{"guid": "a4015ea8-2c71-4eba-bd7a-c7c11eaeda13:573cf5f3-0873-4bcc-be63-5799f52fcacc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1", "spisova_znacka": "23Co/762/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/762/2014 z 25. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. januára 2016, sp. zn. 23Co/762/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1", "identifikacne_cislo": "2111200031", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jankovičová", "sudca_id": 25, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jankovicova-25", "datum_vydania": "2016-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-198.odsek-1", "nazov": "§ 198 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-198.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-195", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-198", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573cf5f3-0873-4bcc-be63-5799f52fcacc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/762/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2111200031\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111200031.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členov senátu\nJUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci žalobkyne: D. K., nar. XX. V. XXXX,\nbytom R. XX, zastúpená advokátom: Mgr. Matej Csenky, Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanej v 1.\nrade: Q. V., nar. XX. F. XXXX, bytom T. XXX a žalovanej v 2. rade: PCA Slovakia s.r.o., Automobilová\nulica č. 1, Trnava, IČO: 36 256 013, o 17.080,65 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Trnava zo 7. októbra 2014 č. k. 17C 1/2011-143, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nRozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovanej v 1. rade a\nžalovanej v 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne\nodôvodnil poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a) a c), § 4 ods. 3, § 16, § 17 ods. 1, § 83, § 85,\n§ 88 ods. 1, § 90 písm. a), § 99, § 100, § 177 ZoSP (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov), článok 8 § 195 ods. 1, § 198 ods. 1 ZP (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník\npráce v znení neskorších zmien a doplnení), § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 2 OZ (zákon č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov); vecne potom nedôvodnosťou žaloby\nv časti o náhradu ušlého zisku a náhradu nákladov  spojených  s liečením, voči žalovanej v 1. rade\npre nedostatok jej pasívnej legitimácie z dôvodu, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená pri\nčinnosti zamestnávateľa (žalovanej v 2. rade) jeho zamestnancom (žalovanou v 1. rade), teda osobou,\nktorú zamestnávateľ pri tejto činnosti použil, kedy sa škoda považuje za škodu spôsobenú právnickou\nosobou (§ 195 ods. 1 ZP ako aj § 420 ods. 2 OZ)  a voči žalovanej v 2. rade v časti uplatneného ušlého\nzisku z dôvodu, že počas trvania jej práceneschopnosti jej bol kompenzovaný ušlý zisk vyplácaním\núrazového príplatku (§ 85 ZoSP) a po skončení práceneschopnosti, resp. po skončení pracovného\npomeru u žalovanej v 2. rade jej bol ušlý zisk kompenzovaný v rámci úrazových dávok a to jednorazovým\nvyrovnaním (§ 90 ZoSP),  nakoľko pokles jej pracovnej schopnosti bol 33% a v časti náhrady nákladov\nspojených s liečením z dôvodu, že aj tento nárok si mohla uplatniť  iba v zmysle ZoSP ako úrazovú dávku\n(§ 100 ZoSP) ako aj z dôvodu, že v konaní nepreukázala vynaloženie uplatnených nákladov, keďže súdu\nnepredložila (napriek jej poučeniu súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) žiaden relevantný dôkaz o tom, že jej\ntakéto náklady v uplatnenej výške skutočne vznikli. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania\nďalej za preukázané, že osobitným postupom t.j. uplatnením nárokov žalobkyne u sociálnej poisťovne\nv zmysle ZoSP  a rozhodnutím o týchto nárokoch došlo k odškodneniu žalobkyne z pracovného úrazu\nktorý utrpela u svojho zamestnávateľa (žalovanej v 2. rade) a opätovným uplatnením týchto nárokov\nžalobkyňou aj podľa Občianskeho zákonníka voči žalovanej v 2. rade by bol popretý zmysel špeciálnej\núpravy ZoSP odškodňovania ujmy na zdraví zamestnancov, ktorú utrpeli pri pracovnom úraze a došlo by\n\ntým k porušeniu všeobecne platnej zásady lex specialis derogat legi generali, dôvodil ďalej súd prvého\nstupňa. Nedôvodnosť žaloby žalobkyne v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči\nžalovanej v 1. rade ako aj voči žalovanej v 2. rade súd prvého stupňa odôvodnil taktiež nepreukázaním\njej skutkových tvrdení o vzniku takéhoto nároku (u dôvodov ako boli bolesť, obmedzená fyzická aktivita a\nkrívanie mal z dokazovania za preukázané, že tieto škody na zdraví jej boli kompenzované náhradou za\nbolesť a náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatenými jej sociálnou poisťovňou v rámci\núrazových dávok  a u dôvodu, že krívaním došlo k zníženiu jej  dôstojnosti