{"guid": "cb6d717e-82b8-4fe2-94fe-8dd918d35b5a:b7a024c4-539f-416e-8f06-a0e1bf93aac1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1", "spisova_znacka": "10Co/667/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/667/2015 z 26. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. januára 2016, sp. zn. 10Co/667/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1", "identifikacne_cislo": "2114223130", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 1541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-1541", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-23", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7a024c4-539f-416e-8f06-a0e1bf93aac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 10Co/667/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2114223130\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114223130.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov\nJUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča vo veci navrhovateľky: Z. K., rod. D., nar. XX. T.\nXXXX, bytom R., K. XXXX/XX, proti odporcovi: Ing. N. K., nar. XX. I. XXXX, bytom R., K. XXXX/XX, o\nrozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. júla 2015 č. k.\n10C/205/2014-37 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania (na návrh\nnavrhovateľky, ktorá ho odôvodnila stálymi nedorozumeniami manželov, nekompromisným správaním\nodporcu a udržiavaním jeho mimomanželských vzťahov, ako i osočovaním a ponižovaním z jeho strany),\no trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov. Rozhodnutie odôvodnil\nprávne ust. § 22, § 23 ods. 1 a 2 Zák. o rodine (Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z v znení neskorších zmien\na doplnení). Vecne ho zdôvodnil naplnením zákonom stanovených podmienok k rozvodu manželstva\núčastníkov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva,\nv dôsledku čoho manželstvo neplní základné funkcie, pričom obnovenie manželského spolužitia, i\nvzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky, by nebolo reálne. Účastníci od roku 2003 hospodária\noddelene a od augusta 2014 spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Na podnet súdu sa zúčastnili\nporadensko-psychologického procesu za účelom riešenia rozvodovej situácie. Napriek obojstrannému\nzáujmu participovať na uvedenom procese, navrhovateľka ukončila spoluprácu, vzhľadom na hĺbku\njej emocionálneho zranenia, stratu dôvery voči odporcovi a jej nespôsobilosť prijať snahu odporcu o\nzmierenie. V priebehu prvostupňového konania (trvajúceho 10 mesiacov) sa nepodarilo docieliť nápravu\nvzťahov medzi manželmi. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že manželstvo účastníkov nevytvára\nharmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by bolo v záujme účastníkov konania. Manželstvo\nnadobudlo formálny charakter a neplní svoj spoločenský účel. Rozhodnutie o trovách konania súd\nprvého stupňa odôvodnil poukazom na ust. § 144 vety prvej O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č.\n99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), keďže neboli zistené iné okolnosti prípadu, prípadne\npomery účastníkov konania, odôvodňujúce iné rozhodnutie súdu.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na\nrozvod manželstva. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neuviedol, podľa ktorých zistení a dôkazov dospel k svojmu\nzáveru, osvojil si stanovisko navrhovateľky a tvrdenia odporcu ignoroval. Výpoveďami účastníkov mal\nsúd prvého stupňa preukázané, že účastníci konania žijú v dome, ktorý spoločne nadobudli, starajú\n\nsa o jeho údržbu. Navrhovateľka ako manželka zabezpečuje chod domácnosti a odporca mužské\npráce. Napriek tomu, že od roku 2003 účastníci vedú svoje financie oddelene, finančné prostriedky\nsúvisiace s chodom domácnosti zabezpečuje prevažne odporca. Vzhľadom na odlišné príjmy manželov,\nod navrhovateľky nežiadal, aby prispievala na náklady bývania v rodinnom dome. Manželstvo tak\nplní ekonomickú funkciu. V priebehu rozvodového konania rodinné sviatky a oslavy účastníci trávili\nv spoločnom rodinnom dome alebo na chalupe, ku ktorej sú potomkovia účastníkov citovo naviazaní\na majú tam pocit istoty, ktorý by rozvodom rodičov (starých rodičov) nenávratne stratili. Odporca má\ndôvod domnievať sa, že aj plnoleté deti účastníkov s rozvodom nesúhlasia, keď ich odporca oboznámil\ns rozhodnutím súdu, boli v šoku. Odporca tiež namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom\nspočíva spoločenský záujem na rozvode 42-ročného manželstva.\n\nNavrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu jednoznačne zotrvávala na svojom návrhu na rozvod\nmanželstva. Namietala pravdivosť tvrdení, že ju odporca nikdy nežiadal o prispievanie na chod rodinného\ndomu. Svojimi prejavmi ju naďalej neuznáva ako rovnocennú partnerku, manželku ani matku. Hoci tvrdí,\nže deti sú v šoku, so synom sa dohodol, že syn zoberie úver a vyplatí navrhovateľku zo spoločného\nmajetku, teda našiel riešenie majetkovej záležitosti účastníkov, hoci ešte nie sú rozvedení. Odporca\nchce zbytočne naťahovať čas a zaťahovať do svojich intríg aj spoločné deti, čím im tie šoky vytvára\nsám. Vzhľadom k tomu, že manželské vzťahy účastníkov sú tak vážne narušené (pre neveru) a trvalo\nrozvrátené (pre rozdielnosť pováh), manželstvo nemôže plniť svoj účel a nedá sa očakávať obnovenie\nmanželského spolužitia.