{"guid": "b9d545d0-3e17-4188-9987-02117d5464f1:f876f8a2-079f-4d69-a665-de855842ddf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1", "spisova_znacka": "10Co/94/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/94/2015 z 22. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. februára 2016, sp. zn. 10Co/94/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1", "identifikacne_cislo": "2113209177", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2016-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f876f8a2-079f-4d69-a665-de855842ddf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/94/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113209177
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113209177.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava,
IČO: 35 944 471, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej
prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: R. M., bytom I. XXX/XX, G., zastúpenej advokátom:
JUDr. Miloš Papcun, Vajanského 5270/1A, Piešťany, o 2,32 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo 6. novembra 2014 č. k. 12C/202/2013-32 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania                  p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napádaným rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej,
a to do 3 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ust. § 115a ods. 2, § 132, § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1, 3 a 9, § 4a ods. 1, § 8 ods. 1 až 3 zákona č.
212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch; vecne dôvodil, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej
zaplatenia pohľadávky titulom žalovanou nezaplatených koncesionárskych poplatkov (nedoplatku na
koncesionárskych poplatkoch za rozhlasový prijímač žalovanej za obdobie od 12/2002 do 06/2005)
v sume 100 Sk, z ktorej si však žalobkyňa uplatnila iba nepremlčanú časť v sume 70 Sk (2,32 eur),
uzavrel, že nebolo možné podanej žalobe vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že
bola splnená zákonná povinnosť spočívajúca v doručenej výzve žalovanej ako dlžníčke na zaplatenie
koncesionárskeho poplatku, s ktorého úhradou mala byť žalovaná údajne v omeškaní dlhšie ako 1
mesiac, pričom až po splnení tejto povinnosti môže žalobkyňa uplatňovať evidovanú pohľadávku na
súde, tak ako to vyplýva z ust. § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z. z.. V časti o trovách konania svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., vecne dôvodil, že rozhodol
o náhrade trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej, ktorá mala
v konaní úspech náhradu trov právneho zastúpenia 49,28 eur, ktoré v zmysle Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z 2 úkonov právnej služby po 16,60
eur (prevzatie a príprava veci; písomné podanie na súd) 2x režijný paušál po 8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku iba v časti trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zmenu tak, aby bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanej náhradu trov konania iba vo výške 12,32 eur k
rukám právneho zástupcu žalovanej. Dôvodila, že žiada o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods.
2 posledná veta s prihliadnutím na ustanovenie o drobných sporoch podľa § 150 ods. 2 O. s. p., žiadala,
aby trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli znížené na 1, t. j. na sumu 12,32 eur
(49,28 : 4 = 12,32 eur) a to vychádzajúc z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave, keď náhrada
trov konania vo výške 12,32 eur je postačujúcou vzhľadom na jednoduchosť veci. Stotožnila sa však s



tým, že nie je možné trovy nepriznať, keďže je právom každého nechať sa v konaní zastúpiť advokátom,
ktorý má právo na odmenu za poskytnutie právnej služby.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len
v napadnutej časti trov konania a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo
zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti treba považovať za
vecne správny.

Predmetom konania v prejednávanej veci (pokiaľ šlo o vec samu) bola požiadavka žalobkyne na uloženie
žalovanej povinnosti zaplatiť jej (žalobkyni) 2,32 eur titulom koncesionárskych poplatkov. Žaloba nebola
podaná dôvodne, čo súd prvého stupňa vyjadril jej zamietnutím, rozsudok vo veci samej pritom nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť, čím sa plný procesný neúspech žalobkyne stal
nezvratným.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej
časti trov prvostupňového konania, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 200ea ods. 1, 2 a 3 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor, za drobné spory sa však nepovažujú veci vymenované v odseku
2 tohto ustanovenia (do ktorých rámca ale prejednávaná vec nespadá - pozn. odvolacieho súdu) a ak
je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku
1, konanie sa považuje za drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Práve ostatným citovaným ustanovením O. s. p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov
konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za
výsledok konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania alebo zníženia
(čiže čiastočného nepriznania) náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či
prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto
postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že tu ide o drobný spor) a druhou, že trovy
konania (rozumej trovy, ktorých náhrada sa požaduje a zásadne i má prisúdiť, teda na druhej strane
aj zaplatiť zo strany účastníka v konaní celkom alebo prevažne neúspešného) sú neprimerané voči
pohľadávke. Zákon síce bližšie nekonkretizuje podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov
konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p., posúdenie splnenia takýchto podmienok je ale takto úlohou súdu.
Pre súd pritom nie je záväzná dôvodová správa k návrhu príslušného zákona (tu inak k vládnemu návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenému NR SR 29. mája 2008, parlamentná
tlač č. 642), keďže tá môže slúžiť len ako základ pre orientáciu pri ozrejmení úmyslu zákonodarcu (to
samozrejme len za stavu nedostatku podstatnej odchýlky prijatej úpravy od tej navrhovanej - keďže len
návrhy zákonov a nie aj schválené zákony bývajú podložené i dôvodovými správami). V prípade úpravy
majúcej sa použiť v tejto veci šlo o prípad kedy k zmene návrhu v legislatívnom procese vo vzťahu
k rozhodným ustanoveniam nedošlo. Navrhovaná úprava ustanovenia totiž v legislatívnom procese
nedoznala zmeny (tu pre prípad záujmu por. čl. I bod 71 návrhu zákona i čl. I bod 70 schváleného zákona,
uverejneného pod č. 384/2008 Z. z.), vyplýva však z nej len to, že tu predkladateľ (vláda Slovenskej
republiky) poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (E.S.) 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť
k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej pohľadávke v drobných veciach neprimerané
a to, že tu má ísť najmä (príklad) o trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako samotná
pohľadávka.

