{"guid": "6b086c5a-7c06-4418-a35f-7d025569fc6c:0287fcf3-e5e0-4477-ab62-69370b54a5be", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1", "spisova_znacka": "23Co/198/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/198/2015 z 10. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. januára 2016, sp. zn. 23Co/198/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1", "identifikacne_cislo": "2113204747", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2016-01-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0287fcf3-e5e0-4477-ab62-69370b54a5be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/198/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204747\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členov\nsenátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Trnava č. k. 8C/218/2013-189 zo dňa 25. júla 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa sa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody\nspôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci  vedenej\npod sp. zn. 11Er/654/2010. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a)\n§ 9 ods. 1, 2,   § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2,   § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 41 ods. 2, § 44 ods. 2  zák. č. 233/1995\nZ.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP),  Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobca  za nesprávny\núradný postup Okresného súdu Senica považoval nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,\nresp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a z dôvodu vykonania úradného postupu bez\nsplnenia zákonných podmienok. Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu,\nči bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok a či je to dôvod na náhradu škody,\nresp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Z relevantných ustanovení EP v čase podania návrhu na vydanie\npoverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu\nneexistovala. Zákon síce určoval lehotu na vydanie poverenia na základe iných exekučných titulov,\nale nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia.   Z uvedeného vyplýva, že\nexekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom\nstanovenej lehote, resp. v primeranom čase, keďže na vydanie rozhodnutia (zamietnutie poverenia)\nzákonom stanovená lehota neexistovala.  O prípadnom prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne\nkonanie, neriešila sa  sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či\nEurópsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by\nlen takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Počas konania bolo tiež preukázané,\nže exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu preskúmavaním exekučného titulu tým,\nže by vykonal tento úradný postup  bez splnenia zákonných podmienok, práve naopak, zákonodarca\nexekučnému súdu uložil povinnosť preskúmavať, či  exekučné tituly nie sú v rozpore so zákonom.\nZamietnutie žiadosti o udelenie poverenia  preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského\n\nrozsudku byť exekučným titulom. Žalobca nepreukázal vznik škody ani vznik nemajetkovej ujmy t.j.\nzákladné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, preto súd návrh zamietol. O náhrade trov\nkonania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému odporcovi však\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal prostredníctvom  právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.\nAko odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd\nrozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9\nods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho\nvzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím\nrozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa\nsúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá\nexistuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca\nvytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd\nignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o\nvhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek\núvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne\nrozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká\naj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah\nnevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad\nskutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný\nsúd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla\nakákoľvek škoda s tým, že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky\npočas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa\ns predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli\nžalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase\npredchádzajúcom nariadenému súdnemu  pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,\nže prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (k čomu v danom prípade nedošlo), bol súd povinný pred\nsamotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil\nzákonom prípustné odvolacie dôvody   (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),  postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na\núradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.,  dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať\núspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a\npretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na\nvec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s\npoukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne  písomné vyhotovenie\nrozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by\nsa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na\nzdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné dodať  nasledovné:\n\nŽalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica vo\nveci 11Er/654/2010, ku ktorému malo dôjsť nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,\nresp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia\nzákonných podmienok, domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 8.574,73 eura. Táto\n\nškoda predstavuje podľa žalobcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná\nprávoplatným rozhodnutím všeobecného súdu súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového\nvzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch vo výške 1.714,95 eura (20 % z uplatňovanej istiny) s tým, že samotné konštatovanie\nporušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a\npráva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty\ns omeškaním viac ako 220 dní.\n\nZ obsahu spisu súd zistil, že exekútorom  bola Okresnému súdu Senica v konaní pod sp. zn.\n11Er/654/2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.08.2010,\npovinný H. J., pre vymoženie pohľadávky 2.417,86 eura. Okresný súd Senica uznesením č. k.\n11Er/654/2010-9 zo dňa 11.01.2011 čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku 0,25% denne, zároveň v ten istý deň poveril súdneho\nexekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie istiny 2.417,86 eura s príslušenstvom. Uznesením č.\nk. 11Er/654/2010-21 zo dňa 20.11.2012 exekučné konanie zastavil. Proti uzneseniu podal oprávnený\nodvolanie,  Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 5CoE/48/2013-41 zo dňa 25.09.2013 napadnuté\nuznesenie potvrdil a zároveň zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.  Voči rozsudku\nkrajského súdu podal oprávnený proti výrokom o prerušení konania odvolanie a proti potvrdzujúcemu\nvýroku dovolanie.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z\nustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.\nNesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 EP, keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15\ndní od doručenia žiadosti súdu.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 EP v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia Okresnému súdu Senica (od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nZ vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného súdu Senica\nzákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú\nrozhodnutia rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie\nrozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok\nžiadnou lehotou nelimitoval. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým\nuzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z\ndôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v\nzákonom ustanovenej lehote. Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú preto plne správne.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\n\nŽalobca poukazoval na konanie exekučného súdu ktorý konal tak, že rozhodoval vo veci samej,\nuskutočňoval činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu\nodvodzujúceho svoju právomoc od. ust. § 40 a nasl.  zák. č. 244/2002 Z.z. Exekučný súd nekoná o\nzrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom\nv žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva\nžalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,\nformálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným\na povinným, odvíjajúcom sa od uzatvorenej zmluvy o úvere.  Zjednodušene povedané, žalobca\npoukazoval na nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúcom v spôsobe argumentácie\nexekučného súdu a právneho posúdenia veci vedúceho k zastaveniu exekúcie.\n\nPodľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ súd, v tomto prípade Okresný súd Senica, v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 11Er/654/2010 zisťoval podmienky a predpoklady pre vydanie uznesenia o\nzastavení exekúcie, za týmto účelom zhromažďoval podklady (dôkazy), hodnotil zistené skutočnosti,\ntieto právne posudzoval a rozhodol, nemohol sa dopustiť nesprávneho úradného postupu. Išlo o činnosť\npriamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich\nposudzovaní sa potom môžu prejaviť len v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu\nzakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné\npovažovať ani prípadné pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že súd pred svojím rozhodnutím\nnesprávne vyhodnotil podmienky pre vydanie rozhodnutia. Súd  v konaní o nároku na náhradu škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže vecnú (obsahovú) správnosť uznesení o zastavení exekúcie z\nhľadiska nesprávneho úradného postupu, ale týmito sa môže zaoberať len odvolací súd v exekučnom\nkonaní  resp. dovolací súd v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa\ns ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a\nnespôsobilá zvrátiť výsledok konania.\n\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého výroku o náhrade trov\nkonania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) ako v celom rozsahu vecne správny s použitím\nust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nV odvolacom konaní bol  plne úspešný žalovaný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.\n§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.\nŽalovaný si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa\nobsahu spisu mu ani žiadne nevznikli), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nSenát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/218/2013", "guid": "cecf0313-da9c-4035-8f47-23a233142712:a74cdb63-f4b3-4a0a-8223-a59dacbe12d8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f28f60ca-486a-4224-a228-aa3970050c21:695ef4ef-ce05-4138-a0f5-4bc6eba191ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/654/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 11Er/654/2010 z 20. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f28f60ca-486a-4224-a228-aa3970050c21:695ef4ef-ce05-4138-a0f5-4bc6eba191ee"}], "citovane_v": [{"guid": "6b086c5a-7c06-4418-a35f-7d025569fc6c:609cb4ca-3b93-4ca2-b6cf-0e448e9061c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1", "spisova_znacka": "23Co/198/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/198/2015 z 10. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113204747.1"}]}