Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/4/2016 z 1. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 1. februára 2016, sp. zn. 9CoP/4/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2115226296.1 Krajský súd Trnava | 9CoP/4/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2115226296.1 | 2016-02-01 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 76 ods. 1 písm. c) OSP, OSP, § 62 ZoR, § 102 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5eaffb4-ff71-48d6-bb61-8f17656c049c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2115226296.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226296
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115226296.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. U., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - N. U.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zast.: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná
31, Trnava a otec - R. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca maloletej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 14P/95/2015-25 zo dňa 26. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že otec je
p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. mesiaci vopred
k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním dočasne zveril maloletú U., narodenú
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U.
sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Mal preukázané, že matka
sa v predmetnom konaní domáha úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu manželstva, keď dieťa navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi stanoviť vyživovaciu
povinnosť po 300,- eur mesačne. Otec maloletej dňa 13.09.2015 opustil spoločnú domácnosť a od tejto
doby si vyživovaciu povinnosť neplní. Matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok 203,20 eura a prídavky na dve deti 47,04 eura, keďže vo svojej osobnej starostlivosti má
nielen maloletú, ale aj syna H. C.. Otec maloletej je živnostník a matka predpokladá jeho mesačný príjem
cca 2.000,- eur. Z obsahu spisu mal súd prvého stupňa ďalej preukázané, že rodičia od 13.09.2015
nežijú v jednej domácnosti, maloletá zostala v starostlivosti matky, pričom v tejto starostlivosti sa dieťa
fakticky nachádza naďalej. Otec od opustenia spoločnej domácnosti matke neprispieva žiadnou sumou,
má vyživovaciu povinnosť len k maloletej, pričom matka v návrhu jej potreby odôvodnila v sume cca
250,- eur mesačne. Pri predpoklade, že určitou časťou sa má na výžive dieťaťa podieľať aj matka a na
maloletú poberá aj rodinné prídavky, dospel súd prvého stupňa k záveru, že predbežne určené výživné v
sume 150,- eur by spolu s výživným od matky a rodinnými prídavkami malo byť postačujúce na pokrytie
nevyhnutných výdavkov maloletej, preto predbežné opatrenie nariadil v takomto rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a to proti výroku o určení
výživného. Potvrdil, že v septembri opustil spoločnú domácnosť, avšak na maloletú pravidelne prispieva
sumou 88,- eur a to formou platenia dcérinej životnej poistky a stavebného sporenia a v septembri 2015
zaplatil stavebné sporenie aj za mal. H.. Za mesiac september a október jej na účet zaslal 1.500,- eur.
Dôvodil, že takto si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní, na dieťa riadne prispieva a nie je pravdou,
že by nemal o ňu záujem, to navrhovateľka mu ju nechce dávať. Pritom bývalý manžel matke platí na
maloletého H. výživné po 70,- eur mesačne. Poukázal na to, že do doby, ako spolu žili, navrhovateľka sa
nikdy nepodieľala na úhrade spoločných nákladov v domácnosti, nikde nepracovala, ani nepracuje, i keď
dcéra riadne navštevuje materskú škôlku vo U.. Preto jej nič nebráni v tom, aby sa zamestnala aspoň



na polovičný pracovný úväzok. On je živnostník, vlastní T., jeho príjem je nestabilný, nakoľko záleží
od zákazníkov a ich objednávok. Nemá pravidelný čistý mesačný príjem a suma 2.000,- eur je preto
prehnaná, súd nezisťoval, aký je jeho skutočný príjem, rozhodol len na základe tvrdenia navrhovateľky,
ktoré nie je pravdivé. Okrem toho platí poistku na motorové vozidlo vo výške 441,- eur ročne. Pritom
tento návrh (14P/95/2015) je úplne totožný s návrhom na vydanie predbežného opatrenia pod sp.
zn. 18C/509/2011, keď tam žiada navrhovateľka výživné na seba ako na manželku. Preto žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a nahradil ho novým.

