Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/19/2016 z 5. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. júna 2016, sp. zn. 10CoP/19/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2114227127.2 Krajský súd Trnava | 10CoP/19/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114227127.2 | 2016-06-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 102 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 OSP, § 25 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58737537-00f0-4b25-9410-09365f91bf1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114227127.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227127
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114227127.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. V., nar. XX. K. XXXX, bytom u matky,
zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: Ing. P. R., nar. XX. U.
XXXX, bytom O., X. XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: AKMN, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 25, IČO:
36 864 463, a otca: Y. V., nar. XX. J. XXXX, bytom O. - T., U. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr.
Miloš Chrenko, Trnava, Hlavná 25, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na zmenu predbežného opatrenia a o návrhu otca
na zmenu predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 3. marca
2016 č. k. 27P/85/2014-203 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 29. marca 2016
č. k. 27P/85/2014-213 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z 3. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-203
v napadnutej časti zamietajúcej návrh matky na zmenu predbežného opatrenia
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z 29. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-213 o zamietnutí
návrhu otca na zmenu predbežného opatrenia p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením z 3. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-203 súd prvého stupňa nariadil predbežné
opatrenie, ktorým bolo povolené matke počas letných mesiacov jún - august vycestovať na dovolenku
s maloletým synom aj mimo územia Slovenskej republiky, v trvaní dvoch týždňov (začiatok časového
úseku je povinná oznámiť otcovi najmenej päť dní vopred). Vo zvyšku návrh matky na zmenu
predbežného opatrenia zo dňa 5.2.2016, ktorým sa domáhala zmeny predbežnej úpravy styku otca
s maloletým tak, že styk sa má uskutočniť každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu
sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., zamietol. Navrhovaná zmena sa mala týkať predbežného opatrenia
nariadeného uznesením súdu prvého stupňa z 12. marca 2015 č. k. 27P/85/2014-114 (po začatí konania
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu), na základe ktorej je otec oprávnený
stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 15.00 hod.
do 19.00 hod.. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 81 ods. 1, §
102 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), §
28 ods. 2, § 36 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne
zdôvodnil neosvedčením naliehavosti zmeny predbežnej úpravy styku otca s maloletým a absenciou
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nenariadením predbežného opatrenia vznikla.
Zdôraznil provizórny charakter predbežného opatrenia zabezpečiť právo na zachovanie vzťahu otca
a maloletého v nevyhnutnom rozsahu, ktoré je na prospech dieťaťa a je zabezpečené doterajšou
predbežnou úpravou. Hoci matka odôvodňovala potrebu novej úpravy najmä negatívnym vplyvom
neustálych zmien prostredia na maloletého, súd prvého stupňa práve pred ďalšou zmenou dočasnej
úpravy styku uprednostnil už určitý čas zaužívaný spôsob výchovy maloletého, pričom jeho zmena by
bola dôvodná len vo výnimočnom prípade vážneho ohrozenia zdravia alebo výchovy dieťaťa. Opätovná



zmena nebola preto v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, upravujúceho možnosť vycestovania
matky s dieťaťom do zahraničia počas letných mesiacov, z dôvodu, že rodičia nie sú schopní dohodnúť
sa na realizácii styku s maloletým ani počas letných prázdnin, pričom možnosť matky vycestovať s
maloletým bude v jeho prospech a zabráni vzniku ďalších konfliktných situácií, ktoré by v prípade
neupravenia tejto možnosti hrozili.

Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia návrhu matky na zmenu predbežného opatrenia podala
včas odvolanie matka, s návrhom na jeho zmenu vyhovením jej návrhu v celom rozsahu, alternatívne
zrušením a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnila
argumentom nižšej frekvencie styku otca s maloletým synom, hoci množstvo času, ktoré trávia spolu
sa oproti doterajšej predbežnej úprave nezmenší. Navrhovaná zmena však bude na prospech dieťaťa,
pretože matka bude mať viac časového priestoru (dlhšie časové intervaly), v rámci ktorého bude schopná
vplývať na maloletého pozitívne. Navrhovaná úprava preto prispeje k lepšiemu zabezpečeniu potrebnej
úpravy výchovy dieťaťa a kvality jeho zdravia, negatívne ovplyvňované správaním otca a jeho prístupom
k nemu. Matka poukázala na poruchu osobnosti, ktorou otec trpí a zásadným spôsobom vplýva na
výchovu maloletého. Otec spĺňa definíciu tzv. nebezpečného partnera, označovaného psychológmi
ako antisociálna porucha osobnosti. Správanie otca má nezákonný charakter, žije neusporiadaným
životom, dáva zlý príklad dieťaťu, ale aj ďalším svojim deťom, ktoré má s inými ženami. Ľudia s
antisociálnou osobnosťou môžu byť nebezpeční rodičia. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku vo
vzťahu k otcovi popísala charakteristiku nebezpečnej osobnosti. V dôsledku vplyvu otca na dieťa,
jeho správanie sa mení, správa sa agresívne, v dôsledku čoho matka navštívila detského psychológa
(v odvolaní opísala dieťa ako nesamostatné, s extrémne silnými a častými záchvatmi vzdoru a
hnevu, agresívnym správaním, neposednosťou, nesústredenosťou, naviazanosťou na matku). V období
posledných mesiacov došlo k zmenám v jeho psychickom a fyzickom zdraví (chodí po špičkách, má
extrémne precitlivelú kožu, opätovne sa pomočuje, cmúľa palec, stále je kojený, reč má nezrozumiteľnú,
ničoho sa nebojí). Matka opakovane pripomenula situáciu z februára 2015 (opísanú v podaní z 12.
marca 2015), kedy otec vrátil dieťa so zranením na hlave (formou sms správy matku otec informoval,
že maloletého vráti až 3. februára 2015), bez toho, aby matku náležite informoval o tom, čo sa
stalo. Dodatočne bola matka informovaná, že maloletý si zranenie spôsobil nárazom do stolíka pod
televízorom. Je otázne, či zranenie nevzniklo v dôsledku nezodpovedného prístupu otca. Nezodpovedný
prístup otca veľmi negatívne ovplyvňuje nielen výchovu a správanie, ale i zdravie maloletého dieťaťa.
Napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa, podľa názoru matky, nedostatočne vyhodnocuje skutkový
stav a je arbitrárne. Súd prvého stupňa sa nevyjadril k záverom znaleckého posudku v časti o
charakterových črtách otca, nezaoberal sa problematikou antisociálnej poruchy osobnosti. Tým, že
sa súd prvého stupňa nevysporiadal s relevantnými argumentmi matky v odôvodnení napádaného
rozhodnutia, znemožnil matke oboznámiť sa s jeho právnymi názormi a napádané rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné.

Otec navrhol napádané uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia matky označil za závažné
obvinenia jeho osoby, ktoré by v prípade ich pravdivosti opodstatňovali i zákaz styku. Realita je ale
značne odlišná. Matka sa pritom zákazu styku nedomáha. Navrhuje len drobné posuny v stretávaní,
tým fakticky popiera svoje vlastné tvrdenia o vážnej hrozbe zo strany otca. Umožňuje otcovi styk so
synom bez väčších problémov, nezriedka aj nad rámec úpravy súdnym rozhodnutím. Je preto (pre
otca) nepochopiteľný rozdiel medzi tvrdeniami matky v jej písomných podaniach a reálnym správaním
sa. Podľa záverov znaleckého dokazovania má maloletý k otcovi pozitívny citový vzťah a osobné
charakteristiky otca predstavujú vhodný potenciál pre výchovu dieťaťa. Do budúcna bolo preto znalkyňou
odporúčané rozšírenie styku.

