{"guid": "63a95c10-443b-4074-afa1-825204653f29:67c729a0-f885-4e20-8764-000063c50b77", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2", "spisova_znacka": "11Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/724/2015 z 21. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. júna 2016, sp. zn. 11Co/724/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2", "identifikacne_cislo": "2314205722", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67c729a0-f885-4e20-8764-000063c50b77", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/724/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314205722.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXXX/XX, C., zastúpená advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, AK so sídlom Pázmáňa 2020/30, Šaľa,
proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
24. februára 2015, č.k. 26C/112/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,93 eur
titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej advokáta do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním  určil, že zmluva o úvere č. 401200453 zo dňa
29.10.2012 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná, ďalej určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy zo dňa 29.10.2012 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná, a taktiež, že
zmenka vystavená na základe zmluvy o úvere č. 401200453 je neplatná. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
317,79 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia  § 1 ods. 1, 2, 3, 8, § 2 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 O.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď
vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal v prvom rade za preukázané,
že uzatvorením zmluvy o úvere č. 401200453, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo
výške 600,- eur, ktorý sa zaviazala uhradiť formou 12 mesačných splátok po 98,- eur, teda spolu sumu
1176,- eur, vznikol medzi účastníkmi konania nielen spotrebiteľský vzťah subsumovaný pod ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ, ale predmetná zmluva mala nepochybne charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Odporca síce pripustil, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, avšak spochybnil, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere so zákonnými
náležitosťami podľa z.č. 129/2010 Z.z.. V danom prípade súd prihliadnuc na predmet zmluvy (úver), na
charakter zmluvných strán (veriteľ - odporca - poskytovanie úverov je predmetom jeho podnikania, dlžník
- navrhovateľka - zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba pre účely iné než účel podnikania), pričom odporca
nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov definovaných v ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, pre ktoré by
bol konkrétny záväzkovoprávny vzťah vylúčený z úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z príslušnej právnej úpravy, realizujúc pozitívnu diskrimináciu
spotrebiteľa súd právne vzťahy účastníkov konania subsumoval pod z.č. 129/2010 Z.z., ako lex specialis
k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, rešpektujúc potrebu aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka ako zákona pre spotrebiteľa výhodnejšieho.Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym



názorom navrhovateľky, podľa ktorého je predmetná zmluva neplatná ako celok vzhľadom na množstvo
neprijateľných podmienok predstavujúcich jej obsah (podstatnú časť). Zmluvná pokuta (inak dohodnutá
podľa Obchodného zákonníka) je dohodnutá nielen v bode 04 VPN, a to za omeškanie s platbou
jednotlivej splátky sedem a viac dní vo výške 15,- eur za každý deň omeškania, pre prípad omeškania
so 4 a viac splátkami ide o pokutu 30,- eur za každý deň omeškania, ale aj následne aj ďalšia pokuta
v bode 5 VPN vo výške 312,- eur pre prípad, že sa stane splatným naraz celý dlh, pričom podľa
jej zmluvnej definície ide o pokutu na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti
s vykonávaním úkonov k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Zmluvná pokuta vo všetkých troch prípadoch
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje
jeho postavenie, je neprimeraná v porovnaní s poskytnutým úverom, pričom pri pokute 312,- eur ide
o nepomer hrubý. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil aj body 7 a 9 VPN upravujúce
povinnosť dlžníka platiť prípadné náklady spojené s uplatňovaním si nároku voči nemu (duplicita s
poukazom na účel pokuty podľa bodu 5 VPN), pričom  prípade obsahu bodov 7 a 9 VPN ide o
neurčito a nezrozumiteľne vyjadrené náklady a teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bod 10 VPN,
podľa ktorého tretina poplatku (navŕšenia) úveru predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 predstavujú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu s administratívou, je neplatným, nakoľko de facto
predstavuje zakotvenie skrytého úroku za poskytnutie úveru vo výške 96% ročne, čo je rozporné s ust.
§ 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Ako zmluvu akcesorickú uzatvorili účastníci konania dohodu o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 OZ, nakoľko výkon zrážok zo
mzdy je súkromným procesom, nepodlieha autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť
vystavený neprimeranému konania zo strany dodávateľa. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje
odporcovi siahnuť na majetok navrhovateľky bez toho, aby táto mohla zamedziť navrhovateľovi zrážky
vykonávať,  ktorého hľadiska ju možno vyhodnotiť rovnako ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pritom
zároveň ako dohoda akcesorická k hlavnému záväzku (Zmluva o spotrebiteľskom úvere) znáša osud
hlavného záväzkového vzťahu, pričom nemôže byť platnou za súčasnej neplatnosti zmluvy o úvere.
Bod 12 VPN obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je v rozpore s ust. § 17 ods. 3 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Dohoda o vyplnení blankozmenky, ktorá je
súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy a nebola individuálne dohodnutá, je vychádzajúc z judikatúry
slovenských súdov zaradená medzi neprijateľné zmluvné podmienky. Nekalý charakter konania odporcu
je potvrdený aj tou skutočnosťou, že naraz boli vystavené dve nevyplnené zmenky, kde existuje možnosť
ich zneužitia. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok, ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzajú alebo sú v rozpore s
dobrými mravmi, zmluva ako celok je neudržateľná, v dôsledku čoho je neplatná v celom rozsahu vrátane
akcesorického záväzku  - dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré konštatovanie je podporené judikatúrou
(NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04, KS Prešov sp. zn. 14Co/16/2011). Vzhľadom na uvedené súd návrhu
v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. , a priznal
navrhovateľovi  ako procesne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 317,79 eur podľa § 11 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2001 Z.z. (4 úkony právnej pomoci spolu v
sume 282,66 eur vrátane režijného paušálu, cestovné náhrady  SA - GA a späť 7,17 eur, náhrada za
stratu času - 27,96 eur).
Proti  rozsudku  súdu prvého stupňa podal  v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne, alternatívne aby
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f), § 205 ods. 2 písm. d),  podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V
prvom rade odporca namietal, že právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je spotrebiteľský, pretože
odporca popiera právny status navrhovateľa ako spotrebiteľa. Charakterizuje vzájomný právny vzťah
účastníkov konania ako obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa
nie je vôbec namieste. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli v
zmysle § 262 ods. 1 Obch.z., že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a
zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obch.z. ako nepomenovaná zmluva. V prípade postavenia
odporcu treba akcentovať jeho dobrú  vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval.
Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že má postavenie
spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať
ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože
dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Odporca nesúhlasí s tvrdením súdu, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 29.10.2012 je neplatná. Dohoda predstavuje samostatný dokument,
ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho



pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo
iný charakter, nie je vylúčená. Zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ak takáto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je
zrejmé, že by navrhovateľka preukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne
poučená. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne
boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky sa nevykonávali vo výške, ktorá by odporovala
ustanoveniu § 551 O.z. Povinnosť plniť odporcovi ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. VPPÚ obsahujú dohodu zmluvných strán, podľa ktorej
súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Odporca je toho
názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia ujma ako
realizovaním tejto dohody. Ďalej odporca uviedol, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle
judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie
výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Odporca mal za to, že dojednanie predmetnej dohody
je platné. Zmenka je nesporným cenným papierom  vyznačujúcim sa mimoriadnou jednoduchosťou a
stručnosťou a preto používanou aj fyzickými osobami. Ďalej odporca uviedol, že ak má osoba zaviazaná
zo zmenky námietky voči jej platnosti, resp. kauzálnej námietky, nestojí nič v ceste takéto námietky
uplatniť a to či už v občianskom súdnom konaní alebo ešte výhodnejšie v rozhodcovskom konaní, kde
neexistuje inštitút zmenkového platobného rozkazu. Tvrdenie navrhovateľky, že takáto dohoda nemá čo
hľadať v spotrebiteľských vzťahoch je neodôvodnené a nepravdivé. Úrok vo výške 0,25% Najvyšší súd
SR v početných prípadoch, kde bola obdobná otázka riešená dospel k záveru, že nie je v rozpore ani s
dobrými mravmi ani poctivými obchodnými stykmi a nie je vonkoncom neprijateľný. Odporca je taktiež
toho názoru, že navrhovateľka na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem a v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. zaťažuje navrhovateľku dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem.

