Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/780/2015 z 22. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. júna 2016, sp. zn. 10Co/780/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2313208820.2 Krajský súd Trnava | 10Co/780/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2313208820.2 | 2016-06-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 34 ods. 1 ZZŠ, ZZŠ, § 48 ods. 1 ZZŠ, § 33 ods. 1 ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9b4a964-5cb6-4c79-bb82-71a4bab014b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2313208820.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/780/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208820
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208820.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705, Praha - Nové Mesto,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát,
proti žalovanej: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, o zaplatenie istiny vo výške 786,13 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/299/2013-72 zo
dňa 23. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
sumy 786,13 eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 786,13
eura za obdobie od 1.5.2010 do 15.1.2013 v celkovej výške 2 156,88 eura a za obdobie od 16.1.2013
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6,00 % ročne za obdobie od 3.8.2010 do 15.1.2013 v
celkovej výške 127,52 eura a zo sumy 786,13 eura vo výške 6,00 % ročne od 16.1.2013 do zaplatenia
a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 3,14 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 13.10.2009 na zmenkovú
sumu 941,13 eura. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná na zmenkovú sumu uhradila sumu
vo výške 155,- eur a na úroky neuhradila žiadnu čiastku. Preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl.
7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k uhradeniu zvyšnej neuhradenej časti
zaviazal. Skutkovo svoje rozhodnutie vymedzil dokazovaním vykonaným oboznámením sa so zmenkou
vystavenou k číslu zmluvy 408400017 vystavenou dňa 13.10.2009, písomnými stanoviskami žalobcu a
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Po preskúmaní zmenky z pohľadu jej splatnosti zistil, že ide
o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti. Táto skutočnosť spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie
a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd
prvého stupňa dôvodil, že tento údaj nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1
zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti
zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť
„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne
skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov
od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na ustanovenie 33 ods. 2 zákona č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených dôvodov, nakoľko sa pri
uplatňovaní zmenkového práva uplatňuje prísny formalizmus, žaloba v celom rozsahu zamietol. Právne



svoje rozhodnutie odôvodnil použitím čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1, Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, čl. I. § 75, § 11 ods. 1, § 5
ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku(v ďalšom texte „OSP“). Aj keď mala žalovaná vo veci plný úspech,
nepriznal jej právo na náhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej doposiaľ
žiadne trovy nevyplynuli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie
a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) OSP), účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f) OSP). Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaná uplatnený nárok nepoprela, napriek tomu súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol.
Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať
z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák. č.
191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak
je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv.
vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je zaužívané pri vista
zmenkách používať na označenie údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami:
„na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj
splatnosti pri vista zmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia.
Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke
musí uviesť. Ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp.
skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. V tejto veci je na zmenke uvedené „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom
zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený
údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj
logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I § 34
ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v údaji
predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text mal znieť
„na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma
rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje
údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ z hľadiska zročnosti ide, druhý
z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2001 sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú
situáciu sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím.
Odvolateľ poukázal na to, že záver súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Žalovaná odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - OSP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 OSP), preskúmal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).



Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým zamietol žalobu žalobcu z dôvodu neplatnosti zmenky pre viaceré lehoty splatnosti, z ktorej si
žalobca uplatnil zmenkovú pohľadávku.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči
žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007,ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca
si uplatnil zmenkovú pohľadávku v sume 786,13 eura z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne zo sumy 786,13 eura za obdobie od 1.5.2010 do 15.1.2013 v celkovej výške 2
156,88 eura a za obdobie od 16.1.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6,00 % ročne za
obdobie od 3.8.2010 do 15.1.2013 v celkovej výške 127,52 eura a zo sumy 786,13 eura vo výške 6,00
% ročne od 16.1.2013 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 3,14 eura. Žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 13.10.2009 na zmenkovú sumu 941,13 eura. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná na
zmenkovú sumu uhradila sumu vo výške 155,- eur, na úrokoch neuhradila žiadnu čiastku. Preto žalobca
žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k uhradeniu
zvyšnej neuhradenej časti rozsudkom zaviazal, ako aj náhradu trov konania. K žalobe pripojil originálne
vyhotovenie zmenky vystavenej dňa 13.10.2009 v Kolárove, na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, je tu uvedená žalovaná ako vystaviteľ s označením jej mena,
priezviska, adresy, rodného čísla, s vlastnoručným podpisom zmenky. Na zmenke je vyplnená zmenková
suma 786,13 eura, zmenkový úrok 0,25% denne od 1.05.2010, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy: 408400017. Na rubopise
zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný zmenkový veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku na žalobcu.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ( v ďalšom texte zmenkový zákon),
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zmenkového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň (ods. 1). Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou
zročnosťou sú neplatné (ods. 2).

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky sumu určenú zmenkou.
Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť
iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná
o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať
rubopisom, čiže indosamentom. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s
dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je cenných papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z
takejto zmenky možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a



preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takého
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka
možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.
Zmenka predložená žalobcom je zmenkou vystavenou na videnie, teda tzv. vista zmenka podľa čl. I §
33 ods. 1 zmenkového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporkyne,
ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie čl. I § 34 ods.
1 zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité
rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť
kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva
splatnou. V tomto prípade žalovaná v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods. 1 zmenkového zákona
určila dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje
jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť
na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvého stupňa uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobcom splatnej
na videnie podľa čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku
pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. zmenkového zákona v lehote štyroch rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej
splatnosť. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené
dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť
zmenky, len z pohľadu jej splatnosti, pričom závery tohto súdu, ako je vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s poukazom na
ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť nasledovné:

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. zmenkového zákona je každú zmenku možné
previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky
práva zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako
poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku
nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.



Medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOŤ s.r.o. a žalovanou bola uzavretá
úverová zmluvy, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej konkrétnu sumu, ktorej návratnosť
zabezpečil vystavením zmenky. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného
právneho vzťahu. Súdu, ktorý rozhoduje o návrhoch na plnenie zo zmeniek prináleží, aby okrem iného
preskúmal, či boli zmenky vystavené v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., a
teda či zmenková suma v čase vyplnenia zmeniek bola najviac vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Toto
pravidlo platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V zmysle stanoviska spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.10.2015 v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného
nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno
posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody
o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy
totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane
akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. So vstupom do Európskej
únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej
praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa,
európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o
súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou
podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto
skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo
(prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
zmenky, išlo by o pozbavenie účinku smernice 93/13/EHS. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty
povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo
v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o
založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.
Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,
v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS ( C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de
Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len
ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.
Súdu prvého stupňa nič nebráni v tom, aby si za účelom takéhoto posúdenia vyžiadal (napríklad od
dlžníka) všetky potrebné podklady (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere), pretože v zmysle § 120
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže vnútroštátny súd aj bez návrhu vykonať dôkazy, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle žaloby žalobcu, ktorou si
ako indosatár uplatnil právo zo zmenky. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať upravený postup



a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú od konania
upraveného výlučne Občianskym súdnym poriadkom.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.