Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/35/2015 z 16. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. februára 2016, sp. zn. 10CoP/35/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2215203329.1 Krajský súd Trnava | 10CoP/35/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2215203329.1 | 2016-02-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 163 ods. 2 OSP, § 163 ods. 1 OSP, § 178 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c307fc2c-abd6-4c0f-ae63-15ccc54978b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2215203329.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203329
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215203329.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr. Gabriely
Briškovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom u
matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: H. W.,
nar. XX. Y. XXXX, bytom T. J., W.-O. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Juraj Czirfusz, Dunajská
Streda, Korzo B. Bartóka 345/12 a otca: Y. W., nar. X. U. XXXX, bytom C. L. XXX, zastúpeného
advokátom: JUDr. Miroslav Pekár, Bratislava, Krížna 44, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 25. mája 2015 č. k. 12P/15/2015-64
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že výživné je splatné
vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú X. zo
sumy 100 eur na sumu 220 eur mesačne, od 4. marca 2015, čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda z 10. apríla 2012 č. k. 9P/41/2012 - 32 v časti úpravy výšky výživného. Zročné
výživné za obdobie od 4. marca 2015 do 31. mája 2015 vo výške 298,39 eur povolil otcovi splácať
mesačnými splátkami po 25 eur mesačne, splatnými spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 ZoR (Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení), § 160 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení). Vecne ho zdôvodnil podstatnou zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného (pred
troma rokmi), predovšetkým na strane dieťaťa ako oprávnenej osoby, ktorá si vyžiadala zmenu výšky
výživného. Maloletá ukončila povinnú školskú dochádzku, pokračuje v štúdiu na strednej škole (sústavne
sa pripravujúc na svoje budúce povolanie), fyzicky aj duševne dospieva, s čím je spojený jednoznačný
nárast jej odôvodnených potrieb. Uvedenej skutočnosti mal by si byť otec vedomý (postupného nárastu
výdavkov spojených s nadobúdaním vzdelania a prípravou dieťaťa na svoje budúce povolanie). Matka
v súčasnosti znáša zvýšené výdavky na potreby maloletej sama. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
vychádzal z celkového príjmu otca 1.593,23 eur mesačne (pozostávajúceho z výsluhového dôchodku
229,49 eur mesačne a z čistého priemerného mesačného zárobku za obdobie od apríla 2014 do marca
2015 vo výške 1363,74 eur, pričom zamestnávateľ vyplatil otcovi aj cestovné 2 x 189 eur v mesiaci
január a marec). Súd prvého stupňa konštatoval, že z uvedeného príjmu otca aj s prihliadnutím na
jeho dôvodné výdavky (splátka pôžičky, vozidla, bývanie a živobytie) je schopný platiť zvýšené výživné.
Odôvodnené potreby maloletej, ktorá má 16 rokov a študuje v 1. ročníku Strednej zdravotníckej školy v



