Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/21/2016 z 20. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. septembra 2016, sp. zn. 25CoP/21/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2616201030.1 Krajský súd Trnava | 25CoP/21/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2616201030.1 | 2016-09-20 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 26 ZoR, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 43 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c87566c-60b6-4d04-a41e-032000549bbf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2616201030.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616201030
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616201030.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov - matky: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Z., A. D. XXX/XX, zastúpenej advokátkou:
JUDr. Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12 a otca: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom C. Z., A.
D. XXX/XX, o návrhu otca o úpravu styku s maloletým, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Senica č.k. 7P/6/2016-23 zo dňa 29.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
so synom sa stretávať každý párny víkend v roku v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod.
a každú nepárnu stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na
styk s otcom pripraviť a otcovi dieťa v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je
povinný dieťa matke riadne a v určenom čase vrátiť v mieste bydliska dieťaťa. Ďalším výrokom vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď
vychádzal zo zistenia, že rozsudkom, č.k. 2P/47/2015 - 34 zo dňa 29.6.2015 súd schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej mal. X. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. X. sumou 200,- Eur mesačne a styk otca s mal. Ondrejom sa mal realizovať
na základe dohody rodičov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2015

3. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s
písomnou správou kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s mal. X.,
ktorý bol doteraz ponechaný na dohode rodičov. Otec vo svojom návrhu a vyjadreniach uviedol, že matka
mu odmieta mal. X. dávať a matka poukazovala na to, že otec sa dožaduje styku bez predchádzajúceho
oznámenia a dohody. Matka požadovala, aby styk mal. X. s otcom prebiehal buď za jej prítomnosti, alebo
prítomnosti starých rodičov. Obidvaja rodičia potvrdili, že vzťahy sú medzi nimi narušené, keďže ako
uviedla matka, tak ju mal otec fyzicky napadnúť a má ju ponižovať a nadávať jej. Otec uviedol, že práve
matka je vulgárna. K nezhodám dochádza aj v prítomnosti mal. X., a preto nie je vhodné, aby sa styk
realizoval za prítomnosti matky, keďže vzájomné správanie rodičov môže mať na mal. X. neblahý vplyv.
Starým rodičom, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania, nemôže súd uložiť povinnosť, aby sa každého
styku mal. X. s otcom zúčastňovali. A tiež súd na to nevidí dôvod, aj vzhľadom na vek dieťaťa. Zo správy
kolízneho opatrovníka vyplynulo, že otec má vytvorené všetky podmienky, aby sa styk mohol realizovať v
rozsahu v akom ho určil súd vrátane prespávania. Matka uviedla, že otec mal šoférovať motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu, pričom nebolo preukázané, žeby otec v tom čase viezol v aute mal. X. a tým ho
vystavil nejakému nebezpečenstvu. Zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, žeby mal. X. uviedol,



