{"guid": "143adf07-f520-4441-a699-10f787ebf0ad:46423c25-697d-4b5b-a731-ddc6d2d8db11", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1", "spisova_znacka": "23CoP/15/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/15/2016 z 8. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 8. marca 2016, sp. zn. 23CoP/15/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1", "identifikacne_cislo": "2116200241", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jankovičová", "sudca_id": 1565, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jankovicova-1565", "datum_vydania": "2016-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46423c25-697d-4b5b-a731-ddc6d2d8db11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23CoP/15/2016\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2116200241\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletého: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX\nH. XXX, dieťa matky: F. K., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zastúpená: JUDr.\nEva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, 917 01 Trnava, a otca: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.\nXXX, XXX XX Y. T. I., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti\nuzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 18P/1/2016-11 zo dňa 13. januára 2016, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie súdu I. stupňa  s a   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPrvostupňový súd zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala voči\notcovi, ktorým by súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal styk otca s maloletým synom,\nalternatívne, ktorým by styk otca s maloletým synom upravil na každý nepárny víkend na max. 2-3\nhodiny za prítomnosti matky. Preskúmaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, priložených\nlistín, posúdením skutkového stavu ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh na\nvydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne preukázané splnenie\nzákladných zákonných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Matka síce osvedčila danosť\npráva, ale súd nepovažoval za splnenú druhú zákonnú podmienku - nebezpečenstvo bezprostredne\nhroziacej ujmy. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdení jednej strany, ale je\npotrebné osvedčiť bezprostredne hroziacu ujmu. Matka uviedla, že dňa 03.01.2016 mal otec maloletého\nfyzicky napadnúť tým, že otec naložil maloletého proti jeho vôli do auta, čím maloletému spôsobil\npsychickú traumu, maloletý bol v šoku, dlho plakal, bolelo ho bruško a začal sa pocikávať, zhoršila\nsa mu reč, je úzkostlivý, trpí poruchami spánku, budí sa s plačom a žije v strachu, je izolovaný\nna rodinu matky. Ošetrujúca lekárka maloletého odporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy\nsprávania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre\nzhoršenie reči. Samotné odporučenie ošetrujúcej lekárky maloletého na jeho psychologické vyšetrenie\npre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické\nvyšetrenie pre zhoršenie reči, nepreukazuje spojitosť medzi vyššie uvedenými problémami maloletého\ns predchádzajúcim konaním otca, čím podľa súdu nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej\nujmy. Súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením sa riešia len akútne zásahy do práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov, čo v danom prípade splnené nie je. Zamietnutím návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného\nnávrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery\núčastníkov je potrebné riešiť formou predbežného opatrenia, t.j. súd je toho názoru, že nehrozí\nnebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď v danej veci neboli\nsplnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku uznesenia a návrh ako neodôvodnený zamietol. V zmysle ustanovenia § 145 Občianskeho\nsúdneho poriadku účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu predbežného\nopatrenia a zabezpečenia dôkazov.