v spoločnosti neunesením\ndôkazného bremena o skutočnom znížení dôstojnosti alebo  vážnosti v spoločnosti v značnej miere,\nčo je zákonným predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch). Nenahradenie\nprocesnej aktivity žalobkyne v spore tým, že by si v tomto prípade sám zabezpečil dôkazy o takýchto jej\nskutkových tvrdeniach (§ 120 ods. 1 veta posledná O.s.p.) odôvodnil (súd prvého stupňa)  poukazom\nna zásadu rovnosti účastníkov konania v civilnom súdnom konaní, ktorej by sa takýto postup súdu\nzvýhodňujúci len jednu z procesných strán súdneho konania priečil. Rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil  s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne neuplatnením si náhrady trov konania v\nkonaní úspešnými účastníkmi konania ( žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade).\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku I. (zamietajúcej časti nárokov žalobkyne) podala\nv zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uplatnila § 205 ods. 2 písm.\na), d) a f) a § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. namietajúc nesprávnosť rozhodnutia vo veci z\ndôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i\nnesprávne právne posúdil (na vec aplikoval Zákonník práce a s ním súvisiace  predpisy sociálneho\npoistenia a nie Občiansky zákonník a to § 442, podľa ktorého si žalobkyňa uplatnila svoje nároky),\nnepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti zdôvodnenia jeho záveru o\nstotožnení nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní s nárokmi, ktoré jej boli poskytnuté v zmysle\npredpisov sociálneho poistenia a to  aj z dôvodu, že žalobkyňa jednoznačne v žalobe vymedzila, že\npredmetom žaloby je len nárok na náhradu ušlého zisku podľa § 442 Občianskeho zákonníka a nie nárok\nna náhradu straty na zárobku, prípadne nárok na jednorazové vyrovnanie. Súdu prvého stupňa vytkla,\nže svojim postupom v konaní odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, nakoľko ak nepovažoval\nnároky žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne na náhradu nákladov spojených s liečením\nza preukázané, mal sám doplniť dokazovanie v požadovanom smere tak, aby náležite zistil skutkový\nstav dôvodiac, že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila súdu dostatok dôkazov,\nktoré odôvodňovali  oprávnenosť takýchto jej nárokov. Pripustila, že súdu nepredložila doklady o\nzaplatení liekov, avšak na svoju obranu uviedla, že sa tak stalo len z dôvodu, že pre odstup času nie je\nmožné od nej reálne požadovať, aby všetky takéto doklady evidovala. V tejto súvislosti ďalej dôvodila,\nže súd prvého stupňa ani žalovaný oprávnenosť týchto jej nárokov v priebehu konania nerozporovali.\n\nŽalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade odvolací návrh  nepodali a rozsudok súdu prvého stupňa navrhli\npotvrdiť ako vecne správny.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba - účastník konania  (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné  (§ 201 a § 202 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)\nprejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec pretože od\nvýslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej (napadnutého ako celok) bol závislým i výrok rozsudku\no trovách konania a to podľa § 214 ods. 1 a contrario ods. 2 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008 Z.z.)\nbez pojednávania  a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné pretože rozsudok súdu\nprvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nTento rozsudok  bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení)a  bol verejne v zmysle § 156 ods.\n1 a 3 O.s.p.\n\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí,  ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje  s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa\nna podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa\ndostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a\nodvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať\nsa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:\n\nPredmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod spis. zn. 17C 1/2011 je žaloba žalobkyne\no zaplatenie sumy 6.551,80 eur ako náhrady ušlého zisku,  sumy 528,85 eur ako náhrady nákladov\nspojených s liečením a sumy 10.000 eur ako nemajetkovej ujmy, ktoré mali žalobkyni  ako zamestnankyni\nžalovanej v 2/ rade vzniknúť v súvislosti s pracovným úrazom ku ktorému došlo dňa 4. januára 2008,\npočas výkonu práce žalobkyne v areály žalovanej v 2/ rade konaním žalovanej v 1/ rade.\n\nPredmetom odvolacieho konania je posúdiť, či žalobkyni vzniklo v súvislosti s pracovným úrazom právo\nna náhradu ušlého zisku podľa ust. § 420 ods. 2 a § 442 Občianskeho zákonníka a či tu bol dôvod pre\nzamietnutie žaloby žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne o existencii takýchto nárokov.