\n\nOdvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania odporcu\ncelú vec, pretože od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o rozvode manželstva) bolo\nzávislým i rozhodnutie o trovách konania, a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (išlo\nsíce (aj) o vec samu, na druhej strane však aj o prípad nedostatku potreby opakovania či dopĺňania\ndokazovania za situácie, keď súd prvého stupňa vec prejednal (a tiež rozhodol) na pojednávaní a\npojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval žiaden dôležitý verejný záujem a nešlo o konanie vo\nveciach porušenia rovnakého zaobchádzania) pričom dospel (odvolací súd) k záveru, že napadnutý\nrozsudok treba považovať za správny, keď súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere potrebnej pre\njeho rozhodnutie a vec i správne posúdil po právnej stránke.\n\nPokiaľ šlo o vec samu, tu sa odvolací súd nemal dôvod nestotožniť s argumentáciou súdu prvého\nstupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia\n(čím treba rozumieť zásadnú správnosť záverov, pre ktoré bolo treba podľa súdu prvého stupňa\nnávrhu v prejednávanej veci vyhovieť a teda manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviesť a popri tom\nrozhodnúť aj o otázke náhrady trov konania). U takýchto dôvodov a aj ich podania spôsobom pomerne\nvyčerpávajúcim a tiež objektívne presvedčivým (tu rozumej spôsobom schopným presvedčiť zrejme\nkaždého s výnimkou niekoho presvedčeného o svojej pravde či trvajúceho na svojom bez zreteľa na\nobjektívne zistenia) by tak odvolaciemu súdu postačovalo i len skonštatovanie ich správnosti a odkaz\nna ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Len pre úplnosť sa tak javí potrebným doplniť (§ 219 ods.\n2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné :\n\nManželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia\nuzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine);\npričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu\nvýchovu detí (odsek 2 rovnakého ustanovenia).\n\nSo zreteľom na obsah zhora citovaného ustanovenia je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je\nprejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto\nrodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho\nharmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie.\nI keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času\nna čas alebo aj častejšie (než môže byť niektorému z manželov či dokonca i obom príjemné) činiť obtiaže\n(či už z dôvodov existujúcich tu len na strane jedného z manželov, nezriedka však na strane oboch) a na\nmanželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky (najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných\npartnerských zväzkoch - v tejto súv. por. najmä už súdom prvého stupňa spomínané povinnosti manželov\nžiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie\npodľa § 18 vety druhej Zák. o rodine); ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať\n\nfaktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj\nprávo oboch členov v minulosti založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných\nvzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s\nniekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či\ntento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti.\nTakto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu\ndruhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého\nrozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nielen vyvážil, ale i prevážil pozitívami,\npre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahy  o neuspokojivosti spolužitia\na o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením\nniekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja\nmanželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť\na naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu\nhodnotenia je záver (v tomto prípade inak už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého\ndôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu\npredpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených\nvzťahov alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.\n\nPri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov,\nresp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia\nspôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť „ruka v ruke“ presvedčenie\noboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len\njedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky\nvyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho\npodľa neho už neživotného (formálneho).\n\nSúhlasiť potom treba so súdom prvého stupňa, že v prejednávanej veci šlo práve o takýto stav praktickej\nneobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a odporcu. Jednak u oddeleného spolužitia manželov\ntrvajúceho už k času rozhodovania napadnutým rozsudkom bezmála rok bolo treba usudzovať na\ntrvalosť a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však navrhovateľka rezolútne poprela záujem\npodieľať sa na odporcom proklamovanom úsilí o udržanie manželstva. Ak navyše odporca (odvolateľ)\noproti tomu neposkytol ani v odvolaní žiadne argumenty a riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie\nnavrhovateľky o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť (tu rozumej, ako by si on predstavoval rekonštrukciu\npoškodeného vzťahu a čím by hodlal k nej prispieť), musela sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie\nmanželstva rovnako ako na jeho založenie treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov.