili na úhradu ich nákladov na bývanie, spotrebu elektrickej energie a opateru ich koní. Každý
seriózny človek považuje úhradu nákladov na svoju existenciu, existenciu svojej rodiny a svojich
zvierat za samozrejmosť a svoju \"psiu povinnosť\". V súvislosti s osobami žalovaných, ich konaním,
jednaním a správaním je však pojem serióznosť absolútne nepoužiteľný. Zásadne odmietajú klamstvo
žalovanej, resp. jej právneho zástupcu, týkajúce sa tvrdenia, že sa nezúčastnili niektorého pojednávania.
Termíny všetkých vytýčených pojednávaní rešpektovali a aj sa ich zúčastnili. Žalovaný 2/ sa zúčastňoval
vytýčených pojednávaní sporadicky, najmä vtedy, keď predkladal súdu stupídne, nedôveryhodné a
nezdokladované ospravedlnenia žalovanej 1/, ktorá sa pojednávaní zúčastnila v minimálnej miere. Je
smutné, že slovenský právny priadok nemá dostatočné páky na to, aby klamárov typu žalovanej 1/ primäl
k tomu, aby akceptovala a rešpektovala termíny pojednávaní. Plne súhlasia s vyjadrením žalovanej 1/,
resp. jej právneho zástupcu, že žalovaní v čase, keď obývali dom na adrese L. XX boli v tiesni a to
vo vážnej finančnej kríze, keď nemali prostriedky na úhradu základných životných potrieb pre seba,
ich maloleté deti a potrieb ich početného zverinca (päť koňov a štyria psi). V tejto vážnej krízovej
situácii sa im snažili pomôcť dočasným uhradením ich nevyhnutných nákladov na živobytie, avšak
nikdy nespomenuli, že ich finančná výpomoc má sponzorský, charitatívny charakter. Očakávali, že im
žalovaní ako slušní a korektní ľudia po prekonaní životnej krízy, vrátia finančnú čiastku, ktorú vynaložili
na úhradu ich nákladov na bývanie, spotrebu elektrickej energie atď. Rovnako ako pojem \"serióznosť\" aj
pojmy \"slušnosť a korektnosť\" sú v súvislosti s osobami žalovaných nepoužiteľné. Obdobnú skúsenosť
s žalovanými ako oni majú aj Ing. B. z P. a pani J. L. z V. E., na ktorých žalovaní rovnako ako na nich
parazitovali, zneužívajúc ich ústretovosť a dobrú vôľu. V prípade, ak odvolací súd odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu zruší a vráti na nové konanie je \"scenár\" pokračujúceho konania
už dnes predprogramovaný, keď žalovaná sa vytýčených pojednávaní nebude zúčastňovať, ako vždy
doposiaľ na základe vymyslených, nepravdivých \"fantazmagorických\" ospravedlnení, ktoré doručí súdu
v poslednej chvíli pred pojednávaním prostredníctvom žalovaného, príp. niekoho, kto bude práve \"po
ruke\". Pre nich ako žalobcov to bude znamenať zbytočnú stratu času a zbytočne vynaložené náklady na
cestu do Trnavy, nakoľko pojednávanie bude pre neúčasť odporcov, zrušené. Pre slovenské súdnictvo
to bude znamenať zbytočné, neefektívne úkony, ktoré nebudú viesť k dôslednejšiemu preskúmaniu
a objasneniu okolností prípadu, ale k \"naťahovaniu\" času a nezmyselnému zaťažovaniu súdu. Ako
účastníkov konania - žalobcov, plynie pre nich v tomto spore z celej situácie jedno poučenie, vždy potlačiť
silné sociálne cítenie, nikomu nepomáhať, už vôbec nie finančnou pomocou a nespoliehať sa na to, že



je možné právnymi prostriedkami domôcť sa svojho práva, pokiaľ je ignorantské správanie účastníkov
konania v rámci zákona tolerovateľné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým vyhovel návrhu žalobcov čo do uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť im 1.178,27 eur a 9 % ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1.6.2009 do zaplatenia, ako
aj nahradiť im trovy konania v sume 91 eur všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy                    a vyjadrenia orgánov, fyzických
osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je treba vykonať dôkaz listinami tak, že ich predseda senátu na
pojednávaní prečíta, alebo oboznámi ich obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí byť zreteľný zo
zápisnice o pojednávaní. Vykonávanie dôkazu celým spisom súhrnne nie je správne, nakoľko potom
nemožno posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu súd využil, keď spravidla nedochádza k
tomu, že by bol v občianskom súdnom konaní čítaný alebo oznamovaný obsah celého spisu (R 22/1979).