Dunajskej Strede (do školy cestuje autobusom, stravuje sa v školskej jedálni, do triedneho fondu platí
10 eur mesačne, jej denné vreckové činí 3 až 5 eur, pričom pre kožné problémy súvisiace s vekom a
dospievaním navštevuje kozmetičku), vyžadujú zvýšenie výživného v určenej výške. Spolu s prídavkami
na dieťa a primeraným výživným od matky zvýšené výživné umožní uspokojiť odôvodnené potreby
dieťaťa. Matka je nezamestnaná, príjem má len z príležitostných prác, keďže chodí už osem rokov
upratovať trikrát týždenne do Rakúska pre tri domácnosti s odplatou 60 eur za jeden prípad a na dohodu
pracuje v obchodnej spoločnosti, kde vykonáva účtovnícke práce (v marci bola práceneschopná, kedy
nechodila ani upratovať), za ktoré v období od augusta 2014 do februára 2015 vykazovala priemerný
príjem 49,27 eur mesačne. Od septembra 2014 jej bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi 81,60 eur
mesačne. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného bola preukázaná zmena pomerov na
strane maloletej. Zročné výživné 298,39 eur pozostávalo z nedoplatku na výživnom za 2 mesiace apríl,
máj 2015 vo výške 2 x 120 eur a z alikvótnej časti za mesiac marec 2015 v počte 28 dní vo výške 108,39
eur, spolu 348,39 eur od ktorej sumy súd prvého stupňa odpočítal 2 x 25 eur, zaplatené za mesiace
február a marec 2015). Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal hodnotenie príjmov matky, keďže jej práce nie sú príležitostné, ale
má z nich pravidelný mesačný príjem, ktorý navyšuje účtovníckymi prácami. Matka nekonkretizovala na
akú pôžičku použila peňažné prostriedky získané z predaja spoločného rodinného domu (na nedoplatok
za plyn jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur otec). Na žiadosť matky od nástupu maloletej
na strednú školu v septembri 2014 otec začal uhrádzať zvýšené výživné 130 eur, ktoré plne reflektuje
zmenené pomery maloletej, pričom nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného vyššou sumou. K 5. júlu 2015 bude otec prepustený zo zamestnania, ktoré vykonáva
vo Viedni a to z dôvodu reorganizácie zamestnávateľa a jeho jediným príjmom zostane výsluhový
dôchodok vo výške 229 eur. V dôsledku toho nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené
výživné. Dňa 30. mája 2015 otec uzavrel v Maďarskej republike manželstvo s H. K.. V súvislosti so
stratou študentského preukazu maloletej otec uviedol, že vybavenie novej študentskej zľavovej karty
stojí 3,30 eur a môže znížiť náklady na dopravu do školy na polovicu. Za zmätočné označil konštatovanie
súdu, ktorý pri výpočte zročného výživného neprihliadal na fakt, že sa otec dohodol s matkou maloletej
na zvýšení výživného na sumu 130 eur.

Matka navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že otec
sa všemožne bráni plateniu zvýšeného výživného a uvádza tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou.
Súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s obsahom výpovedí obidvoch rodičov, tieto správne
interpretoval, vezmúc do úvahy relevantné skutočnosti. Nie je jej jasný dôvod, pre ktorý otec v odvolaní
rozoberá otázku, či príjem matky z upratovania je pravidelný alebo príležitostný. Majetkové pomery
obidvoch rodičov boli vykonaným dokazovaním preukázaná a výsledok ich hodnotenia je premietnutý v
odôvodnení rozsudku. Otec tiež neuviedol, kam smeruje s výhradou voči časti odôvodnenia rozsudku
v otázke vyplatenia pôžičky matkou (ktorá odpovedala na otázku súdu, použitie peňazí na konkrétnu
pôžičku neobjasňovala, keďže jej takáto otázka položená nebola). Matka nesúhlasila s tvrdením otca,
že suma 130 eur mesačne plne reflektuje zmenené pomery maloletej. Otec v tomto smere nepredložil
žiaden dôkaz, ako ani výpočet. K odvolaniu priložil dokument s názvom v cudzom jazyku, ktorý
označil ako „Oznámene o skončení pracovného pomeru“, pričom neuviedol, čo chce uvedenou prílohou
preukázať. Slovné spojenie uvedené v cudzom jazyku v preklade znamená „Skončenie dohodou“, z čoho
je zrejmé, že otec pracovný pomer skončil dohodou, čím bez dôležitého dôvodu vzdal sa výhodnejšieho
zamestnania. Nepreukázal, že by tak urobil z akéhokoľvek vážneho dôvodu. V zmysle ust. § 75 ZoR je
preto naďalej dôvodné, aby súd vychádzal z mesačného príjmu otca v celkovej výške 1.600 eur.

Otec v písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že majetkové pomery matky maloletej nie sú
také zlé, ako to tvrdí. Žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala v konaní výšku svojich príjmov
(spočiatku zatajovala prácu v Rakúsku viac ako 8 rokov, z ktorej má pravidelný príjem). Súd má prihliadať
na majetkové pomery obidvoch rodičov. Matka na pojednávaní uviedla len sumu 30.000 Sk, ktorú vrátila
kamarátke a sumu 2.100 eur, ktorú použila ako zálohu na nájom. Uvedená suma však nekorešponduje
so sumou 16.000 eur, ktorú matka maloletej dostala za predaj spoločného rodinného domu. Hlavným
dôvodom, prečo bol otec prinútený skončiť pracovný pomer v Rakúsku je veľká vzdialenosť. So
svojou novou manželkou sa usadil v Maďarsku v meste P. (skutočnosť, že sa plánuje odsťahovať
do Maďarska oznámil súdu prvého stupňa aj na pojednávaní), pričom vzdialenosť medzi mestami P.



