Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/792/2015 z 21. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. decembra 2016, sp. zn. 10Co/792/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114211808.1 Krajský súd Trnava | 10Co/792/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114211808.1 | 2016-12-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 120 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a11e8dc2-8d30-4316-930c-cf8626c6312b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114211808.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/792/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211808
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114211808.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: STEFE Trnava, s. r.
o., Trnava, Františkánska 16, IČO: 36 277 215, zastúpenej advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková,
Trnava, Kollárova 8, proti žalovanej: N. A., nar. XX. S. XXXX, bytom T., Z. Z. X, o 141,24 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. júna 2015 č. k.
19C/290/2014-27 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 141,24
eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 141,24 eur od 25. januára 2014 do zaplatenia
a náhradu trov konania 16,50 eur (za súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia vo výške
59,14 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 451, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2, § 696 ods.
1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 115a ods. 2, § 156
ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil
tým, že žalovaná užívala jednoizbový byt vo vlastníctve Mesta a v správe žalobkyne, ktorý jej bol
poskytnutý ako náhradný byt na dobu určitú do 31. marca 1998 (na základe súhlasu Mesta Trnava),
pričom písomná nájomná zmluva uzavretá nebola. Žalovaná zostala bývať v byte aj po uplynutí doby
nájmu a užíva ho doposiaľ. Z dôvodu, že žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu, vzniklo na jej
strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Bezdôvodné obohatenie spočívalo v
tom, že majetok žalovanej sa nezmenšil, k čomu by došlo, keby za užívanie bytu riadne platila. Výšku
bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na judikatúru (R č. 53/2000), podľa
ktorej obohatenie, spočívajúce v užívaní nebytového priestoru na základe neplatnej nájomnej zmluvy,
určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie
obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu a ktorú by nájomca za objektívnych
okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Mesačná odplata (vo výške nájomného 35,31 eur)
činila za obdobie september až december 2013 celkovú sumu 141,24 eur (4 x 35,31 eur). Nezaplatením
mesačných odplát sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu od 6.12.2013 (nájomné za mesiac
december 2013 bolo splatné 5. decembra 2013) a keďže žalobkyňa žiadala úroky z omeškania od 25.
januára 2014, súd prvej inštancie jej vyhovel (výšku úroku z omeškania odôvodnil poukazom na základnú
úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky 0,25%). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej
inštancie zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., v súlade s ktorým na základe zásady úspechu,
priznal žalobkyni náhradu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu 16,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur (za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby, 2x 16,60 eur; režijný paušál 2x 8,04 eur).