\n\nProti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou z toho dôvodu,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd I. stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový\nstav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,\nže rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na\npredložené listinné dôkazy, nielen tvrdenie matky nemožno sa stotožniť s tvrdeniami súdu, že nie je dané\nnebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto konaní nejde o nehnuteľnosť alebo financie, ale\no zdravý fyzický a psychický vývoj päťročného chlapčeka, ktorý má dosť skomplikovaný život nevhodným\nsprávaním sa otca, ktoré vyústilo až tak, že matka bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia. Matka nežiada zákaz styku, navrhovala len dočasné riešenie, počas ktorého by vedela za\npomoci odborníkov maloletému synovi poskytnúť potrebnú pomoc. Navrhovala, prípadne realizovať styk\nza jej prítomnosti na obmedzený čas. Dôsledkom incidentu bolo lekárske vyšetrenie maloletého D.,\nnakoľko mu otec spôsobil psychickú traumu, s ktorou sa evidentne maloletý nevyrovnal. Po odchode\notca bol maloletý v šoku, plakal, bolelo ho bruško a začal sa pocikávať. Ošetrujúca lekárka maloletého\nodporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku\npocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči. Vzhľadom na nezvládanie emócií a\npsychické problémy otca vyúsťujúce k fyzickému napádaniu vlastného maloletého syna bola matka\nnútená toto správanie nahlásiť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a podať tento návrh. Danosť\nnaliehavého zásahu súdu a existencie bezprostredne hroziacej ujmy vyplýva aj z toho, že na maloletom\nD. matka pozoruje, že je v nadväznosti na konanie otca úzkostlivý, trpí poruchami spánku, často sa\nstrháva zo spánku, budí sa s plačom a žije v strachu. Toto sa síce rieši v súdnom konaní, ale vzhľadom\nna skutočnosť, že súdny spis bude postúpený z Okresného súdu Žilina do Trnavy a doposiaľ nebolo\nnariadené znalecké dokazovanie, matka má za to, že konanie vo veci samej bude trvať prinajmenšom\nďalších 6 mesiacov a uvedené obdobie ostane maloletý nechránený a vystavený tomuto otcovmu\nnevhodnému správaniu. Potom poukázala na ust. § 24 ods. 4,    §  25 ods. 3, § 28 ods. 2 Zákona o\nrodine, článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 74 ods. 1   § 75 ods. 1, ods. 6 a ods. 8 O.s.p. a navrhla\nzmeniť rozhodnutie súdu I. stupňa tak, že sa nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa do právoplatného\nrozhodnutia vo veci samej zakazuje styk otca s maloletým, alternatívne, že sa nariaďuje predbežné\nopatrenie, ktorým do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sa upravuje styk otca s maloletým tak,\nže otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 15:00 hod.\ndo 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. vždy za prítomnosti matky.\n\nVyjadrenie k odvolaniu podal otec. Poukázal na to, že nie je pravda, že od schválenia rodičovskej dohody\na počas ich vzťahu nepomáhal s výchovou maloletého, pretože za necelé 3 roky ho stála 40.000 eur,\nlen z Nemecka jej poslal 5.350 eur + manipulačné poplatky zaplatil vo výške 378,40 eur.  Preukazoval\nto prílohou č. 1. Doklady o ďalších 1.400 eur teraz nevie predložiť, pretože časom sú už vyblednuté\nna potlači. Jeho pomoc matke s dvoma deťmi bola bezhraničná, posielal výplaty na účet jej syna. Toto\npreukazoval potvrdením na 5.457,34 eur od jeho zamestnávateľa v prílohe číslo 2. V prílohe číslo 3\ndokladoval kúpu potravín, drobného kuchynského náradia a šperkov v celkovej hodnote 442,03 eur.\nDeťom nakupoval rôzne veci, volali ho ocino, bral ich tam, kde predtým v živote neboli. Nie je pravda, že\nby nevytváral s jeho synom citové puto, pretože ho má rád a zaujíma sa o neho. Chodil s ním na hory,\nna futbal, do detského centra, na miestnu farmu, do ZOO. Matka maloletého však ovplyvňuje myslenie,\npostoje a citovú väzbu ich spoločného syna proti nemu. K údajnému agresívnemu správaniu tvrdeného\nmatkou počas návštev maloletého uviedol, že ich stretnutie 03.01.2016 je typickým príkladom odvážneho\nklamania úradom, pretože v ten deň boli s ním prítomní aj iní svedkovia, ktorí z jeho auta veľmi dobre\nvideli, ako prebiehalo stretnutie a budú môcť v prípade potreby vypovedať. Maloletý k nemu utekal cez\ncestu, dal mu pusu, rozprával sa s ním a je pravda, že do auta nechcel ísť. Spýtal sa, či  nechce ísť s\nockom, na to sa otočil k matke. Potom mu dal tašku s mliečnymi výrobkami a s tým ho poslal k matke,\naby zobrala tašku. Mal ešte pre neho hračku, D. sa vrátil a nie znechutene. Mal pre neho policajné\nauto, s ktorým sa hral na ceste a bol šťastný, dokonca volal na mamu, ako sa dvere na ňom otvárajú. K\nlekárskemu vyšetreniu otec uvádza, že aj on už má podozrenie, že tieto úkony sú urobené len účelovo.