{"guid": "d410b786-b32e-4ce1-be4b-d3960d1975a9:420dd8e6-d5d5-41bb-a74e-e399d1adacd3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4", "spisova_znacka": "24Co/734/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/734/2015 z 6. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. septembra 2016, sp. zn. 24Co/734/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4", "identifikacne_cislo": "2310215007", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2016-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-163.odsek-1", "nazov": "§ 163 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-163.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-163"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-163"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/420dd8e6-d5d5-41bb-a74e-e399d1adacd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/734/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215007
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310215007.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. N., X.
XX, K. R., proti žalovanej: GREVA Investment, s.r.o., Čierny Brod 231, o zaplatenie 95.231,44 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 20C 35/2010-290
zo dňa 15. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu  prvej  inštancie  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni  p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, navrhovateľke (žalobkyni) vrátil súdny poplatok za návrh v sume 848,43
eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia, zrušil uznesenie č. k. 20C 35/2010-251 zo dňa 05.03.2013
a odporcovi (žalovanému) vrátil súdny poplatok za odpor v sume 13,30 eur po právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vo výroku o zastavení konania odôvodnil právne  § 111 ods.
3 O.s.p., rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.,
výrok o súdnych poplatkoch podľa § 11 ods. 4 a ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov. Uznesením č.k. 20C/35/2010-288 zo dňa 25.2.2014 bolo konanie
podľa ust. § 110 O.s.p. prerušené, keďže to účastníci konania zhodne navrhli. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že ročná lehota na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní uplynula účastníkom konania dňa 20.3.2015 a žiadny z účastníkov do
dnešného dňa nepodal návrh na pokračovanie v konaní, súd v zmysle ust. § 111 ods. 3 veta druhá
O.s.p. konanie zastavil.  Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením upravuje ust. §
146 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom rozhodnutie podľa všeobecného § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do
úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splnené podmienky pre aplikáciu odseku 2, ktoré je svojou povahou
špeciálnou úpravou k odseku 1. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
konanie zastavil a dôvody pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 O.s.p. nezistil. Uznesením č.k. 20C/35/2010-251
zo dňa 5.3.2013 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 5.713,50 eur.
Odporca uhradil iba časť súdneho poplatku vo výške 20,- eur za podaný odpor prevodom na účet súdu
dňa 25.3.2013.

3. Vzhľadom na § 11 ods. 4 a 9 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov rozhodol súd o zrušení uznesenia č. k. 20C/35/2010- 251 zo dňa
5.3.2013 podľa ust. § 11 ods. 4 a 9 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko sa konanie zastavilo pred začatím pojednávania vo veci



samej a poplatok za odpor nebol zaplatený v celom rozsahu a zároveň vrátil odporcovi zo zaplatenej
časti súdneho poplatku za odpor sumu 13,30 eur po príslušnom krátení o sumu 6,70 eur (20 - 6,70).

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za
účelové, nezákonné, jeho odôvodnenie nezodpovedá skutkovému stavu a je v rozpore s dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Keďže uznesenie o zastavení konania bolo vydané pred prvým
pojednávaním vo veci je nespochybniteľné, že týmto postupom Okresného súdu Galanta bola
odvolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a znemožnená realizácia jej procesných práv a právom
chránených záujmov, ktoré sú jej ako účastníkovi priznané súdnym rozhodnutím. Poukázala na to,
že samotná sudkyňa potom čo žalobkyňa oznámila, že na podanom návrhu trvá, žiadala, aby súd
pokračoval, pretože nie je dôvod na prerušenie konania, sudkyňa sama navrhla prerušenie konania z
dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod spis. zn. 4C/72/2010
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci s tým, že po právoplatnosti vydaného rozhodnutia súd
bude pokračovať v tomto konaní. S prerušením konania žalobkyňa súhlasila, no nie je pravdou, že by
ho ako účastník konania sama navrhla. Dôvodila, že súdne konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod spis. zn. 4C/72/2010 doposiaľ právoplatne nie je skončené. Zastavenie konania z dôvodu,  že
ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví považuje preto
za neopodstatnené a neakceptovateľné, pretože neexistovalo právoplatné súdne rozhodnutie vydané
v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni. Poukázala na názory vyslovené v
Nálezoch Ústavného súdu SR spis. zn. ÚS 31/04 a ÚS 306/2010. Tým, že súd vydal uznesenie o
zastavení konania bola odvolateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Domáha sa preto, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie ako
prvostupňovému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaná  odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne  nevyjadrila.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania
odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že  uznesenie súdu prvej
inštancie je nevyhnutné s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o
zastavení konania.

9. V zmysle § 163 ods. 2 CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ktorý má ekvivalent v súdom
prvej inštancie aplikovanom § 111 ods. 3 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje
na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v
konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní
nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

10. Prerušenie konania podľa § 110 O.s.p. (aktuálne § 163 ods. 1 CSP) je výlučne v dispozícií účastníkov
konania. Účelom a zmyslom prerušenia konania je poskytnúť čas na mimosúdne riešenie veci. Ak je
konanie prerušené a návrh na pokračovanie v konaní sa nepodá do jedného roka (podľa § 111 ods. 3
O.s.p.) od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd ex offo konanie zastaví.



11. K odvolacím argumentom žalovanej odvolací súd uvádza predovšetkým tú skutočnosť, že žalobkyňa
vychádza z nesprávneho názoru o dôvodoch prerušenia konania a tvrdí, že nie je pravdou záver
súdu, že  k prerušeniu konania došlo z dôvodu zhodného návrhu strán sporu. Odvolací súd však
poukazuje na  uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 20C/35/2010-288 zo dňa 25.2.2014, ktorým súd
konanie prerušil a z odôvodnenia  tohto rozhodnutia vyplýva, že tak rozhodol podľa § 110 O.s.p. a §
111 ods. 3 O.s.p. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.3.2014. Pokiaľ žalobkyňa zastáva
názor, že k prerušeniu konania došlo z dôvodov tak ako ich popisuje v predmetnom odvolaní, je to potom
v rozpore s vyššie citovaným rozhodnutí. Žiada sa dodať, že ak žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím
súdu nesúhlasila, mala právo napadnúť ho odvolaním, ktoré právo nevyužila. Z uvedených dôvodov
odvolacie argumenty žalobkyne sú neopodstatnené.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie  v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Žalovaná má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

14. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.      Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné  (§ 421 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/35/2010", "guid": "4daf61e3-58cc-4ff5-a63b-5f78c123c349:e4dd9094-91d7-4425-bec1-f1bac7f14570", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f9b4ea4-ade8-488e-bf52-9642892f4cd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.9.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.9.2017.1"}]}