{"guid": "f2377c15-f7bf-409d-b897-c6dc6260234a:d76f395c-a759-42f0-aa82-6baa3a67ea2c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1", "spisova_znacka": "23Co/127/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/127/2015 z 20. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2016, sp. zn. 23Co/127/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1", "identifikacne_cislo": "2614201874", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1555, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1555", "datum_vydania": "2016-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d76f395c-a759-42f0-aa82-6baa3a67ea2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/127/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2614201874\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614201874.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu:\nJUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: M. U., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom I. E. XXX, zastúpená: Mgr. Milan Sadloň, advokát, so sídlom V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, proti\nžalovanému: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom\nPotočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 1.352,68 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Senica, č. k. 11C/171/2014-57 zo dňa 12. novembra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa sa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalobkyňa   j e   p o v i n n á  zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 95,71 eura v\nlehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  súd žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyňu  zaviazal\nzaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 81 eur  a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n368,45 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok po právnej stránke súd odôvodnil  §\n126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobkyňa sa domáhala od žalobcu zaplatenia sumy 1.352,68\neura z toho dôvodu, že na základe právoplatného rozsudku o rozvode manželstva jej boli zverené deti\núčastníkov do osobnej starostlivosti, pričom žalobkyňa deti zastupuje a spravuje ich majetok. Žalovaný\nbol disponentom účtu o stavebnom sporení, kde sa deťom ukladali peniaze jednak zo spoločných\nprostriedkov účastníkov, ale aj peniaze, ktoré deti dostali darom od príbuzných pri príležitosti rôznych\nsviatkov. Súd považoval za preukázané, že sporný účet o stavebnom sporení bol založený rodičmi detí\npočas ich manželstva, pričom na účte bola časť peňazí (v presne nezistenej výške) pochádzajúcich  z\npôvodne založených a zrušených vkladných knižiek detí, časť peňazí poskytoval na účet žalovaný zo\nsvojej mzdy. Podľa názoru súdu do 30.04.2012, t.j.  do právoplatnosti rozsudku o rozvode išlo o spoločné\nprostriedky oboch účastníkov, ktoré  bolo potrebné posúdiť ako dar poskytnutý deťom účastníkov. Či aj\npo rozvode zasielal žalovaný finančné prostriedky na sporný účet  s úmyslom darovať ich deťom, by\nbolo vecou ďalšieho dokazovania. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že finančné prostriedky na\núčte patria deťom účastníkov (Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. U., nar. XX.XX.XXXX)  a jedine tieto osoby\nsú aktívne legitimované na podanie žaloby o vydanie veci v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Z\ndôvodu nedostatku aktívnej legitimácie preto súd žalobu zamietol ho. O trovách konania súd rozhodol\npodľa § 142 ods. 1 úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré v rozsudku boli bližšie\nšpecifikoval.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,\npodľa § 205 ods. 2 písm f) O.s.p. z dôvou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa pochádza z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že súd posúdil aktívnu legitimáciu na strane žaloby\nna základe  aplikácie nesprávnej právnej normy, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len\nOZ). Naproti tomu neaplikoval právnu normu zodpovedajúcu obsahu sporu § 126 ods. 2 OZ, podľa\nktorého obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Je\nnepochybné, že peniaze na účte v banke sú pohľadávkou proti banke, teda majetkovým právom v\nzmysle § 118 OZ spadajú pod pojem veci. Tak vlastník, ako aj oprávnený držiteľ majú právo na ochranu\nproti tomu, kto do ich práva neoprávnene zasahuje. Súd v rozsudku o rozvode manželstva účastníkov\nrozhodol, že maloleté deti budú na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyni a\nuložil jej povinnosť deti zastupovať a spravovať ich majetok. Správa majetku je osobitným prípadom\nzákonného zastúpenia maloletých v rozsahu, k ktorom nie sú maloleté deti spôsobilé na právne úkony.