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok\nprípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie nielen v medziach daných  rozsahom  a  dôvodmi  podaného\nodvolania  (§ 212 ods. 2 písm. a/  O.s.p.)  a  dospel\n\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie\nvydal pomerom hlasov 3 : 0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).\n\nPodľa ust. § 74  (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby\ndočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol\nohrozený.  (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.\nAk nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné\nopatrenie podľa § 75a <. súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi\nvec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.  (3) Ak sa má\nkonať vo veci samej v cudzine alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, príslušným\nna nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia smeruje. Ak takýto súd nie je známy, na konanie je príslušný súd, v obvode\nktorého je majetok účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.\n\nPodľa ust. § 76 (1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby\na) platil výživné v nevyhnutnej miere;\nb) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo\ndo striedavej osobnej starostlivosti;\nf) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,\n\nPodľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov\na bez nariadenia pojednávania.\n\nPodľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia\nostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom\naž spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie\no jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu\nim doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.\n\nCieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov\núčastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie\nmôže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto\nrozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok\nkonania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa\nmusia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.  Z toho sa súčasne vyvodzuje,\nže predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Výnimky\nvšak pripustila nielen judikatúra, ale v poslednom čase sa prijali viaceré právne úpravy, ktoré výslovne,\nza veľmi striktných podmienok, umožňujú nariadiť predbežné opatrenie zhodné s rozhodnutím vo veci\nsamej.\n\nPodľa ust. § 25  Zák. o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred\nvyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom\nsa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým\ndieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to\nneplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,\nsúd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie\nje možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4)\nAk jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým\ndieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie\no osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v\nrodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú\nprimerane.\n\nJedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa\nzverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu\na upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému\nnebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu\n\nvo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru\no právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do\nosobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj\nto, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým\ndieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).\n\nPodľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby\ndieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho\nrozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v\nzáujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak\nide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť\no mieste pobytu dieťaťa.\n\nUstanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného\nprvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.\n\nSúd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, ak sa rodičia o styku s maloletým\ndieťaťom nevedia dohodnúť alebo ak je dosiahnutie dohody inak aj objektívne nemožné. Súd pritom\nprihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a\nstabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na\nzachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.