Opatrovník dieťaťa navrhol napádané uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Prokurátor označil napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, v súlade s doposiaľ
vykonaným dokazovaním, najmä so závermi znaleckého posudku súdnej znalkyne PhDr. Marty
Halašovej, z odboru psychológia (zo 17. decembra 2015), v zmysle ktorého dieťa prejavuje pozitívny
citový vzťah k obidvom rodičom a pravidelný kontakt dieťaťa s otcom bol označený ako veľmi dôležitý
pre zdravý vývin dieťaťa. Súdna znalkyňa navrhla ponechať úpravu styku v doterajšej úprave (tri dni
v týždni). Vo veci je stanovený termín súdneho pojednávania 6. júna 2016, kedy by mohlo byť vo veci
meritórne rozhodnuté. Namietané predbežné opatrenie je len dočasným rozhodnutím.



Napadnutým uznesením z 29. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-213 súd prvého stupňa zamietol návrh
otca na zmenu predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny existujúceho predbežného opatrenia,
rozšírením jeho styku s maloletým synom tak, že je aj on oprávnený v mesiacoch júl - august 2016
vycestovať na dovolenku so synom mimo územia Slovenskej republiky v trvaní dvoch týždňov, pričom
začiatok časového úseku je povinný oznámiť matke dieťaťa najmenej päť dní vopred. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 81 ods. 1, § 102 ods. 1 O. s. p.
(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 22 ods. 1, 2,
§ 36 ods. 1 ZoR, čl. 3, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV č. 104/1991
Zb., zmena uverejnená pod č. 50/2003 Z. z.) a čl. 41 ods. 4 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Vecne zdôvodnil, že doterajšia predbežná úprava styku
uznesením súdu prvého stupňa z 12. marca 2015 sp. zn. 27P/85/2014-114, zabezpečovala právo na
zachovanie vzťahu otca a dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, keďže jeho zachovanie je na prospech
maloletého. Účelom predbežného opatrenia, ktorým bolo umožnené matke vycestovať počas leta s
maloletým na dovolenku, bolo usporiadať dočasne pomery účastníkov počas letných mesiacov tak,
aby mohla matka s dieťaťom absolvovať dovolenku, čomu bránila súčasná predbežná úprava styku
dieťaťa s otcom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že rodičovské práva majú obidvaja rodičia a rodič,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti stále zostáva rodičom so všetkými právami a
povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Uvedené sa realizuje aj prostredníctvom styku rodiča a
dieťaťa. Ostatným rozhodnutím o predbežnej úprave je však dostatočne zabezpečená možnosť otca
stretávať sa so synom a rozvíjať vzájomný vzťah tak, aby nedošlo k prerušeniu ich vzájomných citových
väzieb. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom otca, že v záujme maloletého bolo umožniť aj
otcovi vycestovať s ním na dva týždne v lete do zahraničia (tak ako to súd umožnil matke), a to
z dôvodu potreby zabezpečenia istoty a stability výchovného prostredia maloletého a doterajšieho
spôsobu a rozsahu styku. Maloletý je trojročným dieťaťom, pre ktoré je doposiaľ najbližšou osobou
matka, ktorá s ním trávi väčšinu času, stále ho kojí, pričom maloletý je zvyknutý stretávať sa s otcom
počas dňa a na noc sa vždy vráti k matke. Pre dieťa jeho veku je základnou potrebou istota a stabilita,
predvídateľnosť režimu a blízkosť osôb, u ktorých hľadá citovú oporu, pričom takouto základnou osobou
je pre maloletého zatiaľ matka. Skutočnosť, že matka dieťa stále kojí prirodzene nie je, vzhľadom na
jeho vek, prekážkou stretávania otca s maloletým, neskôr aj počas dlhšieho časového obdobia, avšak
tieto posuny, čo do rozširovania styku otca s maloletým budú musieť byť realizované postupne. Zo
znaleckého posudku č. 44/2015 vyplýva, že súdna znalkyňa odporúčala styk otca ponechať v dočasnej
úprave (trikrát týždenne), až neskôr v staršom predškolskom veku tento styk rozšíriť na každý druhý
celý víkend a dva dni v týždni (sviatky a prázdniny porovnateľne). Akákoľvek zmena, čo do úpravy styku
bude musieť byť postupná, umožňujúca maloletému postupnú adaptáciu na nový výchovný režim bez
vystavovania dieťaťa nadbytočnému stresu, ktorú podmienku by náhle vytrhnutie dieťaťa z prostredia
matky na dobu dvoch týždňov, v žiadnom prípade nespĺňalo.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec s návrhom na jeho zmenu, vyhovením jeho návrhu na
zmenu predbežného opatrenia v plnom rozsahu. Odvolanie obsahovo odôvodnil nesprávnym skutkovým
záverom súdu prvého stupňa pri vyhodnocovaní záujmu maloletého dieťaťa. Návrh otca je jednoznačne
maloletému na prospech. Pri trávení dovolenky syna s otcom sa nemení jeho výchovné prostredie, keďže
naďalej zostáva dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom rozšírenie styku navrhovaným
spôsobom nemôže výchovné prostredie dieťaťa destabilizovať. Ide len o dočasné a jednorazové
rozšírenie styku. K predbežnej úprave došlo pred viac ako rokom a maloletý v letných mesiacoch
bude opäť o niečo starší a vyspelejší. Argument týkajúci sa kojenia nemôže obstáť a vzhľadom na
vek maloletého je absurdný. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie kojenie je odporúčané do dvoch
rokov veku dieťaťa a nad túto hranicu nemá ani medicínsky význam (z hľadiska psychologického to
môže byť prekážkou osamostatnenia dieťaťa). Neobstojí ani argument, že maloletý doteraz trávil s
otcom iba dni a nie noci. Je nesporné, že v rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa upraví otcovi
styk so synom v dlhšom období, vrátane nocí. Uvedené odporúčala aj súdna znalkyňa v znaleckom
posudku. Otec poukázal na záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Kritériami pre jeho posúdenie sú okrem iného
okolnosti súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, názor dieťaťa a podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi a súrodencami. Pobyt maloletého pri mori je pre syna prospešný
zo zdravotného hľadiska (prejavia sa účinky morskej klímy na jeho zdravotný stav a jeho imunita sa
zlepší). Názor maloletého bol jednoznačne kladný a tou myšlienkou bol nadšený. Takto rozšírený styk
priaznivo ovplyvní synove väzby k otcovi, ako aj k ostatným súrodencom.