Odvolací súd však po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacích námietok žalobkyne
dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O. s. p., aj keď je nesporné,



že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O. s. p. a trovy konania sú
niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka. Žiadne ustanovenie zákona neobmedzuje právo
účastníka dať sa zastupovať aj v tzv. drobných sporoch advokátom a neobmedzuje ho ani nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, upravujúce Európske konanie s nízkou
hodnotou sporu. Toto nespochybňuje ani žalobkyňa, rovnako nespochybňovala ani právo na odmenu za
poskytnutie právnej služby a účelnosť vynaložených trov. Ako vyplýva zo spisu, vo veci bolo žalovanej
dňa 11.9.2014 doručené uznesenie súdu prvého stupňa z 20.6.2014 č. k. 12C/202/2013-15, ktorým jej
bolo uložené, aby s k veci písomne vyjadrila, dňa 12.9.2014 žalovaná splnomocnila svojim zastupovaním
v predmetnej veci advokáta JUDr. Miloša Papcuna, ktorý sa v jej mene k žalobe písomne vyjadril v podaní
z 22.9.2014, vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom
6.11.2014 v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov, žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá,
voči ktorému rozhodnutiu vo veci samej žalobkyňa nepodala odvolanie. Žalobkyňa je v konaní právne
zastúpená a v žalobe si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia 1.964 Sk (65,19 eur), teda v sume
vyššej ako je suma priznaná žalovanej ako náhrada trov prvostupňového konania. Samotná skutočnosť,
že trovy právneho zastúpenia žalovanej sú niekoľkonásobne vyššie ako žalovaná pohľadávka, sama o
sebe neodôvodňuje aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keď prípadné nepriznanie resp. zníženie trov
je koncipované ako právo súdu, nie ako jeho povinnosť, súd prvého stupňa toto právo nevyužil a s
prihliadnutím na správanie sa žalobkyne v danej veci, ktorá sama požadovala pre prípad úspechu v
konaní plnú náhradu trov konania a po plnom úspechu žalovanej v predmetnom konaní žiada žalovanou
požadovanú náhradu trov znížiť na 1/4-inu, teda má na trovy dvojaký meter, by bolo aj podľa názoru
odvolacieho súdu voči žalovanej nespravodlivé aby jej bola priznaná len 1/4-ina ňou požadovanej
náhrady trov konania, keďže po doručení jej výzvy súdu na písomné vyjadrenie sa k žalobe riadne v
súdom stanovenej lehote vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a náhradu trov konania
uplatnila iba za 2 úkony právnych služieb (teda za najnižší možný počet úkonov a prislúchajúcu najnižšiu
tarifnú odmenu a režijný paušál). Žalobkyňa bola v konaní neúspešná v plnom rozsahu, a preto súd
prvého stupňa správne a v súlade so zákonom priznal žalovanej náhradu trov konania podľa ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalovaná o náhradu trov riadne požiadala a trovy konania aj včas vyčíslila podaním
doručeným súdu dňa 22.9.2014 (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenala žalovaná. Tá však v prípade
trov odvolacieho konania nepodala návrh na priznanie jej náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p., v odvolacom
konaní i za použitia § 211 ods. 2 rovnakého zákona) a keďže príslušný návrh je za súčasnej úpravy
zákonnou podmienkou priznania náhrady a opak (nedostatok návrhu) praktickým svedectvom vzdania
sa procesného práva na náhradu (trov odvolacieho konania), nebol tu nielen dôvod vyzývania na
vyčíslenie (i v prípade nevyhlasovaného rozhodnutia odvolacieho súdu je podmienkou takého postupu
podľa § 151 ods. 4 a § 211 ods. 2 O. s. p. návrh), ale dokonca ani možnosť priznania účastníkovi
náhrady tzv. iných trov odvolacieho konania (tu napokon por. i § 151 ods. 2 O. s. p. vo väzbe na už
spomenutý odsek 1 rovnakého paragrafu). Toto všetko boli potom dôvody, pre ktoré odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej (s plným úspechom) náhradu trov nepriznal
(druhá veta výroku tohto uznesenia).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/202/2013", "guid": "9a95bf61-071c-4411-bfde-ad6bc525f6d9:5f18ee5e-4f98-4a67-b425-6f9d408a5d81", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}