K odvolaniu odporcu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a uviedla že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a
priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,93 eur titulom trov právneho zastúpenia. Čo sa
týka námietky, že navrhovateľka pri uzatváraní zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii spotrebiteľa,
tak v danom prípade je toto tvrdenie odporcu absolútne vecne aj právne nesprávne, nakoľko aj keď je v
predmetnom zmluvnom formulári všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 15) uvedené, že sa
všetky vzťahy predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2012 budú spravovať Obchodným zákonníkom,
jedná sa o klasickú formulárovú zmluvu, pričom veriteľ je spoločnosť poskytujúca v rámci predmetu
podnikania úvery a dlžníkom je fyzická osoba spotrebiteľom s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2
a § 2 písm. a) a d) zákona č. 129/2010 Z.z.  Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca je jedným  z
najznámejších hráčov na trhu spotrebiteľských úverov a úvery, ktoré sú poskytované odporcom, sú
spotrebiteľskými úvermi. Navrhovateľka pri uzatvorení zmluvy ale aj následne po nej nepodnikala ani
nevykonávala slobodné povolanie ani žiadne iné povolanie za účelom, ktorého by si brala úver. Dôkazné
bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru úveru je na strane veriteľa, teda odporcu a v
tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 10CoE/70/2010-42.
V tejto súvislosti ďalej navrhovateľka poukázala, že ani vo formulárovej zmluve nie je zaškrtnutá
žiadna z možností na účel zamestnania, podnikania či povolanie, ale je tam zaškrtnutá kolónka iný
účel. Ďalej navrhovateľka uviedla, že ne neprípustné predformulovať dojednanie, ktoré  favorizuje
Obchodný zákonník pred predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo a tak poprieť práva garantované
spotrebiteľovi v ustanovení § 52 a § 54 O.z. ako aj ďalšími predpismi spotrebiteľského práva. Dohoda
o zrážkach zo mzdy a denných príjmov ako forma zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa bola
uzatvorená ako akcesorická zmluva k hlavnej úverovej zmluve. Uvedená zmluvná podmienka je v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 O.z., nakoľko výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje odporcovia siahnuť na
majetok navrhovateľa bez toho, aby dlžník mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať, ide
teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Dňa 26.08.2013 bola vyplnená zmenka na základe uzavretej dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola
súčasťou úverovej zmluvy na základe ktorej sa mala navrhovateľka ako dlžník zaviazať k zaplateniu
zmenkovej sumy vo výške 1.427,87 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo



zmenkovej sumy od 17.07.2013 s príslušenstvom. Odporca dňa 16.09.2013 zaslaním žiadosti o zrážky
zo mzdy zamestnávateľovi navrhovateľky, spoločnosti Branko Slovakia, a.s. uviedol dlžnú sumu vo
výške 1.641,99 eur, teda takmer trojnásobok požičanej istiny. V prípade zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zo zmenkovej sumy 1.421,87 eur suma za jeden kalendárny mesiac narastie o 7,5%, čo
predstavuje sumu 106,64 eur, pričom mesačne zrážaná suma podľa dohody o zrážkach zo mzdy je
98,- eur, z čoho možno vyvodiť, že dlh mesačne narastie o viac než sa splatí a pri takomto postupe by
dlh narastal takým spôsobom, že by nebol splatený asi nikdy, v dôsledku čoho je nepochybné tvrdenie
odporcu potrebné považovať za účelové. Ďalej navrhovateľka uviedla, že dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v súvislosti
s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom, z čoho je zrejmé, že v súlade s príslušným zákonným ustanovením je vystavenie zmenky
v súvislosti so spotrebiteľským úverom absolútne zakázané a zmenka absolútne neplatná. Nekalý
charakter konania odporcu je navyše daný aj tým, že boli vystavené dve prázdne zmenky a nič nebráni
tomu, aby v budúcnosti došlo k použitiu aj druhej zmenky. Na strane navrhovateľky je daný naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti úveru a to z dôvodu ustálenia skutočnej výšky dlhu navrhovateľky,
nakoľko existovalo obrovské riziko nárastu dlhu o čom svedčí aj skutočnosť, že z pôvodne požičanej
sumy 600,- eur už v zmysle posledných vyčíslení odporcu dlh narástol o takmer trojnásobok. V tejto
súvislosti poukázala navrhovateľka na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 a
vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že v jej prípade obzvlášť s prihliadnutím na vymáhané
sumy bol v dôsledku potreby poznania skutočnej výšky dlhu osvedčený jej naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o úvere č. 401200453.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý
deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/112/2014 je návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáha určenia, že zmluva o úvere č. 401200453 zo dňa 29.10.2012 uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom je neplatná, ďalej určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
29.10.2012 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná, a taktiež, že zmenka vystavená
na základe zmluvy o úvere č. 401200453 je neplatná.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené a v závislom výroku o náhrade trov
konania.

Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany prvostupňového súdu a za správny
považuje aj ním prijatý právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre
rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 O.z. Odvolací súd si osvojuje
tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ZoSU) vzhľadom na čas vzniku zmluvy (29.10.2012).  Nie je sporné, že ide
o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že na vec z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia
Obchodného zákonníka. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Odporca podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov
nebankovým spôsobom a navrhovateľka nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo
inú podnikateľskú činnosť. Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu.  Správne preto
súd prvého stupňa podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení



Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o
spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti
zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“). Napriek tejto zásade však odvolací
súd, rovnako ako súd prvého stupňa, musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu.
Odvolací súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu
neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť
neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok
neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu
na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z  dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§35 Občianskeho zákonníka).

Všeobecne k zmluve odvolací súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extremného
nárastu dlhu a postihu majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu
straty výhody splátok; sankcie - zmluvných pokút; realizáciou výkonu zrážok zo mzdy a realizáciou
výkonu práva zo zmenky. Tieto obavy odporca aj naplnil, pretože oproti úveru 600,-Eur (30.10.2012)
narástol dlh na 1.641,99 eur (žiadosť o výkon zrážok zo mzdy z 16.9.2013, dňa 26.08.2013 bola vyplnená
zmenka na základe dohody o vyplnení zmenky) a teda ani nie za rok sa dlh navýšil takmer trojnásobne. K
takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a tak zmluva umožňuje odporcovi obísť dôležitý
prvok unijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu a postihnuť majetok spotrebiteľky bez súdnej
kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ sám nepoukáže na nekalé zmluvné podmienky a takýto návrh na súd nepodá
(rozsudok C- 168/05 bod 28 Mostaza Claro). Tak dôjde k postihnutiu majetku spotrebiteľa aj na plnenie z
neprijateľných podmienok v rozpore s právom Európskej únie (podrobne odôvodnenie k čl. V. zaistenie
úveru).

Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995
Z. z.).

Súd prvého stupňa konštatoval, že sa sankciami v zmluve „neobyčajne hrubým spôsobom narušila
rovnováha medzi stranami zmluvy“. Odvolací súd len dopĺňa, že sa tak stalo v neprospech slabšej strany
zmluvy. Odvolací súd nenašiel dôvod pochybovať o vecnej správnosti rozsudku v tejto časti zmluvy a
názor súdu prvého stupňa je náležitý a odvolací súd si ho osvojuje. Sankcia - zmluvná pokuta, ktorá je
dohodnutá nielen v bode 04 VPN za omeškanie s platbou jednotlivej splátky sedem a viac dní vo výške
15,- eur za každý deň omeškania, pre prípad omeškania so 4 a viac splátkami ide o pokutu 30,- eur za
každý deň omeškania, ale aj následne aj ďalšia pokuta v bode 5 VPN vo výške 312,- eur pre prípad, že sa
stane splatným naraz celý dlh, v spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami najmä o výkone práva zo
zmenky, výkone dohody o zrážkach zo mzdy,  je tak vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa
v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných podmienok, čo predstavuje obchádzanie
dôležitého prvku unijného práva - ex offo zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných podmienok.
Problémová sankcia umožňuje privodenie zjavne absurdných situácii, napríklad pre dlh 1 Euro narastie
dlh o stovky Eur, pretože sa sankcia počíta nominálne bez ohľadu na výšku dlhu.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 29.10.2012
za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany odporcu
- veriteľa. Odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Odporcovi sporná dohoda
umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poplatok za poskytnutie úveru,
u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebné. Evidentne



ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 O.z. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods.
1 O.z.). Odporca podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov
nebankovým spôsobom a navrhovateľka nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo
inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto
slova zmysle je nerozhodnú, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ
priamo obráti na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol
obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27.06.2000, Oceáno Group Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98,
z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou
smernicou súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym
postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky  Súdneho dvora Európskej únie Oceáno
Grupo Editoriál a Salvat Editores bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones bod 31,
ako aj uznesenie Pohotovosť bod 39). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok , či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnej zmluvnej podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej
užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová - Pohotovosť, s.r.o.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,  alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53
ods. 5 O.z.), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých
okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo
relevantné, že sporná dohoda  vzhľadom na jej osobitný význam  bola vytvorená z hľadiska podcenenia
jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť
aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu na predmetných určovacích žalobách odvolací
súd uvádza, že už zo samotného znenia zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 350/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia ich neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný,
nakoľko len určovacou žalobu sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa navrhovateľka nachádza,
pretože len deklarovaním vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať
vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy. Navyše určovaním
neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo
zákona. Práve navrhovateľka a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy,
ktorých konečnú výšku určuje odporca svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by



mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa odporca snaží touto dohodou obísť a preto je
namieste práve takáto určovacia žaloba. V opačnom prípade odporca výšku svojho nároku, ktorú si takto
môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Navrhovateľka v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež  naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou odporcu ohľadne skutočnosti, že predmetná
zmenka, ktorá bola vystavená zo strany odporcu v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
platná a teda nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že táto dohoda o vyplnení zmenky je v
rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd je povinný v spotrebiteľských
veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov
upravujúcich spotrebiteľské právo. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech
veriteľa a jej prvého majiteľa, ktorý je podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj
poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom
konaní zo zmenky môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu
v každom štádiu konania bez výnimky skúmať ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah
a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského
práva. Európsky súdny dvor v rozhodnutí C-419/2011 zo 14.03.2013 (sp. zn. C-76/10) uviedol,
že aj napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera je povinnosťou súdu skúmať postavenie spotrebiteľa. Odporca ako veriteľ
a navrhovateľka ako dlžníčka uzavreli dňa 29.10.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď vzhľadom
k subjektom uzatvárajúcim zmluvu súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
tzv. spotrebiteľskej zmluvy. Súd preskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku, nakoľko táto
platnosť bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovanej zmenky, ktorá
zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah. Zmluva, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý úver
vo výške 600,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 576,- eur, čo predstavuje 96%
z požičanej sumy. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je
neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
to najmä nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, bianko zmenka,
dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne), ale zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na
prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.
Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak.
Zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinnosti v neprimeraných výškach.
Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná rovnako ako celá úverová zmluva.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je neplatná celá úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie
článku 12 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Takáto
zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená a nemožno na
jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo. Predložená
zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a
to vzťah z poskytnutého úveru medzi odporcom a navrhovateľkou. Absolútna neplatnosť  zmluvy o
úvere ako aj jej článku 12, ktorý je súčasťou zmluvy a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení
bianko zmenky sama osebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi  konkrétnou pohľadávkou a zmenku, ktorá ju mala
zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu.
Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola
v bode 12 dohoda o vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej
dohody nevzniklo odporcovi právo bianko zmenku vyplniť ako ani právo na základe zmenky požadovať
plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Navyše dohody o vyplnení zmenky
bola súčasťou zmluvných podmienok vopred pripravených odporcom. Navrhovateľka nemala možnosť
ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ súd prvého stupňa realizoval ex offo prieskum uplatnený
zmenkovým nárokom aj z hľadiska samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, tiež nekonal
v rozpore s nariadením, ani v rozpore vnútroštátnym procesným právom. Opodstatnenosť ex offo



prieskumu uplatnených nárokov vyplývajúca z povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi ochranu bola súdom
prvého stupňa presvedčivo zdôvodnená a v tomto zmysle odvolacia námietka o porušovaní rovnosti
procesných strán nemôže obstáť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku
vecne správny potvrdil v celom rozsahu postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a to spolu aj s výrokom
o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke bola priznaná plná
náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. a to jeden úkon právnej služby, odmenu vo výške 64,54 eur - vyjadrenie k odvolaniu plus režijný
paušál vo výške 8,39 eur, spolu 72,93 eur. Takto priznané trovy odvolacieho konania navrhovateľky uložil
odvolací súd zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu jej advokáta.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/112/2014", "guid": "2e92c925-53ae-418d-a171-6244c5e796f1:d153acf0-fb58-49e2-a684-2ac20c0c2e0d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}