{"guid": "897b2bb5-6962-44e9-a35a-b0acfdb3e819:8506ada7-6f16-4452-9f24-5192bb6d2640", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1", "spisova_znacka": "21Cob/6/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/6/2015 z 2. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. mája 2016, sp. zn. 21Cob/6/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1", "identifikacne_cislo": "2113218234", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2016-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "nazov": "§ 566 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-566"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-566"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8506ada7-6f16-4452-9f24-5192bb6d2640", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218234
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu CBRE s.r.o., Námestie
1. mája 18, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, Hlavná 119,
Košice proti žalovanému EURODOM3, s.r.o., Horné Bašty 36/B, Trnava, IČO: 35 882 361,
zastúpenému spoločnosťou PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17/427, Bratislava, o zaplatenie 5.940,- eur
s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava: rozsudku
č.k. 23Cb/116/2013-265 zo dňa 10.10.2014 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 23Cb/116/2013-272 zo dňa
19.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.10.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 19.11.2014 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 250,67 eur do troch dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúceho advokáta JUDr. Ing. Dezidera Jančíka.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 10.10.2014 Okresný súd Trnava žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
5.940,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.980,- eur od 17.04.2013, vo výške 8,50
% zo sumy 1.980,- eur od 15.05.2013 a vo výške 8,50 % zo sumy 1.980,- eur od 18.06.2013, všetko
do zaplatenia, do troch dní, čím v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal plnenia z
mandátnej zmluvy zo dňa 01.10.2011 za obdobie mesiacov marec, apríl a máj 2013. Podľa § 142 ods.
1 O.s.p. súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal aj právo na náhradu trov konania vo výške 3.308,62
eur (356,- eur + 270,- eur + 2.682,62 eur).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou
žalobcu, svedka, s listinnými dôkazmi a to s Mandátnou zmluvou, s výpoveďou zo dňa 11.02.2013, s
faktúrou č. 130056, faktúrou č. 130084, faktúrou č. 130110, s mailovou komunikáciou medzi účastníkmi
konania, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca pôsobí v oblasti realít v rámci celého sveta a
takisto spravuje obchodné centrá. Žalobca dojednal niekoľko konkrétnych kontraktov, našiel niekoľko
nájomcov na daný objekt  a to  Carrefour, CCC obuv, Medicínske centrum, DM drogéria a iné. Žalovaný
stále menil podmienky a preto k podpisu konkrétnej nájomnej  zmluvy nedošlo. Žalobca spracoval
množstvo analýz, prieskum miestnych lokalít s tým, že opäť zo strany žalovaného nebola žiadna spätná
väzba ani reakcia. Komunikácia sa zhoršila po vydaní platobného rozkazu na Okresnom súde Trnava.
Žalobca bol stále pripravený poskytovať poradenstvo v zmysle mandátnej zmluvy, to že sa žalovaný
ani neobrátil ani nevyužil túto možnosť, žalobca nevedel ovplyvniť. Žalobca nebol zo strany žalovaný