\n\nPojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako \"záujem zdravia dieťaťa\", ako ho upravoval\nzákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je\npredovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,\naby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických\nschopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené\nv Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom\nna svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho\nslobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach\ntýkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa\ntreba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. V odôvodnení\nrozsudku sa však súd musí vysporiadať so skutočnosťou, prečo na názor maloletého dieťaťa prihliadol a\nvzal ho do úvahy, alebo prečo na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní neprihliadal, prípadne prečo\nvýsluch maloletého dieťaťa nevykonal. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave\nstyku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom\na predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k\nprostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy\na krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V\nsúlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný\nčas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na\nkultúrnom živote a umeleckej činnosti. Školská dochádzka sama osebe nemôže byť dôvodom na výrazné\nobmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré je v osobnej starostlivosti matky. Je nevyhnutné\nzaoberať sa širšími okolnosťami spojenými s touto novou skutočnosťou a ich dopadom na maloletého.\nNástup dieťaťa do školy môže naopak vyžadovať, aby sa na výchove maloletého výraznejšie podieľal\naj vzdelaný otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskou\nprácou a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii\n[rozhodnutie II. ÚS 363/03 (ÚS ČR) z 20. januára 2005].\n\nV čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú\nzodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní\nzástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich\nstarostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal\nignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či\nvlakové spojenia a pod.\n\nV zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom\nstýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.\n\nAk by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava\nz tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne (z dikcie \"obmedzí\", \"zakáže\") styk\nmaloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v\nurčení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami\ns týmto rodičom a pod., než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím\nsúdu. Právna teória toto obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný\ndruh obmedzenia rodičovských práv a povinností, avšak z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania\npodľa § 238 ods. 4 OSP úpravu styku rodičov s dieťaťom podľa § 25 ods. 2 nemožno považovať za\nobmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. Ako uvádza aj judikatúra, súdna úprava tu zasahuje\ndo úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované.\nOd tohto prípadu treba kvalitatívne odlíšiť postup podľa § 38, podľa ktorého dochádza k obmedzeniu\nalebo pozbaveniu rodičovských práv. V takom prípade zákon pri splnení ostatných podmienok dovolanie\npripúšťa.\n\nAk by sa rodičia nedohodli o úprave styku s maloletým, súd podľa § 25 ods. 2 upraví styk rodičov s\nmaloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak by tak súd rozhodol a odvolaním bol napadnutý len\nvýrok o rozvode manželstva alebo výrok o výchove dieťaťa, právoplatnosť nenadobudne ani výrok o\núprave styku, vzhľadom na závislosť od rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,\nnajmä o osobnej starostlivosti. Odvolanie len proti výroku o výške výživného sa nedotýka ani výroku o\nstyku rodičov s dieťaťom. Odvolanie, ktorým sa napáda len výrok o styku s dieťaťom, nemá vplyv na\nnadobudnutie právoplatnosti výrokov o rozvode manželstva a o úprave výkonu ostatných rodičovských\npráv a povinností podľa § 24.