{"guid": "5ea08fad-9e45-441f-bf60-ce092920e585:9f4f6031-7996-4c7c-9b3b-cee17cf1bf54", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1", "spisova_znacka": "23Co/684/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/684/2015 z 11. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. septembra 2016, sp. zn. 23Co/684/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1", "identifikacne_cislo": "2214219844", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2016-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f4f6031-7996-4c7c-9b3b-cee17cf1bf54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/684/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219844
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214219844.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: ALEKTUM INKASSO, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 721 587, zastúpeného: Hudec, s.r.o., so sídlom
Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanej: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, XXX XX J. C., o zaplatenie 5.698,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 8C/163/2015 - 82 zo dňa 30. apríla 2015, o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  s a   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(t. č. podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku)  sa   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie konanie o zaplatenie 0,60 eur a o zaplatenie úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy
3,10 eur od 02.03.2012 do zaplatenia zastavil. Rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť navrhovateľovi
4.783,74 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 13.5.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných
splátkach po 50,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca žalobcovi tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.  Vo zvyšku súd žalobu
žalobcu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
titulom iných trov 229,76 eur a titulom trov právneho zastúpenia 563,35 eur právnemu zástupcovi
žalobcu, to všetko do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 18.04.2011 uzavreli písomnú
zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo (č. l. 5). Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur. Zmluva neobsahuje údaj o adrese predajcu, na ktorej môže
spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť. Neobsahuje ani údaj o počte a výške splátok istiny, splátok
úrokov. Neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy.

3. Žalobca svoj návrh čo do zaplatenia 0,60 eur a čo do zaplatenia úrokov z omeškania 8 % ročne zo
sumy 3,10 eur od 02.03.2012 do zaplatenia späť. Urobil tak skôr, ako sa začalo prvé pojednávanie veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 OSP súd právo navrhovateľa na
dispozíciu s návrhom vzal na vedomie a konanie v tomto rozsahu zastavil.



4. Úver bol podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje adresu predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu
alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa právneho predchodcu navrhovateľa,
nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Ani vo všeobecných podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa právneho predchodcu
navrhovateľa je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ani adresa
predajcu. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. Zmluva neobsahuje ani druhú podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
f/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo
neobsahuje dobu trvania zmluvy. Takto chýba druhá náležitosť. V zmluve absentuje aj tretia náležitosť
a to podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky ako to vyplýva z článku IV bod 1
zmluvy (č. l. 5 druhá strana) hovorí sa v ňom o anuitnej splátke s tým, že jej výška je nemenná po celý
čas trvania zmluvy v sume 101,90 eur mesačne a zahŕňa splátku istiny a úroku. Z nej nevyplýva, koľko
z tejto splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku. Nevyplýva to ani z úverových zmluvných
podmienok. Na č. l. 41 a tiež na č. l. 67 je predložený prehľad úhrad anuitných splátok, pre prípad
splácania podľa zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere a ich započítavanie na istinu, úroky a
poplatky. Z uvedených listín vyplýva pomer anuitnej splátky čo do istiny a úrokov, vyplýva z nej akým
spôsobom by sa hradila istina a akým úrok počas celej doby splácania úveru. Žalobca nepreukázal, že
takúto listinu mala vo svojej dispozícii žalovaná najneskôr pri podpise zmluvy, že  mala reálnu možnosť
s obsahom tejto listiny sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, najneskôr pri podpise zmluvy. Spotrebiteľ
má právo v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom
budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, v tej ktorej mesačnej splátke) a v danom
prípade túto možnosť nemal. Takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona. Pre absenciu
týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vyplýva z toho, že navrhovateľ, na ktorého bola pohľadávka od jeho právneho predchodcu
postúpená, mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru (právnym
predchodcom navrhovateľa). Nemá právo žiadať úroky z úveru ani poplatky. Postup žalobcu, keď úhrady
odporkyne započítal aj na úroky tak nebol správny a nebolo možné naň v rámci toho konania prihliadnuť.
Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi len skutočne poskytnuté plnenie, teda výšku úveru 5.000,00
eur po započítaní jej doterajších úhrad, teda sumy 216,26 eur, čo predstavuje sumu 4.783,74 eur. S
plnením tejto sumy sa ale dostala do omeškania, lebo splátky podľa zmluvy neuhrádzala v dohodnutých
termínoch splatnosti. Z tohto dôvodu má žalobca  právo aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny
úveru (zo sumy  4.783,74 eur) za obdobie omeškania 02.03.2012 do zaplatenia. V tomto rozsahu je tak
návrh navrhovateľa dôvodný. Z tohto dôvodu v tejto časti súd návrhu žalobcu vyhovel. Vo zvyšku súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobca na istine  nemá právo na vyššiu sumu, ako mu bola priznaná
v rozsahu vyhoveného návrhu, teda sumy 4.783,74 eur, lebo žalovaná mu viac nedlhuje. Žalobca si
uplatnil aj zaplatenie sumy 21,00 eur ako inkasných poplatkov. V tomto rozsahu je návrh navrhovateľa
nedôvodný. Žalobca síce predložil na č. l. 29 sadzobník inkasných poplatkov a iných poplatkov a
podľa tohto si uplatňuje inkasné poplatky v sume 21,00 eur. Žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu s
odporkyňou len prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa. Medzi ním a
žalovanou  nedošlo k žiadnej dohode a k zmluvnému vzťahu ohľadne platby inkasných poplatkov, ktoré
navrhovateľ predložil a uplatnil si aj v tomto konaní. Uvedené ani sám žalobca nespochybňuje. Keďže
neexistuje dohoda o týchto inkasných poplatkoch, neexistuje ani právny nárok žalobcu  na ich úhradu a
ani povinnosť žalovanej ich navrhovateľovi zaplatiť. Preto bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý.