Opatrovník dieťaťa navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Prokurátor považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, s prihliadnutím na
doposiaľ vykonané dokazovanie. Odvolanie otca označil za nedôvodné. Poukázal na štádium konania,
keď v predmetnej veci bol stanovený termín pojednávania na deň 6. júna 2016, pričom predbežné
opatrenie je iba dočasným rozhodnutím. Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru
psychológie, klinickej psychológie detí.

Matka navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Pre maloletého
syna účastníkov je jednoznačne potrebné zabezpečenie istoty a stability. Najbližšou osobou pre dieťa
v jeho veku je matka, ktorá s ním trávi väčšinu času a zabezpečuje jeho duševné aj fyzické potreby.
Skutočnosti, ktoré vyvracajú odporcove tvrdenia, týkajúce sa kojenia dieťaťa, boli publikované aj v
odbornom článku s názvom „Dlhodobé dojčenie sa u nás stále nepovažuje za normálne“. Svetová
zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť tak dlho, ako to vyhovuje matke aj dieťaťu. Matka vyjadrila
pochybnosti o schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť tak pre maloletého syna, ako i pre jeho
ostatné deti, dostatočné podmienky a komfort v súvislosti s navrhovanou letnou dovolenkou (otec chce
k moru zobrať všetky deti spoločne, teda šesť detí a tri z nich sú vo veku do šesť rokov), ako i riadnu
starostlivosť o ne. Maloletý vzhľadom na svoj vek nemá dostatočné predispozície, aby vedel v danej veci
vyjadriť relevantný názor. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do starostlivosti otca nad rámec predbežnej
úpravy styku, matka potvrdila, že takto koná len v dni, kedy podľa predbežného opatrenia je dieťa s
otcom. Občas sa stane, že v tento čas si matka potrebuje vybaviť svoje záležitosti a tak hoci s nevôľou
zverí maloletého do starostlivosti otca (napr. o hodinu skôr, pretože iné riešenie nemá).