vyzývaný na splnenie si povinností z mandátnej zmluvy, resp. na poskytnutie služieb, naopak žalobca
kontaktoval osoby, kontaktoval žalovaného. Žalobca až do ukončenia mandátnej zmluvy stále ponúkal
partnerom a nájomcom daný objekt k prenájmu, stále jednal a rokoval s  potenciálnymi nájomcami,
posielal správy o oslovených potenciálnych nájomcoch, o výsledku rokovaní. Žalovaný nevyužil daňové
a účtovné poradenstvo, právny servis a ďalšie, pričom žalobca bol pripravený tieto služby poskytovať.
Čo sa týka fungovania žalobcu, tento má spracovaný balík svojich lokalít nehnuteľností, ktorý ponúka
všetkým svojim partnerom, v rámci tohto bol zahrnutý projekt Malý Paríž až do momentu kým nedošlo
k ukončeniu zmluvy.  Nikde v zmluve nie je uvedené to, že pokiaľ mandant nevyčerpá 10 hodín služieb,
nepatrí mandatárovi odmena. Z e-mailovej dokumentácie vyplýva, že žalobca neustále vyvíjal činnosť k
obsadeniu daného objektu a plnil si svoje povinnosti v zmysle mandátnej zmluvy.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že návrh žalobcu uplatňovaný v súdnom konaní na
zaplatenie odmeny, nie je dôvodný, nakoľko žalovanému v tom rozhodnom období neboli poskytnuté
v zmysle mandátnej zmluvy žalobcom fakturované služby. Tvrdenia žalobcu o tom, že uhrádzal faktúry
pravidelne a bez nejakých námietok sú nepravdivé, nakoľko posledné faktúry za október 2012 až február
2013 uhradené neboli z dôvodu, že od septembra 2012 prestal žalobca vykonávať akúkoľvek činnosť
pre žalovaného. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný sa nikdy nesťažoval  na kvalitu služieb
poskytovaných žalobcom, pričom v mailovej komunikácii z 01.03.2013, žalovaný uvádza, že spolupráca
nepriniesla očakávaný účinok a že žalobca od septembra nevykonáva činnosť. Žalovaný tiež nikdy
nesľúbil faktúry od októbra 2012 uhradiť. Zástupca žalovaného komunikoval so žalobcom, avšak dôvod,
pre ktorý neboli uzavreté nájomné zmluvy bol ten, že nezodpovedali požiadavkám žalovaného. Pokiaľ
ide o paušál podľa bodu 5.1.6. zmluvy vo výške 350 eur mesačne, už zo znenia zmluvy vyplýva,
že je podmienený vykonaním činnosti sprostredkovateľskej za účelom uzavretia nájomných zmlúv so
záujemcami. Všetky činnosti, ktoré mal žalobca podľa tohto bodu robiť, mohol vykonávať aj z vlastnej
iniciatívy bez výziev žalovaného. Čo sa týka paušálu podľa bodu 5.1.6 zmluvy vo výške 1.300 eur
mesačne, v zmluve je uvedené, že tento paušál sa poskytuje za 10 hodinovú činnosť, to znamená, že ak
žiadna činnosť vykonaná nie je táto odmena žalobcovi nepatrí.  Toto potvrdzuje aj bod 4.7. zmluvy, kde
je uvedené, že ak mandant získa nájomcov sám, mandatár nemá nárok na žiadnu odmenu podľa tejto
zmluvy, teda ani na paušálnu, to zn. bez vykonania činnosti nemá nárok na odmenu ani podľa bodu 5.1.3
ani 5.1.6.. Ak je určité ustanovenie nejasné, vykladá sa na ťarchu strany, ktorá ho prvá použila. Žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bol objekt stále ponúkaný a že prebiehali rokovania. Žalovaný si
pri podpisovaní zmluvy vykladal tento bod tak, že ak žalobca nevykoná žiadnu činnosť, nemá nárok na
žiadnu odmenu.