5. Vzhľadom na výšku dlhu, pomery žalovanej , ktoré nie sú veľmi dobré, jej žiadosť o splátky s poukazom
na ust. § 160 ods. 1 OSP súd jej povolil na úhradu dlhu splátky. Splátky nebudú neprimerané ani
vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si musí byť ako správny obchodník vedomý toho, že pri pohľadávkach,
ktoré preberá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky preberá väčšinou pohľadávky, kde zo strany
dlžníkov nebola dodržiavaná ešte pred postúpením platobná disciplína a že vrátenie plnenia bude
najreálnejšie v splátkach a v dlhších časových úsekoch. V časti trov jej povolil zasa dlhšiu lehotu
splatnosti primeranú výške trov priznaných žalobcovi.

6. Žalobca ako aj žalovaná mali v konaní čiastočný úspech. Časti návrhu bolo vyhovené, keď žalovanej
bola uložená povinnosť zaplatiť dôvodný dlh 4.83,74 eur. V časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý



935,61 eur ako nedôvodný, bola úspešná žalovaná. Vyplýva z toho, že žalobca aj žalovaná mali v konaní
čiastočný úspech a neúspech. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2/ OSP
Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie 5.698,95 eur + inkasné poplatky 21,00 eur, teda suma
5.719,95 eur. Z toho žalobca vzal späť zaplatenie 0,60 eur a v tejto časti bolo konanie zastavené, takže
zostalo zaplatenie 5.719,35 eur. Uvedená suma tak predstavuje 100,00 %. Žalobca bol úspešný v časti
zaplatenia 4.783,74 eur, čo predstavuje 83,64 % zo žalovanej sumy. Neúspešný bol čo do zaplatenia
935,61 eur, čo predstavuje 16,36 % zo žalovanej sumy. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje
67,28 % (83,64 % - 16,36 %). V takomto rozsahu vzhľadom na pomerný úspech v konaní bola priznaná
žalobcovi náhrada trov konania ale iba trov účelne vynaložených.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 914,61 eur podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie 914,61
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 911,51 eur od 13.5.2012 do zaplatenia.
Nesprávne právne posúdil vec tým, že súd časť návrhu zamietol s odôvodnením, že zmluva o
rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere č. 0170 3017 11 RSU (ďalej len „zmluva“) nespĺňa náležitosti
vyžadované § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.3.2015,
keď neobsahuje údaj, že spotrebiteľ môže uplatniť svoju reklamáciu na adrese banky, ktorá je uvedená
v zmluve; § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, keď zmluva údajne neobsahuje dobu trvania zmluvy; § 9
ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.3.2015, keď je v zmluve
uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny a úrokov - tu je potrebné zdôrazniť, že ide o
celkom nový argument, ktorý vôbec nebol predmetom konania pred súdom ako námietka zo strany
žalovanej či súdu (s odkazom na § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa) a objavuje sa po prvá raz až v
písomnom odôvodnení rozsudku. Názor súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nakoľko spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. V prípade argumentu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona
dokonca došlo k odňatiu práva konať pred súdom. K § 9 ods. 2 písm. c) cit. zákona zmluva...musí
obsahovať... adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Podľa čl. 10 ods. 2 písm. b) cit. smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza totožnosť a
geografické adresu zúčastneného sprostredkovateľa úveru. Zákon samotný neuvádza, že by zmluva
mala obsahovať „poučenie spotrebiteľa, že reklamácia alebo sťažnosť môže uplatniť na tej a tej adrese
veriteľa“, ako vyplýva z výkladu učineného súdom prvej inštancie. Uvádza len povinnosť uviesť adresu
predávajúceho, na ktorej je možné o. i. uplatňovať reklamáciu. Uvedenie adresy veriteľa je napokon
jediný cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou, ako vyplýva z cit. ust. smernice, ale napokon
aj cit. zákona pri jeho správnej interpretácii, teda poskytnúť dlžníkovi - spotrebiteľovi možnosť brániť
svoje práva, ak to považuje za potrebné. Ak ale zmluva adresu veriteľa obsahuje, domnievajú sa, že
je tým podmienka v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona ako aj smernice, z ktorej vychádza splatná.
Argumentácia rozhodnutí KS TT 23Co/354/2013 neobstojí. Išlo v danom prípade o úverový vzťah s
predajcom elektroniky, avšak v tomto prípade ide výlučne o bankový produkt - bezúčelový úver. Záver
súdu je potom v tomto ohľade eu - nekonformný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K
§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona zmluva...musí obsahovať... dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) cit. smernice zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. Tu je zrejmý rozdiel medzi textom
smernice, ktorá vyžaduje len údaj o trvaní zmluvy a nie aj termín jej konečnej splatnosti; zrejme preto, že
ide o totožný údaj pre spotrebiteľa. Každý priemerný ale aj podpriemerný spotrebiteľ vie, že ak posledná
splátka má byť zaplatená dňa ... a úver bol poskytnutý dňa ... ako dlho by mala úverová zmluva trvať.
Ide o obsah povinnej výučby matematiky na 1. stupni základnej školy (odčítanie). Záver súdu je potom
v tomto ohľade eu - nekonformný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne
posúdenie veci. K § 9 ods. 2 písm. k) (teraz písm. l/) cit. zákona zmluva...musí obsahovať... výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) cit. smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Je zrejmé,
že pri aproximácii smernice i tu vznikla disproporcia medzi textom smernice a zákona. Následný výklad
prezentovaný napr. KS TT ale vôbec obsahu smernice nezodpovedá. Pretože je úrok v zmysle § 503
ods. 2 ObZ splatný spolu so splátkou, je výška splácanej istiny závislá od  výšky úroku, ktorý prirastie
k požičanej istine počas jedného mesiaca (= 30 dní). Spôsob úročenia úveru je podrobne uvedený aj
v čl. III. Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy. Tu je uvedený aj (jednoduchý)
vzorec pre výpočet úroku, čo je obsahom učiva matematiky 2. stupňa základnej školy. Celková výška