Kolízny opatrovník a matka maloletej sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrili. Uznesenie súdu
prvého stupňa navrhli ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je dôvodné v napadnutej časti výživného zmeniť
(§ 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§
3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14P/95/2015 je návrh matky
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a súčasne i návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý napadnutým uznesením o predbežnom opatrení maloletú U., narodenú XX.XX.XXXX,
zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi stanovil vyživovaciu povinnosť na maloletú po 150,- eur
mesačne. Otec maloletej proti uvedenému uzneseniu v časti výšky výživného podal odvolanie. Preto
odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa len v časti stanovenia výšky výživného.

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1, veta prvá OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej sú manželia, od 13.09.2015 nežijú v spoločnej
domácnosti a matka poukazuje na to, že otec na dieťa neprispieva žiadnym výživným. Matka žije
spolu s maloletými deťmi U. a H. C., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý jej bol (na čas po rozvode
predchádzajúceho manželstva) zverený do osobnej starostlivosti. Výdavky na domácnosť (náklady na
bývanie) predstavujú cca 180,- eur mesačne, strava v domácnosti cca 300,- eur mesačne a výdavky na
maloletú U. cca 250 až 280,- eur mesačne (hygienické potreby, strava v škôlke, zdravotné potreby - masť,
lieky, školné, platby ZRPŠ, pomôcky, oblečenie, obuv, hračky, knižky, náklady na dopravu, stomatológ,
plastický chirurg, poistenie, sporenie). O zdravotnom stave maloletej matka doložila do spisu posudok
o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 18.02.2015 (č.l. 9 spisu), keď zdravotný stav
maloletej vyžaduje osobitnú starostlivosť pri sprevádzaní do špecializovaných zdravotníckych zariadení,
náročný individuálny prístup zo strany rodiča pri nácviku reči a pri lokálnom ošetrovaní pokožky. Matka
je s dieťaťom naďalej na materskej dovolenke, poberá prídavky na maloletého H. a U. mesačne po
47,04 eura, poberá rodičovský príspevok 203,20 eura. Otec maloletej uviedol, že je živnostník - R. U. -
E. s prevádzkovaním živnosti, jeho príjem je dosť nestabilný a sumu 2.000,- eur mesačne považuje za
nadsadenú. K svojmu odvolaniu priložil daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za rok 2014, 2015.
Z uvedených podkladov odvolací súd zistil, že jeho hrubý príjem sa pohybuje od 1.000 do 3.000,- eur
mesačne, za rok 2014 je jeho brutto príjem cca 20.000 eur.

Obrana otca dieťaťa, že na maloletú platí výživné, rsp. pravidelne hradí jej životnú poistku a stavebné
sporenie v sume 88,- eur nie je relevantná, pretože to neznamená plnenie vyživovacej povinnosti,
výživné nemôže nahradiť platba životnej poistky či stavebného sporenia, keďže výživné sa platí dieťaťu,
má spotrebný charakter a má slúžiť na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa v ten-ktorý mesiac. Ani



platby, ktoré otec uskutočnil v septembri 2015(2x 4.9.2015 a 1x 7.9.2015 - 3x po 500 eur), t.j. do svojho
odchodu zo spoločnej domácnosti nie je možné bezprostredne započítať ako platby výživného, keďže
účastníci takmer do polovice septembra žili a hospodárili v spoločnej domácnosti. Čo sa týka prípadnej
platby v sume 1.500,- eur za mesiac október 2015, matka vo svojom vyjadrení uviedla, že bola uhradená
na účet jej matky. Tieto skutočnosti však presahujú rámec konania a dokazovania o predbežnom opatrení
a pokiaľ otec čo i len čiastočne uhradil platbami na účet matky svoju vyživovaciu povinnosť, budú mu
započítané v rozhodnutí vo veci samej ako uhradené výživné, doposiaľ ale z obsahu spisu nevyplýva,
že by otec pravidelne mesačne platil na maloletú U. výživné.