Z výpovede svedka, Ing. L. M., súd zistil, že pri uzatvorení zmluvy so žalovaným komunikovala so
zástupcami investora z Talianska, s ktorými dohodla podmienky spolupráce. Na uvedenom projekte
pracoval tím zamestnancov pod jej vedením a to na úrovni konzultácií a  na úrovni prenájmu priestorov.
Žalovaný hľadal realizáciu pre túto nehnuteľnosť a vzhľadom na to, že žalobca má portfólio nájomcov,
tak mu navrhol, aby sa sústredil na jedného nosného nájomcu- potravinára a doplnil to segmentom
pre danú spádovú oblasť vhodných pre návštevníkov v centre mesta a najmä pre potenciálnych
obyvateľov bytovej výstavby. Jedným z nájomcov, ktorých sme tam navrhli bola  Retail RVS, ktorý  je
franchisom Carrefour. V danom čase mal záujem expandovať v rámci SR a jednou z prvých lokalít
mala byť práve Trnava. Okrem tohto bola konzultovaná nájomná zmluva, rozpočet prevádzkových
nákladov a iné operatívne otázky. Zo začiatku komunikoval žalobca najmä s talianskymi partnermi,
neskôr odporca delegoval zodpovednosť na maďarského partnera a na záver to bola pani na Slovensku.
Následne nastali problémy s preberaním zásielok a komunikáciou. Aj keď žalovaný zaslal výpoveď,
žalobca netrval na výpovednej lehote, navrhol ukončenie vzťahu dohodou a požiadal o vyrovnanie
existujúceho záväzku. Čo sa týka ponuky potenciálnym nájomcom táto prebieha tak, že zamestnanci
žalobcu majú štandardne pripravené ponuky na prenájom, kde majú krátky opis danej nehnuteľnosti,
popis obchodných podmienok, teda  balík nehnuteľnosti, na ktoré má žalobca mandát ich ponúkať.
Vybraným nájomcom pre danú nehnuteľnosť ponúkajú priestory a dohadujú obchodné podmienky. Tieto
sa pred podpisom zmluvy dohadujú formou head of terms, čo je potvrdenie zo strany nájomcu, že
sú pripravení za takýchto podmienok podpísať zmluvu.  Tieto sú prezentované vlastníkom, klientom
a keď dôjde k dohode, dochádza k podpisu nájomnej zmluve. Základným nájomcom bol Carrefour,
od ktorého sa  mala odvíjať celá ďalšia štruktúra,  k podpisu nájomnej zmluvy nedošlo, z dôvodov,
že žalovaný viackrát menil podmienky. Zároveň bola dojednaná optika, lekáreň, drogéria, a kaviareň.
Poradenstvo fungovalo tak, že odpovedali na otázky klientov, zúčastňovali sa stretnutí, ktoré organizovali
talianski partneri  a samozrejme vždy informovali o rokovaniach klienta so zástupcami, realizovali sa



obhliadky na objekte, záujemcom ukázali priestory. Na vzájomných stretnutiach sa vymieňali informácie
o prácach na tom projekte. Počas výpovednej doby mal žalobca v ponuke projekt Malý Paríž až do
ukončenia platnosti mandátnej zmluvy a zároveň ponúkal priestory potenciálnym nájomcom. Menší
nájomcovia ako drogéria, optika, lekáreň čakali na Carrefour, overoval sa či záujem týchto nájomcov
aj naďalej trvá. Záujem Carrefour                     o priestory trval do doby, kým nedošlo k ukončeniu
zmluvy.  Všetci zamestnanci zúčastnení na tomto projekte povinnosť na tomto projekte pracovať až
do uplynutia výpovednej doby. Svedkyňa tiež uviedla, že takéto obchodné prípady sa neuzatvárajú za
mesiac, takáto spolupráca je dlhodobá, tak pre investora, ako aj pre nájomcu, pri najjednoduchších
prípadoch dôjde k dohode za pol roka, pri  komplikovanejších sú to roky a zmluvy sa uzatvárajú na
dobu a to od 5 do 20 rokov a za rôznych podmienok, ktoré si musia obe strany vyhodnotiť. Zamestnanci
žalobcu pracujú so stovkami nájomcov, s ktorými sa stretávajú na dennej báze a ponúkajú im všetky
projekty, na ktoré je mandát,  takže pri stretnutiach s klientmi bol ponúkaný aj Malý Paríž ako jedna
z nehnuteľností v portfóliu navrhovateľa. Oslovení boli aj Tesco, Lidl, Kaufland, ale aj menšie lokálne
siete ako Fresh, ale Carrefour potvrdil podmienky. Čakalo sa teda na stanovisko žalovaného, ktorý
podporoval myšlienku Carrefouru a nebolo z jeho strany zadanie  vymeniť ho za niekoho iného. Faktická
komunikácia fungovala medzi účastníkmi do ukončenia zmluvy. Žalobca pripravil vzor nájomnej zmluvy,
ktorá mala použitá pre nájomcu, a pripravoval sa aj návrh rozpočtu spoločných prevádzkových nákladov.
Čo sa týka poradenstva v období počas výpovednej lehoty, obchodníci ponúkali priestory a zamestnanci,
ktorí boli zodpovední zo správy za tento projekt komunikovali vzájomne a sledovali vývoj tohto objektu.