úroku, ktorý sa žalovaný zaviazal počas trvania zmluvy splatiť, je pritom v zmluve zrozumiteľne vyjadrená
a predstavuje rozdiel medzi súčtom anuitných splátok (84 x 101,90 eur) a požičanou sumou (5.000
eur); teda 3.559,60 eur. Ide o jednoduchú matematiku 1. stupňa základnej školy - odčítanie. K odňatiu
možnosti konať pred súdom uviedol, že súd v konaní teda postupoval riadiac sa zásadou ochrany
spotrebiteľa v zmysle cit. § b zákona na ochranu spotrebiteľa. Súd ale počas celého konania jediný raz
postupom podľa § 100 ods. 1 OSP neprezentoval svoj názor ohľadom nedostatku zmluvy s odkazom na
ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento dôvod sa tak celkom po prvý raz
objavuje až v písomnom rozsudku. Domnievajú sa, že v situácii, kedy súd postupuje podľa § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa, a teda výslovne a aktívne zasahuje do súdneho konania v pozícii „advokáta
spotrebiteľa“ je nevyhnutné, aby svoje právne posúdenie veci prezentoval ešte pred rozhodnutím vo
veci samej tak, aby umožnil druhej sporovej strane (im) účinnú obranu, resp. protiargumentáciu, teda
aby povinne postupoval podľa § 100 ods. 1 OSP. Inkasné poplatky - nesprávne právne posúdenie
veci. Súd prvej inštancie tiež nepriznal náhradu ich nákladov za upomínanie dlžníka - žalovanej vo
výške 21 eur, ktorá predstavuje náklady za zaslanie 4 predsúdnych upomienok. Tieto súdu predložili
vo vyjadrení z 3.3.2015 a ich existenciu žalovaná nijako nespochybnila, naopak vyjadrením, že nárok
uznáva ich doručenie potvrdila. Je nepochybné, že s vypracovaním a zaslaním výziev žalovanej na
dobrovoľné splnenie dlhu sú spojené náklady, ktoré sú celkom primerané (len poštovné činí t. č. 1,10 eur
za doporučenú zásielku) a preto nie je dôvod tento nárok nepriznať. Náhrada trov konania. Súd prvej
inštancie napokon priznal náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobca, ktorý jediný si náhradu
trov konania uplatnil mal úspech vo veci (k pomeru neúspechu) len v rozsahu 67,28 %. Náhrada by sa
teda nemala priznávať tak, že sa najskôr porovná miera úspechu a neúspechu sporovej strany, ale by
sa výška mala určovať pre každú sporovú stranu samostatne. Potom im mal súd priznať náhradu trov
konania vo výške pomeru úspechu vo veci k celej veci a rovnako žalovanej náhradu trov konania voči
nim vo výške jeho pomeru úspechu vo veci k hodnote celej veci. Súd mal priznať náhradu trov konania
vo výške uplatnených a akceptovaných trov konania x podiel priznaného nároku / uplatnenému nároku
a rovnakým spôsobom tiež priznať náhradu trov konania žalovanej, ak by si ju uplatnila. Preto navrhuje,
aby odvolací súd v zmysle § 220 OSP rozsudok č. 8C/163/2015-82 zo dňa 30.4.2015 zmenil tak, že
A) zmenil III. výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi 914,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 911,51 eur do zaplatenia a 21
eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; B) zmenil IV. výrok súdu prvého stupňa
o náhrade trov konania tak, že prizná plnú náhradu trov prvostupňového konania; C) a prizná náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslia následne. Ak sa odvolací súd nestotožňuje s ich predloženou
argumentáciou ohľadom eu - nekonformného výkladu cit. smernice, žiadajú, aby ako vnútroštátny súd,
proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok 1. rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy; 2. položil
ESD žiadosť o výklad tu citovaných ust. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133,
22.5.2008) s ohľadom na harmonizačný charakter uvedenej smernice v zmysle vyššie cit. čl. 22 ods. 1