Vo vzťahu k uzneseniu z 3. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-203 odvolací súd po zistení, že odvolanie
podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (podľa § 201
a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
navrhovanej zmeny predbežného opatrenia matkou (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) a podľa § 214 ods.
2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní
podľa odseku 1 tohto ustanovenia) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v
odôvodnení napádaného uznesenia. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že ostatným
súdnym rozhodnutím predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ
a to ochranu zdravého vývoja maloletého dieťaťa a umožní aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca
ako toho rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom
kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej
starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý
súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi
(ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje,
že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť
rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča.

Matka v odvolaní nepopierala potrebu predbežnej úpravy a zúženie frekvencie predbežne upraveného
styku otca s maloletým odôvodňovala záujmom maloletého dieťaťa, keďže by mala viac časového
priestoru (v dlhších časových intervaloch), umožňujúceho pozitívne vplývať na dieťa, čím by došlo k
lepšiemu zabezpečeniu jeho výchovy a kvality jeho zdravia (negatívne ovplyvňované správaním otca
a jeho prístupom k dieťaťu). Uvedený argument matky však naliehavosť zmeny predbežnej úpravy
neodôvodňuje, keďže navrhovaná zmena zachováva rovnaký rozsah časového priestoru pre styk
otca s dieťaťom. Teda časový priestor matky, ktorá má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti po celý
zostávajúci čas, ostáva nezmenený. Samotná zmena frekvencie upraveného styku nie je preto spôsobilá
mať natoľko zásadný vplyv, aby odôvodňovala novú predbežnú úpravu. V rámci dokazovania vo veci
samej však môžu byť skutočnosti týkajúce sa frekvencie striedania rodičov (v dôsledku úpravy styku)
relevantné, s cieľom zabezpečiť zdravý vývoj maloletého dieťaťa (uvedené posúdenie však vyžaduje
odborné znalosti).



Predbežné opatrenie sleduje urýchlenú úpravu pomerov účastníkov v situácii, kedy hrozí
nebezpečenstvo konkrétnej ujmy. Súd pri rozhodovaní o predbežnej úprave musí vždy preto zvážiť
prínos okamžitej zmeny doterajšej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, v porovnaní s predpokladanými
následkami novej predbežnej úpravy. Súd prvého stupňa tak správne konštatoval nepreukázanie
naliehavosti zmeny doterajšej predbežnej úpravy styku v zmysle návrhu matky, ako ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nenariadením zmeneného predbežného opatrenia vznikla (aj
s prihliadnutím na štádium súdneho konania, po vykonaní znaleckého dokazovania a určení termínu
pojednávania). Opodstatnene zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia bolo zachovanie práva
styku otca s dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, ktoré je v prospech maloletého dieťaťa, pričom takáto
skutočnosť bola preukázaná aj závermi znaleckého posudku (maloletý má pozitívny vzťah k obom
svojim rodičom a obidvaja rodičia predstavujú vhodný potenciál pre výchovu maloletého dieťaťa, hoci
s odlišnými výchovnými rizikami).

Záver súdu prvého stupňa, že akékoľvek ďalšie zmeny v dočasnej úprave styku formou predbežného
opatrenia pred rozhodnutím vo veci samej, by predstavovali len opätovnú zmenu po určitú dobu už
zaužívaného spôsobu osobnej starostlivosti o maloletého, čo nie je v záujme dieťaťa (pretože jeho
zdravie a výchova nie sú doposiaľ vážne ohrozené a takáto naliehavosť doposiaľ osvedčená nebola),
tiež zodpovedá záverom znaleckého dokazovania, nevyvíjať tlak na adaptačné mechanizmy dieťaťa,
čo by mohlo destabilizovať jeho psychiku (psychický stav maloletého je podľa záverov súdnej znalkyne
destabilizovaný a psychický vývin nerovnomerný).

