{"guid": "8f01a0b4-30b6-4162-a783-ea0174dbb36e:37e537df-bd94-4088-ae1d-d68e33ea5286", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1", "spisova_znacka": "11Co/350/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/350/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. februára 2016, sp. zn. 11Co/350/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1", "identifikacne_cislo": "2214217730", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37e537df-bd94-4088-ae1d-d68e33ea5286", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/350/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217730
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/
XX, R., o zaplatenie 504,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 28.10.2014, č.k. 6C/446/2014-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  v napadnutých častiach, ktorými súd návrh vo zvyšku
zamietol, rozhodol o náhrade trov konania a určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti  r u š í  a  v zrušenom rozsahu vec                v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 206,33 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto sumy, počnúc od 24.05.2013 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku sa návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma - č. Zmluvy A
6317218 v znení: „Zmluvná pokuta za nevrátenie Konventora je 350 €, zmluvná pokuta za nevrátenie
bezdrôtového smerovača je 50 €, zmluvná pokuta za nevydanie Set-Top-Boxu je 250 € ( ak účastník
nevrátil dva Set-Top-Boxy, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za nevrátenie každého z nich ) uvedená
v bode Dodatku II.18 je neplatná pre jej neprijateľnosť. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo  na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 53 ods. 1, 2, § 5, § 54 ods. 1 O.z.,
Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 153 ods.  3, 4 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania a ich
Dodatku vyplýva, že text zmlúv a Dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčený počet
budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej
resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich Dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenia, účastnícky program a služby.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a Dodatku preto s poukazom na cit.ust. § 53 ods.
2 OZ i čl. III. bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ,
teda odporca nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvy ako celok
odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť  sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Navrhovateľ v tomto konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázal a preto
bolo nevyhnutým v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný
iba čiastočne a to v časti 206,33 € a to z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vyfakturovaných
za  mesiace január až marec 2013. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ v tejto časti súd priznal
navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania  od 24.05.2013 až do zaplatenia s poukazom na čl.
XI. bod 11.14 Všeobecných podmienok. Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší ako základná



úroková sadzba NBS ku dňu uzavretia predmetných zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedený právny
stav veci ohľadom dojednaných zmluvných pokút súd návrh považoval za nedôvodný a vo zvyšku o
zaplatenie 298 € tento návrh zamietol. Okrem uvedeného súd v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
v predmetnej veci poukazuje aj na použité písmo v týchto spotrebiteľských zmluvách s tým, že s
poukazom na 2 vetu § 53c Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa
nečitateľným a menším písmom ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto
ustanovením je neplatná. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil istinu 504,33 eur, z ktorej mu bola priznaných 206,33 eur,
preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, avšak výlučne v
časti, ktorou bol návrh  navrhovateľa zamietnutý,  rozhodnuté o náhrade  trov konania a určené, že
predmetná zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti s tým, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku toho, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bližšiu argumentáciu doplní
do piatich pracovných dní s tým že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň zruší
výrok o určení neprijateľnosti, resp. podľa § 221 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatňuje náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 04.11.2015 č.k. 11Co/350/2015-59 vyzval navrhovateľa, aby
v lehote desiatich dní  k číslu konania odstránil vady odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého
stupňa zo dňa 28.10.2014 tak že uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvého
stupňa a to v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 O.s.p., § 211 ods. 1 veta prvá, § 42 ods. 3, § 205 ods. 1,
§ 43 ods. 1 a 2 veta prvá O.s.p., nakoľko bez uvedenia toho, v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávne, odvolanie vykazuje vady. Vzhľadom na to, že neúplnosť tohto odvolania
bráni jeho vecnému vybaveniu, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 1
O.s.p. vyzval navrhovateľa v tomto rozhodnutí na jeho opravu a doplnenie s tým, že neodstránenie vád
odvolania bude mať za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p..