cit. smernice; 3. konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením  (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie



je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru s tým, že žalovaná  sa zaviazala úver v dohodnutých
splátkach vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý jej ho poskytol. Išlo teda o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o  spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Ide o vzťah
spotrebiteľský, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Riadi sa zákonnými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch a tie veci, ktoré v ňom upravené nie sú, riadia sa zákonnými ustanoveniami
Obč. zák. Jedná sa o tzv. typovú zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred
pripravené pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo
zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne
výšky splátok  a doby splatnosti. Podmienky nie sú individuálne dojednané.

11. Úver je podľa ust. §11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje adresu predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu
alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
ani vo všeobecných podmienkach. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. Zmluva neobsahuje ani druhú
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, lebo neobsahuje dobu trvania zmluvy. V zmluve absentuje aj tretia náležitosť - podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky ako to vyplýva z článku IV bod 1 zmluvy (č.l. 5
druhá strana ) hovorí sa v ňom o anuitnej splátke s tým, že jej výška je nemenná po celý čas trvania
zmluvy v sume 101,90 eur mesačne a zahŕňa splátku istiny a úroku. Nevyplýva z nej , koľko z tejto
splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a nevyplýva to ani z úverových zmluvných
podmienok.  Na č.l. 41 a tiež na č.l. 67 je predložený prehľad úhrad anuitných splátok, pre prípad
splácania podľa zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere a ich započítavanie na istinu, úroky a
poplatky. Žalobca nepreukázal, že listinu mala žalovaná k dispozícii najneskôr pri podpise zmluvy, že
jeho právny predchodca  takúto listinu odovzdal žalovanej najneskôr pri podpise zmluvy. Nepreukázal, že
žalovaná mala reálnu možnosť s obsahom tejto listiny sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, najneskôr
pri podpise zmluvy. Keďže spotrebiteľ má právo v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch ešte pred
podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky absentuje tak  aj
náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona. Pre absenciu týchto náležitostí, a to prípadne aj len jednej z
nich, podľa ust. §11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalovaná doteraz uhradila 216,26 eur. Keďže ide o úver bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov vyššie
uvedených, bolo nutné celé plnenie žalovanej započítať jedine a výhradne na úhradu dlhu na istine na
úvere. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi len skutočne poskytnuté plnenie, teda výšku úveru
5.000 eur po započítaní jej doterajších úhrad, teda sumy 216,26 eur, čo predstavuje sumu 4.783,74 eur. S
plnením tejto sumy sa ale dostala do omeškania, lebo splátky podľa zmluvy neuhrádzala v dohodnutých
termínoch splatnosti. S omeškaním tak bola. Z tohto dôvodu má žalobca  právo aj na úroky z omeškania
z dlžnej sumy istiny úveru (zo sumy 4.783,74 eur) za obdobie omeškania 02.03.2012 do zaplatenia.
V tomto rozsahu je tak návrh žalobcu dôvodný. Z tohto dôvodu v tejto časti súd návrhu vyhovel a  vo
zvyšku súd správne ako nedôvodný zamietol.

