{"guid": "70dfda91-eed3-4e27-bf7d-5023f1f8e51c:4119ddb9-e13c-4a1c-80da-ab33a7c8e030", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1", "spisova_znacka": "11Co/359/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/359/2015 z 19. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. apríla 2016, sp. zn. 11Co/359/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1", "identifikacne_cislo": "2210207947", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655", "nazov": "vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4119ddb9-e13c-4a1c-80da-ab33a7c8e030", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/359/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210207947
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2210207947.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Advokátska kancelária JUDr. Almáši
Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, zastúpený JUDr. Jozefom
Dobrovičom, advokátom, Niťová 3, Bratislava, proti odporcovi: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, T. X., o zaplatenie 6.635,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 6. novembra 2014, č.k. 8C/36/2011-235, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania   p
o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 279,04 eur
titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokáta, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 3.500,18
eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26.08.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, keď mal na základe vykonaného dokazovania
preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Súd považoval za nesporné, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní  právnych služieb v rámci trestného
konania vedeného pre zločin úžery, kde je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 5 až 12 rokov.
Uvedené ani jeden z účastníkov v konaní nespochybňoval a naviac to vyplýva z pripojeného písomného
splnomocnenia (č.l. 5) a tiež zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania.  Medzi účastníkmi konania nie
je sporné, že by sa malo postupovať pri účtovaní právnych služieb podľa tarifnej odmeny s poukazom
na ust. § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože medzi nimi nebola uzavretá žiadna dohoda o odmene
za poskytnutie právnych služieb. Navrhovateľ netvrdil, že by bola medzi ním a odporcom uzavretá
platná zmluva o inom spôsobe odmeňovania a netvrdil to ani odporca.  Medzi účastníkmi konania
nie je sporné ani to, že navrhovateľ odporcovi právne služby v trestnom konaní poskytol. Uvedené
nespochybňoval ani jeden z účastníkov konania. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná
ani výška vyúčtovanej odmeny za jeden úkon právnej služby, a to v sume 115,90 eur. Uvedená suma
za jeden úkon právnej služby bola s poukazom na ust. § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky a skutočnosť,
že právne služby boli poskytované odporcovi v trestnom konaní za zločin úžery, kde je trestná sadzba
trestu odňatia slobody v rozpätí od 5 do 12 rokov určená v správnej výške.  V konaní však bola



sporná otázka jednotlivých účtovaných úkonov právnych služieb, režijného paušálu, cestovných náhrad,
náhrady straty času a zvýšenia o 20,00 %. Okrem toho bolo medzi účastníkmi konania sporné, či dlžná
suma bola alebo nebola uhradená a v akej výške a aká je výška dlhu. Za úkony právnych služieb, ktoré
navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 19.02.2009, 26.02.2009, 02.03.2009, 10.03.2009, 19.03.2009 (2
x lebo išlo o 4 začaté hodiny), 03.04.2009, 14.04.2009, 17.4.2009 (3 x lebo išlo o 6 začatých hodín),
17.04.2009, 17.04.2009, 23.04.2009, 12.05.2009, 21.05.2009, 25.05.2009, 05.06.20009, 28.08.2009 si
navrhovateľ vyúčtoval 19 x 115,90 eur. Výška odmeny za jednej úkon právnej služby ako bolo uvedené
vyššie, je daná výškou trestnej sadzby. Uvedené si navrhovateľ vyúčtoval správne. Odporca v tomto
rozsahu vyúčtovanie nespochybňoval. Za tieto úkony prináleží potom aj 19 x režijný paušál po 6,95 eur.