Podaním zo dňa 02.12.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil vady
odvolania a uviedol, že súd postupoval v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., avšak citované
ustanovenie dáva  možnosť súdu, aby v drobných sporoch rozhodoval bez nariadenia pojednávania
(t.j. ak je predmet konania nižšej hodnoty ako 1.000,- eur).  Jedná sa iba o možnosť a v prípade
nejasností ohľadne merita veci by súd nemal aplikovať toto ustanovenie, ale za účelom náležitého
zistenia skutkového stavu veci by mal súd vynaložiť maximálne úsilie a čo najlepšie sa oboznámiť s
predmetom konania. Súd práve aplikáciou citovaného ustanovenia zapríčinil, že vo veci, kde sa nakoniec
rozhodovalo o prijateľnosť, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok, nebolo nariadené pojednávanie
a tým pádom navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k novo vzniknutým otázkam, s ktorými pri spísaní
návrhu ani nepočítal a takéto rozhodnutie súdu vážne narušuje právnu istotu a je nežiaduce. Čo sa
týka zmluvnej pokuty, aplikačná prax v tomto aspekte začína smerovať k individuálnemu posudzovaniu
jednotlivých prípadov. Je pravdou, že v minulosti boli zmluvné pokuty v podobných zmluvách miestami
neprimerané, avšak navrhovateľ túto skutočnosť postupne ošetril. Dochádza teda k individualizácii
jednotlivých sporov, resp. nárokov a takýto postup súdu sa považuje za spravodlivý a jedine takýto
môže zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa. V predmetnom prípade mala zmluvná pokuta represívnu
ako aj sankčnú povahu, keď jednak mala zabrániť, aby si odporca ponechal prenajaté zariadenie,
ktoré mu dodnes nepatrí a pre prípad nevrátenia mala predmetná zmluvná pokuta sankčnú, resp.
kompenzačnú funkciu. Žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje používanie inštitútu zmluvných pokút
v spotrebiteľských vzťahoch. S touto otázkou, t.j. nevrátenie prenajatých zariadení sa súd vôbec
nevysporiadal. Na základe uvedeného teda žiadajú, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa, návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, resp. aby v napadnutej časti rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď taktiež si uplatňujú náhradu trov odvolacieho
konania.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len  O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v
napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej
časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/446/2014 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 504,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty
uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange doma, č. zmluvy A 6317218
a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred
súdom prvého stupňa, ktoré neboli odvolateľom namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací
súd, že medzi účastníkmi bola dňa 22.05.2012 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb na
poskytovanie verejných služieb Orange doma, ktorej predmetom podľa článku 1 bolo zriadenie prístupu
s pridelením SN 0239033947, s tým, že účastník týmto žiadal zriadenie prístupu, ktorému bolo pridelené
vyššie uvedené SN za účelom užívania služby ID kód VOIP, FiberNet - vernostný 100/10 Mbps, FiberTV
Super, Nahrávanie, pridelenie Viacccess karty č. XXXXXXXXXXX, ktorej prevzatie účastník svojim
podpisom na tejto zmluve potvrdil. Dňa 22.05.2012 bol medzi účastníkmi uzavretý Dodatok k zmluve o
pripojení na poskytovanie služby Orange doma - č. zmluvy A 6317218, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi po dobu platnosti dodatku do nájmu zariadenie uvedené v kolónkach 2 až 5 a to
konvertor G-25E, bezdrôtový smerovač D-link DIR-300, set-top-box zn. Sagem IA D 84 HD, keď v zmysle
článku 1.3 celkové mesačné nájomné na predmet nájmu predstavuje sumu 1,99 eur. V článku 1.4 sa
strany dohodli, že v rámci osobitnej ponukovej akcie  podniku „Júl 2011“ poskytne podnik účastníkovi
aj ďalšie výhody. Podrobnejšia úprava práv a povinností strán spojených s poskytnutím ďalších výhod
je uvedené v dokumente Bonusy, ponuky „Júl 2011“ D7 zo dňa 01.03.2012, ktorý ako príloha č. 1 tohto
dodatku tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu 2.9 tento dodatok sa uzatvára na dobu určitú,
ktorá sa po jej uplynutí bez ďalšieho zmení na dobu neurčitú. Doba určitá začína podpisom dodatku
stranami a končí posledným dňom doby viazanosti. Doba viazanosti predstavuje 24 mesiacov, začína
plynúť okamihom nadobudnutia platnosti tohto dodatku. V bode 2.18 účastníci dohodli, že účastník je
povinný podniku na svoje náklady a nebezpečenstvo vrátiť predmet nájmu, ktorý prevzal od podniku a
to najneskôr do 15 dní odo dňa, v ktorý zanikne platnosť dodatku. V prípade, že účastník nevráti riadne
alebo včas predmet nájmu, resp. jeho časť, ktoré je povinný vrátiť v zmysle tohto dodatku, je povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu v nasledovnej výške: zmluvná pokuta za nevrátenie konvertora je 350,-
eur, zmluvná pokuta za nevrátenie bezdrôtového smerovača je 50,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie
set-top-boxu je 250,- eur (ak účastník nevrátil dva set-top-boxy, je povinný platiť zmluvnú pokutu za
nevrátenie každého z nich).  Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty za nevrátenie konvertora
vo výške 129,- eur, zmluvnú pokutu za nevrátenie bezdrôtového smerovača vo výške 29,- eur, zmluvnú
pokutu za nevrátenie set-top-boxu vo výške  140,- eur.

V zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu 22.05.2012,
teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.



Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd  v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 44 cit. zák. č.
351/2011 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej  zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná  zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.  Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak  zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa



nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1  členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod
2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ
nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako
dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto
bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.



S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v
podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia
námietka navrhovateľa neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice
93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné
zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané,
preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zák..

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v čl.
2.18 dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a tým  k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na  ďalšie
podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ
získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvostupňový súd uzavrel, že nie je.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými právnymi a teoretickými
východiskami je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil a s ohľadom na hypotézy
aplikovaných právnych noriem svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Prvostupňový súd svoj
záver, že výška zmluvnej pokuty podľa dodatku nie je primeraná a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa, ničím a nijako
bližšie neodôvodnil. Jeho strohé odôvodnenie je čisto všeobecné nekonkrétne nereflektujúce konkrétne
okolnosti daného prípadu, neobsahujúce úvahy súdu, ktoré viedli k prijatému záveru. Súd podľa
odôvodnenia ani nezohľadnil povahu tovaru a služieb poskytnutých na základe danej zmluvy, ani
všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ani všetky ostatné podmienky
zmluvy. Záver súdu o nepriznaní zmluvnej pokuty, nemá akékoľvek bližšie odôvodnenie, je iba
všeobecné a nekonkrétne a nie je možné z neho zistiť na  základe čoho konkrétne bol súd názoru, že
dohodnutá zmluvná pokuta za nevrátenie konvertora vo výške 129,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie
bezdrôtového smerovača vo výške 29,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie set-top-boxu vo výške  140,-
eur je neprimeraná. Závery súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti nie je preto možné preskúmať a
zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú arbitrárne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.



Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2    písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne (mutatis mutandis NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti o zamietnutí
žaloby vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňového súdu bude v zmysle vyššie naznačených právnych východísk opätovne
posúdiť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane jej príslušenstva,
následne o tejto zrušenej časti opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania  (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0054d84e-ae72-4f7e-b158-14d0c0ac0bd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.631.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 631/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 631/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.631.2016.1"}]}