{"guid": "3fc5e6ee-3786-474a-8602-08fcd45a21e7:0943b0ff-aa8f-4eac-aa2c-fcf2138be92f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2", "spisova_znacka": "10CoP/26/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/26/2015 z 12. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. januára 2016, sp. zn. 10CoP/26/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2", "identifikacne_cislo": "2115205900", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2016-01-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-163.odsek-1", "nazov": "§ 163 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-163.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-163.odsek-2", "nazov": "§ 163 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-163.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-163"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-163"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0943b0ff-aa8f-4eac-aa2c-fcf2138be92f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205900
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Holiča a sudcov JUDr. Gabriely
Briškovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti o maloleté deti: O. W., nar. X. X. XXXX, N. W., nar.
X. F. XXXX a Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, matky: X. W., rod. J., nar. XX. V. XXXX, bytom K. G. XX, zastúpenej advokátkou:
Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, Piešťany, Nitrianska 5 a otca: L. W., nar. XX. V. XXXX, bytom K. G.
XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Trnava z 9. júna 2015 č. k. 26P/15/2015-117 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e   s tým, že výživné je splatné vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú
Y. od 1. apríla 2015 zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava zo 4. novembra 2014 č. k. 16P/58/2014-63, v časti úpravy výšky výživného. Zročné výživné za
obdobie od 1. apríla 2015 do 9. júna 2015 vo výške 40 eur bolo povolené otcovi splácať mesačnými
splátkami vo výške 20 eur, splatné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú O. a maloletú N. súd prvého stupňa zamietol. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5,
§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Vecne zdôvodnil potrebou preukázania iba závažnejšej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom, ktorou sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia. Takúto kvalifikovanú zmenu pomerov mal preukázanú na strane výživou oprávnených osôb
len u maloletej Y., ktorá od 1. apríla 2015 začala navštevovať predškolské zariadenie, v dôsledku čoho
došlo k nárastu jej  výdavkov (platbami na stravu, školné, ošatenie a iné aktivity), pričom maloletá má
zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky. Na strane maloletej O. a maloletej N. nedošlo k
výraznej zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu úpravy výživného (maloletá N. aj v čase posledného
rozhodnutia o výživnom mala zdravotné problémy a s nimi spojené zvýšené výdavky na lieky a pri
návšteve lekárov). Na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, v čase posledného rozhodnutia o
výživnom otec poberal priemernú čistú mesačnú mzdu 369 eur a v rozhodnom období (v kalendárnych
mesiacoch január 2015 - marec 2015) 363 eur, z ktorej sumy mu bola určená vyživovacia povinnosť
spolu na 3 deti vo výške 230 eur, zohľadňujúc aj benefity otca z pracovného pomeru a to diéty, vyplácané
v porovnateľnej výške ako v čase poslednej úpravy. Hoci došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej
príjem sa znížil, pretože poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a v rozhodnom období
bola bez príjmu, vychádzajúc z príjmu otca a výšky stanovenej vyživovacej povinnosti na tri maloleté deti,



určené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov a
odôvodneným potrebám dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu, vyhovením jej návrhu
na zvýšenie výživného na všetky tri maloleté deti v plnom rozsahu (na maloletú O. zo sumy 90 eur na
sumu 170 eur mesačne, na maloletú N. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur mesačne a na maloletú Y.
zo sumy 50 eur na sumu 90 eur mesačne, od podania návrhu (18. marca 2015). Odvolanie obsahovo
odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Nesprávne zistil zmenu pomerov na strane maloletých detí, keď mal túto zmenu preukázanú
len u maloletej Y.. Napriek  zmene pomerov na strane matky, ktorá od 15. januára 2015 nepoberá
rodičovský príspevok a je bez príjmu, neprihliadol na ňu dostatočne, u maloletej N. a maloletej O. vôbec.
Poukázala na svoju snahu uplatniť sa na trhu práce, absolvujúc rekvalifikačný kurz opatrovateľstva.
Aktuálne vykonáva povinnú prax, nevyhnutnú pre zamestnanie sa. Bez pomoci rodičov by nezvládla
zabezpečiť nevyhnutné potreby maloletých detí, pretože výživné nepokryje výdavky na stravu, už vôbec
nie na  ošatenie a lekársku starostlivosť (spolu s prídavkami na deti tvorí sumu 300 eur, po spriemerovaní
na jeden deň je to 10 eur na 3 deti). Otec trávi s deťmi minimum času, neprispieva nad rámec výživného.
Matka zdôraznila potrebu započítať do príjmu otca aj benefity a diéty, vyplácané  zamestnávateľom otca
vo výške dvojnásobku jeho základnej mzdy. Z ním dosahovaného príjmu približne 1.000 eur mesačne
značnú časť otec potom vynaloží na cigarety, hracie automaty a neúmerne sa zaťažuje úvermi.