\n\nŽalobkyňa v žalobe ako aj v ďalších svojich vyjadreniach zakladala právo na náhradu ušlého zisku z\npracovného úrazu na tom skutkovom základe, že počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ani\npo jej skončení, jej nebola uhradená strata na zárobku v zmysle § 445, § 446 a § 447 Občianskeho\nzákonníka, pričom ušlý zisk vo výške 6.551,80 eur mal pozostávať z ušlej mzdy o ktorú žalobkyňa prišla\nv dôsledku predmetného pracovného úrazu. Ušlý zisk uplatnený v tomto konaní žalobkyňa v žalobe\nvypočítala nasledovne:\n\n1. ako rozdiel medzi vyplateným nemocenským a mzdou  o ktorú prišla v dôsledku pracovného úrazu\nv období dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 1.284,24 eur (výška mzdy v čase úrazu 5065,44\neur - nemocenské  2.260,84 eur),\n\n2. ako náhradu ušlej mzdy vo výške 1.486,14 eur za obdobie od marca 2009 do augusta 2009, teda za\nobdobie, kedy s ňou bol ukončený pracovný pomer zo strany žalovanej v 2. rade z dôvodu nedostatku\npracovného miesta vzhľadom na jej zdravotný stav, pričom v tomto období bola hlásená na úrade práce\nako uchádzačka o zamestnanie,\n\n3. ako náhradu mzdy v sume 3.781,42 eur za obdobie od septembra 2009 do augusta 2010, ktorá\nsuma predstavuje rozdiel vyplatenej mzdy za toto časové obdobie u jej nového zamestnávateľa (suma\n3.402,86 eur) a mzdy, ktorú by inak zarobila za podmienok ktoré mala v čase kedy bola nútená ukončiť\npracovný pomer u žalovaného v 2. rade (jej mesačná mzda v tomto období predstavovala sumu 598,69\neur čo za 12 mesiacov predstavuje sumu 7.184,28 eur).\n\nV tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že už samotný záver žalobkyne o tom, že v súvislosti\nso škodou ktorá jej vznikla v dôsledku pracovného úrazu jej vznikol nárok na náhradu straty na zárobku\nv zmysle ust. § 445, 446 a § 447 Občianskeho zákonníka (a nakoľko tieto nároky jej neboli vyplatené,\nvznikol jej nárok na náhradu ušlého zisku) je nesprávny nakoľko (ako to správne konštatoval aj súd\nprvého stupňa) práve z dôvodu, že sa jednalo o nároky plynúce jej z pracovného úrazu bolo potrebné\ntieto posúdiť podľa príslušných ustanovení zákonníka práce a nie podľa práve citovaných ustanovení\nObčianskeho zákonníka.\n\nPodľa ust. § 1 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 4. januára 2008 tento zákon upravuje\nindividuálne pracovné vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby\nalebo fyzické osoby  a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a podľa ods. 4 práce citovaného ustanovenia,\nak tento zákon v prvej časti  neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.\n\nUž zo samotného znenia práve citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (a potvrdzuje to aj\nrozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok vo veci spis. zn. 1Cdo\n5/2010), že výhradne len  vzťah všeobecnej časti Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku je\nzaložený na princípe subsidiarity, kedy v prípadoch kde konkrétna úprava všeobecnej časti Zákonníka\npráce (§ 1 až § 40) chýba, bude treba použiť v plnej miere Občiansky zákonníka (ustanovenia jeho\nvšeobecnej časti a to § 1 až § 122) a v prípadoch v ktorých Zákonník práce v rámci všeobecnej\n\nčasti upravuje len osobitosti konkrétneho problému (napr. pracovnoprávna subjektivita a pozbavenie\nresp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, neplatnosť právneho úkonu, zabezpečenie práv a\npovinností z pracovnoprávnych vzťahov ), jeho právna úprava sa bude riadiť Zákonníkom práce. Toto\nvšak potom logicky neplatí pre právne vzťahy plynúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu\nspôsobenú pracovným úrazom, ktoré sú upravené v 8 časti Zákonníka práce (§ 177 až § 222), z ktorého\ndôvodu potom zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa riadi výlučne\npríslušnými ustanoveniami Zákonníka práce (ako to správne namietala aj žalovaná v 2/ rade vo svojom\nvyjadrení sa k žalobe). Zákonník práce pri škodovej udalosti akou je pracovný úraz (čo je aj prípad\npráve prejednávanej veci) nezakladá právo poškodeného na náhradu ušlého zisku ako jedného z druhu\nškôd vymedzených v Občianskom zákonníku. Nároky (na náhradu škody) zamestnanca ktorý utrpel\npracovný úraz sú upravené v ust. § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce v zmysle ktorého zamestnanec\nktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v\nktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu s tým, že ust. §\n192 ods. 3 platí rovnako. Vecnou škodou je pritom taká majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení\nmajetkového stavu poškodeného (tu pozri i R 17/1978) na rozdiel od ušlého zisku, ktorý je v podstate\nušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného,\nktoré bolo možné - nebyť škodovej udalosti - odôvodnene očakávať, vzhľadom na pravidelný beh\nvecí. Náhrada ušlého zisku a vecnej škody sú samostatnými od seba nezávislými nárokmi, pričom\nnárok na náhradu ušlého zisku v prípade škodovej udalosti zakladá len Občiansky zákonník, pri vzniku\nobčianskoprávnej zodpovednosti za škodu (čo nebol prípad prejednávanej veci). Pokiaľ teda Zákonník\npráce nezakladá poškodenému nárok na náhradu ušlého zisku pri odškodnení pracovného úrazu (a\nObčiansky zákonník nie je možné použiť ani priamo, ani subsidiárne) a súd prvého stupňa žalobu\npožadujúcu takýto nárok priznať zamietol, rozhodol  vo veci  vecne správne.