Argumentácia matky, týkajúca sa poukazovania na poruchu osobnosti otca (ktorá má zásadným
spôsobom ovplyvňovať výchovu maloletého), definovaním pojmu tzv. nebezpečného partnera a teda aj
rodiča (antisociálna porucha osobnosti), bola bez právneho významu na navrhovanú zmenu predbežnej
úpravy styku, pretože ak by otec predstavoval nebezpečnú osobnosť (tak ako to matka opísala),
uvedená skutočnosť by mohla smerovať k závažnejšiemu zásahu, k obmedzeniu až zákazu styku,
ktorý doposiaľ nebol matkou ani opatrovníkom navrhovaný. Matkou opísaná charakteristika antisociálnej
poruchy osobnosti, s dôrazom na tzv. nebezpečného rodiča, však nemá oporu predovšetkým vo
výsledkoch doterajšieho znaleckého dokazovania. Súdna znalkyňa napriek opísaným výchovným
rizikám u otca (osobnostná charakteristika otca) zvážila a vyhodnotila všetky zistené skutočnosti, so
záverom ponechania styku dieťaťa s otcom podľa doterajšej predbežnej úpravy (trikrát týždenne), s
perspektívou jeho rozšírenia v staršom predškolskom veku.

Vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na argumentáciu matky, týkajúcu sa zmien v oblasti fyzického
a psychického zdravia maloletého dieťaťa (v prípade negatívneho vplyvu a závad v starostlivosti otca
o dieťa, nebola by namieste zmena frekvencie styku, so zachovaním jeho rozsahu, ale závažnejšie
opatrenia vo veci samej, vrátane nariadenia výchovných opatrení).
Podľa § 37 ZoR nevhodné správanie detí, porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich
rodičovských práv a povinností, ako i zneužívanie ich práv, odôvodňujú nariadenie výchovných opatrení
(napr. určením dohľadu nad výchovou dieťaťa, uložením povinnosti podrobiť sa sociálnemu alebo inému
odbornému poradenstvu), sledujúc tak najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť pre rozhodnutie súdu
prvého stupňa prvoradým hľadiskom (čl. 5 ZoR).

Matkou opísaná udalosť z februára 2015 nasvedčuje vážnym komunikačným problémom rodičov, ktorým
súdna znalkyňa v závere znaleckého posudku odporúčala urgentnú návštevu kurzu rodičovskej terapie
a poradenstva, čo môže pozitívne ovplyvniť aj spoluprácu pri odovzdávaní dieťaťa (v súvislosti s úpravou
styku), ako aj výmenu informácií ohľadom zdravotného stavu dieťaťa. Predovšetkým by to napomohlo
zdravému psychickému vývoju maloletého dieťaťa, na čom by malo obidvom rodičom prioritne záležať. V
prípade, ak by rodičia odporúčanie znalkyne dobrovoľne nerešpektovali, bolo by namieste zvážiť využitie
výchovných opatrení súdom, sledujúcich najlepší záujem dieťaťa. Závažné neplnenie rodičovských
povinností, vrátane nezabezpečovania dostatočného dozoru a ochrany zdravého vývoja dieťaťa zo
strany niektorého z rodičov, odôvodňuje tiež náležitú signalizáciu príslušným orgánom a úradom (orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, policajným orgánom, prípadne prokuratúre). Z hľadiska zmeny predbežnej
úpravy styku, vzhľadom na uplynulú dobu od matkou opísanej udalosti (z februára 2015) a absenciu
tvrdení o opakovanom správaní otca v uvedenom smere, nebola osvedčená jej potreba (zmenou
frekvencie styku).



Pokiaľ matka namietala nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky tiež vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu.

Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra
2015, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania (v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s.
p.) a len výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) a posudzujúc napádané
rozhodnutie súdu prvého stupňa, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa
vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 169 ods. 1 O. s. p., lebo obsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Tieto vyplývajú zo skutkového, ako i
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Napádané uznesenie má pritom procesný charakter
len dočasnej úpravy, do definitívneho rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pri zisťovaní relevantných skutočností nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie a rozhodovanie vo veci samej. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s argumentom matky o arbitrárnom charaktere napádaného rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa
preskúmateľným spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd preto nemusí dať
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Súd prvého stupňa v stručnosti poskytol odpovede na
otázky, ktoré ako relevantné mali pre vec podstatný význam. Následne v konaní vo veci samej budú môcť
obidvaja rodičia preukazovať najlepší záujem maloletého dieťaťa s prihliadnutím na všetky individuálne
okolnosti daného prípadu.