Otec navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na účelové a
zavádzajúce tvrdenia matky. Doposiaľ spláca peňažné pôžičky, ktoré čerpali spolu s matkou a ktorá na
ich úhrade sa žiadnym spôsobom nepodieľa. Na základe rozhodnutia súdu  o výživnom na manželku
spláca matke výživné vo výške 50 eur mesačne. Otec sa deťom aktívne venuje, trávi s nimi každý víkend
(v priebehu týždňa vykonáva prácu vodiča nákladného motorového vozidla v zahraničí). Od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti voči deťom nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Diéty sú vyplácané taktiež
v porovnateľnej výške, avšak z dôvodu zníženia rozsahu práce v zahraničí sa v posledných mesiacoch
výška cestovných náhrad poskytovaných zamestnávateľom znížila (už v máji 2015 na sumu 390 eur).
Náhrady cestovných výdavkov, ktoré patria zamestnancovi pri plnení jeho pracovných úloh sa ale
nezahŕňajú do čistého príjmu povinného rodiča (RC 55/1992). Prihliadať k takto získanej  mzdovej zložke
je možné len v rozsahu, v akom nebola povinným rodičom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná a k
takémuto preukázanému zostatku nespotrebovanej náhrady cestovných výdavkov je možné prihliadať
len pri určení výšky výživného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu súdu. Vzhľadom na to, že
maloletá Y. už navštevuje materskú školu, matke nič nebráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti na plný
úväzok. Podľa dostupných informácií otca, matka od 1. júna 2015 už aj pracuje na plný pracovný úväzok.
V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie možností a schopností rodiča nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti, teda príjem, ktorý by vzhľadom na
svoje dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti mohol dosahovať. Súd prvého stupňa rozhodoval o
výške vyživovacej povinnosti otca naposledy pred 8 mesiacmi (v novembri 2014), kedy už maloletá O.
a maloletá N. navštevovali základnú školu a preto boli zohľadnené všetky výdavky detí s tým spojené.
Naviac škola vynaložené cestovné prepláca. Aj výdavky súvisiace so zdravotnými problémami detí
súd zohľadnil už v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Matka pritom neabsolvuje pravidelné
lekárske vyšetrenia s deťmi. Presťahovala sa k svojim rodičom, čím jej zanikol výdavok spojený s
platením bytu. Počas pobytu detí u otca sú všetky ich potreby hradené ním (každý víkend). Otec
namietal tvrdenie matky, že značnú časť peňažných prostriedkov vynaloží na cigarety, hracie automaty
a neúmerne sa zaťažuje úvermi. Nie je reálne možné, aby vzhľadom na jeho nízky príjem a počet
vyživovacích povinností mu boli úvery poskytované. Rovnako jeho príjem, ktorý nepokrýva ani základné
životné potreby, mu neumožňuje vynakladať financie tvrdeným spôsobom. Zo strany matky ide o snahu
zdiskreditovať otca ako zodpovedného rodiča. Matka trávi dovolenky pri mori bez maloletých detí. Otec
na základe žiadosti školských zariadení, ktoré deti navštevujú, musel uhradiť ich stravu (keďže matka
ju neuhradila). Predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o výživnom, podľa ustálenej judikatúry,
sa môže zmeniť len v prípade závažnejšej zmeny pomerov a nestačí len úvaha súdu o neprimeranej
výške výživného, keďže by šlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu už právoplatného súdneho
rozhodnutia.

