{"guid": "11f796d0-d6d1-4c75-a8b4-b35f08417614:e4f6411c-40b8-406a-a82e-f137a0ac848f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2", "spisova_znacka": "23Co/642/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/642/2015 z 18. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. decembra 2016, sp. zn. 23Co/642/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2", "identifikacne_cislo": "2313208603", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2016-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4f6411c-40b8-406a-a82e-f137a0ac848f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/642/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208603
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208603.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, I., o
zaplatenie 807,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo 21. mája 2015, č. k. 10C/194/2013-64 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, vo výroku I a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania III. takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvej inštancie  sa  v  napadnutej  časti,   vo výroku I. a vo výroku III.
r u š í   a vec sa mu v r a c i a   na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, výrokom II. žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi 2,69 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III súd
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 35
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 103 § 135 ods. 2  a § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vecne súd rozsudok odôvodni tým, že dňa 27.6.2011 vo veci
č.k. 5Er/441/2011-13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora s poukazom
na dojednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru
ako v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá
ochrana práv spotrebiteľa. Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu práv a
povinností zmluvných strán v to v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011, a na tejto skutočnosti
nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Oboznámením sa s odôvodnením
rozhodnutia zo dňa 27.6.2011 vo veci č.k. 5Er/441/2011-13, súd zistil, že exekučný súd považoval
rozhodcovský rozsudok za vecne nesprávny. Vecná nesprávnosť však nemá za následok žiadny vplyv
na účinnosť a záväznosť, t.j. neodnímajú sa mu účinky právoplatného rozhodnutia, čo v tomto prípade
vytvára prekážku rei iudicatae. Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh
skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je
dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou
a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Súd zistil, že prvý majiteľ
zmenky si uplatnil plnenie zo zmenky na Stálom rozhodcovskom súde, pričom mu súd vyhovel a vydal
rozhodcovský rozsudok č. k. SR 12948/10 3.1.2011, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. zaplatila 807,23  eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
od 4.8.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 14.10.2010 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Totožný nárok si uplatnil žalobca aj v tomto konaní, žalobca nebol účastníkom
rozhodcovského konania. Zmenka bola na neho prevedená nedatovaným indosamentom. Žalobca v



návrhu uviedol, že zmenku predložil žalovanej na platenie indosant ( t.j. Pohotovosť, s.r.o.). Týmto
mal súd potvrdené, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte
majiteľom zmenky nebol.  Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj samotný rozhodcovský
rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka
bola indosovaná až po splatnosti ( t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I §
20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Žalobca nie je originálnym
nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta, preto je súd názoru, že právnym
nástupcom prvého majiteľa zmenky (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/41/2013).
Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 807,23
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 4.8.2010 do zaplatenia, úroku 6 %
ročne zo zmenkovej sumy od 14.10.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh
ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16
nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Žalobca mal v
konaní úspech len nepatrný a je povinný nahradiť trovy konania žalovanej. Súd žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

2. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa
§ 205 ods. 2 písm. b), a) a f) O.s.p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v
odvolaní namietal, že súd vykonal dokazovanie exekučným spisom, ale žiaden z účastníkov takýto dôkaz
nenavrhol vykonať. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke, ak však
tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej nariadením. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že vo veci už bolo rozhodnuté
rozhodcovským rozsudkom z toho dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol považovaný v exekučnom
konaní za nulitný, keďže bol vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, 3Cdo 146/2011
z 13.10.2011. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe žalobcu vyhovel.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34  CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

5. Predmetnom nároku žalobcu bolo zaplatenie zmenkovej sumy 807,23 eura, zmenkového úroku
0,25% denne zo sumy 807,23 eura od 4.8.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy
807,23 eura od 14.10.2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,69 eura, ktoré
žalobca uplatňuje ako nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel len v poslednej
časti uplatneného nároku a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2,69 eura. V tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, pretože žiaden z účastníkov odvolanie voči tejto časti rozsudku
nepodal.

6. Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho právnych záverov v časti, v ktorej žalobu zamietol a súvisiaci
výrok o trovách konania z dôvodu, že vo veci už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp.



zn. SR12948/10 z 3.1.2011. Podľa názoru súdu prvej inštancie právoplatný a vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu bráni súdu, aby vo veci rozhodol opakovane.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodcovský rozsudok z 3.1.2011 bol považovaný v exekučnom
konaní za nulitný, keďže bol vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, na základe čoho bola v exekučnom konaní 5Er/441/2011 zamietnutá žiadosť o
udelenie poverenia.