Vo vzťahu k uzneseniu z 29. marca 2016 č. k. 27P/85/2014-213 odvolací súd po zistení, že odvolanie
podal včas aj otec proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s.
p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie otca je taktiež nedôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia, ktorý uviedol v rozhodnutí dostatočne relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil a ktoré sa týkajú tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami otca v odvolaní,
odvolací súd doplnil ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vychádzal aj v tomto napadnutom rozhodnutí zo skutočnosti, že pomery medzi
účastníkmi konania sú upravené predbežným opatrením o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
(do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej), ktorého cieľom bolo, ako je už vyššie uvedené,
zabezpečiť zachovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom, úpravou styku v nevyhnutnom rozsahu.
Predbežná úprava styku, ktorou bolo umožnené matke maloletého vycestovať v priebehu letných
mesiacov s maloletým na dovolenku, mala za cieľ vyriešiť kolíziu pobytu dieťaťa u matky v trvaní
dvoch týždňov v priebehu letných mesiacov, s pobytom dieťaťa u otca na základe predbežnej úpravy
právoplatným súdnym rozhodnutím, keďže žiaden z rodičov, teda ani otec, nepopieral, že je prospešné
pre dieťa stráviť letnú dovolenku v zahraničí pri mori.



Súd prvého stupňa akceptoval právo obidvoch rodičov v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove
a starostlivosti o dieťaťa, vrátane budovania citových a rodinných väzieb s maloletým, realizované
na strane otca práve prostredníctvom styku s dieťaťom. Prihliadal tiež na riziko možného odcudzenia
v dôsledku akejkoľvek deformácie vzťahu rodiča a dieťaťa. Dôvodne sa však nestotožnil s názorom
otca, že by bolo v záujme maloletého umožniť otcovi vycestovať s maloletým na dva týždne v lete do
zahraničia (ako to súd umožnil matke), a to s poukazom na závery znaleckého posudku. Súdna znalkyňa
odporúčala styk otca ponechať v súčasnej úprave (trikrát týždenne), čo v prípade dvoch týždňov pobytu
dieťaťa u matky (v priebehu letných mesiacov) výraznejším spôsobom nenaruší citovú a rodinnú väzbu
medzi otcom a dieťaťom. Hlavný argument súdu prvého stupňa spočíval však v zabezpečení istoty
a stability pre dieťa, i blízkosti osôb, u ktorých hľadá citovú oporu. Takouto blízkou osobou, ktorá
vzhľadom na útly vek dieťaťa trávi s ním väčšinu dní a každú noc, je práve matka. Správne preto
konštatoval súd prvého stupňa potrebu zachovania postupnosti krokov (postupným rozširovaním styku
otca s maloletým).

Uvedené závery súdu prvého stupňa v plnom rozsahu korešpondujú so závermi súdnej znalkyne
v znaleckom posudku, ktorá označila matku za kľúčovú rodičovskú osobu pre dieťa v útlom veku,
poskytujúcu mu stabilitu a istotu, s prirodzene väčším porozumením pre jeho vývinové potreby. V prípade
destabilizovaného psychického stavu maloletého dieťaťa (taktiež konštatovaného súdnou znalkyňou)
môže náhla jednorazová zmena v doteraz zaužívanom a súdnou znalkyňou naďalej odporúčanom
styku otca s dieťaťom, spôsobiť neželaný tlak na adaptačné mechanizmy dieťaťa a preto nemôže byť
v jeho záujme (ani tu sa nejednalo o výnimočný prípad vážneho ohrozenia zdravia alebo výchovy
dieťaťa, vyžadujúceho zmenu predbežnej úpravy). Možné dôsledky z toho plynúce, ako i potreba
stability a istoty, potom odlišujú aktuálne postavenie rodičov, vzhľadom na útly vek dieťaťa (maloletý
je, okrem upraveného pobytu u otca, celodenne s matkou, ako aj počas noci, preto jeho pobyt s
ňou v zahraničí po dobu dvoch týždňov nenaruší a nedestabilizuje jeho psychický vývin). Dočasné
a jednorazové (náhle) bezadaptačné rozšírenie styku otca s maloletým, však nemôže spĺňať kritéria
najlepšieho záujmu dieťaťa. Hoci od nariadenia predbežnej úpravy styku uplynula doba jedného roka,
primárne bolo potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný 17. decembra
2015, teda len tri mesiace pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o návrhu otca na zmenu predbežnej
úpravy.

