{"guid": "8b6d31c2-1b43-485e-8a74-208c4ceba1f3:a368cb40-0f77-440a-a224-fe89561e2bd9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1", "spisova_znacka": "25Co/201/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/201/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. februára 2016, sp. zn. 25Co/201/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1", "identifikacne_cislo": "2114225365", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 1697, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-1697", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-112", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a368cb40-0f77-440a-a224-fe89561e2bd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 25Co/201/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2114225365\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov\nsenátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS\na.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák,\nso sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcom: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, 2.\nE. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, o zaplatenie 291,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/273/2014-30 zo dňa 26.2.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou súd návrh zamietol a druhou výrokovou vetou odporcom\n1., 2. nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 499\nObchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, 8, § 517 ods. 2, § 101, § 103 Občianskeho\nzákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.\n2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prioritne súd skonštatoval, že predmetná zmluva\no úvere zo dňa 14.8.2008 má spotrebiteľský charakter a preto je ju potrebné posudzovať i v zmysle\ncitovaných noriem na ochranu spotrebiteľa. Následne súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. V\nkonaní bolo potrebné v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014\nex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Súd pritom skonštatoval, že Občiansky zákonník\nrozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má\nsubsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo\niným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie\npráva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej\ntrojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo\nneuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo\ndňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz  podaním návrhu na súde. Ak je splnenie\ndlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih\nzročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť\ndlhu môže byť určená dohodu, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V danom\nprípade splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňom 22.5.2009 a všeobecná trojročná premlčacia\ndoba začala plynúť v deň zročnosti dlhu dňa 22.5.2009 a uplynula dňa 22.5.2012 (utorok). V súdenom\nprípade si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 291,23 Eur s príslušenstvom voči odporcom 1., 2.\nuplatnil na súde dňa 6.10.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj\nuplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno\nusúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.\n\nNakoľko súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, uprednostňujúc hľadisko procesnej\nekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa, keďže premlčané právo\nnemožno oprávnenému súdne priznať v dôsledku zániku vynútiteľnosti subjektívneho práva. Zo všetkých\nvyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v celom\nrozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci\nplne úspešným odporcom 1., 2. právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania\nvýslovne nežiadali, i keď inak  by im na ňu vzniklo právo.\n\nProti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie\nnavrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec\nvrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ argumentoval tým, že nemôže súhlasiť s\nodôvodnením prvostupňového súdu, že by jeho nárok mal byť premlčaný po márnom uplynutí trojročnej\npremlčacej doby. Nesúhlas zdôvodňuje tým, že v danej právnej veci premlčacia lehota spočívala\na to minimálne počas časového obdobia odo dňa 21.12.2010 (podanie žaloby na Medzinárodný\nrozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu\nTrnava č.k. 3Er/880/2011 o zastavení exekučného konania, kedy prebiehali konania, ktoré zapríčinili\nspočívanie premlčacej lehoty. Súhlasí so zistením súdu prvého stupňa, že celý dlh sa stal splatným\nku dňu 22.5.2009, pričom dňom 23.9.2009, t.j. prvým dňom po zosplatnení záväzku začala plynúť\npremlčacia lehota a to vo všeobecnom trvaní troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa §\n101 Občianskeho zákonníka v tomto prípade predstavuje okamih, kedy mohlo prvýkrát uplatniť ochranu\nsvojho práva, čiže mohlo dňa 23.9.2009 prvýkrát uplatniť ochranu svojho práva vyplývajúceho zo\nzmluvy o úvere č. 120080564. Uvedený začiatok plynutia premlčacej lehoty potvrdzuje aj rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.5.1997, sp. zn. 3Obo/44/1997. Ďalej je názoru, že v\ntejto právnej veci začala dňa 21.12.2010 premlčacia lehota spočívať, keďže si uplatnil svoje právo\nna Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s.\nMedzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave dňa 16.5.2001 vydal rozhodcovský rozsudok, na základe\ntohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, podal návrh na začatie exekučného konania\nsúdnemu exekútorovi. Okresný súd Trnava zamietol jeho žiadosť o vydanie poverenia súdneho\nexekútora, proti ktorému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom do dňa\nvyhotovenia tohto odvolania nebolo rozhodnuté, čiže exekučné konanie nebolo právoplatne skončené,\nčo mal súd prvého stupňa zistiť pri lustrácii svojich neskorších súdnych spisov. S prihliadnutím na\nust. § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka, ako aj na opis všetkých skutočností, dospel k názoru, že\npočas časového intervalu od doručenia žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd po dni nadobudnutia\nprávoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trnava o zastavení exekučného konania premlčacia lehota\nspočívala a keďže exekučné konanie ešte prebieha, tak premlčacia lehota spočíva. Podaním žaloby\nna Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave, spĺňa definíciu pojmu „uplatnenie práva“, z čoho\nvychádza aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.11.2000 sp. zn. 2Cdo/41/2000. Rovnaký názor o\nspočívaní premlčacej lehoty má aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 20.4.1999, sp.