Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/110/2016 z 7. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 7. decembra 2016, sp. zn. 5To/110/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2114012558.1 Krajský súd Trnava | 5To/110/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114012558.1 | 2016-12-07 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Iné práva a slobody, Život a zdravie Citované ustanovenia: § 156 ods. 1 TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e8a90df-1a3b-4d98-a8ef-e23e8624363b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114012558.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114012558.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému ml. H. K., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa
14. apríla 2016, sp. zn. 4T/119/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného ml. H. K., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. H. K. za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 20. septembra 2013 v čase okolo 23,30 hodine v Trnave na ulici Hornopotočnej , pred barom „U
Ziggyho“ fyzicky napadol Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ul. B. V. č. X, takým spôsobom, že ho ľavou
rukou udrel do tváre v oblasti nosa, následkom čoho poškodený spadol na zem, pričom mu spôsobil
posunutú zlomeninu ľavého jarmovo-hornočeľustného komplexu ( zlomeninu idúcu cez hornú čeľusť,
jarmovú kosť - lícnu kosť, očnicu ), s krvnou podliatinou ľavej očnice, ktorá si vyžadovala operačnú liečbu
s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov a obmedzením v obvyklom spôsobe života 3 týždne
- úraz ľahký.
Za to súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a §
37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody ml. obžalovanému podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. ml. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil ml. obžalovanému aj
primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému Q. J. ,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., B. V. X.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil ml. obžalovanému povinnosť nahradiť:
poškodenému Q. J., nar XX.X.XXXX, trvale bytom O., B. V. X, škodu vo výške 2.491, 34 €,
poškodenej spoločnosti Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s. Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, škodu vo
výške 2.392,92 €,
poškodenej Sociálnej poisťovni, ústredie ul. 29. augusta č. 8 a 10, 913 63 Bratislava 1, škodu vo výške
623,50 €,
a to všetko do 15 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., B. V. X, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske - súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ml. obžalovaný, ktoré smeruje do výroku o
treste ako i náhrade škody. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že pokiaľ ide o uložený



trest , tento vzhľadom na všetky okolnosti považuje za neprimerane prísny. Poukázal na to, že skutok
spáchal ako mladistvý a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Je toho názoru, že primeraným
trestom , ktorý má predovšetkým u mladistvých páchateľov plniť výchovnú funkciu, by bol trest na dolnej
hranici trestnej sadzby s kratšou skúšobnou dobou. Rovnako povinnosť spočívajúca v príkaze osobne
alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, ktoré mu bolo uložené súdom považuje za nadbytočnú,
pretože osobne sa poškodenému už v minulosti ospravedlnil. Rovnako napáda i výrok o náhrade škody.
Poukazuje na to, že podľa § 287 ods. 2 Tr. por. v odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť záväzok,
že má byť záväzok splnený v splátkach a súčasne určí podmienky k splatnosti. Poukázal na to, že
vzhľadom k tomu, že do konca roka sa zamestnal a z jeho príjmu nemôže zaplatiť škodu v lehotu , ktorú
mu určil súd. Dohodol sa s poškodenou Sociálnou poisťovňou a Dôverou zdravotnou poisťovňou, na
mesačných splátkach 50- €.S poškodeným Q. J. sa nedohodol a tomuto s účinnosťou od júla 2016 platí
150,- Euro. Poukázal tiež na svoje osobné pomery, svoj príjem 800-850,- Euro, pričom po zaplatení
všetkých životných nákladov mu zostáva životné minimum 30,- až 80,- Eur. Z uvedených dôvodov sa
preto domáhal zrušenia napadnutého rozsudku aj vo výroku o náhrade škody a umožnil mu uvedenú
škodu splácať v mesačných splátkach.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.
por. zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak zistil, že odvolanie ml.
obžalovaného nie je dôvodné.
Vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného, ktorým napadol rozsudok len vo výroku o treste a
náhrade škody, obmedzil odvolací súd svoju prieskumnú povinnosť len na výrokovú časť napadnutého
rozsudku zaoberajúcu sa trestom a výrokom o náhrade škody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku však pochybenie vo výroku o treste, ani vo výroku
náhrade škody nezistil.
