Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/162/2015 z 27. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. júna 2016, sp. zn. 21Cob/162/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2308214642.2 Krajský súd Trnava | 21Cob/162/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2308214642.2 | 2016-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, § 72 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2000a5d5-ded1-492c-9014-ea6fdc7173e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2308214642.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/162/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308214642
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2308214642.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta
Foltána a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu:
V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. V. XX, A., právne zastúpený: Mgr. Ivan Košťál, advokát, so sídlom
Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: A-DEMO, s.r.o., so sídlom Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321,
právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, o zaplatenie 68.246,70 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.10.2015,
č.k. 12Cb/187/2008-606, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca HP COMPLET, s.r.o. so sídlom Sv. Michala 6, Levice, IČO: 36 812 561 sa návrhom
na začatie konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 68.246,70 eur s úrokom z omeškania vo
výške 14,25% ročne od 01.06.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 11.08.2014 č.k. 12
Cb/187/2008-472 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.09.2014 č.k. 12 Cb/187/2008-479 pripustil,
aby do konania na miesto pôvodného žalobcu HP COMPLET, s.r.o. v likvidácii vstúpil ako žalobca V.
K., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
10.10.2014.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 13.10.2015 vyhovel návrhu na začatie konania v celom rozsahu
a svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 524 ods. 1, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodný žalobca na
základe objednávky žalovaného č. 2129/07 zo dňa 01.12.2007 dodal žalovanému ním objednané dielo
v hodnote 2.850.000,- Sk, pričom cenu diela vyfakturoval faktúrou č. 2008001 zo dňa 31.01.2008 so
splatnosťou 31.05.2008. Žalovaný z tejto faktúry uhradil sumu 800.000,- Sk a zostatok ceny diela vo
výške 2.050.000,- Sk zostal neuhradený, a preto žalobca podal predmetný návrh. Žalobca si uplatnil zo
žalovanej sumy aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zaplatil
zostatok ceny diela, keď z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru
o pravdivosti takéhoto tvrdenia. Pôvodné tvrdenie žalovaného, že zaplatenie zostatku ceny diela
preukazuje výdavkový pokladničný doklad zo dňa 20.05.2008 spochybnil samotný štatutárny zástupca



právneho predchodcu žalobcu, ktorý poprel, že predmetnú čiastku od žalovaného prevzal a zároveň
poprel aj svoj podpis na žalovaným predloženom výdavkovom pokladničnom doklade. Znaleckým
posudkom č. 34/2011 zo dňa 31.10.2011 znalkyňou Mgr. Máriou Zelenkovou z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo bolo jednoznačne preukázané, že predmetný podpis na žalovaným predloženom
výdavkovom doklade nie je podpisom pána W. S., konateľa právneho predchodcu žalobcu. Následne
žalovaný preukazoval tvrdenie, že zaplatil cenu diela, príjmovým pokladničným dokladom z toho istého
dňa, ktorý dôkaz súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, nakoľko podľa názoru súdu prvého
stupňa v súlade s právnym názorom žalobcu, pri vypracovaní odborného stanoviska č. 10/2015 zo dňa
25.03.2015 znalca Mgr. Miroslava Koutného, z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, jeho
spracovateľ nemal k dispozícii originály príjmových pokladničných dokladov, ale len prepisové kópie
(kópie podpisu, ktoré vznikli odtlačením pisárskeho prejavu konkrétnej osoby na prepisovú kópiu) a
tak nebolo preukázané, že pôvodný originálny podpis, ktorý bol pretlačený na prepisovú kópiu, sa tiež
nachádza na originálnom príjmovom pokladničnom doklade potvrdzujúcom prijatie hotovosti v rozsahu
žalovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že na preukázanie skutočnosti, že podpis
patrí k listine, na ktorej je umiestnený, je možné iba pri skúmaní originálu listiny.