Otec a opatrovník odvolacie návrhy nepodali.



Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom potvrdila, že od 1. júna 2015 sa zamestnala v     Z., kde pracuje
na zmeny a nemá možnosť vždy dochádzať. Od 1. decembra 2015 má preto prenajatý jednoizbový byt
v Z. na dobu neurčitú, s dohodnutým nájomným 300 eur mesačne. Nie je pravdivé tvrdenie, že deti
trávia s otcom každý víkend, niekedy je to len najmladšie dieťa. K výdavkom (na výzvu súdu) matka
všeobecne uviedla, že sa zvýšili na strane maloletej O., ktorá nastúpila na druhý stupeň ZŠ (napr. sa z
finančných dôvodov nemohla zúčastniť školy v prírode). Má informáciu od svojho otca, keďže (matka)
aj cez víkendy pracuje (v dôsledku toho nie všetky trávi doma), že otec si neberie vždy tri deti na každý
víkend (v období Vianoc boli u otca aj na noc, niekedy sa stane, že deti nechcú k nemu ísť). V súvislosti
s tvrdením otca o splácaní spoločných záväzkov matka uviedla, že protihodnota ich platenia žiadnym
spôsobom priaznivo neovplyvnila  hmotné pomery matky a detí, ale týkala sa otca.

Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom nesúhlasil s tvrdením matky, s deťmi trávi každý víkend, niekedy
sa s nimi stretne aj  v priebehu pracovného týždňa. Od otca matky má informáciu, že výživné, ktoré platí
nie vždy sa dostane k deťom. Otec pracuje ako vodič kamiónu, chodieva do zahraničia. Z cestovných
náhrad, vyplácaných mu zamestnávateľom, uhrádza stravu, približne vo výške 10 - 15 eur denne (v
priemere strávi v zahraničí 15 - 17 dní v  mesiaci). Jeden alebo dvakrát ročne sa stane, že cestuje do
Francúzska, kde si musí zaplatiť aj nocľah (30 eur na noc). Spláca spoločné záväzky z manželstva s
matkou detí (úver zo M. M. vo výške 120 eur mesačne), pričom splatil už takýto záväzok spoločnosti B.
v roku 2014 (so zostatkom dlhu 837,94 eur), i záväzok voči spoločnosti C. (so zostatkom 778,27 eur).
Aktuálne spláca úver B. Z. splátkami 60 eur mesačne od septembra 2015, prevzatý za účelom platby
zábezpeky za dvojizbový nájomný byt, ktorý má prenajatý. Mesačné náklady na bývanie pozostávajú
z platby nájomného 138,60 eur, elektriny 29 eur a plynu 61 eur. Má povinnosť uhradiť matke poslednú
splátku manželského výživného vo výške 50 eur. Nad rámec bežného výživného deťom neprispieva,
jedenkrát uhradil stravné v predškolskom zariadení (nedoplatok vo výške 120 eur).

Zamestnávateľ matky v písomnej správe oznámil odvolaciemu súdu, že matka je zamestnaná v
zariadení Q., Z., B. G. XX, od 1. júna 2015, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od
júna 2015 do októbra 2015 predstavoval sumu 508,21 eur.

Zamestnávateľ otca v písomnej správe odvolaciemu súdu oznámil, že otec pracuje v     spoločnosti
B., s.r.o., Q., K. XXX/X, ako vodič. Vykonáva služobné cesty do zahraničia (napr. Rakúsko, Nemecko,
Česká republika, Maďarsko). K zníženiu cestovných náhrad od marca 2015 nedošlo, ale sú vyplácané
zamestnancovi podľa počtu dní v zahraničí (so zohľadnením jázd na Slovensku, čerpania dovolenky, v
dôsledku čoho má vyplatené nižšie cestovné náhrady). Priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie
od marca 2015 do októbra 2015 predstavovala sumu 361,58 eur. Priemerná mesačná výška vyplácaných
cestovných náhrad otcovi za uvedené obdobie činila sumu 512,50 eur.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozsudku, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. a v závislom výroku rozhodnutia o     trovách konania, pričom odvolacím
návrhom matky pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol viazaný, a to po nariadení pojednávania
(§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k     záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúce na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k
zmene pomerov.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. O. s. p. však umožňuje zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti
zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o



veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase
vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú
v pomeroch účastníkov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané (šlo by tak
o neprípustné preskúmavanie a     reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia). Zmena pomerov
môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom zmena výšky
výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k tejto zmene pomerov došlo.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami matky v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa správne konštatoval preukázanie kvalifikovanej zmeny pomerov len na strane
maloletej Y., ako oprávnenej osoby, ktorá v čase posledného rozhodnutia o     výživnom bola v osobnej
starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke a od 1. apríla 2015 navštevuje predškolské
zariadenie. V dôsledku toho pribudli výdavky na školné a stravné, ako i ošatenie a iné aktivity spojené
s návštevou predškolského zariadenia (na zvýšené výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť bolo
už prihliadané v poslednom rozhodnutí o výživnom). Výdavky na maloletú O. a N. (školské pomôcky,
cestovné, vreckové, u N. aj platba družiny) boli taktiež zohľadnené už v čase poslednej úpravy
výživného. Vzhľadom na absenciu tvrdení týkajúcich sa novovzniknutých odôvodnených potrieb detí
a s nimi súvisiacich pravidelných výdavkov, nebol dôvod na konštatovanie zmeny pomerov na strane
oprávnených osôb (detí) odlišne od hodnotenia súdu prvého stupňa. Všeobecný poukaz matky na
pokračovanie výučby maloletej O. na vyššom stupni základnej školy, s prihliadnutím na dĺžku doby od
poslednej úpravy o výživnom, nebol postačujúci.

Súd prvého stupňa konštatoval zmenu pomerov aj na strane matky, ktorej príjem sa znížil, keďže
poberala v čase posledného rozhodnutia o výživnom rodičovský príspevok a v     rozhodnom období
bola bez príjmu. Nebolo možné však súhlasiť s jej argumentom, poukazujúcim na zmenu jej pomerov v
období od 15. januára 2015 do 1. júna 2015, kedy sa zamestnala (a došlo tak k podstatnému zlepšeniu
jej príjmových pomerov). Návrh na zvýšenie výživného podala matka až 18. marca 2015 (nie už v  čase
keď ostala bez príjmu a nedomáhala sa ani zvýšenia výživného spätne, len od podania návrhu, pričom
neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jej podať návrh na zvýšenie výživného
už v čase nastalej zmeny). A práve v období kalendárnych mesiacov apríl a máj 2015 na strane otca
došlo k poklesu výšky vyplácaných mu cestovných náhrad (v kalendárnom mesiaci máj 2015 až vo výške
390 eur), v dôsledku čoho bolo potrebné zohľadniť túto zmenu pomerov aj na strane otca. Podstatné
však bolo viac ako dvojnásobné zvýšenie príjmu matky od júna 2015 (508,21 eur), v porovnaní s jej
príjmom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom (kedy poberala rodičovský príspevok vo
výške 203 eur mesačne). Preto poukaz matky v odvolaní, že je bez akéhokoľvek peňažného príjmu
nemohol byť dôvodný.

Na rozdiel od pomerov u matky, na strane otca vykonaným dokazovaním pozitívna zmena pomerov
preukázaná nebola. Naopak v čase posledného rozhodnutia o výživnom otec poberal priemernú čistú
mesačnú mzdu 369 eur a priemerná mesačná výška vyplácaných cestovných náhrad predstavovala
610 eur (spolu 979 eur). V období kalendárnych mesiacov marec 2015 až október 2015 priemerná
čistá mesačná mzda otca dosahovala výšku 361,58 eur a priemerná výška vyplácaných cestovných
náhrad 512,50 eur mesačne (spolu 874,08 eur). Napriek tomu, že vyplácané cestovné náhrady nemožno
v plnej výške zahrnúť do priemerného čistého mesačného príjmu otca ako povinnej osoby na účely
rozhodovania o výživnom, z uvedeného porovnania je zjavný pokles v príjmových pomeroch otca
a to v  priemere o  104,92 eur mesačne. Uvedené zníženie cestovných náhrad bolo zdôvodnené
zamestnávateľom otca predovšetkým počtom dní v jednotlivých kalendárnych mesiacoch, v ktorých
vykonával otec prácu v zahraničí.

