Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5CoE/84/2015 z 25. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. januára 2016, sp. zn. 5CoE/84/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2312216787.2 Krajský súd Trnava | 5CoE/84/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2312216787.2 | 2016-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 50 ods. 12 zákona č. 223/1995 Z. z., § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fe69b04-8a2b-49ea-a683-f9f1d315e28a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2312216787.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312216787
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312216787.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnených: 1/ F. B., nar. X. E. XXXX a 2/ B. B., nar. XX.
Q. XXXX, obaja bytom XXX XX I., K. D. XX a obaja zast. advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, 924 00
Galanta, Bratislavská 47/59, proti povinnému: I. B., nar. XX. P. XXXX, bytom XXX XX B., J. X, zast.
splnomocnenkyňou: B & S Legal s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 5, za účasti súdneho exekútora:
JUDR. Petra Bednáriková, so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky 940 01, o vymoženie 7.717,14 eur
(pričom vymáhaná suma pozostáva z zročného výživného na F. B. za mesiac október 2006 až apríl
2009 v sume 4.115,87 eur a zročného výživného na B. B. za mesiac október 2006 až apríl 2009 v sume
3.601,27 eur) s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávnených proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 20. augusta 2015, č. k. 25Er/1066/2012-117, EX 111/2012
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením súd prvého stupňa
vyhovel námietkám povinného proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Petrou Bednárikovou
pod sp zn. EX 111/2012. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2, § 41 ods.
1, § 46 ods. 3 a § 50 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z., čiže Exekučného
poriadku) a vecne skonštatovaním opodstatnenosti námietok povinného, ktorý v nich uviedol, že že sa
s matkou oprávnených dohodol na odovzdaní jej svojej bankomatovej karty k účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, vedeného v banke W. W., a.s., a to za účelom umožnenia jej plného prístupu k jeho účtu,
čím jej bolo umožnené pravidelne vyberať výživné a prostriedky na chod domácnosti, pričom matka
oprávnených vyberala prakticky všetky dostupné prostriedky, ktoré boli na účet poukázané.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č. k. 25Er/1066/2012-67
zo dňa 11.1.2013 vyhovel námietkam povinného proti exekúcií, pričom predmetné uznesenie Okresného
súdu Galanta bolo následne zrušené a vrátené na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 10CoE/521/2013-67 zo dňa 15.5.2014. Okresný súd Galanta následne na základe pokynov
nadriadeného súdu vyzval matku oprávnených, aby sa vyjadrila k jednotlivým výberom z bankového účtu
povinného, na aký účel využila finančné prostriedky z jednotlivých výberov a súčasne, aby preukázala
využitie finančných prostriedkov. Matka oprávnených dňa 8.1.2015 doručila prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadrenie v ktorom uviedla, rozpis výberov z bankového účtu povinného, pričom ako prílohu
svojho podania doručila fotokópie poštových peňažných poukazov preukazujúcich úhrady v sume 1984,-
Sk v prospech Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., v sume 1570,- Sk v prospech ZSE
Energia, a.s., v sume 1092,- Sk v prospech GE Money, a.s. a SIPO za signál TV. v sume 390,00
Sk, plyn v sume 3210,00 Sk, odpad v sume 288,00 Sk, rozhlas a televízia v sume 140,00 Sk. Matka
oprávnených súdu doručila aj fotokópiu úverovej zmluvy č. 3809194333 zo dňa 29.9.2008, úverovej
zmluvy č. 3611316710 zo dňa 29.11.2006, notárskej zápisnice č. N 283/99 zo dňa 25.6.1999 a fotokópie
svojich výplatných pások.



Súd prvého stupňa mal po preskúmaní spisového materiálu a priložených listín a preukázané úhrady
vykonané na vedenie domácnosti a úvery vykonané prostredníctvom poštových poukážok v sume 1984,-
Sk v prospech Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., v sume 1570,- Sk v prospech ZSE
Energia, a.s., v sume 1092,- Sk v prospech GE Money, a.s. a SIPO za signál TV. v sume 390,00
Sk, plyn v sume 3210,00 Sk, odpad v sume 288,00 Sk, rozhlas a televízia v sume 140,00 Sk, t.j.
spolu 8.674,- Sk, t.j. 287,92 eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
úhrady vykonané z finančných prostriedkov pochádzajúcich z účtu povinného na vodu, plyn, elektrinu,
odpad, rozhlas a televíziu, televízny signál nemožno považovať za plnenie netýkajúce sa výživného. Súd
prvého stupňa skonštatoval, že „Vyživovacia povinnosť je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie
rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb. Náklady
na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie náklady patrí
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón.“ (V., B. Zákon o rodine. komentár.1. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2011, s. 385). Matka oprávnených ďalej predložila fotokópiu úverovej zmluvy č. 3809194333
zo dňa 29.9.2008, úverovej zmluvy č. 3611316710 zo dňa 29.11.2006, notárskej zápisnice č. N 283/99
zo dňa 25.6.1999, avšak ani na výzvu súdu nepreukázala úhrady, ktoré boli vykonané na úvery za
požitia finančných prostriedkov z bankového účtu povinného, nakoľko samotná existencia úverovej
zmluvy neznamená, že došlo aj k pravidelným úhradám splátok. Súd prvého stupňa mal teda za
preukázané, že matka oprávneného 1/ a oprávneného 2/ vyberala peniaze z účtu povinného, ktoré slúžili
aj na úhradu výživného aj na úhradu výživného a z toho dôvodu, by exekúcia vedená na vymoženie
uloženej povinnosti 7.717,14 eur / zročné výživné na F. za mesiac október 2006 až apríl 2009 v sume
4.115,87 eur a zročné výživné na B. za mesiac október 2006 až apríl 2009 v sume 3.601,27 eur/ a trov
exekúcie, bola v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko oprávnený 1/ a oprávnený 2/ žiadajú,
aby súdny exekútor vymohol výživné za mesiac október 2006 až apríl 2009 v takej výške ako by povinný
neprispieval na výživu oprávneného 1/ a oprávneného 2/ žiadnym spôsobom, pričom je zrejmé, že z
účtu povinného boli vyberané finančné prostriedky a matka oprávneného 1/ a oprávneného 2/ žiadnym
spôsobom nepreukázala, že vyberané finančné prostriedky neslúžili na výživné. Na základe uvedeného
súd prvého stupňa rozhodol, tak s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyhovel
námietkám povinného proti predmetnej exekúcii.

Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie
oprávnení s návrhom zmenu a zamietnutie námietok povinného (proti exekúcii). Dôvodili predovšetkým
tým, v zmysle Uznesenia Krajského súdu v Trnave č .k. 10CoE/521/2013-67 zo dňa 15.5.2014.
vykonal dokazovanie pred rozhodnutím vo veci samej .Zo strany oprávnených bola predložení listom
zo dňa 26.12.2014 dôkladná písomná informácia ohľadne plnenia povinného, resp. o účelovom využití
finančných prostriedkov, ktoré mal rodina k dispozícii. Z tejto listiny jednoznačne vyplýva, že k
žiadnej dohode medzi účastníkmi konania resp. medzi matkou oprávnených a povinným nikdy nedošlo.
Bankomatovú kartu prevzali obaja bez akýchkoľvek obmedzení. Taktiež matka oprávnených potvrdila,
že k osobnému výberov finančných prostriedkov nikdy nedošlo. Boli špecifikované príslušné platby ako
aj ich použitie. Išlo predovšetkým o úhradu režijných nákladov domácnosti ako aj splátok úveru a iných
pohľadávok voči ďalším veriteľom. Oprávnený namietajú, že súd prvého stupňa nesprávne subsumoval
náklady, ktoré mali zabezpečiť slušné bývanie oprávneným osobám pod zákonnú vyživovaciu povinnosť
povinného. Ďalej vo svojom odvolaní uviedli, že tvrdenia oprávnených neboli žiadnym spôsobom
spochybnené ani vyvrátené a súd prvého stupňa vykonané dokazovanie zle vyhodnotil.

Povinný sa odvolaniu oprávnených v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť.



Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému
a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné
odvolanie.

Odvolací súd v predmetnej veci zistil, že preskúmaní spisového materiálu a priložených listín sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že povinný vykonal úhrady, ktorých cieľom bolo pokryť výdavky
na Aj odvolací súd má jednoznačne za preukázané, že úhrady vykonané z finančných prostriedkov
pochádzajúcich z účtu povinného na vodu, plyn, elektrinu, odpad, rozhlas a televíziu, televízny signál
nemožno považovať za plnenie netýkajúce sa výživného, a teda vyššie uvedené náklady možno
považovať za náklady na bývanie, ktoré bolo zabezpečené oprávneným.

Zo spisového materiálu je taktiež zrejmé, že matka oprávnených ďalej predložila fotokópiu úverovej
zmluvy č. 3809194333 zo dňa 29.9.2008, úverovej zmluvy č. 3611316710 zo dňa 29.11.2006, notárskej
zápisnice č. N 283/99 zo dňa 25.6.199 ( viď č .l. 99- 103 spisového materiálu), avšak ani na výzvu
prvého stupňa a ani v lehote na podanie odvolania nepreukázala úhrady, ktoré boli vykonané na úvery za
požitia finančných prostriedkov z bankového účtu povinného. Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že samotná existencia úverovej zmluvy neznamená, že došlo aj k pravidelným
úhradám splátok. Aj odvolací súd mal teda za jednoznačne preukázané, že matka oprávneného 1/ a
oprávneného 2/ vyberala peniaze z účtu povinného, a tieto výbery slúžili aj na úhradu výživného a z
tohto dôvodu by exekúcia vedená na vymoženie uloženej povinnosti 7.717,14 eur (zročné výživné na
F. za mesiac október 2006 až apríl 2009 v sume 4.115,87 eur a zročné výživné na B. za mesiac október
2006 až apríl 2009 v sume 3.601,27 eur) a trov exekúcie, bola v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
nakoľko oprávnený 1/ a oprávnený 2/ žiadajú, aby súdny exekútor vymohol výživné za mesiac október
2006 až apríl 2009 v takej výške ako by povinný neprispieval na výživu oprávneného 1/ a oprávneného
2/ žiadnym spôsobom, pričom je zrejmé, že z účtu povinného boli vyberané finančné prostriedky a matka
oprávneného 1/ a oprávneného 2/ žiadnym spôsobom nepreukázala, že vyberané finančné prostriedky
neslúžili na výživné.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bednárikovou
vyhovel, ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o vyporiadanie sa s
čiastkovou otázkou v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o trovách (vrátane trov
tohto odvolacieho konania) patrí až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.