\nzn. 25Cdo/129/1999. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky III.ÚS 149/2010 zo dňa 2.10.2012, v ktorom sa uvádza, že „spočívanie premlčacej doby podľa §\n112 Občianskeho zákonníka vyvoláva nielen uplatnenie pohľadávky na súde, ale aj jej uplatnenie u iného\npríslušného orgánu“. Iným orgánom sa dá rozumieť aj prokuratúra, správny orgán alebo rozhodcovský\nsúd. Ďalej zastáva názor, že spočívanie premlčacej lehoty by malo aj za následok uplatnenie práva na\nvecne a miestne nepríslušnom súde, resp. inom orgáne, pričom taký istý alebo aspoň veľmi podobný\nnázor ohľadom uplatnenia práva na nepríslušnom orgáne vo vzťahu k spočívaniu premlčacej lehoty\nmá aj Najvyšší súd Českej republiky, tu sa odvoláva na jeho rozhodnutie zo dňa 29.5.2008 sp. zn.\n33Odo/454/2006. Podľa odvolateľa ďalej v danej veci nie je možné o jeho právnom nároku rozhodnúť\nani ako o veci „res iudicata“, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu Medzinárodného rozhodcovského súdu.\nKeďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 23.5.2009 a začala spočívať dňa 21.12.2009, pričom ešte\nnezačala znova plynúť, vyplýva z toho, že predmetná pohľadávka v žiadnom prípade nemôže byť a ani\nnie je premlčaná. Vzhľadom na všetky uvedené a odôvodnené skutočnosti dospel k záveru, že je tu\nsplnený odvolací dôvod v zmysle zákonného ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení so zákonným\nust. § 205a ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť,\nže v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet a preto premlčacia lehota spočívala.\n\nOdporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ďalej  O.s.p.),\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom\nkonania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),\npo skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ\npodľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),\npostupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2\nO.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli\n(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať\núspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho\nboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.\n\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou\nnavrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok\nnavrhovateľa je premlčaný, v dôsledku čoho bolo dôvodné žalobu zamietnuť. S poukazom na uplatnené\nodvolacie dôvody nebolo pritom sporné, že na danú vec je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu\nv zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.\n\nV zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý síce prvostupňový súd na vec neaplikoval, ale navrhovateľ\nv odvolaní na jeho obsah poukázal, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného\npríslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu\nkonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u\niného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.\n\nPodľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu\nkonania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom\nkonaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť\npremlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul\nod začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu\npremlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne\npríslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd. Zo znenia\ncitovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u\niného nepríslušného orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od  uplatnenia\npo dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.\n\nZo Zmluvy o úvere č. 120080564 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 14.8.2008 vyplýva, že\nRozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť\nObchodných podmienok na zadnej strane Zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany\ndohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy\nalebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie\njedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť,\na.s. Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia\nrozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) ZoRK. Tým nemalo byť dotknuté právo dlžníka,\nspoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.\nV takom prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.\n\nTakto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby\ndodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú jednostrannú\nvýhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom\nvšeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená,\na spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako\ncelok len prijať alebo odmietnuť.\n\nV skúmanom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne\ndojednanou zmluvnou podmienkou. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou\nformulárovej zmluvy, nie je možné odvodiť, že navrhovateľom bol návrh na uzavretie rozhodcovskej\ndoložky ponúknutý dlžníkom a títo mali možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na\n\nskutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy je zrejmé, že dlžníci nemali\nmožnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka\nbola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou\ndoložkou a pristúpil na ňu. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané\nzmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred\npodpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\nDôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom spočíva na\nnavrhovateľovi, tento však v tomto smere v rámci podaného odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ani\nnetvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu s odporcami na riešení\nsporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.