Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoE/237/2015 z 26. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. septembra 2016, sp. zn. 26CoE/237/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2315213433.1 Krajský súd Trnava | 26CoE/237/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2315213433.1 | 2016-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 230 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff026b80-bf91-42cf-be18-d1cfd73f6a04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2315213433.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213433
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315213433.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: M. B., nar. XX. G. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o
1.648,78 eur a príslušenstvo, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01
Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 17. augusta 2015 č. k.
24Er/688/2015-31 takto

r o z h o d o l :

I / Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II / Povinnému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov
konania nepriznal. Rovnako žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 36 ods. 1, ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016), § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3,
§ 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a
účinnom do 30. júna 2016). Po preskúmaní obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že v konaní vedenom
na súde prvej inštancie sp. zn. 8Er/1947/2011 bolo vedené exekučné konanie, ktoré bolo skončené
uznesením č. k. 8Er/1947/2011-24 zo dňa 2. apríla 2012 tak, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávnenej
vo výške 1.648,78 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a. s., sp. zn. IIC0410205 zo dňa 27. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. apríla 2012.
Súd mal preukázané, že v predmetnej veci účastníkov konania už na súde prvej inštancie prebiehalo
exekučné konanie na vymoženie tej istej pohľadávky priznanej totožným exekučným titulom, ktorú
tento z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu zastavil. V prejednávanej veci tak existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom
ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súdnemu exekútorovi súd prvej
inštancie nepriznal náhradu trov exekučného konania, pretože tento si ich ani na výzvu súdu neuplatnil.
O trovách konania potom rozhodol podľa § 251 ods. 4 k § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila použitím ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.. Vo svojom podaní uvádza,
že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na
vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie



alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd však o návrhu
na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení
exekučného konania. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23. 1. 2013, podľa
ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil,
odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho
exekútora. Uvádza, že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoE/62/2013 zo dňa 3.
januára 2014 bolo už skôr začaté konanie (sp. zn. 8Er/175/2009) právoplatne skončené, to znamená,
že právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispedencie. Tvrdí, že exekučný poriadok
nevylučuje vedenie exekučného konania v tej istej veci, teda že v exekučnom konaní neexistuje prekážka
res iudicata. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Vo veci
nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie porušuje
základné právo oprávneného, a to právo na spravodlivé súdne konanie. Namieta, že exekučné konanie
nemá vo svojom predmete „vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Pretože nemá „merito
veci", o ktorom by sa rozhodovalo a predstavuje len proces, akékoľvek skončenie exekučného konania
preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvej inštancie
svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46
ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v
danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení účinnom od 1. júla 2016 - ďalej len „C.s.p."), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 C.s.p. a § 37 ods.
1 E.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 44 ods. 2 E.
p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1 a ods. 2, § 363
C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379 a § 381 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebola
potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol tu ani dôležitý verejný záujem na prejednaní veci
na nariadenom pojednávaní (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1C.s.p.).

5. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za
vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné:

6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016).

8. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na



podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo
iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

10. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 8Er/1947/2011 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho
sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný
pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto ju zastavil. Táto skutočnosť je preto
preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so
zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex, t. j.
zákon č. 160/2015 Z. z. <. Civilný sporový poriadok <. (uvedený vyššie).V súvislosti s touto zmenou boli
zákonom č. 125/2016 Z. z. <. do Exekučného poriadku <. zaradené nové ustanovenia § 9a <. a § 9b <.,
ktoré riešia vzťah Exekučného poriadku <. ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku
exekučného konania ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave
bol tento vzťah riešený v ust. § 251 ods. 4 O. s. p. <., v zmysle ktorého sa ustanovenia O. s. p. <.
aplikovali aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku <., pokiaľ to Exekučný poriadok <. priamo
nevylučoval. Civilný sporový poriadok <. však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah Exekučného
poriadku <. a Civilného sporového poriadku <. je upravený priamo v Exekučnom poriadku <. v ust. §
9a <. a § 9b <. (odcitovaný vyššie). Podľa tejto úpravy sa ustanovenia C.s.p. primerane aplikujú aj na
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie
platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho)
konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o
neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to
práve vzhľadom na ustanovenia § 161 C.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie
§ 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne len
tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/1747/2011
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. IIC0410205 z 27. mája 2011, exekučný súd právoplatne rozhodol, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom ustanovení. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, je nulitný a ako
exekučný titul je neúčinný. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 E.p. zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 8Er/1947/2011-24 zo
dňa 2. apríla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. apríla 2012.

17. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok



má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

18. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

19. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné
ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie,
o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania),
ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny
predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 C. s. p. nie je
možné prejednávať znova.

20. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 262 ods.
1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Následne, v druhom kroku, v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uvedené sa pritom analogicky, v
súlade s § 9a ods. 1 E. p., uplatní aj na exekučné konania.

22. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).