V danom prípade je nepochybné, že rodičia prestali spolu žiť a viesť spoločnú domácnosť a otec v tomto
konaní nepreukázal, že od svojho odchodu doposiaľ pravidelne mesačne uhrádza na dieťa výživné
(platby na stavebné sporenie či poistenie nie sú úhradou výživného, sú určené na iný účel a nemajú
spotrebný charakter, ide o sporenie, s ktorým majú možnosť rodičia za istých podmienok i disponovať).

V prejednávanom prípade bolo maloleté dieťaťa predbežným opatrením právoplatne zverené do osobnej
starostlivosti matky, je preto namieste určiť otcovi rozsah vyživovacej povinnosti a pokiaľ sa tak
uskutočňuje po začatí konania predbežným opatrením (§ 102 OSP), vtedy sa stanoví povinnému rodičovi
vyživovacia povinnosť v nevyhnutnej miere(§ 76 ods. 1 písm. a) OSP).

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Povinnosť otca prispievať na dieťa výživným má svoj pôvod v rodinnom vzťahu medzi otcom a
maloletou a vyplýva z úpravy zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Rozsah vyživovacej
povinnosti je upravený v ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine, pričom pokiaľ sa upravuje
predbežným opatrením, je jeho rámec ohraničený nevyhnutnou mierou (§ 76 ods. 1 písm. a) OSP).
Toto výživné má byť určené len na uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa, nemá dosahovať
rámec určeného výživného v základnom konaní, má zabezpečiť, aby mal rodič, ktorý má dieťa v osobnej
starostlivosti, možnosť uhradiť pravidelné a nevyhnutné výdavky na toto dieťa.

Odvolací súd riadiac sa touto zákonnou dikciou dospel k záveru, že súd prvého stupňa stanovil rozsah
vyživovacej povinnosti povinného otca k maloletej U. v neprimerane vysokom rozsahu.

Maloletá U. je dieťaťom predškolského veku, navštevuje materskú škôlku (predškolské zariadenie),
avšak má zdravotné problémy, na ktoré je potrebné vziať ohľad, keďže matke práve v súvislosti s
riešením zdravotného stavu dieťaťa vznikajú nielen pravidelné, ale aj osobitné výdavky (ktoré výdavky
síce bližšie nepodložila, no potreba ich vynakladania vyplýva z posudku o zdravotnom stave dieťaťa). Je
potrebné prihliadnuť na to, že matka má s dieťaťom nariadené pravidelné lekárske kontroly a vyšetrenia,
na ktoré musí dochádzať, ďalej podávanie liekov a mastí. Tento ohľad na zdravotný stav dieťaťa si
vyžaduje zvýšené výdavky, za ktorej situácie odvolací súd považoval za nevyhnutnú mieru nákladov
základných osobných a životných potrieb oprávneného dieťaťa sumu 100,- eur mesačne. Bolo potrebné
prihliadnuť na to, že otec je živnostník, má pravidelný príjem(za rok 2014 sa jeho brutto príjem pohyboval
cca od 1.000 do 3.000,- eur mesačne - cca 20.000 eur ročne), okrem vyživovacej povinnosti k maloletej
má aktuálne vyživovaciu povinnosť k jej matke, ktorá si ju uplatňuje v samostatnom konaní.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného zmenil tak, že uložil
otcovi povinnosť prispievať na maloletú U. výživné v nevyhnutnom rozsahu po 100,- eur mesačne.

V súvislosti s trvaním tohto predbežného opatrenia platí zákonná fikcia vyjadrená v ustanovení OSP
- § 77 ods. 1 písm. b) (návrhu vo veci samej sa nevyhovelo) a c) (návrhu vo veci samej sa vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci). V danom prípade by k zániku
predbežného opatrenia došlo zo zákona skôr aj vtedy, ak by ešte predtým, ako toto konanie vo veci
samej bude skončené, boli rodičia právoplatne rozvedení a v konaní by boli upravené či už spolu s
rozhodnutím o rozvode manželstva, alebo až následne, aj ich práva a povinnosti k maloletej U. (konanie
vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27P/93/2015).

O trovách tohto predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci
samej (§ 145 OSP).



Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.