V kontexte vyššie uvedeného, ak by aj bolo možné akceptovať požiadavku matky na  prihliadanie
k vyplácaným cestovným náhradám otca v plnej výške, určené výživné v celkovej výške 230 eur
spadá do rozpätia 25% - 30% z celkového príjmu výživou povinnej osoby, ustáleného súdnou praxou
odvolacieho súdu ako základného východiska pri určovaní výživného. Súhlasne s argumentáciou otca
však možno zdôrazniť, že zohľadnenie cestovných náhrad v  celom ich vyplácanom rozsahu nie je
prípustné (keďže zásadne ide o kompenzáciu výdavkov vynakladaných povinnou osobou pri výkone



zamestnania). Potom aj s poukazom na celkovú výšku výživného, nebol dôvod vykonávať ďalšie
dokazovanie (účastníkmi konania ani nenavrhované) za účelom odstraňovania sporných tvrdení rodičov,
týkajúcich sa nekorektného disponovania otca so svojím príjmom.

Zhodne so súdom prvého stupňa preto možno konštatovať, že určené zvýšené výživné zodpovedá
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca ako povinnej osoby a     odôvodneným potrebám
dieťaťa (v rozsahu v akom boli preukázané), ako základným kritériám pri posudzovaní výšky vyživovacej
povinnosti, ktoré je nevyhnutné skĺbiť. Určenie výšky výživného s prihliadnutím na reálne spotrebované
náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keď odôvodnené potreby dieťaťa sú korigované schopnosťami
a možnosťami povinnej osoby. Preto v prípade jednorazových výdavkov dieťaťa, na úhradu ktorých
nie je výživné postačujúce, by v závislosti od nutnosti ich vynaloženia malo dôjsť k dohode rodičov,
s cieľom ich zabezpečenia aj nad rámec výživného (napr. výdavok na pobyt v škole prírody). V
konaní o zvýšenie výživného ale neprislúcha súdom revidovať pôvodné rozhodnutie o výživnom z
hľadiska posudzovania (ne)primeranosti doposiaľ určenej výšky výživného (pokiaľ matka namietala
nepostačujúcu výšku určeného výživného), bez preukázania závažnejšej zmeny pomerov (ktorá môže
vyplývať aj zo zvyšovania celkových životných nákladov, čo však s prihliadnutím na krátku dobu od
posledného rozhodnutia o výživnom nebolo preukázané).

Počiatok zvýšenia výživného (1. apríla 2015) súd prvého stupňa správne odôvodnil  nástupom maloletej
Y. do predškolského zariadenia, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnúť o splatnom výživnom za
obdobie kalendárnych mesiacov apríl a máj 2015 (do doby rozhodnutia súdu prvého stupňa) vo výške
40 eur (20 eur x 2 mesiace), ktoré bolo povolené otcovi splácať v dvoch mesačných splátkach (pod
následkom straty výhody splátok).

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vopred k     rukám matky (z
dôvodu potreby upresnenia splatnosti výživného v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a uvedením
platobného miesta vo výroku súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu, keďže súd prvého stupňa
zrejme vychádzal zo zachovania  uvedených podmienok platby v poslednom rozhodnutí o  výživnom,
čo však nebolo postačujúce).

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade konania, v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s.
p., pretože šlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Odvolacím súdom bola preto potvrdená aj
výroková časť napadnutého rozsudku o trovách konania (podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ,
tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na druh konania,
ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26P/15/2015", "guid": "471bb6a0-1ae0-464b-8910-33a0177859a1:70a8d6b5-5d10-496d-b07d-ae54686808fd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}