a P., kde bol zamestnaný predstavuje 200 km (ktorú cestu otec absolvoval denne v trvaní 2 a pol
hodiny jednosmerne). Pod vplyvom dlhých ciest sa zdravotný stav otca zhoršil a bol nútený vyhľadať
lekársku pomoc. V neposlednom rade by boli aj náklady na pohonné hmoty, v dôsledku dochádzania do
zamestnania, dlhodobo finančne nezvládnuteľné. Otec po skončení pracovného pomeru v Rakúsku 5.
júla 2015 ostal nezamestnaný a tento stav pretrváva aj v súčasnosti.

Opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keďže je v
záujme maloletého dieťaťa.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. celú vec (pretože konanie
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa mohlo začať i bez návrhu, na čom nič nemenilo, že v
tejto konkrétnej veci začalo návrhom matky a na rozhodnutí vo veci samej bolo závislým i rozhodnutie
o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 1, § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní v
neprítomnosti zástupcu riadne predvolaného opatrovníka maloletej (ktorý neprítomnosť svojho zástupcu
ospravedlnil len plnením si iných pracovných úloh, teda nie z dôležitého dôvodu a to bez požiadavky na
odročenie pojednávania z tohto či akéhokoľvek iného dôvodu), doplnil dokazovanie výsluchom oboch
rodičov, overeným prekladom z nemeckého jazyka listiny Rozviazanie pracovného pomeru po vzájomnej
dohode z 21.6.2015, overeným prekladom z maďarského jazyka sobášneho listu otca z 30.5.2015,
lekárskymi správami o zdravotnom stave otca z 24.11.2015 a 22.12.2015, potvrdením o príjme matky
z 8.2.2016, potvrdeniami o školských výdavkoch maloletej a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
treba považovať za vecne správny.

Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že pracovný pomer v Rakúsku ukončil dohodou.
Zamestnávateľovi sa nepáčilo, že cestoval veľkú vzdialenosť do práce (z dôvodu nepriaznivej dopravnej
situácie sa stalo, že meškal príp. neprišiel do práce). Zamestnávateľ zamestnal svojho švagra a odvtedy
mal otec pocit, že je na neho robený nátlak, aby ukončil pracovný pomer. Obojsmerná vzdialenosť medzi
mestom P. v Maďarsku a miestom výkonu práce v Rakúsku predstavovala 404 km. Prácu v Maďarsku si
otec hľadá prostredníctvom internetu. Po dobu šiestich mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti
maximálne 818 eur mesačne. Zaevidoval sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie 5. augusta
2015 (prvú podporu v nezamestnanosti obdržal v septembri 2015). Otec poberá výsluhový dôchodok,
od 1. januára 2016 zvýšený o 16 centov. Bol práceneschopný od 13. augusta 2015 z dôvodu kalcifikácie
achillovej šľachy. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej príjem predstavuje približne 700 eur
mesačne netto. Uvedomuje si svoju chybu, keď sa dcére neozýval z dôvodu, že matka podala návrh
na zvýšenie výživného. S matkou sa dohodol na zvýšení výživného na 130 eur mesačne od septembra
2014, stalo sa však asi tri krát, že zaplatil len 125 eur.

Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že nad rámec výživného otec maloletej ničím
neprispieval. Nevidel dieťa dva roky. Matka je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie.
Má uzavretú dohodu o vykonaní práce. Príležitostne pracuje v zahraničí, keď jej zavolajú 4-5 krát
mesačne, teda nepravidelne. Ide o upratovacie práce a žehlenie v troch domácnostiach (nie však každý
mesiac). Uvedeným spôsobom si vie privyrobiť maximálne sumu 350 eur mesačne, pričom výdavky na
cestovné do zahraničia (práca v Rakúsku) predstavujú 100 eur.

