Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/124/2015 z 22. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. februára 2016, sp. zn. 3To/124/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2314010760.1 Krajský súd Trnava | 3To/124/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2314010760.1 | 2016-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 289 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f297782a-6931-4961-af80-cfc0f494cda5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314010760.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/124/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010760
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314010760.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému N. R., pre prečin
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.08.2015 sp. zn. 29T/132/2014 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný N. R., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom Q. č. XXXX

o d s u d z u j e :
Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 4 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného N. R. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 15.03.2014 v čase o 04,05 hod. na ceste č. II/573, km 26,5 v katastri obce T. viedol osobné motorové
vozidlo značky BMW 645 CI, evidenčné číslo SA 179 CC, kde po prejdení ľavotočivej zákruty nezvládol
riadenie vozidla, ktoré sa pravou stranou dostalo na nespevnený okraj vozovky a následne zišlo do
priekopy, kde sa opakovane prevrátilo. Vodič bol po vystúpení vyzvaný na predloženie dokladov na
vedenie a prevádzku motorového vozidla, pričom uviedol, že vodičský preukaz nemá pri sebe. Následne
bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške do elektronického merača na zistenie návykovej látky,
ktorej sa napriek zákonnému poučeniu odmietol podrobiť, odmietol sa podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Za tento prečin uložil obžalovanému podľa 289 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.



Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súčasne uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 8 (osem) rokov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na vyhlásenie obžalovaného v zmysle §
257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré prijal, preto dokazovanie ohľadom skutku uvedeného
v obžalobe nevykonal.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol
na to, že predchádzajúce odsúdenia obžalovaného boli zahladené, a preto, aj s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, považoval za postačujúce uloženie
podmienečného trestu.
Výrok o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v zmysle § 61 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona a neuloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v zmysle § 61 odsek 4 Trestného
zákona odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 438d Trestného zákona a vecne tým, že
predchádzajúce odsúdenia, vo vzťahu ku ktorým by prichádzalo do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti
na doživotie v zmysle § 61 odsek 4 písm. a/ Trestného zákona má odsúdený zahladené, pričom
okolnosti predchádzajúcich prípadov vyhodnotil tak, že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie by
bolo neprimerane prísne. V tejto súvislosti poukázal najmä na to, že za trestné činy uvedené v § 61
odsek 3 Trestného zákona bol obžalovaný odsúdený v rokoch 1996 a 2001, teda pred účinnosťou úprav
Trestného zákona z roku 2011, tieto odsúdenia sú zahladené, tiež poukázal na to, že oba tieto skutky
obžalovaný oľutoval, vyjadril ochotu nahradiť spôsobenú škodu, zaujímal sa o zdravotný stav najťažšie
zraneného poškodeného a staral sa o neho po návrate z nemocnice.
Rozsudok súdu I. stupňa napadol odvolaním okresný prokurátor. Toto odvolanie smerovalo len proti
výroku o treste. Namietal správnosť a zákonnosť výroku o treste zákazu činnosti. V prejednávanej veci
mal súd obligatórnu povinnosť uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti na doživotie, nakoľko neboli
splnené podmienky na postup v zmysle § 438d Trestného zákona, pretože okolnosti predchádzajúcich
prípadov, na ktoré poukázal súd I. stupňa, nepovažuje za mimoriadne. Z uvedeného dôvodu sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacích
dôvodoch okresného prokurátora a modifikovala odvolací návrh tak, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na doživotie.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle § 293 odsek 7 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý, prostredníctvom svojho obhajcu, predložil písomnú žiadosť, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 odsek
l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadil sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané sa prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek
1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Podľa § 61 odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom od 01.11.2011, súd uloží trest zákazu činnosti
na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený.
V zmysle § 61 odsek 5 Trestného zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 a 4
nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Podľa § 438d Trestného zákona účinného od 01.11. 2011, ustanovenie § 61 odsek 3 a 5 sa vzťahuje aj
na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 odsek 3 alebo 5 pred
01. 11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 odsek 3 alebo 5 po 01.11.2011.
Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01.11.2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
ustanovenej v § 61 odsek 3 alebo 5 neprimerane prísne.
Z hľadiska postupu v zmysle § 438d Trestného zákona je rozhodujúce zistenie, či vzhľadom na
mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
na doživotie neprimerane prísne. V zmysle platnej právnej úpravy okolnosťami prípadu sú všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Nemožno
vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v
konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti
prípadu v zmysle ustanovenia § 40 odsek 1 Trestného zákona (R 21/1970).