Možno súhlasiť s argumentom otca, že súdna znalkyňa odporúčala (v rozhodnutí vo veci samej) upraviť
jeho styk s maloletým v širšom rozsahu, vrátane nocí, ale odporúčanie sa vzťahovalo do budúcna,
konkrétne staršieho predškolského veku dieťaťa, pričom súd rozhoduje podľa skutkového stavu, ktorý
je v čase vydania súdneho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Uvedeným spôsobom súdna znalkyňa
naznačila perspektívu postupného rozširovania styku otca s maloletým dieťaťom, v súvislosti s jeho
ďalším vývojom (rozlišujúc mladší a starší predškolský vek dieťaťa).

K argumentu otca o kojení maloletého dieťaťa matkou je potrebné uviesť, že dôvodom zamietnutia
návrhu otca nebola uvedená skutočnosť. Súd prvého stupňa naopak zdôraznil, že kojenie dieťaťa,
vzhľadom na jeho vek, nemôže byť prekážkou stretávania otca s dieťaťom, ale za rozhodujúcu označil
potrebu zachovania postupného rozširovania styku otca s maloletým.

V odvolaní otec vymedzil tri kritériá posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý má byť prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú (čl. 5 ZoR). Tieto
kritériá však nie sú jediné, pričom článok 5 ZoR demonštratívnym spôsobom (príkladmo) uvádza aj
ďalšie kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa, a to bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ako i ochranu duševného a citového vývinu dieťaťa. Práve tieto kritéria boli zohľadnené
v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Otcom uvádzané kritérium zdravotného stavu dieťaťa, ktorému je na prospech pobyt pri mori, zlepšujúci
jeho imunitu a celkový zdravotný stav, môže byť zatiaľ naplnené pobytom na dovolenke s matkou,
vzhľadom na jeho vek a destabilizovaný psychický stav. Nepochybne do budúcna, v prípade priaznivého
ďalšieho vývoja vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, sa bude rozšírenie styku s otcom vzťahovať aj na
obdobie letných prázdnin, súvislým pobytom dieťaťa u otca.

Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa názorom dieťaťa sa má venovať náležitá pozornosť,
zodpovedajúca jeho veku a úrovni, ako je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné



formulovať svoje názory. U maloletého dieťaťa vo veku troch rokov je schopnosť formulovať svoje vlastné
názory obmedzená a preto takémuto názoru dieťaťa, aj v prípade pravdivosti tvrdenia otca, nemohla byť
venovaná taká pozornosť, ako u dieťaťa, ktoré si uvedomuje dosah a dôsledky svojho rozhodovania.

Nemožno poprieť, že v záujme maloletého dieťaťa je rozširovanie styku s otcom, ako i so súrodencami
(ďalšími deťmi otca) a nespochybnil to ani súd prvého stupňa v napádanom rozhodnutí. Aktuálne však,
vzhľadom na duševný vývoj dieťaťa a jeho najlepší záujem, správne preferoval postupnú adaptáciu
maloletého na zmenu režimu styku, bez jeho vystavovania adaptačnému stresu a záťaži.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd obidve napadnuté uznesenia súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu
a v tom právo na náhradu trov konania účastníkom zo zákona nevzniká, pričom rozhodnutie o návrhoch
na nariadenie predbežného opatrenie ani nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 224 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.