Sobášnym listom bolo preukázané, že otec uzavrel manželstvo 30. mája 2015 s H. K.. Z listinného
dôkazu označeného ako „Rozviazanie pracovného pomeru po vzájomnej dohode“ bolo zistené, že
pracovný pomer medzi spoločnosťou A. O. R. a otcom bol rozviazaný dohodou k 5. júlu 2015. Z
lekárskeho nálezu z 22. decembra 2015 bolo zistené, že otec absolvoval rehabilitačné vyšetrenie v
Špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku Bratislava, s diagnózou iná entezopatia nohy,
ostroha pätovej kosti, segmentová a somatická dysfunkcia dolnej končatiny, bližšie neurčená choroba
mäkkého tkaniva členka a nohy, s odporúčaním lasera, silikónovej podpätenky. Lekárskou správou z 24.
novembra 2015 bola preukázaná návšteva otca v ortopedickej ambulancii v Šamoríne (udával bolesti
päty 1 rok), s doporučením ortopedickej domácej aj pracovnej obuvi, magnetoterapie.

Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene



pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa
zmenia pomery.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia ZoR výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p..

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami otca v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. O. s. p. však umožňuje zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti
zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o
veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase
vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú
v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej
osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky
výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne konštatoval preukázanú zmenu
pomerov a to predovšetkým subjektívnymi okolnosťami na strane maloletého dieťaťa, ktoré bolo žiačkou
základnej školy a postúpilo na strednú školu, v dôsledku čoho došlo k výraznému nárastu výdavkov
vynakladaných na základné existenčné potreby (strava, ošatenie, obuv) a pribudli výdavky spojené s
dochádzkou do školy, ako aj platbami v školskom zariadení, ale i výdavky súvisiace s dospievaním.
Odôvodnené potreby dieťaťa zahŕňajú aj alikvotnú časť nákladov na bývanie a ďalšie výdavky súvisiace
s vývojom dieťaťa, vymedzené súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Určenie
výšky zvýšeného výživného s prihliadnutím na reálne spotrebované náklady dieťaťa nie je bezhraničné,
preto rozhodovacia prax odvolacieho súdu vymedzila hranice stanovením rozpätia, v rámci ktorého
by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať, konkrétne od 20% do 30% jeho priemerného
čistého mesačného príjmu. V danom prípade však zvýšené výživné nespadá do tohto vymedzeného
rozpätia, pretože nedosahuje ani len jeho spodnú hranicu (predstavuje 14% z priemerného mesačného
príjmu otca, ktorý poberal okrem výsluhového dôchodku aj pravidelný mesačný príjem z pracovného
pomeru dohodnutého na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii vedúci benzínovej pumpy v Rakúsku).
Dôvodne preto súd prvého stupňa konštatoval, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť zvýšené
výživné sumou 220 eur mesačne. Uvedený záver preto nemôže ovplyvniť príjem matky, keďže určené
výživné nedosahuje ani minimálnu hranicu ustáleného rozpätia. S poukazom na uvedené námietka
otca týkajúca sa charakteru prác vykonávaných matkou a nedostatku konkretizácie pôžičky, na ktorú
matka vynaložila peňažné prostriedky získané z predaja spoločného rodinného domu, nemohla obstáť
(z výpovedí obidvoch rodičov vyplynulo spotrebovanie peňažných prostriedkov získaných z predaja
rodinného domu na vyplatenie hypoték, pôžičiek a individuálne účely, kedy otec zo zvyšku peňazí vyplatil
napr. akontáciu lízingovaného auta).