Na to, aby súd viaceré všeobecné poľahčujúce okolnosti v súhrne vyhodnotil ako výnimočné okolnosti
prípadu, treba mať preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce, skutočnosti, ktorých existencia
nebola vyvolaná páchateľom, a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (V 11/1981). Krajský súd v
predchádzajúcich prípadoch obžalovaného takéto skutočnosti nezistil.
V prejednávanej veci pri rozhodovaní o trestne zákazu činnosti obžalovaného bolo nevyhnutným
vyhodnotiť jeho predchádzajúce, t. č. už zahladené odsúdenia vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn.
3T/112/1996 a v ďalšej veci bývalého Okresného súdu Šaľa sp. zn. 3T/11/2001.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/112/1995 zo dňa 31.01.1996 bol N. R. uznaný za
vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. a z trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona, ktorých sa
dopustil v jednočinnom súbehu dňa 28.05.1995. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, tiež mu bol uložený trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov. Uznesením Okresného
súdu Galanta zo dňa 29.07.1996 sp. zn. 3T/112/1995 bolo podľa § 61 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona
podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá a bola určená
skúšobná doba v trvaní 1 roka.
Na uložený trest odňatia slobody sa vzťahovala amnestia predsedu vlády SR z 03.03.1998, čo deklaroval
Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 01.04.1998 sp. zn. 3T/112/1995-118 zo dňa 01.04.1998, ktorým
mu podľa článku I písm. c/a rozhodnutia predsedu vlády o amnestii odpustil uložený trest odňatia
slobody.
Uznesením zo dňa 21.05.1998 sp. zn. 3T/112/1995 Okresný súd Galanta podľa § 64 odsek 1 Trestného
zákona vyslovil, že N. R. sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku
trestu zákazu činnosti osvedčil.
Rozsudkom bývalého Okresného súdu Šaľa zo dňa 10.07.2001 sp. zn. 3T/11/2001v spojitosti s
uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 3To/297/2001 bol N. R. uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným
činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej
skupiny. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 5 rokov. Skutku, za ktorý bol odsúdený v tejto trestnej veci sa dopustil dňa 14.10.2000, jednalo sa o
dopravnú nehodu pod vplyvom ťažkého stupňa opilosti, pri ktorej dvaja spolujazdci obžalovaného utrpeli
vážne poranenia, J. T. s trvalými následkami - poškodenie miechy s ochrnutím všetkých končatín.
Uznesením Okresného súdu Šaľa zo dňa 17.03.2004 sp. zn. 3T/11/2001 súd podľa § 61 odsek 3
Trestného zákona upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých
druhov a určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. V tejto skúšobnej dobe sa N. R. osvedčil,
čo vyslovil Okresný súd Galanta pod sp. zn. 3T/11/2001 uznesením zo dňa 14.07.2008.
Rovnako sa N. R. osvedčil aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, čo vyslovil Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 10.03.2004 sp. zn. Pp/182/2002.
Z vyššie uvedeného obsahu spisového materiálu krajský súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, nezistil
žiadne také mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, ktoré by odôvodňovali postup podľa §
438d Trestného zákona.
Za mimoriadne okolnosti jednotlivých prípadov nemožno považovať to, že obžalovaný sa ku skutkom,
ktoré mu boli kladené za vinu, a za ktoré bol odsúdený, priznal a svoje konanie oľutoval. Jedná sa len o
všeobecné poľahčujúce okolnosti, ktoré nemali vplyv na posúdenie charakteru a závažnosti jeho trestnej
činnosti, tieto boli zohľadnené pri ukladaní trestov.
Pri úvahách o možnosti postupu podľa § 438d Trestného zákona je potrebné prihliadnuť predovšetkým
na obzvlášť závažný následok konaní obžalovaného, za ktoré bol v minulosti odsúdený na to, že
uložené tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel a na to, že obžalovaný, ako vodič z povolania, sa
opakovane dopustil trestnej činnosti rovnakého druhu. Skutočnosť, že sa jedná o nedisciplinovaného
vodiča preukazujú aj jeho priestupky v doprave zo dňa 28.03.2013, 21.03.2013 a 20.02.2012, za ktoré
bol postihnutý blokovými pokutami.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona, pretože súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti rozhodujúce
pre postup v zmysle § 61 odsek 4 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok zrušil
vo výroku o treste a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, keď dospel k záveru, že boli
splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom od 1. 11. 2011. Odvolaním nenapadnutý výrok o uložení
podmienečného trestu bol bez zmeny prevzatý do tohto rozsudku odvolacieho súdu.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.