že otec ho chcel alebo ho bral do pohostinstva, keďže mal. X. uviedol, že na jeseň chodili spolu s otcom
na futbal a neskôr si skladali spolu lego. Otec má takisto právo na stretávanie sa s mal. X. a na to, aby si s
ním mohol vytvoriť vlastný program a takisto mal. X. uviedol, že sa chce s otcom stretávať. Otec dieťaťa
nemá totiž len povinnosť platiť výživné, ale má aj právo podieľať sa na jeho výchove, a to osobným
stretávaním sa. Maloletý X. potrebuje aj mužský vzor pre svoj budúci život. Matka síce uvádzala, že
otcovi nebráni so synom sa stretávať, ale súd dospel k jednoznačnému poznaniu z jej prejavov na
pojednávaniach, že pravda je v skutočnosti iná a matka robí opatrenia vedúce k tomu, aby otcovi kontakt
so synom alebo s ňou sťažila a dokonca znemožnila. Tvrdila, že otec sa dopredu na návštevu neohlási, a
príde neohlásene, ale súd je presvedčený o tom, že keď sa otec pokúša telefonicky ohlásiť na návštevu,
telefón mu nezoberie ani syn a ani matka, a tak je pochopiteľné, že príde neohlásený, pretože na synovi
mu záleží. Je to jediné jeho dieťa. Otec to preukázal tým, že platí pravidelne výživné svojmu synovi a nie
v malej výške, prispieva mu aj nad rámec bežného výživného, prekážky kladené mu matkou sa snaží
prekonať, za synom príde aj napriek tomu, že vie, že matka dieťaťa mu bude nadávať, pretože doteraz
sa nezmierila s tým, že otec maloletého X. si našiel inú partnerku. Že má o syna ozajstný záujem súd
vyvodil aj z tej skutočnosti, že krátko na to, ako predtým schválená rodičovská dohoda ohľadne styku
otca s maloletým X. sa nerealizuje, otec sa s týmto stavom neuspokojil a domáha sa svojho stretávania
so synom, keď to inak nejde, cestou súdu, podaním tohto návrhu. Nie je možné, aby súd pripustil, že
dieťa sa stane rukojemníkom nezhôd rodičov, ktorých životné cesty sa rozišli. Súd preto rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože má za preukázané, že bude v najlepšom záujme
maloletého X., aby sa so svojim otcom stretával, a to zatiaľ v rozsahu ako bol rozsudok vyhlásený.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každú
nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky alebo za prítomnosti starých rodičov. Ako
odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP. Namietala, že
konanie o úpravu styku rodiča s dieťaťom je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd vykonáva
dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach aj bez toho, aby návrh na takéto dokazovanie bol vznesený
účastníkmi konania. I keď v konaní nenavrhla vykonať dokazovanie konkrétnym spôsobom na ňou
tvrdené skutočnosti týkajúce sa správania otca, súdu však poskytla konkrétne tvrdenia o tom, že tento
požíva alkoholické nápoje, šoféruje pod ich vplyvom, dokonca aj po tom, čo má odobratý vodičský
preukaz. Súd tieto skutočnosti, ktoré sú podstatné pre súdne konanie nezisťoval, nevykonal o nich
riadne dokazovanie, hoci je zrejmé, že dopytom na OO PZ Šaštín-Stráže mohol jednoduchým spôsobom
preveriť jej tvrdenia. Súd zdôrazňuje, že súd musí v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému zisťovať, aký je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Otec má povinnosť správať sa tak,
aby neohrozoval výchovu, zdravie a život dieťaťa. Ak by styk otca bol upravený tak, ako rozhodol súd
prvej inštancie, nemožno zabrániť, aby otec počas doby styku nepožíval alkohol (aj keď na prevzatie
dieťaťa, aby sa dostavil triezvy) pred dieťaťom a aby s dieťaťom nenasadol do auta, čo môže mať fatálne
následky. Súd mal tiež prihliadnuť na názor maloletého X., ktorý bol spoľahlivo preukázaný správou
kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016. V konaní navrhla, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti
alebo za prítomnosti starých rodičov, každý týždeň cez víkend, po dobu štyroch resp. dvoch hodín
bez prespania maloletého X. mimo jej domácnosť. Takýmto stykom je zabezpečený pravidelný kontakt
maloletého X. s otcom a je tak aj rešpektované želanie maloletého, aby sa stretnutia realizovali u
neho doma, hlavne bez prítomnosti partnerky otca. Otec nemôže nútiť maloletého X., aby akceptoval
jeho súčasnú partnerku, najmä keď má maloletý X. nepríjemnú skúsenosť z návštevy u nej doma. Je
povinnosťou otca, aby vytvoril maloletému pri styku také prostredie, v ktorom sa bude cítiť dobre a
príjemne. Jej návrh na realizáciu styku za prítomnosti zodpovednej dospelej osoby je dôvodný, nakoľko
otec požíva alkoholické nápoje. Správaním otca je preto možné i priame fyzické ohrozenie maloletého
X., keď otec pod vplyvom alkoholu šoféruje a ona nebude mať možnosť zabrániť tomu, aby do auta k
sebe nezobral maloletého X.. Jej tvrdenia, ktoré je možné hodnoverne preukázať, sú pre rozhodnutie
súdu vo veci samej o styku otca s dieťaťom podstatné, a ich opomenutie môže mať nepriaznivé dôsledky
na ďalší vývoj maloletého a aj na jeho priame fyzické zdravie, prípadne život. Je v záujme maloletého,
aby súd dôsledne skúmal, či otec požíva alkohol, a následne, aby upravil styk otca s dieťaťom tak, aby
otec nemohol maloletého žiadnym spôsobom ani len ohroziť. Ona sama nebránila styku otca s dieťaťom,
otec mohol za synom chodiť a aj naďalej môže, a jej požiadavka na prítomnosť pri styku, resp. na jeho
realizovanie v jej domácnosti je oprávnená vzhľadom na želanie maloletého X. a na požívanie alkoholu
otcom maloletého.