Zo samotného porovnania dvoch základných kritérií posudzovania kvalifikovanej zmeny pomerov
(podstatné zvýšenie výdavkov na odôvodnené potreby maloletej v dôsledku jej intenzívneho vývinu, ako
aj schopnosti a možnosti strane otca) nepochybne vyplýva dôvodnosť zvýšenia výživného na sumu 220
eur, ktoré je adekvátne odôvodneným potrebám stredoškolskej študentky (vo veku blízkom dospelosti).
Vychádzajúc zo zásady rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa (ktoré je jedinou vyživovacou
povinnosťou otca), bol naplnený predpoklad, že zvýšeným výživným budú zabezpečené odôvodnené
potreby maloletej z hľadiska ich aktuálneho vývoja. Otcom navrhované zvýšené výživné 130 eur
mesačne, prípadne 150 eur, nielenže nedosahuje minimálne výživné ustálené rozhodovacou praxou
súdov (z príjmu povinnej osoby), ale suma 30 eur (50 eur) mesačne, o ktorú by takto malo byť výživné
zvýšené, nie je adekvátna ani rastúcemu vývoju životných nákladov (vzhľadom na uplynulú dobu od
ostatného rozhodnutia o výživnom). S poukazom na uvedené nebolo možné prisvedčiť konštatovaniu
otca, že zvýšenie výživného na sumu 130 eur plne reflektuje zmenené pomery maloletej.

Mieru životnej úrovne povinnej osoby nepreukazujú len príjmy, ale aj výška mesačných nákladov rodiča
(súhrnne i jednotlivé položky), pričom výpovednú hodnotu má aj výška prevzatých záväzkov, ktorá
predpokladá pozitívnu platobnú schopnosť dlžníka. Od doby ostatnej úpravy výživného otec prevzal
lízing motorového vozidla (Opel Astra Combi), v dôsledku čoho spláca lízingové splátky vo výške
331 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že preberanie nových záväzkov otca si vyžadovalo zodpovedný
prístup, ako i zváženie schopností a možností riadneho splácania záväzkov, súd prvého stupňa dôvodne
konštatoval schopnosť platiť zvýšené výživné aj s prihliadnutím na otcom uvádzané výdavky. Výživné
na maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča (ktorý má v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb).

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa neprihliada len na skutočné príjmy výživou povinnej osoby,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. by mohol dosahovať. Na schopnosti a možnosti povinnej osoby prihliada
súd preto aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Je preto nevyhnutné zaoberať sa dôvodom a motívom nastalých zmien
na strane povinnej osoby.

Ak v danom prípade podľa tvrdenia otca bola hlavným dôvodom ukončenia pracovného pomeru veľká
vzdialenosť medzi miestom jeho zamestnania (P.) a miestom, kam sa presťahoval a usadil s novou
manželkou (mesto P. v Maďarsku), t. j. cca 200 km, jednalo sa o výlučne subjektívnu okolnosť na strane
otca, na ktorú nie je možné prihliadať. Okolnosťou odôvodňujúcou zníženie príjmu je okolnosť objektívna
a nezvrátiteľná, čo nebol daný prípad. Odporca si mal byť vedomý predovšetkým svojej prednostnej
vyživovacej povinnosti k maloletej dcére a s tým súvisiacej potreby stability dosahovania celkového
priemerného mesačného príjmu 1.593,23 eur. Keďže výživné má prioritný charakter a v schopnostiach a
možnostiach otca bolo naďalej dosahovať uvedený príjem z pracovného pomeru na dobu neurčitú, jeho
ukončenie zo subjektívneho dôvodu predstavuje vzdanie sa zárobku zo zamestnania bez dôležitého
dôvodu. Bolo povinnosťou otca postupovať pri riešení svojich subjektívnych záležitostí zodpovedne, v
zmysle zákonom stanovených priorít (udržať si svoj stabilný príjem z pracovného pomeru v Rakúsku), tak
ako to prezentoval na súdnom pojednávaní dňa 27. apríla 2015 (na ktorom uviedol, že pracovný pomer
v Rakúsku mieni ukončiť až keď bude mať zabezpečenú prácu v Maďarsku, kde sa mieni zamestnať a
za tým účelom si podal aj žiadosti).

Argument otca poukazujúci aj na záujem zamestnávateľa na skončení pracovného pomeru nebol
žiadnym spôsobom preukázaný. Ak by mal zamestnávateľ legitímny dôvod na skončenie pracovného
pomeru (napr. z organizačných dôvodov), na základe ktorého by s otcom pracovný pomer rozviazal, bolo
by možné na takúto zmenu pomerov na strane otca prihliadať. O taký prípad tu však nepochybne nešlo
(vzhľadom na hlavný dôvod skončenia zamestnania na strane otca, ktorý mal subjektívny charakter),
preto bolo potrebné naďalej vychádzať z príjmu otca, ktorý by bol dosahoval v poslednom zamestnaní.