Výška režijného paušálu je daná vyššie citovaným zákonným ustanovením. Uvedené je tiež správne
vyčíslené a odporca ani v tomto rozsahu správnosť vyúčtovania nespochybňoval. Za úkony právnych
služieb vykonaných do 31.05.2009 vyplývajú tieto nároky zo zákonnej úpravy účinnej do 31.05.2009
a za ostatné podľa právnej úpravy účinnej od 01.06.2009.  Navrhovateľ si uplatnil sumu 115,90 eur a
režijný paušál k tomu 6,95 eur aj za právnu službu - žiadosť o prepustenie z väzby - vykonanú dňa
25.05.2009. V tomto smere je však dôvodná iba suma 57,95 eur a režijný paušál v sume 6,95 eur,
pričom je nutné v tomto smere sa stotožniť s právnou argumentáciu odporcu, že ide o úkon podľa
ust. § 14 ods. 2 písm. d) vyhlášky v znení účinnej do 31.05.2009, a tak odmena za takýto úkon patrí
len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Ide totiž o návrh vo veci, o ktorej sa
rozhoduje na verejnom zasadaní. Obdobne to platí aj za právnu službu zo dňa 26.08.2009 - sťažnosť
proti uzneseniu o predĺžení väzby len podľa právnej úpravy účinnej od 01.06.2009.  Ako dôvodné súd
posúdil aj cestovné z Bratislavy do T. X. a späť dňa 17.04.2009, kedy sa konali vyšetrovacie úkony
- výsluchy svedkov, a to v sume 29,91 eur a náhrada za stratu času za čas strávený v tento deň
na ceste, ale v sume 46,36 eur (11,59 eur/ 4 polhodiny).   Dôvodné boli aj cestovné výdavky za 13
ciest z Bratislavy do Leopoldova a späť (26.02.2009, 02.03.2009, 10.03.2009, 19.03.2009, 03.04.2009,
17.04.2009, 23.04.2009, 12.05.2009, 21.05.2009, 25.05.2009, 05.06.2009 a 28.08.2009) v sume 503,23
eur (0,21 eur/1km x 132 km x 13 ciest) a náhrada za stratu času v týchto dňoch v sume 602,68 eur (11,59
eur /1 polhodina x 4 x 13 ciest).  Navrhovateľ tvrdil, že odporca mu za právne služby nezaplatil. Odporca
tvrdil, že mu zaplatil sumu 2.500 eur a 3.500 eur prostredníctvom svojej manželky. Odporca svoje
dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že navrhovateľovi zaplatil vyššie uvedenú dlžnú sumu, nepreukázal.
Tvrdil, že to zaplatila za neho jeho rodina, priamo navrhovateľovi v hotovosti. Poukazoval na výpoveď
svojej manželky, dcéry, jej priateľa a svojho kamaráta ako svedkov. Navrhovateľ hodnovernosť svedkov
spochybnil a poprel pravdivosť ich svedeckých výpovedí. V tomto smere bolo nutné konštatovať, že
výpovede svedkov nemožno považovať za dôveryhodné. Je to dané jednak ich pomerom a vzťahom
k odporcovi (manželka odporcu, dcéra odporcu - veľmi blízke príbuzenské vzťahy, kamarát odporcu,
tiež blízky vzťah medzi nimi, priateľ dcéry odporcu, vzťah odvádzajúci sa od blízkeho príbuzenského
vzťahu dcéry a otca). Naviac u dcéry odporcu ako svedkyne je jej svedecká výpoveď spochybnená aj jej
veľmi zlým vzťahom ku konateľovi navrhovateľa, ktorý uviedla na pojednávaní. Okrem toho svedkovia
(kamarát odporcu, dcéra odporcu a priateľ odporcu) získali vedomosť o výške sumy, ktorá mala byť
podľa odporcu odovzdaná konateľovi navrhovateľa jeho manželkou len sprostredkovane, povedala im
to svedkyňa - manželka odporcu. Odporca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by jednoznačne, nad
všetku pochybnosť, preukázali jeho tvrdenie o úhrade v sume 2.500 eur a v sume 3.500 eur. Tie, ktoré
predložil, jeho tvrdenie nepreukázali, ako bolo uvedené vyššie.  Pokiaľ odporca poukazuje na súdne
konanie týkajúce sa zmenky, v tomto smere je nutné konštatovať, že uvedené súdne konanie s týmto
konaním nesúvisí a pre účely tohto konania v ňom nie sú žiadne právne významné skutočnosti. Obdobne
ani výsledky disciplinárneho konania nedávajú žiadne odpovede na tvrdenia odporcu, že by mal mať
dlh voči navrhovateľovi uhradený.  Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak dospel súd k záveru,
že čo do zaplatenia sumy 3.500,18 eur je návrh navrhovateľa dôvodný. Okrem toho je preukázané, že
odporca sa s plnením tejto sumy dostal do omeškania. Do omeškania sa ale nedostal dňom 11.10.2009,
ako to tvrdil navrhovateľ v návrhu a od ktorého dátumu žiadal priznať úroky z omeškania, ale iba dňom
26.08.2010. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktorým dňom doručil odporcovi faktúru, ktorou dôvodnú
a priznanú sumu si od neho účtoval. Hodnoverne je preukázané len to, že odporca faktúru obdržal spolu
s návrhom v tejto veci a s platobným rozkazom v nej, a to dňa 24.08.2010 (č.l. 15). Deň nasledujúci
tak mal plniť, ale neplnil. Dňom 26.08.2010 sa tak s plnením dôvodnej sumy dostal do omeškania, a
preto sú dôvodné aj úroky z omeškania z dôvodnej a priznanej sumy. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol. Ide o sumu 3.135,02 eur (žiadaných 6.635,02 eur - priznaných ako dôvodných
3.500,18 eur) o úroky z omeškania 9 % ročne od 11.10.2009 do zaplatenia z tejto sumy a tiež o úroky
z omeškania 9 % ročne z dôvodnej sumy 3.500,18 eur od 11.10.2009 do 25.08.2010, pretože v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesol zasa navrhovateľ.  Navrhovateľ si uplatnil sumu 115,90 eur a režijný



paušál k tomu 6,95 eur aj za právnu službu - žiadosť o prepustenie z väzby - vykonanú dňa 25.05.2009.