5. Otec, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník vo svojom stručnom
písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Argumentoval tým, že stretávanie sa otca s maloletým je v jeho záujme najmä z dôvodu, aby
neprišlo k citovému odcudzeniu, dokonca i k ohrozeniu vývinu dieťaťa v jeho rozumovej, či mravnej
stránke, ak by sa s otcom nestretávalo. Otec uviedol, že syna nenúti násilím, aby išiel s ním, ale snaží
sa ho presvedčiť o tom, že ho má rád a chce s ním tráviť čas tak, ako má uvedené v rozsudku. Čo sa
týka prespávania syna v jeho domácnosti, netrvá na danom rozhodnutí, rešpektuje rozhodnutie dieťaťa.
Má za to, že je ovplyvňovaný matkou a táto ho na stretnutia nepripravuje tak, aby bol v jeho prítomnosti
spokojný. Matka neguje vyjadrenia otca, bola by najradšej, keby stretnutia prebiehali v jej domácnosti
aj celý deň bez jej prítomnosti.

6. Otec poskytnutú možnosť vyjadriť sa k doručenému odvolaniu matky nevyužil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č.
99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP § 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP, akt. 365
ods. 1 písm. e) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného
mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s
použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktorým bol upravený styk otca s maloletým.

9. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.

10. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine ak, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.



15. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí...

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa,
ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo
vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. I v Občianskom súdnom poriadku je v § 100 ods. 3 zakotvené, že ak je účastníkom konania maloleté
dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého
dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

20. V súčasnosti už platí § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom
zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti
iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný
informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť
schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

21. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu...,
ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

22. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

24. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

25. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku



každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

26. Z výpovede matky, ako i vychádzajúc z jej odvolacej argumentácie pritom vyplýva, že táto namietala
predovšetkým to, že súd sa riadne nevysoporiadal a za týmto účelom ani nevykonal dokazovanie, s jej
tvrdením, ktoré sa týka požívania alkoholu otcom a v súvislosti s tým jeho nezodpovedného správania
sa, čo by mohlo ohrozovať výchovu, zdravie a život dieťaťa počas doby jeho stretávania sa s otcom
mimo jej domácnosti (konkrétne vedenie motorového vozidla otcom pod vplyvom alkoholu a to i napriek
predchádzajúcemu odobratiu mu vodičského preukazu). Súd tiež neprihliadol na názor maloletého, ktorý
bol preukázaný Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016, a z ktorej vyplýva, že maloletý má otca
rád, chýba mu, chcel by s ním byť hoci aj každý deň, doma na dvore, hocikde inde, ale nie v prítomnosti
súčasnej partnerky otca a u nej doma.