Súd prvého stupňa považoval námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú,
nakoľko mal zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2013 uzavretej medzi HP COMPLET,
s.r.o. v likvidácii ako postupcom a V. K. ako postupníkom za preukázané, že došlo k platnému
postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu na postupníka dňom podpisu zmluvy. Súd prvého
stupňa sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že likvidátor spoločnosti nebol oprávnený
postupovať pohľadávky likvidovanej spoločnosti tretím osobám, pretože likvidátor je oprávnený robiť
v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti (§ 72 ods. 1 veta prvá Obchodného
zákonníka), za ktoré úkony nie je možné považovať podľa názoru žalovaného zmluvu o postúpení
pohľadávok. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že likvidátor bol oprávnený uzavrieť zmluvy o postúpení
pohľadávok, pretože pohľadávka spoločnosti je majetkovým právom spoločnosti, ktoré je postupiteľné,
resp. prevoditeľné za dohodnutú odplatu, a preto aj likvidátor spoločnosti v rámci svojich oprávnení
mohol odplatným postúpením pohľadávok speňažiť majetok spoločnosti. Predmetná pohľadávka, ktorú
si žalobca uplatnil v predmetnom konaní bola pohľadávkou postupiteľnou, teda pohľadávkou, ktorá
nezanikla najneskôr smrťou veriteľa, ktorej obsah sa s menom veriteľa nezmenil a jej postúpenie ani
neodporovalo dohode s dlžníkom - žalovaným.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko žalovaný si nesplnil svoj záväzok, dostal sa do
omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o náhrade
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že návrh žalobcu voči žalovanému zamietne, prípadne napadnuté rozhodnutie
zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že z jeho strany došlo k jednoznačnému preukázaniu
skutočnosti, že žalovaná suma bola uhradená v plnom rozsahu a to odborným stanoviskom znalca Mgr.
Koutného č. 10/2015, ktorého obsahom bol príjmový pokladničný doklad podpísaný vtedajším konateľom
právneho žalobcu. Skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad predložil žalovaný až spolu s vyjadrením
znalca, bola spôsobená tým, že tento doklad nemohol skôr nájsť v účtovníctve, avšak na ne poukazoval
už vo výpovedi svedok J. A. na pojednávaní dňa 26.02.2009. Neskoršia výpoveď svedka vo vzťahu k
uvádzaniu v zmysle upresnenia už nie príjmového, ale výdavkového dokladu, bola spôsobená zmätením
otázkami právneho zástupcu žalobcu, keď J. A. sám od seba uviedol, že išlo o príjmový doklad.



Súd prvého stupňa sa s predloženým odborným vyjadrením znalca vyporiadal tak, že keďže znalec
nemal k dispozícii originál príjmového pokladničného dokladu, ale len jeho prepisovú (predtlačenú)
kópiu, nemohol vysloviť záver, že podpis patrí určitej osobe (konkrétne vtedajšiemu konateľovi žalobcu).
Takémuto záveru však odporuje už len samotná skutočnosť, že znalec v rámci svojej znaleckej činnosti
odborné stanovisko vypracoval a predmetný záver vyslovil. Súd prvého stupňa nie je zo svojej pozície
oprávnený posudzovať, či znalec mohol pri svojej činnosti vyvodiť záver, aký vyvodil a či vôbec mohol
skúmať pravosť podpisu vo vzťahu k určitej osobe, pričom predmetom skúmania bol prepis originálu a
nie originál samotný. Žalovaný má za to, že záver súdu prvého stupňa je v rozpore s ustálenou súdnou
praxou, podľa ktorej súd nemôže hodnotiť činnosť znalca z pohľadu vecnej správnosti. Ak žalobca
chcel spochybniť závery znalca uvedené v predloženom odbornom vyjadrení, mohol žiadať súd o ďalšie
znalecké dokazovanie a nakoľko k tomu nedošlo, závery znaleckého skúmania predložené v odbornom
vyjadrení neboli relevantne spochybnené a nemožno ani uvažovať o správnosti záveru súdu prvého
stupňa, že znalec nemôže posudzovať pravosť podpisu z iného podkladu, než je originál.

Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa pokiaľ tvrdil, že likvidátor spoločnosti
môže postupovať pohľadávky likvidované spoločnosti tretím osobám, pretože to nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu, práve naopak, likvidátor je oprávnený robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že za úkony
likvidátora smerujúce k likvidácii spoločnosti možno považovať aj úkony smerujúce k speňaženiu
majetku likvidovanej spoločnosti, keď pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania je majetkovým
právom spoločnosti, je teda prevoditeľná, postúpiteľná za dohodnutú odplatu. Žalovaný namietal, že
s takýmto záverom nemožno súhlasiť aj z dôvodu, že podľa názoru súdu prvého stupňa likvidátor
je oprávnený postúpiť pohľadávku za akýchkoľvek okolností a teda aj v prípade, ak by postúpenie
bolo vykonané za odplatu napr. jedno euro. Žalovaný má za to, že z príslušnej právnej úpravy a
rozhodovacej praxe vyplýva, že likvidátor môže speňažiť majetok likvidovanej spoločnosti hospodárne a
efektívne, a preto postúpenie pohľadávky za odplatu, ktorá predstavovala 1/3-inu jej hodnoty, ako bolo v
predmetnom prípade, nemožno považovať za hospodárne a efektívne. Likvidátor je oprávnený uzatvárať
nové obchody, avšak len ak sa týkajú ukončenia nevybavených obchodov. V danom prípade likvidátor
postupoval pohľadávku na subjekt, s ktorým nebol pôvodný žalobca v žiadnom obchodnom vzťahu,
čo nijako nemožno subsumovať pod zákonné vymedzenie jeho právomoci, ani podľa doktrinálneho
výkladu. Žalovaný má za to, že likvidátor prekročil svoju právomoc, keď postúpil pohľadávku právneho
predchodcu žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo má za následok absolútnu
neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Žalovaný namietal, že v spise sa nachádza späťvzatie návrhu uskutočneného J. A., keď prvostupňový
súd sa týmto podaním vôbec nezaoberal a to i napriek tomu, že tento úkon bol robený vo forme notárskej
zápisnice a úkon bol vykonaný osobou Q. A., ktorá bola podľa výpisu z obchodného registra konateľom
a likvidátorom spoločnosti pôvodného žalobcu a teda išlo o relevantné späťvzatie návrhu, na ktorú
skutočnosť súd prvého stupňa z nevysvetliteľných dôvodov nebral ohľad.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.11.2015 žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a, b, d, f ) preskúmal napadnuté rozhodnutie dané rozsahom a dôvodmi odvolania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa týkajúcimi sa rozhodnutia vo veci samej, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a
v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že sa
stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že žalovanú sumu už uhradil právnemu predchodcovi žalobcu, čo najskôr preukazoval
výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 20.05.2008, ktorý bol spochybnený znaleckým posudkom
č. 34/2011 zo dňa 31.10.2011 znalkyňou Mgr. Máriou Zelenkovou, ktorá jednoznačne prehlásila, že
podpis na výdavkovom pokladničnom doklade nie je podpisom pána S., konateľa právneho predchodcu
žalobcu, ako to tvrdil žalovaný.