Ďalšou alternatívou postupu otca bolo zvážiť miesto spoločného bývania v Maďarsku, pred nájdením si
adekvátneho zamestnania v tomto štáte. Z dôvodu, že schopnosti a možnosti otca umožňovali mať aj
naďalej príjem z pracovného pomeru v Rakúsku, na jeho zníženie príjmu v dôsledku jeho dobrovoľného
vzdania sa, nebolo možné prihliadať. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje najdôležitejšiu
vyživovaciu povinnosť. Jej cieľom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti



- deťom. Právna úprava výživného preto jednoznačne vyžaduje od výživou povinnej osoby (v danom
prípade otca) zodpovedné správanie, ktoré neuprednostní inú než objektívnu a nezvrátiteľnú okolnosť
(majúcu za následok zníženie príjmu), pred zabezpečením odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Na strane otca neboli preukázané ani zdravotné dôvody tak .závažného charakteru, ktoré by znemožnili
výkon jeho posledného zamestnania, prípadne významným spôsobom znížili je pracovnú schopnosť.
Po skončení pracovného pomeru otec poberal okrem výsluhového dôchodku 229,49 eur (zvýšeného
približne o 16 centov) aj podporu v nezamestnanosti 818 eur mesačne, mal teda celkový príjem 1047,49
eur, z ktorého zvýšené výživné už dosahovalo dolnú hranicu rozpätia, vrámci ktorého by sa malo
pohybovať výživné z príjmu povinnej osoby (20%). Otec na rozdiel od matky dieťaťa žije v spoločnej
domácnosti s manželkou, ktorá je tiež zárobkovo činná (s príjmom približne 700 eur mesačne), ktorá
skutočnosť priaznivo ovplyvňuje pomery otca. S poukazom na uvedené už zo základného porovnania
osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky vyplývalo, že otec je majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (v ktorého schopnostiach a možnostiach je platiť zvýšené výživné). Matka, ktorá
žije s dieťaťom, je v domácnosti jedinou osobou s príjmom, ktorý je nízky a nepravidelný a podľa
svojich schopností a možností zabezpečuje odôvodnené potreby maloletej (okrem bežných výdavkov
aj jednorázové), preto zvýšené výživné je nevyhnutné na kompenzovanie životnej úrovne dieťaťa,
adekvátne životnej úrovni otca.

Možno súhlasiť s otcom, že maloletej je potrebné zabezpečiť zľavový študentský preukaz (ktorý stratila),
za účelom zníženia nákladov na cestovné do školy, avšak uvedená skutočnosť je bez právneho významu
na rozhodnutie o zvýšení výživného. Obdobne takouto bola skutočnosť, že odporca sa dohodol s matkou
maloletej v septembri 2014 na zvýšení výživného na sumu 130 eur mesačne, keďže rozhodnutím o
zvýšení výživného sa mení výška výživného stanovená ostatným súdnym rozhodnutím o výživnom (v
danom prípade dochádza k zmene výživného zo 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne), bez
ohľadu na mimosúdnu dohodu rodičov.

V časti o zročnom výživnom otec namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na fakt, že sa otec
dohodol s matkou na zvýšení výživného na sumu 130 eur. Odvolací súd uvádza, že pri výpočte zročného
výživného sa vychádza z rozdielu toho, čo otec mal zaplatiť na výživné podľa súdneho rozhodnutia a čo
skutočne zaplatil. Iné výhrady voči výpočtu zročného výživného otec nevzniesol.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým,
že výživné je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky (z dôvodu potreby
upresnenia splatnosti výživného v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a uvedením platobného miesta
vo výroku súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu, keďže súd prvého stupňa zrejme vychádzal
zo zachovania uvedených podmienok platby v poslednom rozhodnutí o výživnom, čo však nebolo
postačujúce).

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/
O. s. p., pretože šlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Odvolacím súdom bol preto potvrdený
napadnutý rozsudok i v závislom výroku o trovách konania (podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na druh konania,
ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.