{"guid": "dbe1dcd8-af8a-4a8d-a0a4-f9e37be47cac:efcb96b2-09da-4a99-aaf2-53adb88a8f58", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1", "spisova_znacka": "5Tos/58/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/58/2016 z 11. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. mája 2016, sp. zn. 5Tos/58/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1", "identifikacne_cislo": "2116010059", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efcb96b2-09da-4a99-aaf2-53adb88a8f58", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010059
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci odsúdeného F. B., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.2.2016, č.k. 7PP/13/2016-21, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 12.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F.    B., nar. XX.X.XXXX  z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 29.2.2016, č.k. 7PP/13/2016-21 rozhodol, že podľa § 66 ods.
l písm. b) Trestného zákona žiadosť odsúdeného F. B., nar. XX.X.XXXX v W., t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad   Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 8.10.2012, č.k. 6T/20/2012, podľa §
188 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 5 (päť) rokov a 10 (mesiacov) nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zamietol.
Napadnuté uznesenie odôvodnil prvostupňový súd tým, že dňa 13.1.2016 bola na    prvostupňovému
súdu doručená žiadosť odsúdeného F. B. o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd     Skalica dňa 8.10.2012 sp. zn. 6T 20/2012 v trvaní 5
rokov a 10 mesiacov pre trestný čin   podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a iné.
Odsúdený v súčasnosti     vykonáva trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený začal
trest vykonávať dňa 8.10.2012, lehota v zmysle § 66 ods. l Trestného zákona uplynula dňa 26.10.2015
a koniec trestu má mať dňa 6.10.2017. Odsúdenému bola do trestu započítaná väzba od 6.12.2011 do
8.10.2012.
Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného zamietnuť, podľa nej nie sú splnené     podmienky na
podmienečné prepustenie. Odsúdený mal v minulosti dostatočnú šancu aby viedol riadny život, túto
nevyužil, pričom poukázala aj na predchádzajúce podmienečné prepustenie.
Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že u odsúdeného neboli
splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného
zákona, a to jednak vzhľadom na nepriaznivú                  resocializačnú prognózu odsúdeného
a jednak na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti. Prihliadol
na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony
odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, keďže odsúdený sa už spolu päťkrát dopustil
spáchania trestnej činnosti.    Z tohto možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti teda
nie je len jednorazovým   vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá
opakovane pácha trestnú činnosť. Ani opakované odsúdenia teda neviedli k náprave páchateľa, ktorý
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odsúdený už v
minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe sa
dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu. Nevyužil teda    príležitosť
preukázať, že možno od neho očakávať vedenie riadneho života. Ďalej súd         poukazuje na tú



skutočnosť, že správanie odsúdeného síce je na požadovanej úrovni, avšak odsúdený by mal vzhľadom
k dĺžke doposiaľ vykonaného trestu svojim správaním a plnením svojich povinností nadobúdať viac
disciplinárnych odmien (doposiaľ nadobudol len dve). Odsúdený teda nespĺňa materiálne podmienky
podmienečného prepustenia, nakoľko sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či možno od neho očakávať
vedenie riadneho života v budúcnosti. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva len v tom,
že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas
výkonu trestu     odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky
stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,                    bezprostredne
po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa snaží vo výkone trestu plniť si svoje povinnosti
a slušne sa správať. Po skončená výkonu trestu chce viesť riadny život. Poukázal na svoje preradenie
do ústavu s menším stupňom stráženia.
Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti                    napadnutému
uzneseniu, na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného   poriadku    preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj      správnosť postupu konania, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, a zistil, že sťažnosť           odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 Trestného zákona
(1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
(2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná

Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so         zákonom, keď
prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil
všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu
vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý      výrok za vecne
správny. Formálna podmienka, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody je splnená. Aj
podľa názoru sťažnostného súdu nie je u odsúdeného splnená tá podmienka, podľa ktorej sa dá
očakávať, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie na slobode riadny život. Prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia                vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré
skutočnosti mal za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Závery, ku ktorým
dospel vychádzajú zo správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. Preto si sťažnostný súd osvojuje
argumentáciu prvostupňového súdu a bez potreby jej opakovania ňu poukazuje. Je potrebné najmä
zdôrazniť, že predchádzajúce podmienečné prepustenie nemalo na odsúdeného dostatočný výchovný
účinok, pretože sa opätovne dopustil páchania trestnej činnosti. Niet teda z čoho dôvodiť, že pri
opätovnom podmienečnom prepustení bude viesť riadny život. Jeho dobré správanie sa v podmienkach
výkonu trestu odňatia slobody svedčí skôr o tom, že sa týmto podmienkam dokáže              prispôsobiť
ako to, že po prepustení povedie riadny život.
Z pohľadu nadriadeného súdu bolo napadnuté uznesenie prijaté po zákonne             vykonanom procese
a je tiež vecne správne. Preto tunajší súd zamietol sťažnosť                   odsúdeného, nakoľko táto
nebola dôvodná.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7PP/13/2016", "guid": "7201c02e-5b67-4fca-8894-8fcd5017714a:95516d5a-38c1-4486-a8a6-13c927700d79", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}