{"guid": "39f3b119-64b3-4187-b7d7-529a92f490a7:2e502fa5-8a47-4f2e-9f20-5b1d557dd825", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1", "spisova_znacka": "10Co/429/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/429/2015 z 18. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. januára 2016, sp. zn. 10Co/429/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1", "identifikacne_cislo": "2314210262", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 1547, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-1547", "datum_vydania": "2016-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e502fa5-8a47-4f2e-9f20-5b1d557dd825", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 10Co/429/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2314210262\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314210262.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: Dopravný podnik a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492\n736, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie M. Benku 9-C1, proti žalovanému:\nU. A., nar. X. B. XXXX, bytom K. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: G. X.,\nzamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o 50,70 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Galanta zo 16. júna 2015 č. k. 23C/276/2014-37 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania                      p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 50,70\neur a trovy konania 16,50 eur i trovy právneho zastúpenia 10 eur právnemu zástupcovi žalobkyne.\nRozhodnutie odôvodnil ust. § 760 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a\ndoplnení), § 2 ods. 2, § 8 ods. 5, 6, § 16 ods. 4 písm. d/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach,\nv znení neskorších zmien a doplnení, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 2, § 156 ods. 3, § 115a ods. 2,\n§ 200ea O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne\nzdôvodnil tým, že žalovaný cestoval na linke MHD Bratislava bez platného cestovného lístka, v dôsledku\nčoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a prirážku ustanovenú ako stonásobok základného\ncestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a zliav 50 eur. Rozhodnutie o náhrade trov\nkonania odôvodnil poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov v drobných sporoch, ktoré sú\nneprimerané voči pohľadávke, ak ju prevyšujú. V týchto prípadoch môžu súdy náhradu trov konania\nnepriznať, čo je potrebné považovať za mimoriadne opatrenie alebo ich znížiť, pri zachovaní kritéria\nelementárnej proporcionality, t. j. približnej rovnosti pohľadávky a náhrady trov konania (a súčasne\nkritéria reálnej nevyhnutnosti uplatňovania práv účastníka a náročnosti sporu). Súd prvého stupňa\nvzhľadom na jednoduchosť sporu a rutinný charakter daný v právnej veci, s poukazom aj na rozhodnutie\nKrajského súdu v Trnave v obdobnej veci sp. zn. 9Co/49/2014 priznal úspešnej žalobkyni právo na\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10 eur.\n\nProti tomuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho\nzmenu priznaním uplatňovanej náhrady trov konania. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnym\nprávnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa žalobkyne je nepochybné, že predmetnú vec je\nmožné považovať za drobný spor. Neprimeranosť trov konania v takomto type sporu je však potrebné\nv jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo\nvýnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania celkom\nalebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej praxe (najmä rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n7Co/32/2009 a 7Co/64/2009) aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať\ndôsledne podľa príslušných zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov\nkonania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde, vrátane práva účastníka na spravodlivý\n\nsúdny proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno nepriznať alebo znížiť trovy konania len\npreto, že ide o drobný spor s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie. Takýmto postupom (pri\nabsencii odôvodnenia rozhodnutia) sa nepochybne odníma účastníkovi konania možnosť konať pred\nsúdom a v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\nporušením práva na spravodlivý proces. Zákon pojem neprimerané trovy nedefinuje. Podľa dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menili ustanovenia O. s. p., súd môže pristúpiť k zníženiu\nneprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. V týchto konaniach\nnajmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná výška pohľadávky. Za\nniekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné považovať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška\nsamotnej istiny. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,\ntrov právneho zastúpenia, istiny. K aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je primeraná len situácia, keď suma\ntrov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je daný prípad.\nUplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobnú výšku istiny a okrem súdneho poplatku\npredstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna\nsadzba. Žalobkyňa vytýkala súdu prvého stupňa aj nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobkyne a preto\nnemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné\núkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia je náročný a zložitý proces,\nvyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, smerujúcu ku kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i\ndôkazných prostriedkov predkladaných so žalobou. Uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a\nvyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem\nna území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese\nadvokátom. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch\na neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady  (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,\nktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v\nbode 29 Preambuly, že neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy. Žalobkyňa poukázala tiež na\nrozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009. Keďže bola v drobnom spore zastúpená\nadvokátom, ako úspešný účastník má právo na náhradu trov spojených s poskytnutím právnych\nslužieb, prostredníctvom splnomocneného advokáta. Žalobkyňa preto považuje za nespravodlivé,\nneodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne úspešnej žalobkyne, ktoré\njej vznikli vrátane trov právneho zastúpenia. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n11Co/444/2013 z 29. apríla 2009 je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia do výšky uplatňovanej\npohľadávky.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal.\n\nOdvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozsudku v časti týkajúcej\nsa trov konania, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal\nrozsudok prvostupňového súdu v medziach odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\nPodľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže\nich súd nepriznať alebo znížiť.\n\nUstanovenie § 150 O. s. p. je možné použiť v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na\npriznanie náhrady trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade súd prvého stupňa na základe\nzásady úspechu správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní\nv plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti\nžalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.\n\nOdvolaciu námietku žalobkyne poukazujúcu na výnimočnosť prípadov či existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu ust. § 150 O. s. p. nebolo možné prijať. Takúto ďalšiu\npodmienku zákon v tzv. drobných sporoch nepozná (na rozdiel od ust. odseku 1 § 150 O. s. p.).\n\nAplikácia ustanovenia odseku 2 § 150 O. s. p. prichádza do úvahy len v prípade tzv. drobných sporov\n(teda aj v predmetnom konaní), v ktorých možno trovy konania nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané\n\nvoči pohľadávke. Definíciu pojmu neprimeranosti zákon neuvádza, preto je potrebné vychádzať pri jeho\nvýklade z účelu zákonnej úpravy. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ust. §\n150 O. s. p. zákonná úprava vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007\nz 11. júla 2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tom\nzmysle aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej\npohľadávke. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími\nnákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska\nodmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu\nadvokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že\nveriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo\nzaujímavé. Z uvedeného vyplýva, že účelom takejto zákonnej úpravy bolo eliminovanie trov právneho\nzastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach s cieľom nútiť veriteľa a splnomocneného\nzástupcu k hospodárnosti.\n\nMožno súhlasiť so žalobkyňou, že v dôvodovej správe sa poukazuje na prípady niekoľkonásobného\nzvýšenia trov v drobných sporoch v porovnaní s uplatňovanou pohľadávkou. Vychádzajúc však z účelu\nzákonnej úpravy ustanovenie odseku 2 § 150 O. s. p. sa nemusí použiť len vtedy, ak trovy konania\npredstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.\n\nV rámci úvah o neprimeranosti trov konania je potrebné prihliadať tiež na charakter uplatnenej\npohľadávky, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, postoj účastníka a okolnosti\nposkytovania právnej pomoci. Predmetom preskúmavaného konania je vymáhanie cestovného s\npríslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti žalobkyne je pravidelná verejná\nmestská hromadná doprava, vykonávaná za odplatu a ak cestujúci bez cestovného lístka spôsobí, že sa\nstane dlžníkom žalobkyne, domáha sa svojho nároku prostredníctvom súdu. Súd prvého stupňa priznal\nžalobkyni náhradu trov konania, ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur\nza podanú žalobu. Náhradu trov právneho zastúpenia prevyšujúcu sumu 10 eur žalobkyni nepriznal z\ndôvodu, že tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené (s poukazom na jednoduchosť sporu a rutinný\ncharakter právnej veci). Odvolací súd sa stotožnil s tým, že typovo ide o vec veľmi jednoduchú po\nskutkovej i právnej stránke a k uplatňovaniu nárokov žalobkyne dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa\nmenia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dopravnej\nlinky, výška dlhu a dátum pokusu o zmier.\n\nZo žaloby je zrejmé uplatnenie si trov právneho zastúpenia žalobkyňou vo výške 88,70 eur (za 3 úkony\nprávnej služby: prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd, t. j. 3 x 16,60\neur, spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 eur a náhrada DPH). Z uvedeného vyplýva, že vyčíslené\ntrovy konania v celkovom súčte dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku. Už za takejto situácie\nbolo treba usudzovať na stav neprimeranosti trov konania žalobkyne voči pohľadávke. Neprimeranosť\nposudzovaná kritériom hospodárnosti konania tak predstavuje neekonomičnosť vedenia sporu.\n\nAk v prejednávanej veci šlo o prípad presahu požadovanej náhrady trov konania nad pohľadávku vo\nvýške viac než dvojnásobku trov konania, bolo potrebné sa vysporiadať aj s náročnosťou poskytnutých\nprávnych služieb. A v tejto súvislosti je súd vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania\nuplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi\nprávom účastníka na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu\npomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatnenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, aj\nkeď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba\nposudzovať samostatne. Jediným účelným nákladom, ktorý úspešnej žalobkyni v konaní vznikol, bolo\nzaplatenie súdneho poplatku.\n\nOdvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval náklady zastúpenia žalobkyne advokátom\nza neúčelné, vzhľadom na paušálny charakter jeho zastupovania v danej veci, predstavovaný\niba využívaním (advokátom) už vytvoreného vzoru žaloby a jeho vypĺňaním skutkových odlišností\nminimálneho rozsahu, teda ide o rutinnú činnosť nevyžadujúcu odborné znalosti.\n\nPodľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, typový spôsob\nuplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej\npomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do\n\nnezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na\nzastúpenie advokátom, resp. procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol\núčastník vo veci samej úspešný.