\n\nPokiaľ ide o ostatné nároky žalobkyne uplatnené v žalobe (náhrada nákladov spojených s liečením\na náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch) je ďalej potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané\nzásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich\ndôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť\ndôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby\nurčitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná\nv tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná\nzodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho\nneunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu\nrozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva\npre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať\nzáver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Žalované ( žalovaná v 1.\nrade  a žalovaná v 2. rade ) vo svojich vyjadreniach k žalobe navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a to\nči už pre nedostatok pasívnej legitimácie (v prípade žalovanej v 1. rade) tak aj pre nepreukázanie nárokov\nžalobkyne  na takto uplatnené náhrady. Pokiaľ teda žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení o\nnárokovaných nákladoch spojených s liečením (napriek opakovanému poučeniu zo strany súdu podľa\nust. § 120 ods. 4 O.s.p.) predložila len technický preukaz motorového vozidla a  jej výpočet cestovného a\nnákladov na lieky a na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (napriek\npopretiu takýchto nárokov zo strany žalovaných ako aj poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods.\n4 a § 118 ods. 2 O.s.p. - tu pozri č. l. 141 spisu o tom, že takéto jej nároky sú považované za sporné)\nsúdu poskytla len svoje tvrdenia, pričom ďalšie neoznačila a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania\nnemala, súd prvého stupňa správne žalobu zamietol aj v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena\npreukázania skutkových tvrdení zakladajúcich takto uplatnené nároky.\n\nPokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd bol povinný vykonať dokazovanie na preukázanie ňou tvrdených\nskutkových okolností aj z úradnej povinnosti je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 120 ods. 1\nO.s.p. pri dokazovaní v sporovom konaní ( o aké v tomto konaní šlo) súd síce nie je odkázaný len na\nformálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, keďže zákon pripúšťa, aby aj v sporovom konaní súd\nvykonal aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak v priebehu konania vyšla najavo potreba vykonania\ntakýchto dôkazov a to v prípade „ak je jej vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci“ (§ 120 ods.\n1 veta druhá O.s.p.) avšak takýto postup môže uplatniť len úplne výnimočne a to v prípade, že takéto\ndôkazy vyplývajú zo spisu a sú spôsobilé preukázať konkrétnu spornú právne významnú skutočnosť. V\nsporovom konaní, ktoré sa vyznačuje predovšetkým súkromnoprávnou povahou uplatňovaných nárokov,\nnesmie totiž uvedené právo súdu zasahovať do rovného postavenia účastníkov konania. Súd z vlastnej\n\niniciatívy nemôže do sporu vnášať skutočnosti, pre ktoré nie je podklad v obsahu spisu a vo výsledkoch\ndoterajšieho konania. Oprávnenie súdu vykonať účastníkmi nenavrhnuté dôkazy sa uplatní najmä v\nsúvislosti s právnym posúdením veci tam, kde súd bude na skutkový základ aplikovať právny predpis\nkogentnej (donucujúcej) povahy. Ak má rozhodnutie súdu zodpovedať hmotnému právu, tak súd musí\nmať možnosť zistiť tiež skutočnosti rozhodné podľa hmotného opráva a to aj vtedy, ak účastníci k ich\npreukázaniu nenavrhli všetky potrebné dôkazy, ktoré sú pre súd dosažiteľné, a vyplývajú z obsahu\nspisu. Zásadne však súd nemá povinnosť po takýchto dôkazoch pátrať, ako to naznačila žalobkyňa v\nodvolacích  námietkach.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako v časti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak aj v časti rozhodnutia\no trovách konania, nakoľko tento správne v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1\nO.s.p. v konaní úspešným žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si toto právo\nna náhradu trov konania neuplatnili.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §\n142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade majúcim vo veci plný úspech náhradu trov\nkonania nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/1/2011", "guid": "dc791f90-388c-4771-a931-884e5ae540ca:c476dd75-5d41-4da1-bd08-902f34db7a1d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}