\nIde teda o špeciálny prípad zákonného zastúpenia. Správca majetku detí je povinný sa o majetok detí\nstarať s náležitou starostlivosťou. Náležitá starostlivosť nie je totožná s odbornou starostlivosťou, avšak\nzahŕňa v sebe taký rozsah povinností, ktorý zabezpečí minimálne zachovávať spravované majetkové\nhodnoty v nezmenšenej miere najmä tým, že vylúči neprimerané riziká na majetkových právach dieťaťa.\nJe nepochybné, že správca je oprávneným držiteľom veci a majetkových práv dieťaťa až do doby,\nkým vlastník, dieťa,  nenadobudne také vôľové a rozumové schopnosti, ktoré by ho oprávňovali s\nvecou nakladať. Rodič ako správca majetku teda rozhoduje autonómne o spôsobe výkonu správy nad\nmajetkom dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že prostriedky na účte stavebného sporenia založeného\nna meno Z. U. mladšieho pochádzali z darov darovaných pri rôznych príležitostiach deťom. Je pritom\nirelevantné, či na účet boli vložené konkrétne darované bankovky, alebo na základe dohody oboch\nrodičov boli darované peniaze minuté na bežné výdavky a rovnaká suma bola poukázaná na účet\nstavebného sporenia. Rovnako je irelevantné, či celá nasporená suma pochádza len z darov tretích\nosôb maloletým deťom, alebo či sú tam aj peňažné dary oboch rodičov svojim deťom. Do právoplatného\nskončenia manželstva boli oprávnení spravovať majetok deti obaja rodičia, ktorý sa dohodli, že otec\nmaloletých detí bude s peniazmi disponovať. Po rozvode sa situácia zmenila a jedinou oprávnenou\nosobou na spravovanie majetku detí v bežných veciach zostala žalobkyňa. Správu majetku v rozsahu\n1300 eur nemožno považovať za výnimočnú. Preto nie je dôvodné pristúpiť na spoločnú správu oboma\nrodičmi. Je nepochybné, že otec považoval peniaze prevedené zo stavebného sporenia jeho syna na\nsvoj osobný účet stavebného sporenia za prevod vlastných peňazí, ktoré mu zostali po rozdelení BSM.\nJeho tvrdenie o tom, že prostriedky takto nasporené chcel v budúcnosti odovzdať svojim deťom, je\núčelové. Jeho praktické kroky vedúce k  scudzeniu peňazí patriacich deťom svedčia o tom, že im ich\nzobral a plánoval použiť pre vlastnú potrebu. Matka ako správkyňa majetku detí je oprávnená nakladať\ns týmto majetkom v súlade so zákonom. Ako zákonný zástupca má minimálne rovnaké práva ako\nmajetkový opatrovník, ktorého by súd istil ustanovil, ak by nerozhodol o správe majetku jedným z rodičov.\nZ právnej literatúry vyplýva, že držba má viacero významov. Jedným z nich je, že ak niekto má právny\ntitul, aby s vecou nakladal ako s vlastnou, ale v skutočnosti ju nemá vo svojej moci, potom subjekt\ntohto právneho titulu  má právo, aby mu bola vec vydaná z dôvodu práva držby. Z vedených dôvodov\nžalobkyňa navrhla, aby ich odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 17.02.2015 prostredníctvom\nprávneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že interpretácia § 126 a § 129 OZ žalobkyňou je nesprávna.\nPostavenie správcu majetku maloletých detí nie je možné v žiadnom prípade stotožňovať s pojmom\noprávnený držiteľ. Z výkladu pojmu držiteľ je zrejmé, že ide o buď takú osobu, ktorá nakladá s vecou\nako vlastnou, alebo ide o osobu, ktorá vykonáva právo pre seba. Správca majetku maloletého dieťaťa,\nv tomto prípade žalobkyňa nespĺňa ani jednu z podmienok pre to, aby mohla byť označená ako držiteľ,\npretože sa nemôže chovať k veci s úmyslom mať ju pre seba, lebo ide o majetok maloletých detí.\nŽalobkyňa si je sama vedomá, že jej peniaze nepatria, z toho dôvodu je nesprávny záver žalobkyne o\ntom, že je oprávneným držiteľom peňazí, ktorých zaplatenia sa domáha. Matka maloletých detí je len\nzástupkyňou detí, čo znamená, že koná za iného, v jeho mene a práva a povinnosti vznikajú priamo\nzastúpenému, teda deťom. Je nesprávne tvrdenie žalobkyne o tom, že majetkový opatrovník môže so\nspravovaným majetkom nakladať ako s vlastným, teda na vlastný účet, dokonca aj vlastným menom. Z\nuvedených dôvodov žalovaný navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil\nsi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej\nslužby v sume 95,71 eura.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti\n\nktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom\npredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 205 ods. 2 písm.  f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a\ndôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3\nO.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.\n\nOdvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia\nrozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:\n\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvého stupňa, ktorý\nnávrh žalobkyne zamietol. Žalobkyňa sa ako matka, spravujúca majetok detí po rozvode (na základe\nrozsudku o rozvode a úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, právoplatnom dňa\n30.04.2012), domáhala od žalovaného (otca maloletých detí) zaplatenia sumy 1.352,68 eura, ktoré boli\nna účte stavebného sporenia založeného žalovaným na meno syna účastníkov Z. U. ml. Súd žalobu\nzamietol s odôvodnením, že ak žalobkyňa tvrdí, že peniaze patria deťom, tak len deti účastníkov, ako\nvlastníci nasporenej sumy na účte o stavebnom sporení sú oprávnené (v súlade s § 126 OZ) sa domáhať\nich vydania a  žalobkyňa nie v spore aktívne legitimovaná. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd\nnesprávne právne posúdil žalobu podľa § 126 ods. 1 OZ,  mal vec posúdiť podľa § 126 ods. 2 OZ a\nžalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby ako oprávnená držiteľka, pričom jej právo držby\nspornej sumy vyplýva z rozsudku Okresného súdu Senica (právoplatného dňa 30.04.2012), ktorým jej\nboli deti zverené do osobnej starostlivosti a je oprávnená deti zastupovať a spravovať  ich majetok.\n\nS názorom žalobkyne uvedenom či už v žalobe, alebo odvolaní, že by bola aktívne legitimovaná na\npodanie žaloby o zaplatenie spornej sumy podľa § 126 OZ (či už ods. 1 a lebo 2) nemožno súhlasiť.\n\nPodstatou vlastníckych žalôb (podľa § 126 OZ) je právo vlastníka veci v prípade, že do absolútneho\nvlastníckeho práva niekto neoprávnene zasiahne, podať žalobu, ktorej obsahom je povinnosť narušiteľa\nvec vydať alebo upustiť od ďalších neoprávnených zásahov. Osoba aktívne legitimovaná na podanie\nžaloby je vlastník veci, ale môže to byť aj oprávnený držiteľ (alebo oprávnený detentor). Medzi účastníkmi\nnie je sporné, že suma peňazí, ktorá je predmetom sporu bola sporená pre budúce potreby dvoch\nsynov účastníkov, ktorí sú maloletí. Sama žalobkyňa tvrdí, že sa nepovažuje za vlastníčku peňazí ale za\noprávnenú držiteľku. Podľa ustanovenia § 126 ods. 2 OZ ide o žalobu oprávneného držiteľa voči tretím\nosobám, ktoré do  práva držiteľa mať vec u seba  neoprávnene zasahujú. Ak napríklad zasahuje do\npráva držiteľa vlastník, musí sa držiteľ svojho práva  domáhať podľa tej normy, ktorá mu umožňuje mať\nvec u seba (napríklad podľa ustanovení o nájme veci), nie však podľa § 126 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie\nmá význam predovšetkým pre detentora a ochrana oprávneného držiteľa vyplýva aj z § 130 ods. 2 OZ.\nNáležitosti a hmotnoprávne podmienky žaloby upravenej týmto ustanovením sú zhodné s vlastníckymi\nžalobami, avšak s tým rozdielom, že žalobca nepreukazuje vlastníctvo, ale iné právo mať vec u seba.\n\nŽalobkyňa tvrdí, že má právo mať peniaze u seba, z dôvodu, že podľa rozsudku, ktorým bolo manželstvo\núčastníkov rozvedené, boli maloleté deti zverené do jej starostlivosti a žalobkyňa  má právo deti\nzastupovať a spravovať ich majetok. Peniaze, ktorých sa žalobkyňa domáha, nie sú jej vlastníctvom,\nsama žalobkyňa tvrdí, že vlastníkmi peňazí sú  maloletí synovia účastníkov. Žalobkyňa je zákonným\nzástupcom maloletých detí, ale rovnakým zákonným zástupcom je aj žalovaný, ich otec. Žalobkyňa ako\nzákonná zástupkyňa detí v rámci správy majetku detí môže konať len v mene detí a na ich účet, čo\nvylučuje jej tvrdenie, že by mala alebo musela mať peniaze detí k dispozícii. Rodičovské práva majú\nobaja rodičia v rovnakej miere (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Žalobkyňa netvrdí, že by bol žalovaný,\nako otec detí obmedzený pri výkone rodičovských práv. Obmedziť výkon rodičovských práv niektorého z\nrodičov podľa Zákona o rodine možno len rozhodnutím súdu. Len v prípade existencie rozhodnutia súdu\no obmedzení rodičovského práva žalovaného zastupovať deti a spravovať ich majetok by bolo možné\ndospieť k záveru, že žalovaný nie je spôsobilý disponovať finančnými prostriedkami, ktoré by mali v\nbudúcnosti patriť jeho deťom. Uvedený rozsudok (o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k deťom)\nneoprávňuje žalobkyňu žiadať od žalovaného, aby jej zaplatil spornú sumu peňazí a žalovanému takúto\npovinnosť nemožno uložiť, pretože nárok žalobkyne nemá oporu v hmotnom práve (v Zákone o rodine).\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci vôbec nemôže ísť o nárok žalobkyne uplatnený\npodľa § 126 OZ, pretože sama žalobkyňa tvrdí, že nie je vlastníkom veci a vyššie uvedené vylučuje,\nže by mohlo ísť o oprávnenú držbu, keďže ako zákonná zástupkyňa môže pri správe majetku detí vždy\nkonať len v mene a na účet detí a rovnaké právo má  i žalovaný, ako otec detí.\n\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd  vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci\nsamej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nV odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nvzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Odvolací súd priznal\nžalovanému uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia\nza jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu  17.02.2015 á 71,37 eura, + náhrada hotových\nvýdavkov á 8,39 eura + 20 % DPH v sume 15,95 eura.\n\nSenát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/171/2014", "guid": "0a5644c4-c0d6-4446-9502-546e9b6e2e7d:c08be4b1-3d50-4022-8b5f-a7712da26ee5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}