Okresný súd v predmetnej veci pokiaľ ide o výrok o treste, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
zadovážil dôkazy zaoberajúce sa osobnými pomermi obžalovaného, jeho predchádzajúcou trestnou
minulosťou , priestupkového konania, ako i hodnotení zo strednej školy, ale i z úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, ale i z odpisu registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol už 1-krát súdne
trestaný a to rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.4.2015 , sp. zn. 2T/4/2015, právoplatného
dňa 30.4.2015 pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 Tr. zák., za čomu
bol uložený peňažný trest vo výmere 100,- Eur. Z odpisu registra trestov ďalej tiež vyplynulo, že
tento trest bol vykonaný a odsúdenie zahľadené. Taktiež z lustrácie registra priestupkov vyplynulo,
že ml. obžalovaný bol v minulosti 2-krát priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 72/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré priestupky boli
spáchané v roku 2011 a 2013, pričom sa jednalo o fyzické napadnutie iných osôb a zároveň v období
od 15.2.2015 do 30.12.2015 bol 4-krát priestupkovo postihnutý blokovými pokutami za priestupky na
úseku cestnej premávky. Z úradu práce sociálnych vecí a rodiny, bol mladistvý obžalovaný hodnotený
pozitívne, čo do vyučovacích výsledkov. Z posudku Strednej odbornej školy automobilovej v Trnave
vyplýva, že obžalovaný dosahuje veľmi dobré študijné výsledky a prospel s vyznamenaním. Po všetkých
ostatných stránkach bol hodnotený kladne.
Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol najmä na spôsob spáchaného trestného
činu jeho následok, zavinenie a jeho mieru pohnútku, priťažujúcu okolnosť a poľahčujúce okolnosti,
ako aj osobu ml. obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri hodnotení vyššie uvedených
okolností okresný súd u ml. obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. ,
keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h/ Tr. zák. tým, že spáchal viac trestných činov, na základe čoho potom obžalovanému uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestného
činu v najprísnejšie trestného v tomto prípade § 364 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím tiež na zákonné
zníženie trestných sadzieb u mladistvých, keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 117 ods. 1 Tr. zák.
a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od troch do osemnásť mesiacov. Uložený trest obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú dobu považoval za primeranú
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Okresný súd správne postupoval, keď na zvýraznenie účelu
uloženého trestu a zvýšenie jeho výchovného účelu uložil ml. obžalovanému aj primeranú povinnosť
spočívajúcu v príkazoch osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému Q. J..
Takto uložený trest i krajský súd považoval za dostatočný a primeraný a pokiaľ ide v tomto smere o
námietky obžalovaného ohľadom výšky uloženého trestu má za to, že tieto sú neopodstatnené. Trest



tak, ako ho okresný súd uložil v celom rozsahu zodpovedá charakteru spáchanej trestnej činnosti, ako i
osobným pomerom obžalovaného, a preto námietky obžalovaného ohľadom jeho výšky nie sú namieste,
nakoľko trest uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a skúšobná dobav trvaní 18
mesiacov zodpovedá predovšetkým osobnému profilu obžalovaného. Pokiaľ ide o primeranú povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému Q. J., ktorá je namietaná na
strane obžalovaného vzhľadom k tomu, že tento sa už obžalovanému v minulosti ospravedlnil, krajský
súd považuje za správne. Neakceptovateľné je vyjadrenie obžalovaného v tomto smere , nakoľko pokiaľ
tak už urobil v minulosti urobil a keď to urobil úprimne, nič mu nemôže brániť v tom, aby to opätovne
zopakoval, pričom je treba zdôrazniť, že účel, za ktorým táto povinnosť obžalovanému bola uložená,
vyplýva predovšetkým z potreby zvýraznenia účelu uloženého trestu a zvýšenia jeho výchovného
účinku na mladistvého obžalovaného. Po jeho vyjadreniach v tomto smere sa krajský súd len ubezpečil
v tom, že okresný súd správne postupoval , keď obžalovanému ml. takúto povinnosť uložil.
V tomto smere preto krajský súd námietky obžalovaného ohľadom výšky uloženého trestu ako i
povinnosti spočívajúcej v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému považoval za
neopodstatnené a nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia ani porušenia zákona.
Rovnako okresný súd v adhéznom konaní postupoval správne a zákonným spôsobom, keď
obžalovanému na základe výsledkov vykonaného dokazovania uložil povinnosť uhradiť poškodenému
Q. J. škodu vo výške 2.491,34 €, poškodenej spoločnosti Dôvera, škodu vo výške 2.392,92 € a Sociálnej
poisťovni, a.s. ústredie Bratislava 1,škodu vo výške 623,50 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Takýto postup okresného súdu je plne v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. a takémuto
postupu nie je možné nič vytknúť. Krajský súd preto neakceptoval námietky vyslovené v dôvodoch
odvolania ml. obžalovaného, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade
škody s tým, aby mu bolo umožnené vyššie uvedenú škodu splatiť v mesačných splátkach, nakoľko na
takýto postup ani krajský súd nezistil žiaden dôvod.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného ml. H. K. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.