V tomto smere je však dôvodná iba suma 57,95 eur a režijný paušál v sume 6,95 eur, pričom je nutné v
tomto smere sa stotožniť s právnou argumentáciu odporcu, že ide o úkon podľa ust. § 14 ods. 2 písm. d)
vyhlášky v znení účinnom do 31.05.2009 a tak odmena za takýto úkon patrí len vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny, lebo ide o návrh, o ktorom sa koná na verejnom zasadaní. Obdobne
to platí aj za právnu službu zo dňa 26.08.2009 - sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby ale v znení
účinnom od 01.06.2009. Nepatrí mu tak suma 2 x 57,95 eur, lebo túto si účtoval a žiadal od odporcu
nesprávne, bez právneho titulu.  Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 115,90 eur a režijný paušál 6,95 eur
za úkon právnej služby zo dňa 20.05.2009 ako rodina T. X.. Uvedené si uplatnil nesprávne. Právna
úprava odmeňovania advokátov neobsahuje žiadny takýto úkon právnej služby a tento nie je možné ani
pod žiadne úkony právnych služieb ako k najbližšiemu ani podriadiť, lebo nejde o právnu službu ako
takú. Z tohto dôvodu potom nie je dôvodné ani vyúčtovanie cestovného za tento deň ani náhrada za
stratu času, nakoľko nebola poskytnutá právna služba. Navrhovateľ si uplatnil aj právne služby za ďalšiu
poradu s klientom, a to dňa 16.06.2009, 06.07.2009, 13.07.2009, 03.08.2009, 06.08.2009, 07.08.2009,
20.08.2009, 03.09.2009, 18.09.2009 - 9 x 115,90 eur + 9 x režijný paušál 6,95 eur. Ide o právne služby,
ktoré boli vykonané v čase od 01.06.2009, kedy platila právna úprava v znení účinnom od 01.06.2009
do 31.05.2010, a to zák. ust. § 14 ods. 3 vyhl., pričom pri týchto úkonoch právnych služieb nebol medzi
poradami žiadny iný úkon právnej služby, a preto navrhovateľ nemá právo na odmenu ani na režijný
paušál k nim a odporca nemá povinnosť ich uhradiť.  Navrhovateľ si uplatnil aj cestovné náhrady a
stratu času za 9 ciest na porady s klientom a to dňa 16.06.2009, 06.07.2009, 13.07.2009, 03.08.2009,
06.08.2009, 07.08.2009, 20.08.2009, 03.09.2009, 18.09.2009. Keďže za tieto úkony navrhovateľovi
nepatrí odmena ani režijný paušál, nepatrí mu ani náhrada cestovných výdavkov ani náhrada za stratu
času. Na druhej strane odporca zasa nie je povinný tieto uhradiť. Navrhovateľ si v konaní uplatnil aj
zvýšenie o 20 % a to v sume 718,58 eur. Ani v tomto smere nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný, lebo
nie je nositeľom práva na úhradu takéhoto zvýšenia. Odporca zasa nie je pasívne legitimovaný, lebo nie
je nositeľom povinnosti túto sumu navrhovateľovi uhradiť.  Zák. ust. § 13 ods. 1 vyhl. v znení účinnom
do 31.05.2009 umožňovalo zvýšenie základnej sadzby advokátovi, ak išlo o úkony mimoriadne ťažké,
časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka. Navrhovateľ
tvrdil, že zvýšenie si uplatnil, lebo išlo o väzobnú vec, pre časovú náročnosť, keď musel často cestovať za
odporcom (č.l. 82). V tomto smere nie je možné sa s jeho argumentáciou stotožniť. Samotná skutočnosť,
že ide o väzobnú vec, neznamená, že by malo ísť o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné. Ani to, že
za odporcom často cestoval nepredstavuje dôvod na zvýšenie. V konaní síce bolo dôvodných 13 ciest,
ale nemožno hovoriť o žiadnej časovej náročnosti, keďže v podstate cesta tam a späť trvala skoro stále 2
hodiny a za tie mu bola priznaná aj náhrada straty času za čas strávený na ceste. V konaní boli vykonané
len obvyklé úkony právnych služieb. Neboli vykonané žiadne mimoriadne ťažké úkony. Nebola potrebná
znalosť cudzieho práva ani cudzieho jazyka, a naviac takéto dôvody na zvýšenie navrhovateľ ani netvrdil.