Z doloženej mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom
súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu pripraviť krátke analýzy popisujúce
nehnuteľnosť, jej slabé stránky, výhody, nevýhody, umiestnenie, kombináciu nájomcov. Taktiež sa
zaviazal pripraviť návrhy detailnej kombinácie nájomcov, rozvinutie činností uvedených v článku III, ktoré
povedú k vytvoreniu možností na to, aby žalovaný uzavrel zmluvu (zmluvy) s treťou osobou počas
obdobia určeného zmluvou. Žalobca sa zároveň zaviazal poskytnúť poradenské služby pokrývajúce
najmä analýzy existujúcich nájomných zmlúv, prípravy nových vzorov nájomných zmlúv, obe s použitím
externého právneho poradenstva, technického poradenstva, príprav rozpočtu spoločných nákladov, na
stanovenie správnych servisných poplatkov pre nájomcov, analýzy platných uzatvorených a efektívnych
dodávateľských zmlúv z obchodného hľadiska. Žalovaný sa zaviazal, že ak to bude potrebné a žiaduce,
bude so žalobcom spolupracovať a zaplatí žalobcovi odmenu. V zmysle článku V bod 5.1.3 sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 350 eur mesačne ako paušálnu odmenu pokrývajúcu výdaje
spojené s aktivitami, týkajúcimi sa nájmu, uvedenými v bode 2.3. V článku 5.1.6 sa žalovaný zaviazal
zaplatiť odmenu vo výške 15.600 eur za 12 mesiacov, pokrývajúcu poradenské služby uvedené v bode
2.4. Z uvedeného bodu článku zároveň vyplýva, že paušálne odmena pokrýva 10 hodín mesačne.
Hodinová sadzba pre ďalšie hodiny je vo výške 180 eur.

Z podania zo dňa 11.02.2013 označeného ako Výpoveď vyplýva, že žalovaný vypovedal Mandátnu
zmluvu.

Z pripojenej faktúry č. 130056 zo dňa 31.03.2013, splatnej dňa 16.04.2013 súd zistil, že žalovanému
bola vyúčtovaná odmena na základe Mandátnej zmluvy vo výške 1.980 eur. Faktúrou č. 130084 zo
dňa 30.04.2014, splatná dňa 14.05.2013 bola žalovanému vyúčtovaná odmena vo výške 1.980 eur a
faktúrou č. 13110 zo dňa 31.05.2013 odmena vo výške 1.980 eur.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.10.2014 uviedol, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na
prácu, služby, poradenstvo alebo kvalitu poskytovaných služieb/poradenstva zo strany žalobcu. Žalobca
fakturoval žalovanému paušál, teda mesačnú paušálnu odmenu pozostávajúcu z dvoch zložiek a to
sumy 350 eur za vyhľadávanie nájomcov, dojednávanie nájmov a súvisiace úkony a zo zložky 15.600
eur ročne, čiže 1.300 eur mesačne čo zahŕňalo 10 hodín konzultácií. Žalobca bol vždy pripravený radiť a
poskytovať poradenstvo. Žalovnaý túto službu nevyužil, ani nevyhľadal, čo však nemôže byť na ťarchu
žalobcu. Odplata bola dohodnutá paušálne, čo znamená, že bez ohľadu na množstvo práce, služieb patrí
poskytovateľovi služieb dojednaná odmena. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4Cb/4/1997. Zároveň uviedol, že v konaní bolo tiež preukázané, že porušením odporcu zo
záväzku zo zmluvy žalobcovi vznikla škoda a tiež, že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného - porušením záväzku zo zmluvy a vznikom škody na strane žalobcu.



Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2014 uviedol, že žalobca prestal plniť svoje
povinnosti zo zmluvy, keď od októbra 2012 žalovanému neposkytoval žiadne služby podľa mandátnej
zmluvy, neposkytoval žiadne poradenstvo, ani neponúkal priestory záujemcom na prenájom. Nie je
pravdou, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na prácu a služby žalobcu o čom svedčí aj e-mail zo dňa
01.03.2013. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom
vzhľadom na uvedené je potrebné ustanovenie bodu 5.1.6 zmluvy vykladať na ťarchu žalobcu tak, že
žalobca má nárok na odmenu, len ak vykoná určitú reálnu činnosť pre žalovaného. K tvrdeniu žalobcu, že
žalovaný mu spôsobil škodu tým, že počas predmetného obdobia nevyužil jeho služby žalovaný uviedol,
že žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie neukladá povinnosť využívať služby žalobcu. Žalovaný
nemôže byť zodpovedný za vznik škody žalobcu v podobe ušlého zisku a to z dôvodu, že neporušil
žiadnu svoju právnu povinnosť. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že žalovaný bol
povinný zadávať práce pre žalobcu podľa zmluvy, v tomto konaní však žalovaný žiadnu takúto povinnosť
podľa zmluvy nemal.

Súd  nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, nakoľko tento dôkaz  nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom               a žalovaným
vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením mandátnej zmluvy na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť poradenstvo a služby dojednané v zmluve  a žalovaný  sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
odmenu v zmysle článku V. zmluvy. Z predloženého listinného dôkazu mal súd zároveň preukázané,
že žalovaný vypovedal uvedenú zmluvu bez uvedenia dôvodu písomným podaním zo dňa 11.02.2013,
pričom v zmysle článku VII. zmluvy výpovedná lehota uplynula dňa 31.05.2013.Nakoľko si žalovaný
svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu za obdobie do ukončenia Mandátnej zmluvy
nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému, súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.940 eur. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že ustanovenie
zmluvy 5.1.6 je s poukazom na bod 4.7 Mandátnej zmluvy nejasné, pripúšťajúce rôzny výklad. V danom
prípade má súd za to, že nie je daná pochybnosť o význame tohto ustanovenia t.j. či žalobcovi patrí
odmena za poradenskú činnosť za každých okolností alebo len za reálne poskytnutú činnosť a to
ani s poukazom na bod 4.7 zmluvy, ktoré jasne definuje prípad, kedy táto odmena žalobcovi nepatrí
vôbec. Pri výklade tohto ustanovenia treba vychádzať z významu aký by mal vo väčšine prípadov v
príslušnom obchodnom styku. Z uvedeného bodu zmluvy je zrejmé, že odmena za poradenské služby
bola dojednaná ako paušálna odmena, ktorá znamená dohodnutú pevne stanovenú sumu na úhradu
vopred určených služieb za určité časové obdobie (v tomto prípade 10 hodín poradenských služieb
mesačne), ktorú je mandant povinný uhradiť bez ohľadu, či tieto využije alebo nie. Z danej zmluvy
vyplýva, že v bodoch  5.1.6 bola dojednaná paušálna odmena  a vplyv na výšku tejto odmeny teda
nemá skutočnosť, že žalobca tieto služby neposkytol a to z dôvodov na strane žalovaného. Zároveň
neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca neponúkal priestory žalovanému na prenájom, pričom súd
mal dokazovaním preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu v zmysle bodu 5.1.3 zmluvy,
pričom tento až do ukončenia mandátnej zmluvy ponúkal priestory žalovaného a teda si riadne plnil
svoje povinnosti.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.11.2014 súd doplnil výrok rozsudku zo dňa 10.10.2014 o povinnosť
žalovaného nahradiť trovy konania štátu vo výške 250,24 eur, o ktorých rozhodol podľa § 148 ods. 1
O.s.p.

Proti obom týmto rozhodnutiam podal žalovaný v zákonnej lehote odvolania.

V odvolaní proti rozsudku vo veci samej žalovaný namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav,
nakoľko nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch samotného žalovaného, resp. jeho konateľa, ktorý
mohol spochybniť výpoveď svedkyne Ing. M. a identifikovať osobu, s ktorou mala svedkyňa údajne
komunikovať.