13. Žalobca síce predložil na č. l. 29 sadzobník inkasných poplatkov a iných poplatkov a podľa tohto si
uplatňuje inkasné poplatky v sume 21,00 eur, ale žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovanou len
prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa. Medzi ním a žalovanou nedošlo
k žiadnej dohode a k zmluvnému vzťahu ohľadne platby inkasných poplatkov, ktoré žalobca predložil a
uplatnil si aj v tomto konaní. Uvedené ani sám žalobca nespochybňuje. Keďže neexistuje dohoda o týchto
inkasných poplatkoch, neexistuje ani právny nárok žalobcu na ich úhradu a ani povinnosť žalovanej ich
žalobcovi zaplatiť. Preto bol návrh žalobcu vo zvyšku zamietnutý.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa  § 387 CSP vo
výroku ako vecne správny potvrdil.



15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1         a § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým  končí konanie.

16. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

19. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm.  c)  CSP  súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej  únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu bezodkladne súd doručí ministerstvu spravodlivosti.

20. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

21. Súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci, je povinný obligatórne prerušiť
súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl.
234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o
predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny
dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti
a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov
zriadených aktom Rady ES. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť
však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností
povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia OSP totiž
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o
prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.  Predpokladom
povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca
sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom
riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

22. Otázky žalobca vôbec nestanovil, neformuloval, iba v závere odvolanie požiadal, aby odvolací
súd: 1. rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke
podľa medzinárodnej zmluvy; 2. položil ESD žiadosť o výklad tu citovaných ust. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008) s ohľadom na harmonizačný charakter uvedenej
smernice v zmysle vyššie cit. čl. 22 ods. 1 cit. smernice; 3. konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
prerušil. Otázky nešpecifikoval, nekonkretizoval

23. Napriek nešpecifikácii však odvolací súd celkovú argumentáciu v texte  odvolania vzhľadom na
články Smernice a vnútroštátne predpisy implementujúce znenie Smernice považuje za akademické,



nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilé ovplyvniť jeho výsledok. Súd v
napadnutom rozhodnutí dôsledne skúmal, či zmluva bola alebo nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná, dôkladne zistil, že úver je podľa ust. §11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve
absentujú náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Každú absencujúcu náležitosť dôkladne rozobral a
posúdil s ohľadom na znenie zmluvy či VOP, aplikáciu uvedeného dôvodu v cit. ust. §11 ods. 1 zák. o
spotrebiteľských úveroch. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou odvolacieho
súdu i Najvyššieho súdu SR.

24. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
žalobcu na prerušenie konania  podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol (navyše poukazuje odvolací
súd na súčasné znenie ust.  § 162 ods. 1 písm. c ako alternatívne znenie).

25.   Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,   ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/163/2015", "guid": "c7f4bc2c-2b4a-4026-9abc-e96ace544184:ee3fc008-98d4-4af4-b364-00c0e9d2f730", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d205f38e-d969-41e9-b5f4-9a0370e299b6:8a67c2b3-9a7d-48cc-8947-12e3ca2f1cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2213207890.1", "spisova_znacka": "23Co/354/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/354/2013 z 23. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-11-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2213207890.1"}], "citovane_v": []}