\nPráve z toho zároveň plynie i pravidlo podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával\nv manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom, existujúcom len formálne.\n\nSúd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, keď konštatoval\nhlboký, trvalý a vážny rozvrat manželstva účastníkov, neplniacieho si účel a funkcie. Medzi účastníkmi\nbolo nesporné, že od roku 2003 majú oddelené financie, pričom  navrhovateľka namietala tvrdenie\nodporcu v odvolaní, že by ju nežiadal o prispievanie na chod rodinného domu. Vykonaným dokazovaním\nnebolo preukázané plnenie ekonomickej funkcie manželstva, v ktorom by účastníci konania spoločne\nrozhodovali o svojich príjmoch a o ich vynakladaní na chod domácnosti a rodinného domu, príp. na iné\núčely. Prispievanie odporcu finančnými prostriedkami vo väčšom rozsahu v porovnaní s navrhovateľkou\nsamo o sebe nepreukazuje funkčné  spoločné hospodárenie manželov (nasvedčuje subjektívnej\npredstave odporcu, rozdielnej od navrhovateľky, ktorá spoločné  hospodárenie popierala). Za vedenie\nspoločnej domácnosti nemožno pritom považovať iba bývanie manželov v jednom dome a uhrádzanie\nnákladov s tým spojených.\n\nV konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov neplní ani funkciu biologickú (od augusta 2014\núčastníci žijú oddelene, intímne sa nestýkajú), ako ani výchovnú funkciu (spoločné deti účastníkov sú\nuž plnoleté).\n\nNa to, aby manželia žili spolu ako rodina, je nevyhnutná vôľa obidvoch manželov tvoriť jeden celok a\ntráviť spoločne čas. Nemožno prehliadať ani porozumenie a citovú oblasť, ktorá je významnou zložkou\nmanželského zväzku, výrazne sa podieľajúcou na napĺňaní účelu manželstva (vytvoriť harmonické a\ntrvalé životné spoločenstvo). Napriek snahe obidvoch účastníkov absolvovať poradensko-psychologický\n\nproces, za účelom riešenia rozvodovej situácie, z dôvodu hĺbky emocionálnych zranení navrhovateľky\na jej strate dôvery k odporcovi, k zlepšeniu a obnoveniu vzťahov medzi manželmi nedošlo.\n\nRozvod manželstva vždy závažným spôsobom zasahuje aj do právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi\na súdy prihliadajú pri rozhodovaní o rozvode aj na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 2 veta druhá ZoR).\nO taký prípad tu však nešlo, pretože spoločné deti účastníkov sú už plnoleté a majú svoje rodiny. Preto\nodvolacia námietka odporcu týkajúca sa straty možných benefitov dospelých detí bola bez právneho\nvýznamu (pričom vo vzťahu k ich reakciám ohľadom rozvodového konania boli tvrdenia účastníkov\nopäť odlišné, tak ako aj ich názory na manželské spolužitie, ktoré významnou mierou ovplyvňujú jeho\nfungovanie).\n\nAk manželstvo neplní svoj účel a funkcie, nadobúda formálny charakter a to bez ohľadu na dĺžku jeho\ntrvania (poukaz odporcu na dlhoročné manželské spolužitie tak nemohol obstáť). Súd prvého stupňa\npreto dospel k správnemu záveru, keď konštatoval splnenie zákonom stanovených podmienok pre\nrozvod manželstva účastníkov.\n\nSúd prvého stupňa vyvodil tiež záver, že manželstvo, ktoré je len formálnym zväzkom neplní svoj účel\n(vytvárať harmonické trvalé životné spoločenstvo). Za takto preukázaného stavu dôvodne ustálil, že\nnemožno už očakávať obnovenie manželského spolužitia (aj s prihliadnutím na vážnu stratu dôvery\nnavrhovateľky k odporcovi), čím bol naplnený kvalifikovaný stupeň rozvratu vzťahov medzi manželmi.\n\nTo boli dôvody, pre ktoré bolo v prejednávanej veci vyhovenie návrhu namieste.\n\nSúd prvého stupňa potom rozhodol správne i o trovách konania použitím zákonom ustanoveného\npravidla (§ 144 veta prvá O. s. p.) a nie výnimky z neho (veta druhá rovnakého ustanovenia), keďže tu\nani podľa odvolacieho súdu nejestvovali dôvody, pre ktoré by niektorý z účastníkov mal platiť náhradu\ntrov konania vzniknutých tomu druhému. Zákon v tzv. rozvodovom konaní možnosť priznania náhrady\nviaže na okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pri nazeraní na prejednávanú vec z tohto uhla\npohľadu však odvolací súd rovnako ako pred ním už súd prvého stupňa nezistil žiadnu osobitosť, pre\nktorú by hociktorý z rozvádzajúcich sa manželov mal byť zaťažený povinnosťou na náhradu trov konania\ndruhého z takejto dvojice.\n\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 a 2\nO. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n\nPri takomto výsledku konania tak v odvolacom konaní odporca nezaznamenal žiaden úspech. V tomto\nprípade by formálne bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľke (pre\nnapadnutie vecne správneho rozsudku súdu prvého stupňa zjavne beznádejným odvolaním), nakoľko\nvšak navrhovateľka nenavrhla priznanie jej náhrady, tieto ani nevyčíslila a zo spisu vznik trov tejto\núčastníčke v odvolacom konaní tiež nevyplýval, aj odvolací súd rozhodol o trovách konania pred ním\npodľa zákonom ustanoveného pravidla (§ 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O. s. p.).\n\nK prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta\nzákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/205/2014", "guid": "302e6ac4-c2ea-4430-a063-c16baccda42a:c3ad4ddb-2b1d-4816-a6bc-58e0b9625c4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}