Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/88/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. januára 2016, sp. zn. 11CoP/88/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2115227951.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/88/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2115227951.1 | 2016-01-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54ddda84-ae36-441a-9714-dd7e6bf70ddb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2115227951.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227951
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115227951.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa rodičov: otec - V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. XXX/XX, G. a matka - L. P., rod.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, U., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou,
Dobrovičova 6, Bratislava, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodujúc
o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 27. novembra 2015, č.k. 37P/100/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je povinný platiť mal. O.
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým navrhla otcovi maloletej uložiť povinnosť platiť výživné na maloletú vo
výške 150 eur mesačne.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 4, 6, 8 a 9, §
76 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako aj § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď v danom prípade po preskúmaní
podaného návrhu vo veci samej i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, po oboznámení sa s
obsahom spisu a po posúdení veci súd nepovažoval návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
za dôvodný, nestotožnil sa s dôvodmi ňou uvádzanými, pre ktoré by mal rozhodnúť o čiastočnej úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - konkrétne požadovanému určeniu výživného otcovi
vo výške po 150 eur mesačne na maloletú - formou predbežného opatrenia, a to hlavne preto, že
matka žiadnym právne relevantným spôsobom (ktorý by súd mohol a mal akceptovať) nepreukázala
hroziace nebezpečenstvo, alebo zhoršovanie sa postavenia maloletého dieťaťa, či iného účastníka
konania; jediný dôvod, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila je, že
„v súčasnosti už nie je v jej silách sa o maloletú výlučne sama starať a všetko platiť“. Ako už
bolo vyššie spomenuté, zmyslom predbežného opatrenia je okrem iného práve zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu postavenia účastníka konania, pričom v tomto konkrétnom prípade súd takéto dôvody v
prípade nevydania predbežného opatrenia nevidí - matka nepreukázala, že by sa v dôsledku neplatenia
výživného otcom ocitla v situácii, v ktorej by bol ohrozený priaznivý vývoj či výchova maloletej (naopak
uviedla, že „peniaze neboli medzi ňou a otcom problémom“), nepreukázala ani, že jej pomery by boli
výrazne nepriaznivé, napr. že nemá žiaden príjem (naopak deklarovala príjem spolu vo výške 979,57
eur mesačne), nepreukázala tiež, že maloletá by mala mimoriadne zvýšené nároky na výživu, ktoré by
nezvládla uspokojovať a pod. - neprichádza teda do úvahy aplikácia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., t.j.
uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti súd pripomenul, že nariadením
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. môže súd nariadiť účastníkovi, aby platil
výživné v nevyhnutnej (!!) miere - matka však požaduje platenie výživného vo výške 150 eur mesačne,
čo sa ani pri najlepšej vôli nedá považovať za výživné v „nevyhnutnej miere“ (ako to predpokladá



