{"guid": "18e995ca-5717-4328-bd91-cdbc67507785:1c8a908f-1a1f-4e7e-94f2-2ac90ef104b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1", "spisova_znacka": "26CoP/7/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/7/2016 z 14. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. marca 2016, sp. zn. 26CoP/7/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1", "identifikacne_cislo": "2115222093", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2016-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c8a908f-1a1f-4e7e-94f2-2ac90ef104b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222093
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: B. F., nar.
X. Q. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, matky: P. F., nar. X. P. XXXX, bytom K. C. XXX/X, L. A. a otca: K. F., nar. X. Q. XXXX, bytom
O. XXX, Q. U., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24.
novembra 2015 č. k. 8P/77/2015-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca (ktorým sa domáhal zníženia výživného
na maloletú B. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1. septembra
2015), žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (z. č.
36/2005 Z. z. Zákon o rodine),  § 154 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vecne tým, že výživné bolo ostatnýkrát určené rozsudkom
Okresného súdu Trnava z 10. marca 2015 č. k. 16P/104/2014-13, ktorým bola maloletá zverená do
starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 200 eur, keď matka v tom čase dosahovala príjem
572,07 eur a otec 655,64 eur, otec i matka vlastnili v BSM rodinný dom v L. A. a otec bol výlučným
vlastníkom rodinného domu v Q. U., maloletá navštevoval 6. ročník základnej školy. Dôvodil, že od
ostatného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, keď
otec je zamestnaný s príjmom 641,08 eur mesačne, teda znížil sa mu len o 14,56 eur, žije v domácnosti
sám a to striedavo v rodinnom dome v L. A. a v Q. U. a od ostatného rozhodovania sa otec stal i výlučným
vlastníkom rodinného domu v J. a pozemku v L. A. a motorového vozidlo Opel Astra a spoluvlastníckeho
podielu polovice na rodinnom dome vo Q., disponuje na svojom finančnom účte finančnou hotovosťou
minimálne 6.357,46 eur a zvýšili sa i výdavky na maloletú. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že
vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu podáva odvolanie, nakoľko neboli objektívne posúdené
jeho reálne príjmy a reálne výdavky, keď jeho mesačná mzda je 479 eur a len v prípade mimoriadnych
nadčasov 750 eur, teda priemer je okolo 600 eur mesačne, ale jeho mesačné výdavky sú za elektriku
70 eur, plyn 115 eur, vodné stočné 25 eur, telekomunikačné služby 37 eur, dopravné náklady 60 eur,
strava ošatenie a základná hygiena 270 eur, mesačné náklady činia spolu 577 eur a je reálne schopný
platiť výživné vo výške 100 eur mesačne.



K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.) prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne
vyhlásený 15. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho
rozhodnutie a vec i správne posúdil po právnej stránke. Nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť
s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U
dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne  a aj objektívne presvedčivo by tak
zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods.
2 O.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci vzhľadom na povinnosť vyporiadať sa i s tzv.
odvolacími námietkami, ale i pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa
(§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Z hľadiska rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného rozhodujúci význam mala najmä úprava
v ust. § 78 ods. 1 vety prvej ZoR, citovanom už súdom prvého stupňa, podľa ktorého dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom táto úprava z oblasti tzv. hmotného
práva má svoj odraz i v úprave práva procesného a to konkrétne v ust.§ 163 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého rozsudku o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa
zmenia pomery a tiež ust. § 75 ods. 1 ZoR, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; pričom rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vyššie citovaných ustanovení celkom jednoznačne vyplýva, že podkladom pre prípadné úvahy o
zmene rozhodnutia o výživnom je síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe
súdov v tzv. rodinných veciach vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného
existujúcich tu v čase rozhodovania o prípadnej zmene. K záveru o takejto zmene tak možno dospieť len
zistením rozhodujúcich skutočností v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene,
ich porovnaním a komplexným zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad
pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne postupoval, keď vyhodnocoval z hľadiska rozhodovania
o výživnom (resp. o znížení výživného) rozhodujúce možnosti a schopnosti výživou povinných rodičov
maloletej B., predovšetkým však jej otca, ktorý je povinný na rozdiel od matky dieťaťa stav nedostatku
vlastnej prevažnej osobnej starostlivosti o dieťa vykrývať platením súdom určeného výživného a tiež
odôvodnené potreby výživou oprávnenej maloletej B.. Za správny a tiež dostatočne podložený treba
považovať záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého neexistujú dôvody, na základe ktorých by bolo treba
usudzovať na zmenu okolností, ktorá by poskytovala podklad pre záver o podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcej aj úpravu skoršieho rozhodnutia o výživnom.



Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek zvýšili a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery rodičov sa síce zmenili u matky zvýšením príjmu o 14 eur a u otca
znížením príjmu 10 eur, ale výrazným zlepšením majetkových pomerov, pribudnutím nehnuteľného
majetku, ale zmena nie je v prospech zníženia výživného otcovi. Z námietok otca z jeho odvolania
vyplýva, že poukazuje len na svoje výdavky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností a osobné výdavky
bez zohľadnenia svojich celkových majetkových pomerov. Odvolací súd dodáva, že pre určenie výšky
výživného sú rozhodujúce nielen reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ale rozhodujúcimi sú i
majetkové pomery, keď vždy je potrebné zohľadniť celkovú hodnotu hnuteľného i nehnuteľného majetku
výživou povinnej osoby. Vzhľadom na majetkové pomery otca, vlastníctvo nehnuteľností  v k. ú. Q. U.
zapísanej na LV č. XX, ako parc. č. 72, 73, 74 a 76, v k. ú. L. A. zapísanej na LV č. XXXX  parc. reg
C č. 4334 a rodinný dom súp. č. XXX  a na LV č. XXX  parc. reg C č. 4335, v k. ú. J. zapísanej na LV
č. XXXX  ako parc. č. 1504/44, 1504/56 a 1504/57, v k. ú. Q. na LV č. XXX  ako parc. č. 36/41 a parc.
č. 56/2 zastavané plochy a nádvoria, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa jeho
návrh na zníženie výživného zamietol, rozhodol vecne správne. Správnym je i rozhodnutie o trovách
prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré
možno začať i bez návrhu.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/77/2015", "guid": "64021ac8-3de4-458f-857f-f2703bbe5395:d8b41b76-4de4-4cd2-ab6e-dba2438d009f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}