8. Odvolací súd nepovažuje právny názor súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR12948/10 z 3.1.2011 vydaný vo veci žalobcu Pohotovosť s.r.o. voči žalovanej tvorí prekážku
veci rozhodnutej v tejto veci za správny z dôvodu, že jednak bolo rozhodnuté vo veci iného žalobcu a
jednak z toho dôvodu, že ak bol rozhodcovský rozsudok vyhodnotený v exekučnom konaní ako nulitný
a neexistujúci, na základe ktorého nemohol žalobca (Pohotovosť s.r.o.) nadobudnúť žiadne právo na
zaplatenie priznanej sumy od žalovanej, nemožno ten istý exekučný titul v tejto veci hodnotiť inak,
opačne, ako to uviedol súd prvej inštancie.

9. V danej veci si žalobca uplatňuje nárok zo zmenky a je možné predpokladať, že zmenka je platná,
ako tomu bolo aj v mnohých iných obdobných prípadoch žalôb podávaných žalobcom.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. V danej veci je potrebné poukázať na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho a
obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej „vnútroštátny súd“) je uplatňovať
popri vnútroštátnom práve a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia
požiadaviek smernice, povinnosť vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle
znenia a cieľa príslušnej smernice, aby výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s
článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí,
že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy
oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a
vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa
vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky
v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú
povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ
nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej
smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.
Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre
skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z
hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo
osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť
súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla



na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky
je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej
zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný
postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice
93/13 EHS ( C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
(C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že
odporuje európskemu právu ak ich súd nemôže skúmať alimine ( t.j. ak ich môže skúmať len ex post).
V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom
Európskej únie.

12. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície, alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz
skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka.
Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ a
nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex
offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Preto, bez ohľadu na
jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie
dlhu.

13. Súd nepostupoval správne, pokiaľ neskúmal, či vystavená zmenka nie je zabezpečovacím inštitútom
spotrebiteľskej zmluvy, a či mohla byť vystavená žalovanou. Dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie   nepostačuje na vyvodenie akékoľvek záveru v tomto smere.

14. Odvolací súd poukazuje na mnohé jeho rozhodnutia, kde bolo konštatované, že úverové zmluvy
uzavreté so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku, za ktorú
bola považovaná dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Týkalo sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne)
zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku
za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a pod.  Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil a to pre
neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala
zmenku (podpísanú pri dojednávaní  úveru) na žalobcu. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v
minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre
rozpor so zákonom sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako
indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Nároky uplatnené uvedeným spôsobom boli považované
za rozporné so zásadou dobrých mravov,  spôsobovali  neplatnosť časti zmlúv podľa § 39 v spoj. s §
3 OZ. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú podmienku, majúc
za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom a bez zohľadnenia práv spotrebiteľa (neplatné dojednanie aj podľa
§ 53 ods. 5 OZ). Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka,



čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR zo dňa 06.05.2008 pod sp.
zn. 4Obo/161/2007).

15. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP  a vec mu  bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie v tom smere, akú zmluvu mala zmenka
zabezpečovať. Uvedené súd zistí od žalobcu resp. žalovanej. Odvolaciemu súdu je tiež známe, že
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si v rámci exekučného konania vymáhala nárok v zmysle úverových zmlúv,
ktoré obsahovali aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky,  je preto možné pripojiť exekučný spis a z
neho získať relevantné údaje vrátane zmluvy o úvere (úver mala zmenka zabezpečovať). Pokiaľ súd
zistí, že zmenka slúžila ako zabezpečovací inštitút spotrebiteľskej zmluvy, túto bude potrebné posúdiť
ex offo vo vyššie uvedenom smere, t. j., či išlo o platnú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky (s prihliadnutím na dohodu o vyplňovacom práve zmenky) a následne posúdiť, aké dôsledky
má uvedené na nárok žalobcu. Súd sa vysporiada s otázkou, či došlo k platnému vystaveniu zmenky,
resp. k platnému postúpeniu uplatneného nároku na žalobcu a  či je nárok žalobcu dôvodný. V prípade,
ak súd zistí, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Pohotovosť s.r.o.) a žalovanou nebola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva, ktorú by mala vystavená zmenka zabezpečovať, bude postupovať v zmysle
žaloby žalobcu, ktorým si ako indosatár uplatnil právo z platnej zmenky.  Pri posudzovaní nároku zo
zmenky  súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcom
predložená zmenka je zmenkou platnou, a to pokiaľ ide o určenie doby splatnosti. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní zohľadní čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu a v novom rozhodnutí rozhodne
súd  o trovách prvoinštančného  i odvolacieho konania  (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Senát odvolacieho súdu  prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "7df8d290-3e2d-4344-9513-b519ef6db54b:66c80271-1f78-4b10-bee4-02fb09cd16d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1513210652.1", "spisova_znacka": "2CoZm/41/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/41/2013 z 8. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210652.1"}], "citovane_v": []}