Následne žalovaný na preukázanie tvrdenia, že žalovanú sumu uhradil, označil príjmový pokladničný
doklad a to cca 7 rokov po začatí predmetného konania, keď žalovaný nepredložil originál tohto
príjmového pokladničného dokladu, ani originál prepisovej kópie príjmového pokladničného dokladu
a predložil len písomné odborné stanovisko č. 10/2015 zo dňa 25.03.2015 znalca Mgr. Miroslava
Koutného, ktorého obsahom bola len fotokópia príjmového pokladničného dokladu, keď znalec pri
vypracovávaní tohto odborného stanoviska nemal k dispozícii originál príjmového pokladničného
dokladu a ani sa s touto skutočnosťou v odbornom stanovisku nevysporiadal.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že takýmto odborným stanoviskom
nebola preukázaná podstatná skutočnosť, že podpis patrí k listine, na ktorej je umiestnený, čo možno
zistiť iba pri skúmaní originálu príjmového pokladničného dokladu a teda nebolo preukázané, že pôvodný
originálny podpis, ktorý bol pretlačený na prepisovú kópiu sa taktiež nachádzal na originálnom príjmovom
pokladničnom doklade, ktorý mal podľa žalovaného potvrdiť prijatie hotovosti v rozsahu žalovanej
pohľadávky. Žalovaný žiadnymi inými listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami nepreukázal
svoje tvrdenia, že žalovanú sumu uhradil právnemu predchodcovi žalobcu.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, súd rovnako ako súd prvého
stupňa má za to, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka nevylučuje, aby likvidátor nemohol
uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok v rámci speňažovania majetku likvidovanej spoločnosti. V §
72 ods. 1 Obchodného zákonníka sú upravené práva a povinnosti likvidátora pri vykonávaní likvidácie
len rámcovo. Likvidátor môže vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. V prípade
porušenia povinností vyplývajúcich z § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, nedochádza k absolútnej
neplatnosti takýchto právnych úkonov zo zákona, ale zakladá to zodpovednosť za škodu. Zákon sa v
tomto ustanovení vôbec nezmieňuje o speňažovaní majetku likvidátorom, i keď podstatnou činnosťou
likvidátora je práve speňažovanie majetku likvidovanej spoločnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom súdu prvého stupňa, že pod speňažovanie majetku likvidovanej spoločnosti je možné
zahrnúť aj odplatné postúpenie pohľadávky.

Súd prvého stupňa už v uznesení zo dňa 11.08.2014 č.k. 12 Cob/187/2008-472 rozhodol o zmene
účastníka konania na strane žalobcu a to práve na základe postúpenia pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu na terajšieho žalobcu, voči ktorému rozhodnutiu žalovaný nepodal opravný
prostriedok, a ktoré rozhodnutie je právoplatné.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so späťvzatím návrhu
na začatie konania zo strany Q. A., odvolací súd ju považuje za neopodstatnenú.



Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na č.l. 387-388 sa nachádza kópia listiny označená ako
stiahnutie návrhov na súdne konanie podaných na Okresnom súde Galanta pod registračným číslom
12 Cb/187/2008, 23 Cb/35/2012 a 5 Cb/15/2012 spolu s prípadnými inými na tomto súde podanými
návrhmi bez označenia dátumu, adresovaná Okresnému súdu Galanta, keď z osvedčenia podpisu zo
dňa 29.08.2013 notára Dr. Vezsenyiné Dr. Edit Kovács vyplýva, že notár overoval podpis Q. A., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý predmetnú listinu pred notárom vlastnoručne podpísal, avšak notár za obsah a formu
tejto listiny nezodpovedá.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra Oddiel: Sro, Vložka č. 20391/N súd zistil, že
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.09.2011 č.k. 28 CbR/103/2010 - 95, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 19.10.2011, súd zrušil obchodnú spoločnosť HP COMPLET, s.r.o. s likvidáciou.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.04.2012, č.k. 28 CbR/103/2010 - 118, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 05.06.2012, súd menoval obchodnej spoločnosti HP COMPLET, s.r.o. s likvidáciou
likvidátora Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. X, XXXX B., Maďarsko a Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 05.06.2013, č.k. 28 CbR/40/2013 - 21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.07.2013,
súd odvolal z funkcie likvidátora Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. X, XXXX B., Maďarsko a za nového
likvidátora bol menovaný V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X/XXXX, XXX XX R..

Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu teda vyplýva, že konateľom a likvidátorom
právneho predchodcu žalobcu bol Q. A., nar. XX.XX.XXXX a nie Q. A., nar. XX.XX.XXXX, a preto
podanie označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania nebolo podané oprávnenou osobou, t.j.
žalobcom alebo jeho právnym zástupcom, pretože len žalobca disponuje návrhom a len žalobca môže
zobrať návrh na začatie konania späť. Vzhľadom k tomu, že táto listina bola podpísaná inou osobou
ako žalobcom alebo jeho právnym zástupcom, súd prvého stupňa nebol povinný prihliadať na takéto
podanie.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania, rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 4 O.s.p.), nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v
znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.