2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Medzi účastníčkami
konania bol založený nájomný vzťah konkludentnou formou, pred rokom 2009 (po právoplatnosti
rozhodnutia sp. zn. 20C 92/95, ktorým jej bola uložená povinnosť byt vypratať). V predmetnom byte s
vedomím žalobkyne bývala a plnila si svoju povinnosť platiť za užívanie bytu nájomné a plnenie za služby
spojené s užívaním bytu, v čom žalovanú žalobkyňa žiadnym spôsobom nerušila. Naopak, vystavila na
jej meno evidenčný list k bytu (ktorý preukazuje prenechanie predmetného bytu do užívania žalovanej
za nájomné). Boli jej tiež vystavované predpisy zálohových úhrad. Bytový dom stále upadal a žalovaná
sa opakovane sťažovala na nevyhovujúci stav bytového domu. Z dôvodu, že žalobkyňa na jej sťažnosti
konštruktívnym spôsobom nereagovala, žalovaná prestala za byt platiť. V dohode o splátkach dlhu
žalobkyňa uviedla, že žalovaná bude dlh splácať v roku 2016 popri bežnom nájomnom (čo je taktiež
dôkazom pozície žalovanej ako nájomcu). Podľa § 663 a nasl. O. z. bol medzi účastníčkami konania
platne založený nájomný vzťah, ktorý sa neskončil. Nemohlo sa preto jednať o záväzok vzniknutý z
bezdôvodného obohatenia, ale zo zmluvy o nájme. Od správneho posúdenia nároku žalobkyne sa potom
odvodzujú aj ďalšie skutočnosti, akými je splatnosť úhrad, ich výška, s prihliadnutím na stav bytu a domu.
V prípade ak niekto vec užíval bez právneho dôvodu, nemohlo dôjsť k plateniu úhrad za užívanie veci a
teda k dohode o splatnosti. Žalovaná sa preto nemohla dostať do omeškania v pravidelných termínoch
na riadne platenie nájomného a úhrad, ale v takomto prípade si mala žalobkyňa uplatniť bezdôvodné
obohatenie a vyzvať ju na úhradu. Až po nereagovaní na výzvu sa mohla dostať žalovaná do omeškania
s plnením dlhu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Žalovaná si je vedomá skončenia nájmu 31. marca 1998, pretože byt jej bol daný do
užívania iba dočasne, ako náhradný. Listom z 23. februára 1999 bola vyzvaná na vypratanie bytu,
keďže tak neučinila, bol podaný návrh na vypratanie a rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn.
7C/149/2003 bolo žalobe vyhovené (odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil). Podľa
právneho názoru konajúcich súdov k obnoveniu nájmu nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že obidve
účastníčky mali vedomosť o tom, že žalovaná je povinná byt vypratať, nemohlo dôjsť k uzavretiu
nájomnej zmluvy konkludentne. Žalovaná nájomné ani preddavky za služby neplatí. Je vedených viacero
sporov o zaplatenie odplaty za užívanie bytu ako bezdôvodného obohatenia a pohľadávky sú vymáhané
prostredníctvom súdneho exekútora. Súd prvej inštancie rozhodol o úroku z omeškania od 25. januára
2014, vychádzajúc z výzvy žalobkyne na úhradu dlhu listom z 21. januára 2014.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné
posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30.
júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prejednal vec ako drobný spor podľa ustanovenia § 115a ods.
2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov v konaní.
Žalobkyňa v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (týkajúce



sa trvania nájomného vzťahu medzi účastníčkami konania s tým súvisiacu splatnosť jeho úhrad, ich
výšku vzhľadom na stav bytu a celého domu). Podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O. s. p. skutočnosti,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú odvolacím dôvodom, ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.. Zo spisu bolo preukázané, že žalovanej bolo dňa 4. marca 2015
(pred verejným vyhlásením rozsudku) doručené poučenie o jej procesných právach a povinnostiach ako
účastníčky konania.

8. Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) obsahuje poučenie pre účastníkov,
aby všetky dôkazy a skutočnosti predložili alebo označili najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Poučenie poskytnuté žalovanej súdom prvej inštancie (čl. 21) však takýto obsah nemalo
a to práve vo vzťahu k poučeniu žalovanej, ako účastníčky vo veci, v ktorej sa nenariaďuje pojednávanie
(o povinnosti označiť a predložiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej). Bol preto naplnený odvolací dôvod o nutnosti prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy
uvádzané žalovanou v odvolaní.

9. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv.
fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je však povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

10. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa procesných pravidiel dôsledne a nepoučil
žalovanú riadne podľa § 120 ods. 4 a meritórne rozhodol, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, a
to vykonávať procesné úkony v rámci dokazovania (vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy označené
žalovanou v odvolaní) a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované článkom 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj
článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.).

11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým súd účastníkovi konania
znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával O. s. p. za účelom ochrany jeho práv a chránených
záujmov. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu dokazovanie pred
súdom prvej inštancie a tým celý priebeh konania pred týmto súdom.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanej, v súlade s procesnými pravidlami preukázať
jej tvrdenia a vykonať navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
vyhodnotí vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, či ide o zodpovednostný vzťah, v dôsledku ktorého
žalovanej vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, s čím súvisí aj odôvodnenie vecnej
aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní, alebo pôjde o iný nárok žalobkyne v rozhodnom období. Od
správneho právneho posúdenia uplatňovaného nároku závisí potom splatnosť dlhu. V prípade ak
splatnosť nastáva na základe výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi, ktorý podľa § 563 O. z. je povinný
dlh splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, až nasledujúcim dňom vzniká omeškanie
s plnením dlhu.

14. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutie bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany.



15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.