Podľa odvolateľa súd tiež na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď podľa jeho záveru ponúkal priestory žalovaného až do uplynutia výpovednej lehoty,
nakoľko súd si osvojil iba tvrdenia svedkyne, ktorá je zamestnankyňou žalobcu, a neprihliadal na tvrdenia
žalovaného. Žalobca pritom nárok na odmenu vo výške 350,- eur podľa bodu 5.1.3. mal iba v prípade
vykonávania predmetnej činnosti a vzhľadom k tomu, že jej vykonávanie nebolo preukázané, nárok na
jej zaplatenie mu nevznikol. Nárok žalobcu na odmenu vo výške 1.300,- eur mesačne podľa bodu 5.1.6.
súd nesprávne právne posúdil nakoľko žalovaný podľa ustanovení zmluvy bol povinný odmenu uhradiť
iba v prípade poskytnutia služieb dojednaných v rozsahu 10 hodín mesačne. Tento výklad potvrdzuje
aj bod 4.7. zmluvy, v ktorom je upravená situácia, kedy žalobca nemá nárok na žiadnu odmenu, teda
ani na paušálnu odmenu podľa bodu 5.1.6. Žalobca však žalovanému žiadne poradenstvo neposkytol,
napriek tomu, že na jeho poskytnutie nepotreboval jeho súčinnosť, čo sám potvrdil. Odvolateľ má za to,
že nakoľko bod 5.1.6. zmluvy pripúšťa rôzny výklad, je potrebné prejav vôle  podľa § 266 ods. 4 Obch.
zák. vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý prvý tento výraz použil.

Odvolateľ namietal, že mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď
odmietol výsluch konateľa žalovaného k tvrdeniam svedkyne Ing. M., ktorá na pojednávaní konanom dňa
10.10.2014 uviedla skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neboli prednesené procesnými stranami. Právo
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom pritom účastníkom priznáva aj ustálená judikatúra,
napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/154/2009 a 5Cdo/16/2012, nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 249/2012. Rozhodnutie súdu prvého stupňa žalovaný súčasne považuje za nie náležite
odôvodnené nakoľko súd neuviedol, ktorými dôkazmi mal za preukázané, že žalobca až do ukončenia
zmluvy ponúkal priestory žalovaného, ani ako jednotlivé vykonané dôkazy hodnotil.

Postačujúcim nie je stručné uvedenie, že skutočnosť preukazuje vykonané dokazovanie, pričom súd z
hľadiska dôveryhodnosti nevyhodnotil ani výpoveď svedkyne a neuviedol, prečo by dôkaz výsluchom
konateľa Gyorgyho Losonciho nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu.

Nakoľko súd do výpočtu použitých zákonných ustanovení zahrnul aj ustanovenie § 266 ods. 4
Obch. zák., upravujúce spôsob výkladu prejavu vôle pripúšťajúceho rôzny výklad, a v inej časti
rozhodnutia uviedol, že nie je daná pochybnosť o význame ustanovenia zmluvy, je odôvodnenie
rozsudku rozporuplné a nejasné, a samotný rozsudok nepreskúmateľný.

Za nezákonný odvolateľ označil aj dopĺňací rozsudok zo dňa 19.11.2014, s tým, že z dôvodov uvedených
v odvolaní voči rozsudku vo veci samej mal byť v spore úspešnou stranou.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal písomné stanovisko, v ktorom zotrval na skutkových a právnych
tvrdeniach a argumentácií uvedenej v odvolaní. V súvislosti s tvrdením žalobcu o jeho nároku na náhradu
škody uviedol, že ide o účelovú zmenu právnej argumentácie nakoľko žalobca doposiaľ svoj uplatnený
nárok nárokom na náhradu škody neodôvodňoval. Má za to, že inštitút zmluvnej odmeny nie je možné
pretransformovať na náhradu škody, naviac keď žalovaný žiadnu svoju zmluvnú povinnosť neporušil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

Podľa zistenia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nedopustil pochybení, ktorými by porušil
procesné práva žalovaného, definovateľných ako postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred
súdom.