Okrem toho za právne služby vykonané od 01.06.2009 bolo možné zvýšenie, ako to vyplýva zo zák. ust.
§ 13 vyhl. v znení účinnom od 01.06.2009 len pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, čo ale nebol daný
prípad. Keďže navrhovateľ nemal právo na zaplatenie nedôvodnej sumy 3.135,02 eur, odporca nebol
povinný túto sumu uhradiť. S jej plnením sa tak odporca nemohol dostať do omeškania a navrhovateľ
nemá právo na úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania 9 %
ročne od 11.10.2009 do zaplatenia zo sumy 3.135,02 eur. Nedôvodná je aj časť návrhu navrhovateľa čo
do zaplatenia úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.500,18 eur od 11.10.2009 do 25.08.2010. Už
bolo uvedené vyššie, že odporca sa s plnením dôvodnej sumy 3.500,18 eur dostal do omeškania. Do
omeškania sa ale nedostal dňom 11.10.2009, ako to tvrdil navrhovateľ v návrhu a od ktorého dátumu
žiadal priznať úroky z omeškania, ale iba dňom 26.08.2010. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktorým
dňom doručil odporcovi faktúru, ktorou dôvodnú a priznanú sumu si od neho účtoval. Hodnoverne je
preukázané len to, že odporca faktúru obdržal spolu s návrhom v tejto veci a s platobným rozkazom v nej,
a to dňa 24.08.2010 (č.l. 15). Deň nasledujúci tak mal plniť, ale neplnil. Dňom 26.08.2010 sa tak s plnením
dôvodnej sumy dostal do omeškania, a preto sú dôvodné úroky z omeškania z dôvodnej a priznanej
sumy 26.08.2010. Do 25.08.2010 navrhovateľ nepreukázal omeškanie odporcu a tak nepreukázal svoj
nárok na úroky z omeškania z dôvodnej sumy aj za obdobie od 11.10.2009 do 25.08.2010 a ani povinnosť
odporcu tieto uhradiť.  V nedôvodnom rozsahu tak bol návrh navrhovateľa zamietnutý.  Navrhovateľ
žiadal o úhradu sumy 6.635,02 eur spolu s úrokom z omeškania. Predstavuje to 100 %. Navrhovateľ mal
úspech zo svojho návrhu čo do zaplatenia 3.500,18 eur, lebo v tomto rozsahu bolo návrhu navrhovateľa
vyhovené, keď odporcovi bola uložená povinnosť takýto dlh navrhovateľovi uhradiť. Predstavuje to 52,75
% zo žalovanej sumy. V takomto rozsahu bol odporca neúspešný. Navrhovateľ bol neúspešný čo do
zaplatenia 3.135,02 eur spolu s úrokmi z omeškania, lebo v tomto rozsahu bol jeho návrh ako nedôvodný



zamietnutý. Odporca mal v tomto rozsahu úspech, lebo mu nebola uložená povinnosť uvedené uhradiť
navrhovateľovi. Predstavuje to 47,25 %.  Navrhovateľ však bol neúspešný aj čo do úrokov z omeškania
aj z dôvodnej sumy 3.500,18 eur za obdobie od 11.10.2009 do 25.10.2010. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ, ako aj odporca, mali v podstate v rovnakom pomere úspech aj neúspech a z toho dôvodu
o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok v časti vyhovenia návrhu a v časti trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd vykonaním dôkazov a výsluchov konštatoval nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí, a to najmä
blízkou väzbou na odporcu, následne konštatoval, že niektorí svedkovia získali vedomosť o výške sumy
sprostredkovane od manželky odporcu. Mal za to, že súd si protirečí, nakoľko konštatuje v jednej časti,
že on neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vyplatenia vyššie uvedených súm konateľovi navrhovateľa
a následne vlastne nespochybňuje odovzdanie finančných prostriedkov, ale spochybňuje už len jej výšku
a spochybňuje svedkov. Poukázal na to, že konateľ navrhovateľa ho zastupoval v trestnom konaní ako
advokát na základe plnej moci, a teda kto iný ako jeho rodina mala vybavovať veci ohľadom právneho
zastúpenia, keď on bol vo väzbe. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o spochybnení pána A. (kamaráta) ako
blízkej osoby, ktorá nie je dôveryhodná. Nebolo nijako preukázané, o aký blízky vzťah v zmysle právnych
predpisov malo ísť. Uviedol, že štyri osoby potvrdili, že došlo k vyplateniu finančných prostriedkov
konateľovi navrhovateľa, pričom trestné konanie a vzťah medzi advokátom a klientom je z hľadiska
poskytovania právnej pomoci a platných predpisov súvisiacich s výkonom advokácie úzkym vzťahom
a advokát v medziach zákona je viazaný príkazmi klienta. Zdôraznil skutočnosť, ktorú opakovanie
uviedol pred prvostupňovým súdom, že ktorý obhajca poskytuje právnu pomoc bez adekvátnej zálohy,