\n\nSúd je povinný dbať (§ 2 O. s. p.), aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo\nprávnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania\nnepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. V prípade žalobkyne ide o dominantného\nposkytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta Slovenskej republiky, preto\nje opodstatnené zaoberať sa aj v tomto prípade efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne\nslužby, s náročnosťou nepochybne zvládnuteľnou aj bez odbornej pomoci.\n\nOd práva účastníka obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu je potrebné odlíšiť právo\nna náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania\nje obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva) a\nposúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Odvolací súd nespochybňuje právo\nžalobkyne na zastupovanie v konaní právnym zástupcom, avšak žalobkyňa súčasne nesie procesnú\nzodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho\nzastúpenia.\n\nPodľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom\nvysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry\nústavný súd však akceptuje len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup\nvšeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný\nkorektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013).\n\nPokiaľ žalobkyňa považovala napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa za neodôvodnené, v dôsledku\nčoho malo dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, ako i namietala porušenie práva\nna spravodlivé konanie, táto jej odvolacia námietka nemohla obstáť, keďže rozhodnutie nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné, prípadne arbitrárne a nie je ani prejavom svojvôle.\n\nHoci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stručne, napádané rozhodnutie je  vecne\nsprávne, pokiaľ konštatovalo neprimeranosť trov konania vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia,\nvzhľadom na neúčelnosť týchto trov (vyvoditeľnú z právnej nenáročnosti sporu a rutinného charakteru\nzastupovania v danej veci).\n\nV zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení uznesenia súd\nuvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom\nodôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a má byť aj prostriedkom kontroly\nsprávnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia (musí byť preskúmateľné). Spravodlivým prejednaním veci\nje súdne konanie, ktoré rešpektuje procesné zásady a princípy, tvoriace súčasť štruktúry základných\nľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/94 obsah práva na\nsúdnu ochranu, uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so\nzákonom je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť taký závadný procesný postup súdu,\nktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom\nkonaní za účelom ochrany jeho oprávnených záujmov. Pri hodnotení argumentácie súdu prvého\nstupňa obsiahnutej v odôvodnení jeho rozhodnutia bolo potrebné vychádzať z procesného charakteru\nrozhodnutia o trovách konania, bez potreby vykonávania dôkazov. Povinnosťou súdu prvého stupňa\nbolo preto uviesť v rozhodnutí dostatočné relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a\nktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného\nrozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvého stupňa\n\npreskúmateľným spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a\nrozhodol (poukazujúc aj na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu označením jeho konkrétneho súdneho\nrozhodnutia). Nemožno preto prisvedčiť žalobkyni, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej\nčasti je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.\n\nUst. § 150 ods. 2 O. s. p. obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady trov konania\na to nepriznaním náhrady alebo jej znížením. Vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu\n(zákaz reformatio in peius), obmedzujúcu rozhodovanie odvolacieho súdu, nebolo možné rozhodnutím\nodvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobkyne ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho\nzastúpenia vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu. Preto bolo rozhodnutie súdu\nprvého stupňa v napadnutej časti potvrdené (o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť trovy právneho\nzastúpenia vo výške 10 eur, ktorú sumu súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na rozhodnutie\nodvolacieho súdu sp. zn. 9Co/49/2014, ktorý uvedenú výšku trov právneho zastúpenia kvalifikoval ako\nmotivačnú sumu).\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania ako vecne správny potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 O. s. p..\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142\nods. 1 a § 151 ods. 1, keď žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal už z primárneho dôvodu, že nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho\nkonania, avšak zo spisu mu trovy odvolacieho konania ani nevyplývali.\n\nUznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/276/2014", "guid": "c1d8b6ad-5be7-47d1-b53c-eafff1f6de01:eade2481-1271-4934-9918-4bd91de032fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7168a564-758f-4e45-b2f5-98b99489396c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.650.2013.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 650/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.650.2013.1"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "7647d351-517e-4490-94cb-0eebf29beea1:a05602fa-1aaa-4e92-ab34-578db7076308", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313215165.1", "spisova_znacka": "9Co/49/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/49/2014 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313215165.1"}, {"guid": "e20f87e2-13e9-4b3c-826e-b3f319ebc61f:8ef33a83-9849-43ac-818c-0a03846d6377", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2313201327.1", "spisova_znacka": "11Co/444/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/444/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2313201327.1"}], "citovane_v": []}