\n\nV porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,\npretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a\npovinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.\nAk rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného\ntextu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi\npodstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné\npredpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný\nneskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.\n\nRozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej\nprávnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude\nrozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto\nje namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského\nsúdu objektívne. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku\nsporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.\n\nRozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,\npretože spotrebiteľovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v\nprípade podania žaloby dodávateľom, je daná právomoc výlučne určeného rozhodcovského súdu,\nčo zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa (tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade),\npretože ten je v tom prípade povinný podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prevažnej väčšine\nprípadov, je žalobcom z úverovej zmluvy práve dodávateľ. Možnosť voľby je tak pre spotrebiteľa len\niluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný\nrozhodcovský súd.\n\nV obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil\nnázor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu\nštátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná\na prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.\nže rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno\npovažovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv\nsťažovateľa nedošlo.\n\nVo svetle vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá\nv Obchodných podmienkach v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby\npodávanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať,\npričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.\n\nPretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5\nObčianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať\na rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,\na.s., Bratislava, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho\npodaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť\n\nk zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty. Predmetná trojročná premlčacia lehota preto začala\nplynúť dňa 23.5.2009 deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky (nie v deň splatnosti, ako\nto nesprávne konštatuje súd prvého stupňa), pričom uplynula dňa 23.5.2012 - s poukazom na § 122\nods. 1 Občianskeho zákonníka (prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nesprávne\nuvádza, že dňa 22.5.2012 - čo ale je pre záver o premlčaní bezvýznamné) a keďže žaloba na súd bola\npodaná až dňa 6.10.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty a súd v zmysle súdom prvého stupňa\naplikovaného ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, musel\nna oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi včítane premlčania prihliadnuť aj bez návrhu,\nnebolo možné uplatnené premlčané právo navrhovateľovi priznať  a návrh ako nedôvodný bolo potrebné\nv celom rozsahu zamietnuť.\n\nS poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo\nvýroku vo veci samej, ktorým bol návrh zamietnutý, včítane výroku o náhrade trov konania odvolacími\ndôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nI v odvolacom konaní boli fakticky plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §\n224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže si ale náhradu trov odvolacieho konania\nnávrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili (podľa obsahu spisu im v odvolacom konaní ani žiadne\ntrovy nevznikli), odvolací súd odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/273/2014", "guid": "4db8ccd0-3c0e-4378-9fdb-8e4cc18b3a9f:975bf987-91d0-4eac-b9ee-6dac438001fc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:20b6e6c8-3504-43c8-bb0f-0bd719136521", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/2010 z 7. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20b6e6c8-3504-43c8-bb0f-0bd719136521"}, {"guid": "45d95f26-3074-4057-96ac-3e266b267048:d1146498-036d-460e-81bf-1ff89fe667b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/880/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 3Er/880/2011 z 11. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2015-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/45d95f26-3074-4057-96ac-3e266b267048:d1146498-036d-460e-81bf-1ff89fe667b5"}], "citovane_v": [{"guid": "03daca3e-767e-4eab-be50-4fa17b412ac1:a93505a3-0780-4b7c-a110-27e9264e36a5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:6118373838.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/11/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:6118373838.1"}, {"guid": "b151c2ee-82e0-4174-8325-d29b1c77469e:30772d60-bcc8-4c2e-a830-1a3691075268", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4317213538.1", "spisova_znacka": "5Co/193/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/193/2019 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4317213538.1"}, {"guid": "b151c2ee-82e0-4174-8325-d29b1c77469e:bbd3edcd-4da7-4a28-b0d1-02971c2566c1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4317213538.1", "spisova_znacka": "5Co/193/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/193/2019 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4317213538.1"}, {"guid": "0c63c6d4-0102-4944-929c-4ff8ed02c02d:ad269d51-f837-40bd-83e8-547ed03ab31e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317211900.1", "spisova_znacka": "11Co/26/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/26/2018 z 6. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317211900.1"}, {"guid": "44bfcf45-2162-4190-bfec-b7e223b57eff:0993a37b-2cc6-4c80-9dbc-9cefeff760db", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2317211897.1", "spisova_znacka": "23Co/96/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/96/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2317211897.1"}]}