bez spolupráce blízkych osôb svojho klienta a poskytuje informácie ohľadom prebiehajúceho konania
rodinným príslušníkom a navštevuje ich za vlastné prostriedky, keď ani sám nevie, ako dlho bude trvať
konanie a či vôbec jeho klient bude mať prostriedky na úhradu právneho zastúpenia. Súd jednostranne
negoval výpovede svedkov konštatovaním iba blízkeho pomeru k jeho osobe a následne uviedol,
že niektorí svedkovia nevideli výšku finančných prostriedkov odovzdávaných konateľovi navrhovateľa,
avšak tým nepoprel odovzdanie finančných prostriedkov. Ďalej súd konštatoval, že disciplinárne konanie
vedené Slovenskou advokátskou komorou voči konateľovi navrhovateľa nijako nesúvisí s prejednávanou
vecou, avšak nijako nepreveril dôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa, stotožnil sa s jeho výpoveďou, že
k zaplateniu trov právnej pomoci nedošlo. Podľa jeho názoru si mal súd vyžiadať vyjadrenie Slovenskej
advokátskej komory k osobe konateľa navrhovateľa v tom smere, koľko podaní evidovala a eviduje
voči konateľovi navrhovateľa a či bol niekedy disciplinárne riešený a v akej veci. Ak súd spochybňuje
dôveryhodnosť jeho svedkov, a to iba argumentáciou blízkeho vzťahu, tak mal preveriť dôveryhodnosť
výpovedí konateľa navrhovateľa.

K odvolaniu odporcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol
rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Mal za to, že sú vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav, boli
vypočutí všetci navrhnutí svedkovia a súd zhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne a aj vo vzájomných
súvislostiach. Odporca nepreukázal, že by mu uhradil nejakú finančnú sumu za právne zastupovanie
v trestnom konaní. Stotožnil sa aj s hodnotením súdu, že svedkovia navrhnutí odporcom boli zaujatí v
prospech odporcu a navyše okrem manželky odporcu všetci vypovedali len o skutočnostiach, o ktorých
sa mali dozvedieť iba sprostredkovane. Súd dôveryhodnosť navrhovateľa osvedčil tým, že odporca
nevyvrátil jediným relevantným dôkazom jeho tvrdenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/36/2011 bolo zaplatenie 6.635,02
eur s príslušenstvom.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 3.500,18
eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26.08.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa



právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti vyhovenia návrhu a v súvisiacej časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný,
ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani nijak nevyšli počas konania najavo, alebo súd zohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska
ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré
odporujú ust. § 122 až 135 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odporcu a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena.

V prejednávanej veci navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že odporcovi poskytol
právne služby na základe uzatvorenej zmluvy, na základe čoho odporcovi vyúčtoval odmenu za
poskytnuté služby a odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že odmenu navrhovateľovi
zaplatil, či už sám alebo prostredníctvom iných osôb. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a naopak odporca v konaní
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľovi vyučovanú odmenu zaplatil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rovnako potvrdil rozsudok i v
súvisiacej časti trov konania, o ktorej súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. na základe pomeru
úspechu v konaní.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 279,04 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou:
2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci, vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 131,13 eur
(vychádzajúc z hodnoty sporu v odvolacom konaní vo výške 3.500,18 eur) a 2x režijný paušál vo výške
8,39 eur. Podľa       § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odporcovi uložil zaplatiť priznanú náhradu trov
konania advokátovi navrhovateľa.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/36/2011", "guid": "4d444bb4-7d58-4962-89e8-d4e6d1c33b4a:c0650c3e-416b-4904-be82-5077a5426599", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}