Účasť na pojednávaní, vyjadrovanie sa k vykonávaným dôkazom a prednášanie stanovísk patria k
základným procesným právam účastníka, ktoré sa však realizujú v prvom rade jeho aktívnou účasťou
v konaní. V danom prípade žalovaný zvolil procesný postup, v rámci ktorého sa pojednávaní vo veci
(22.01.2014, 14.05.2014, 10.10.2014) zúčastňoval iba splnomocnený právny zástupca, čím sa vzdal
možnosti sám reagovať na vykonávané dôkazy, pokiaľ takýto záujem mal, v súvislosti s výsluchom
svedkyne Ing. M. napriek tomu, že o zámere súdu vypočuť svedkyňu na pojednávaní bol vopred
informovaný. Žalovaného procesné práva tak postupom súdu, ktorý svedkyňu vypočul za účasti jeho



právneho zástupcu, ktorému umožnil klásť svedkyni otázky a k jej výpovedi sa vyjadriť, nemohli byť
porušené.

Súčasne je potrebné konštatovať, že Gyorgy Losonci je konateľom žalovanej obchodnej spoločnosti
disponujúcim s už uvádzanými procesnými právami, preto návrh právneho zástupcu na jeho výsluch v
konaní ako svedka nemá akékoľvek  opodstatnenie.

K výsluchu svedkyne Ing. M. je vzhľadom na námietku odvolateľa potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
podľa obsahu zápisnice z pojednávania v súlade s procesným predpisom zistil okolnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na jej vierohodnosť - jej zamestnanecký pomer so žalobcom, a táto skutočnosť vyplýva
aj z obsahu odôvodnenia rozsudku, v ktorom nebolo dôvodné vysporiadavať sa s hodnovernosťou
svedkyne podľa predstáv žalovaného, ktorý sám objektívnosť vyjadrení svedkyne na pojednávaní vo
veci nespochybnil.

Možno pripustiť, že v súvislosti so záverom o riadnom plnení zmluvných povinností žalobcom až do
ukončenia mandátnej zmluvy súd prvého stupňa nie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. iba
súhrne konštatoval preukázanie tejto skutočnosti vykonaným dokazovaním bez konkretizácie dôkazov
a ich vyhodnotenia (hoci, na strane druhej, z obsahu odôvodnenia je nepochybné, že dôkazom v
tomto smere bola práve výpoveď svedkyne M.), v konečnom dôsledku však toto pochybenie nemalo za
následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci.

Odmena podľa bodu 5.1.3. slúžiaca na náhradu výdavkov mandatára bola podľa obsahu zmluvy
dojednaná ako paušálna, rovnako ako odmena podľa bodu 5.1.6., bez vzťahu ku skutočným výdavkom
a teda aj bez možnosti jej krátenia v prípade vynaloženia výdavkov v menšom rozsahu (pri odmene
podľa bodu 5.1.6. poskytnutia poradenských služieb v rozsahu menšom ako 10 hodín), či nevyplatenia
v prípade, ak mandatárovi v danom mesiaci nevznikli výdavky žiadne (pri odmene podľa bodu 5.1.6.
ak poradenské služby neboli vôbec vyžadované a preto ani poskytované). V tejto súvislosti súd prvého
stupňa použil správny zaužívaný a logický výklad pojmu paušálna odmena a pokiaľ aj v rozhodnutí
citoval ustanovenie § 266 ods. 4 Obch. zák. upravujúce postup pri posudzovaní prejavu vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, urobil tak nepochybne iba z dôvodu, že na výklad podľa tohto
ustanovenia vo svojom stanovisku poukazoval žalovaný.

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok a v súvislosti s ním i dopĺňací rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a podľa § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov tohto konania v rozsahu nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúceho advokáta
(písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 200,85 eur, s paušálnou náhradou výdavkov 8,04
eur a s DPH 41,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059"}, {"guid": "779ee542-72b6-42e4-9d2d-82f7dba5b19c:c14af128-d9fc-44f8-82e4-89b54ea746e4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2007:7097899638.14", "spisova_znacka": "4Cb/4/1997", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/4/1997 z 29. 1. 2007", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2007-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2007:7097899638.14"}, {"guid": "e1c3e9bb-5ef6-46bd-9361-1e401e244850:45e9fe59-e8c8-4ca7-a841-0f5de09f8452", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/116/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/116/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e1c3e9bb-5ef6-46bd-9361-1e401e244850:45e9fe59-e8c8-4ca7-a841-0f5de09f8452"}], "citovane_v": []}