O tom, ako v určitej veci prebiehalo konanie, si môže urobiť odvolací súd obraz len zo spisu, konkrétne
o priebehu pojednávania môže usudzovať zo zápisnice o pojednávaní (§ 40 O.s.p.). Z obsahu zápisníc
o pojednávaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že by prvostupňový súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie listinami, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti
občianskeho súdneho procesu, keď výnimky sú možné len za splnenia zákonných predpokladov pre
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania; v tomto prípade súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie (§ 115 ods. 1 O.s.p.).

V prípade, ak nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou zákonom upraveným spôsobom     (§ 129 O.s.p.),
ide o tzv. inú vadu konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p..

Povinnosť vykonať dôkaz v súlade s procesným predpisom nenahrádza ani ustanovenie § 118 ods. 1
O.s.p..

Odvolací súd na margo uvedeného udáva, že ani vykonávanie dôkazov formulované v zápisnici o
pojednávaní „navrhovatelia zhodne udávajú, že nežiadajú, aby súd oboznamoval celý obsah spisu z
dôvodu, že všetky listinné dôkazy v spise sú im známe, obsah spisu poznajú“ nie je v súlade s ust. §
129 ods. 1 O.s.p., pretože vedomosť o existencii dôkazu neznamená jeho vykonanie.

I keď len existencia inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), bola dôvodom na jeho zrušenie, má odvolací súd potrebu vyjadriť sa aj k samotnému
odôvodneniu rozhodnutia a to nasledovne:

Nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré prvostupňový súd použil na podporu svojho odôvodnenia vo
veci samej a tým o potrebe vyhoveniu žalobe čo do uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/  spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom 1.178,27 eur a 9% ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1.6.2009
do zaplatenia, keď podľa názoru odvolacieho súdu bolo konanie pred prvostupňovým súdom a jeho
rozhodnutie v posudzovanej veci postihnuté aj vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou
v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.



Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ           (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie a v súlade s ním musí prvostupňový súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním, ale taktiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery prvostupňového súdu môžu byť dostatočne
preskúmateľné len vtedy, pokiaľ súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ich
interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Vzhľadom na výskyt procesných vád konania uvedených v § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. a inej vady
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) dovolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1, ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd musí taktiež vytknúť súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie otázky viazanosti súdu
prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení zo 16. septembra 2013
sp. zn. 11Co/239/2012, ktorým bol predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu z 18. januára 2012
č.k. 18C/56/2010-171 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, nedôsledné
rešpektovanie ust. § 226 O.s.p..

Úlohou súdu prvého stupňa bude vec po odstránení vytknutých procesných vád opätovne prejednať,
v prvom rade zistiť z akého, resp. akých právnych vzťahov vyplývajú žalobcami uplatnené nároky
(napr. zmluva / aká /; bezdôvodné obohatenie; náhrada škody a pod.), samozrejme vyporiadať sa aj s
námietkami žalovaných ohľadom legitimácie žalobcov na uplatnenie ich žalobných nárokov, t. j. či títo
sú nositelia hmotnoprávnych oprávnení odôvodňujúcich uplatňovanie ich žalobných nárokov.

Vzhľadom na výskyt procesných vád konania uvedených v § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. a inej vady
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací
súd podľa § 221 ods. 1 O.s.p.  rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, doplní dokazovanie v
naznačenom smere a vo veci  opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o trovách  prvostupňového i odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p., pričom musí aj odôvodniť, prečo o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, keďže v časti zaplatenia istiny 306,53
eur a 9% úroku z omeškania z uvedenej sumy bol návrh zamietnutý a v časti zaplatenia 36,96 eur a 9%
úroku z omeškania z uvedenej sumy bolo konanie zastavené.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3: 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona číslo 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "84e74099-185e-4f9c-b23e-f8d56028b68e:a241b4ad-e1f9-4da2-9dbb-abe6cd29b3a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4112232869.1", "spisova_znacka": "26XCdo/22/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 26XCdo/22/2015 z 27. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4112232869.1"}, {"guid": "84e74099-185e-4f9c-b23e-f8d56028b68e:30de4020-dcc3-4335-b862-7a1cc63dfb6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4112232869.1", "spisova_znacka": "26XCdo/22/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 26XCdo/22/2015 z 26. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4112232869.1"}]}