\n\nZ návrhu mal súd zistené, že matka odôvodnila návrh tým, že maloletý už dlhodobo odmieta dobrovoľne\nchodiť k otcovi a naposledy vraj prebehol styk otca s maloletým v novembri 2014, začala sa stupňovať\njeho agresivita voči matke maloletého a otec sa  správa vulgárne a agresívne za prítomnosti maloletého,\nčo len negatívne vplýva na psychický stav maloletého. Dňa 03.01.2016 si prišiel otec prevziať maloletého\nk bydlisku matky, ten nechcel ísť. Otec ho mal proti jeho vôli naložiť do auta, avšak maloletému sa\npodarilo z auta utiecť a schovať sa doma. Otec mu tým mal spôsobiť psychickú traumu a maloletý sa\npodrobil  lekárskemu vyšetreniu, pretože bol  v šoku, dlho plakal, bolelo ho bruško, začal sa pocikávať a\naj reč sa mu zhoršila. Ošetrujúca lekárka maloletého odporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy\nsprávania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre\nzhoršenie reči. Vzhľadom na nezvládanie emócií a psychické problémy otca matka uvedené správanie\notca ohlásila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave s tým, že podáva tento návrh. V\nnadväznosti na otcove prejavy, vyhrážanie a správanie sa maloletý otca veľmi bojí. Podľa matky\nnie je v záujme maloletého, aby sa realizoval styk otca a  je nevyhnutné a potrebné bezodkladne\nzakázať styk otca s maloletým až do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej. K\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia matka pripojila výmenné listy - poukazy na odborné\nvyšetrenie, kde ošetrujúca lekárka prosí o psychologické vyšetrenie maloletého kvôli poruchám chovania\na dekoncentrácie, o nefrologické vyšetrenie maloletého a o logopedické vyšetrenie maloletého kvôli\ntomu, že nevie vyslovovať slová s „r“ a niektoré hlásky.\n\nPrvostupňový súd odôvodnil, že matka síce osvedčila danosť práva, ale súd nepovažoval za splnenú\ndruhú zákonnú podmienku - nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie nie je\nmožné vydať iba na základe tvrdení jednej strany, ale je potrebné osvedčiť bezprostredne hroziacu ujmu.\nMatka uviedla, že dňa 03.01.2016 mal otec maloletého fyzicky napadnúť tým, že otec naložil maloletého\nproti jeho vôli do auta, čím maloletému spôsobil psychickú traumu, maloletý bol v šoku, dlho plakal,\nbolelo ho bruško a začal sa pocikávať, zhoršila sa mu reč, je úzkostlivý, trpí poruchami spánku, budí sa s\nplačom a žije v strachu, je izolovaný na rodinu matky. Ošetrujúca lekárka po ostatnom „incidente“ zo dňa\n03.01.2016 odporučila maloletého na vyšetrenia. Samotné odporučenia ošetrujúcej lekárky maloletého\npodľa názoru súdu I. stupňa nepreukazuje spojitosť medzi vyššie uvedenými problémami maloletého s\npredchádzajúcim konaním otca, čím podľa súdu nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej\nujmy. S týmto sa stotožňuje aj odvolací súd  a poukazuje v tejto časti na správne dôvody súdu I. stupňa v\nzmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. K tomu ďalej udáva tieto dôvody:\n\nNebolo osvedčené, že je potrebné  riešiť  pomery účastníkov nariadením  predbežného opatrenia:\nAk matka preukazovala ako incident zasiahol do psychického vývinu dieťaťa, mala osvedčiť danosť\npotreby dočasnej úpravy obmedzením, či dokonca zákazom styku oca s maloletým dieťaťom. Matky s\nnávrhom predložila len odporúčania ošetrujúcej lekárky k 3 lekárom - na psychologické vyšetrenie pre\nporuchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie\npre zhoršenie reči. Tieto odporúčania boli zo dňa 05.01.2016. Odvolanie proti uzneseniu podala matka\nprostredníctvom svojej  právnej zástupkyne 28.01.2016, k nemu neboli priložené žiadne lekárske\nsprávy o vykonaní týchto vyšetrení. Otec sa k odvolaniu vyjadril  15.02.2016, vec bola predložená\nodvolaciemu súdu 23.02.2016. Do rozhodnutia súdu výsledky vyšetrení neboli predložené, preto\nodporúčania ošetrujúcej lekárky zostali len v tejto rovine. Nebolo súdu známe, že by boli vykonané a s\nakým výsledkom. Nebola preto preukázaná žiadna súvislosť medzi ojedinelým incidentom a zhoršeným\nzdravotným stavom maloletého, čo malo byť podstatným dôvodom podania tohto návrhu matky na\nvydanie predbežného opatrenia. Odvolací súd sám zistil zo zápisnice z Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Trnava, že matka dňa 11.01.2016 na ich oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately vypovedala, že ide prvýkrát na nefrológiu a 09.02. na logopédiu s maloletým a má volať termín\nna psychologické vyšetrenie. Navyše úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril k odvolaniu matky\ntak, že začal evidovať spisovú dokumentáciu ohľadne maloletého v decembri 2015, na základe žiadosti\no prešetrenie pomerov  na strane matky a maloletého z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina, kde\nprebieha konanie o zmenu styku na návrh matky. Matka žije u svojho partnera I. R. v H. aj