{"guid": "aefa9c05-7c5a-4422-847a-121d11741864:1a1f5876-f0aa-4776-a2e4-4f26d3754368", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1", "spisova_znacka": "23Co/136/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/136/2015 z 10. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. januára 2016, sp. zn. 23Co/136/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1", "identifikacne_cislo": "2214203262", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1555, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1555", "datum_vydania": "2016-01-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a1f5876-f0aa-4776-a2e4-4f26d3754368", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/136/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2214203262\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek\nsenátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Dunajská Streda č. k. 11C/117/2014-42 zo dňa 11. augusta 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa sa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody\nspôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci  vedenej pod\nsp. zn. 17Er/791/2010. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a),  §\n9 ods. 1, 2  § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,  § 17 ods. 1, 2  § 19 ods. 1,  zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,  § 44 ods. 1, 2  zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku\n(EP).  Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu\nna náhradu majetkovej škody v sume 125 eur  a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 361,42 eura. Za\nnesprávny úradný postup exekučného súdu považoval žalobca skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 EP. V danom\nprípade mal súd  preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, ale žiadosť súdneho exekútora o\nvydanie poverenia zamietol. Exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods.\n2 EP vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie\npre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie\nexekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 EP nevyplýva, že lehota 15 dní\nby sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Prieťahy\nv konaní  je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\npreskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Žalobca\nsíce poukazoval na prieťahy v konaní, ale rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom by boli prieťahy\nkonštatované nepredložil a  v tomto konaní súd nie je oprávnený prieťahy exekučného súdu skúmať.\nVo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym\nspôsobom nepreukázal ich reálny vznik. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených\nso správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval, keď nutnosť spravovať\n\npohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k\nvymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom\nkonaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu\nGalanta v exekučnej veci. Z všetkých vyššie uvádzaných skutočností a vykonaného dokazovania je\nzrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie\nsúdu a preto je návrh žalobcu nedôvodný. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne,\nbolo by nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného\nsúd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142\nods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v\nkonaní úspech nemala. Súd však úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne\nv tomto konaní nevznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal prostredníctvom  právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.\nAko odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd\nrozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9\nods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho\nvzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím\nrozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa\nsúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá\nexistuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca\nvytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd\nignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o\nvhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek\núvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne\nrozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká\naj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah\nnevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad\nskutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný\nsúd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla\nakákoľvek škoda s tým, že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky\npočas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa\ns predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli\nžalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase\npredchádzajúcom nariadenému súdnemu  pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,\nže prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (k čomu v danom prípade nedošlo), bol súd povinný pred\nsamotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil\nzákonom prípustné odvolacie dôvody   (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),  postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na\núradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.,  dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať\núspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a\npretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na\nvec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s\npoukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne  písomné vyhotovenie\nrozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by\n\nsa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na\nzdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné dodať  nasledovné:\n\nŽalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta vo veci\n17Er/791/2010, ku ktorému malo dôjsť nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v\nprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných\npodmienok, domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 125 eur. Táto škoda predstavuje podľa\nžalobcu náhradu účelne vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávok v období nečinnosti\nsúdu. Zároveň si žalobca uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 361,42 eura (55 eur\nza každý mesiac omeškania) s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom\nčase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\nNesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.\n\nZ obsahu spisu súd zistil, že exekútorom  bola Okresnému súdu Galanta v konaní pod sp. zn.\n17Er/791/2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.08.2010, povinná\nS. X., nar. XX.XX.XXXX. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa\n20.12.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola\nzamietnutá. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok a súd pri rozhodovaní o\nzamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola uzatvorená\nplatne, preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Proti uzneseniu sa\noprávnený neodvolal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.01.2011.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z\nustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.\nNesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 EP, keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15\ndní od doručenia žiadosti súdu.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 EP v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia Okresnému súdu Galanta (od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade\nvykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.\n\nZ vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného súdu Galanta\nzákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú\nrozhodnutia rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie\nrozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok\nžiadnou lehotou nelimitoval.  Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým\nuzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z\ndôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v\nzákonom ustanovenej lehote. Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú preto plne správne.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah.\n\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého výroku o náhrade trov\nkonania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) ako v celom rozsahu vecne správny s použitím\nust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nV odvolacom konaní bol  plne úspešný žalovaný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.\n§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.\nŽalovaný si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa\nobsahu spisu mu ani žiadne nevznikli), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nSenát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/117/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "824619f6-5752-4f74-bea6-96fb05331b1f:41d99bfb-9e20-4645-beec-9e4cf80ed66c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/791/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/791/2010 z 12. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2016-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/824619f6-5752-4f74-bea6-96fb05331b1f:41d99bfb-9e20-4645-beec-9e4cf80ed66c"}], "citovane_v": [{"guid": "aefa9c05-7c5a-4422-847a-121d11741864:35a2fd99-a3b0-4f03-b91a-ab573dac4e6f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1", "spisova_znacka": "23Co/136/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/136/2015 z 10. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214203262.1"}]}