27. Porovnajúc potom vyššie uvedené právne a teoretické východiská s nedostatočným odôvodnením
napadnutého rozsudku predovšetkým vo vzťahu k namietanému matkou, obzvlášť k zistenému
stanovisku maloletého vyplývajúceho z písomnej Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.2.2016 (č.l.
14 spisu), z ktorého stanoviska vyplýva jeho negatívny postoj k súčasnej partnerke otca, s ktorou otec
žije v spoločnej domácnosti, navyše v nehnuteľnosti, ktorá výlučne patrí matke partnerky, kde žijú i ďalší
rodinný príslušníci partnerky otca a otec spolu s partnerkou v nej má k dispozícii jednu izbu, keď dom
pozostáva z troch izieb, z ktorých ďalšiu užíva stará matka s deťmi a jedna je využívaná ako spoločná
obývacia izba. Z dokazovania pritom nevyplýva zistenie ako má otec v úmysle tráviť čas s maloletým
predovšetkým v čase úpravy styku otca s ním počas celého víkendu a ako sa potom bude riešiť
negatívny postoj maloletého k partnerke otca a k jej rodine (podľa stanoviska maloletého zisťovaného
kolíznym opatrovníkom a zachyteného v uvádzanej správe tento nemá partnerku otca rád, bol u nich
t.j. u otca a partnerky cez leto, pričom nechce tam už ísť), taktiež s kým a v akej miestnosti domu by
mal maloletý v domácnosti otca prespávať. Bez povšimnutia pritom nemôže zostať sám pozitívny postoj
maloletého k otcovi, tiež zachytený v uvádzanej správe kolízneho opatrovníka ako i popísané prianie
maloletého ako chce tráviť čas s otcom, s čím sa súd prvej inštancie tiež vôbec nezaoberal a nevykonal
za účelom jeho dôkladnejšieho zistenia žiadne dokazovanie. Súd preskúmavaným rozsudkom upravil
styk otca s maloletým určeným spôsobom bez toho, aby si preň zabezpečil dôsledné podklady, ako i
vykonal všetko nevyhnutné dokazovanie. S poukazom na vyššie citované ust. § 43 ods. 1 Zákona o
rodine, § 100 ods. 3 OSP, teraz už § 38 a 116 CMP za daných okolností veci je pritom nevyhnutné,
aby si súd zabezpečil dôkaz výsluchom maloletého X., ktorý bude má 8 rokov, pričom je už dôvodné
predpokladať, že vzhľadom na tento svoj vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je schopný
samostatne vyjadrovať svoj názor, a tomuto názoru potom musí byť venovaná náležitá pozornosť. Z
obsahu spisu pritom vyplýva, že prvoinštančný súd maloletého X. sám vo veci úpravy jeho styku s
otcom nevypočul, prípadne si nezabezpečil jeho kvalifikovaný výsluch ani prostredníctvom kolízneho
opatrovníka a kolízny opatrovník pri prešetrovaní pomerov v rodine i keď zisťoval stanovisko maloletého,
jeho i keď strohému vyjadreniu však nevenoval náležitú pozornosť. Za daných okolností je potom nutné
uzavrieť, že prvoinštančný súd svojím postupom znemožnil maloletému X. ako účastníkovi konania (v
konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom) uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu mu práva na spravodlivý proces.

28. Vzhľadom na to, že pri úprave styku otca s dieťaťom je nevyhnutné uprednostňovať vždy záujem
maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom, s poukazom na tvrdené skutočnosti matkou
o nadmernom požívaní alkoholických nápojov otcom a pod ich vplyvom i vedenie motorového vozidla
a to i napriek odobratiu mu vodičského oprávnenia, bude tiež nevyhnutné zistiť bližšie okolnosti tohto
tvrdenia a následné vysporiadanie sa s ním súdom prvej inštancie tak, aby pri prípadnej realizácii styku
bolo vylúčené ohrozenie záujmov maloletého X..

29. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním názoru maloletého
X. v otázke jeho styku s otcom a to i pokiaľ ide o jeho rozsah a spôsob uskutočňovania, znemožnil
maloletému X. ako účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
aby nedošlo k porušeniu mu práva na spravodlivý proces, čím potom vec i nesprávne právne posúdil,
pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd potom s
použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) OSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.



30. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie zabezpečením
názoru maloletého X. k otázke jeho styku s otcom, zistením bližších okolností o prípadnom spôsobe
jeho realizácie, ako i o požívaní alkoholu otcom a jeho správania sa pod jeho vplyvom, následne po
zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na úpravu styku, opätovne o
úprave styku otca s maloletým X. rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. §
220 ods. 2, 3 CSP i odôvodniť.

31. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).