s jej dvoma\nstaršími deťmi. V čase šetrenia v decembri v 4 - izbovom dome  bývalo ďalších 5 členov: - brat matky\nmaloletého s partnerkou a s ich dieťaťom,  rodičia matky maloletého. Rodina matky maloletého dieťaťa\nmala v dome pre nich k dispozícii zariadenú izbu. Všetci mali svoje lôžko, v domácnosti prebiehali\nrekonštrukčné práce, zásoby boli dostatočné, vtedy bola prítomná matka, ktorá sa vyjadrovala, že\nmaloletý údajne odmieta chodiť s otcom na styk. Maloletý sa vyjadril, že si s otcom telefonuje, že nechce\ns ním byť sám a odísť. Dňa 05.01.2016 znova požiadal úrad o prešetrenie pomerov z podnetu otca\npre podozrenie zo zanedbávania starostlivosti matky o dieťa. Pomery sa od posledného šetrenia v\ndomácnosti matky nezmenili. O maloletého sa v prípade neprítomnosti matky stará matka partnera matky\nF. R.. Matka pri pohovore na úrade dňa 11.01.2016 poprela tvrdenia otca o zanedbaní starostlivosti. Úrad\nsa spojil aj s ošetrujúcou lekárkou maloletého, ktorá potvrdila dobrú starostlivosť matky o maloletého, jej\npravidelné kontroly, naposledy 04.01.2016, kedy po vyjadreniach matky, že sa maloletý po stretnutiach s\notcom pomočuje, odporučila ju na vyšetrenie nefrológovi a psychológovi. Okrem toho navštevuje matka\nimunologickú ambulanciu a užíva pravidelne lieky. Maloletý len od 11.01. navštevuje MŠ v H., preto ho\nna vyžiadanie lekárky bližšie nehodnotili, iba, že ho do MŠ vodí matka partnera jeho matky. Maloletý\nje veľmi komunikatívny, veselý, čisto oblečený, tak sa vyjadrila zástupkyňa MŠ. V závere správy sa\nvyjadroval úrad k návšteve otca na oddelení, pretože mu matky má naďalej v styku so synom brániť.\nPodľa vyjadrenia otca, sa syn teší stretnutiam, dá mu pusu ako ho zbadá, no bola z neho cítiť obava a\nstrach z matky, prejavil radosť, ak mu niečo podaroval. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia oboch rodičov\nna vzťah otca k maloletému je úrad toho názoru, že k vhodnosti a rozsahu styku s maloletým by sa mal\nvyjadriť znalec z odboru detskej psychológie.\n\nNebolo teda osvedčené hroziace nebezpečenstvo a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, tak ako navrhla\nmatky. Odvolací súd poukazuje, že preto neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného\nopatrenia, preto prvostupňový súd správne návrh ako neodôvodnený zamietol.\n\nJe potrebné znovu pripomenúť, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča,\nktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na\nudržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým\ndieťaťom. Úlohou otca, teda rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to,\naby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom\na v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa\nmatke, teda rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou matky - rodiča, ktorý\nmá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa\nvytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa\nk správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Neopomenuteľnými kritériami pri úprave styku je\nvek dieťaťa, jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému\nnebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Je\nv záujme maloletého, aby sa rodičovský vzťah jeho otca k nemu upevňoval. Nemožno konštatovať, že\n\nby nebol maloletý na otca zvyknutý, pretože po spoločnom žití s matkou žili v jednej domácnosti. Neboli\nzistené žiadne dôvody, prečo by sa mal styk otca s maloletým predbežne zakázať. Keďže sa jedná o\ndočasné opatrenie, je potrebné konštatovať, že pomery účastníkov nevyžadujú, aby sa styk zakázal\nalebo obmedzil predbežným opatrením, pretože sa nezistili predpoklady na jeho vydanie. Naopak je\npotrebné, aby sa vzťah otca s maloletým nepretrhol, ba naopak, aby sa upevňoval. Čo je nesmierne\ndôležité pre jeho zdravý vývin, pretože v jeho živote obaja rodičia zastávajú nesmierne dôležitú úlohu.\nPreto je zamietnutie takéhoto návrhu o predbežný zákaz styku  opodstatnený.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že v základnom konaní bude vykonané znalecké dokazovanie znalcom\nz odboru psychológia, ktoré popri iných dôkazoch k vhodnosti a rozsahu styku s maloletým,  vzhľadom\nna rozdielne tvrdenia rodičov, objektívne túto otázku vyrieši.\n\nRozhodnutie súdu I. stupňa bolo preto potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18P/1/2016", "guid": "a69b0224-cd07-432b-a144-5a8270a4ace9:4999c892-c4ec-4c4a-ba38-f98ba2ae09b8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}