zákon) - v tomto smere je návrh matky nereálny, nebolo mu možné vyhovieť. Matka nielenže žiadne
dôvody, na základe ktorých by mal súd nariadiť predbežné opatrenie, nepreukázala, dokonca ani žiadne
takéto dôvody neuviedla; súd nepovažoval za preukázané odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, pretože táto nebola žiadnym konkrétnym spôsobom špecifikovaná, označená a hlavne
preukázaná. Súd sa nestotožnil s potrebou riešiť momentálny stav nariadením predbežného opatrenia
i z toho dôvodu, že nevidel akútnu potrebu dočasnej úpravy vzťahu účastníkov, ktorá by nezniesla
odklad, naviac, ako už bolo spomenuté, matka nepredložila súdu relevantný dôkaz, na základe ktorého
by osvedčila akútnu potrebu uložiť povinnosť otcovi platiť výživné vo výške 150 eur mesačne vo forme
predbežného opatrenia. Na záver súd pripomenul, že vo veci bude nariadené pojednávanie, na ktorom
môže byť rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, po vykonaní riadneho
dokazovania, vo forme rozsudku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Odvolanie
odôvodnila nesprávnym a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu. Uviedla, že
predbežné opatrenie týkajúce sa výživného na maloleté dieťa je bežným prostriedkom, ktorým sa
zabezpečuje povinná účasť rodiča na plnení vyživovacej povinnosti voči deťom. Z ustanovenia § 62
ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že prijatím tohto znenia zákona sa oproti predchádzajúcemu obdobiu
modifikoval aj výklad ustanovení o predbežných opatreniach vo veciach výživného, keďže je každý rodič
povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa a neplnenie tejto povinnosti sa považuje za dostatočný
dôvod na vydanie predbežného opatrenia tak, aby boli potreby dieťaťa aspoň v nevyhnutnej miere
zabezpečené. Zaťažovať výlučne jedného rodiča vyživovacou povinnosťou k dieťaťu je v rozpore s
tým, ako túto povinnosť chápe Zákon o rodine. Súd napadnutým rozhodnutím ponechal ako zákonný
a správny stav, keď otec nijakým spôsobom na výživu dcéry neprispieva, pričom ona sa od podania
návrhu na rozvod skutočne snažila výživu dcéry zvládnuť sama, ale táto situácia je naďalej neúnosná.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je podľa jej názoru osvedčené, aké potreby maloletá v
súčasnosti má a tiež je osvedčené, že nie sú zanedbateľné. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že považuje
sumu 150 eur ako nevyhnutné výživné za prehnanú, tak poukázala na to, že nie je ani tak rozhodujúce,
aká vysoká suma sa zdá nevyhnutná súdu, ako je rozhodujúce, čo je nevyhnutné výživné s ohľadom na
konkrétneho oprávneného. Maloletá študuje na Konzervatóriu v Brne a tak, aby boli naplnené aspoň
jej základné životné potreby (zaplatenie internátu, cestovné, stravné v Brne a stravné na Slovensku),
nevyhnutne potrebuje mesačne 200 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
matky dieťaťa je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37P/100/2015 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej O., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne s podaním návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala matka dieťaťa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by bolo otcovi dieťaťa uložené platiť maloletej výživné v sume 150 eur mesačne.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez



ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods. 2 O.s.p., § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine).

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie. Pre predpoklady a dôsledky nariadenia predbežného opatrenia
platia ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloletá O. pochádza z manželstva rodičov, pričom v
súčasnosti sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej na čas po rozvode. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka sa spolu s
maloletou dňa 01.07.2014 odsťahovala. Otec v súčasnosti na výživu maloletej neprispieva. Na základe
toho matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských a povinností na čas do rozvodu a súčasne
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by otcovi maloletej bolo uložené platiť výživné vo
výške 150 eur mesačne.

Z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že každý rodič je bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinný svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Prijatím uvedeného zákonného
ustanovenia došlo k prelomeniu doposiaľ uplatňovanej a rešpektovanej zásady, že pokiaľ objektívne
rodič nemá možnosti, schopnosti ani majetkové pomery na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči
svojmu dieťaťu, tak súd nemôže svojim rozhodnutím túto povinnosť založiť, lebo nie sú splnené zákonom
stanovené predpoklady na strane povinnej osoby. V zmysle prijatého ustanovenia už neexistuje výnimka
z povinnosti súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej
citovaným zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, nakoľko rodičia maloletej spoločne nežijú, otec na výživu maloletej neprispieva,
pričom preukázané náklady na výživu maloletej odôvodňujú nariadenie dočasnú úpravu pomerov
nariadením predbežného opatrenia, aby bola aspoň v nevyhnutnej miere zabezpečená výživa maloletej,
avšak s prihliadnutím na to, že doposiaľ neboli zistené schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
dieťaťa a s prihliadnutím na charakter predbežného opatrenia, ktorým sa určuje nevyhnutné výživné,
bolo dôvodným otcovi dieťaťa uložiť v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine platiť maloletej výživné



v minimálnej výške, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.