{"guid": "aca78a93-5886-4f57-b8da-4f054757b23d:404ee5d9-7113-4068-82e3-f2d9063459b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1", "spisova_znacka": "26Co/774/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/774/2015 z 12. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. decembra 2016, sp. zn. 26Co/774/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1", "identifikacne_cislo": "2712201397", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2016-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/404ee5d9-7113-4068-82e3-f2d9063459b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/774/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201397
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2712201397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. W., nar. X. E. XXXX,
bytom M. A. XX, M., (do 30. júna 2016 za účasti niekdajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: HKP Legal,
s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava), o zaplatenie 890,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 27. júla 2015 č. k. 3C/178/2012-117, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  vo veci samej a v časti trov konania žalovanej
p o t v r d z u j e  a v časti trov konania niekdajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej m e n
í  tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. zamietol žalobu (žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovanej zaplatenia 890,42 eur so 14%-ným úrokom z omeškania zo sumy 632,25 eur od 11. decembra
2009 do zaplatenia); II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania, III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,01 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne
ustanovením § 710, § 497, § 502 ods. 1 ObZ (z. č. 519/1992 Obchodný zákonník v znení zmien a noviel),
§ 52 ods. 2 a 3, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien
a noviel), § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 až 5 ZoSÚ (z.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), §
5b ZoS (z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a vecne tým, že vykonaním dokazovaním mal za
preukázané, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským vyplývajúcim zo zmluvy o úvere,
pričom právny predchodca žalobkyne Slovenská sporiteľňa a.s., banka poskytla žalovanej úver v rámci
vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaná prijala finančnú službu ako spotrebiteľka. Dôvodil,
že základná právna úprava zmluvy o úvere je síce daná v § 497 Obz., avšak postavenie žalovanej v
zmluve zodpovedá charakteristike spotrebiteľky a preto je potrebné aplikovať ustanovenia § 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dodal, že novela
zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania. Mal za to, že
vykonaným dokazovaním zistil, že nárok žalobkyne je premlčaný, keď právny predchodca žalobkyne
uzatvoril so žalovanou dňa 5. októbra 2005 zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom pôvodný veriteľ
podaním zo dňa 31. októbra 2006 zmluvu vypovedal a požiadal o zaplatenie pohľadávky. Trojročná
premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po platnom zrušení účtu, teda dňa 15. novembra 2006,



teda po lehote splatnosti a márne uplynula 15. novembra 2009, žaloba bola podaná až 20. februára
2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Uviedol, že žalobkyňa síce predložila dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, avšak i pre túto dohodu sa vyžaduje, aby nebola v
rozpore so zákonom. Dohodu vyhodnotil súd prvej inštancie ako nekalú obchodnú praktiku, poukázal
na nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobkyne a na využitie takejto obchodnej praktiky,
ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovanej ako priemernej spotrebiteľky. Uviedol,
že samotná dohoda bola žalobkyňou vopred vypracovaná štandardizovaným formulárom, v ktorom je
zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu a v tlačive sú strojom doplnené údaje, dohoda
je jej predkladateľom formulovaná tak, že žalovaná uznáva aj príslušenstvo bližšie nešpecifikované a to
podľa zmluvy. Mal za to, že takáto dohoda o uznaní dlhu nezodpovedala zákonným náležitostiam, nebola
určitá a zrozumiteľná. Uznanie dlhu preto vyhodnotil ako neplatný právny úkon a žalobu žalobkyne
zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení zmien a noviel) a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže si ju
návrhom neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania v sume
142,01 eur a to odlišne od výpočtu trov vedľajším účastníkom, ktorý si nesprávne pre výpočet odmeny
za úkon právnej služby okrem pohľadávky 890,42 eur prirátal i kapitalizované úroky z omeškania v sume
134,85 eur. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava
zastúpenia a vyjadrenie k žalobe po 51,45 eur, dvakrát režijný paušál a to jedenkrát 7,63 eur a jedenkrát
7,81 eur a DPH.

2.     Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázala
na to, že žalovaná dňa 29. marca 2011 podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku vzniknutého zo zmluvy o úvere č. 252647417 uzavretej pôvodne so Slovenskou sporiteľnou
a.s. vo výške 632,25 eur s príslušenstvom. Namietala, že obsahom dohody bolo uznanie dlhu zo
strany žalovanej a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu a to i v zmysle § 110 ods. 1 O. z.. Dodala, že
podpisom dohody o uznaní záväzku došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta O. z.
tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby, keď zákon
nevyžaduje, aby mal dlžník v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal na rozdielnosť účinkov
a rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta O.
z. a ustanovenia § 588 O. z.. Dodala, že v čase podpisu dohody záväzok premlčaný nebol a preto
nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike, keďže žalobkyňa umožnila žalovanej splácanie dlhu
v splátkach k čomu nebola povinná a mohla dlžnú sumu priamo zažalovať voči žalovanej, tým, že
žalovaná podpísala dohodu prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo zároveň bolo i v jej záujme, pretože
po splatení nebude figurovať v databáze neplatičov, čím sa môže zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o
úver. Mala za to, že dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a obsah
dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaná
podpisovala dohodu vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si dohodu prečítať a v prípade ak mala
záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom vysloviť s ňou svoj súhlas podpisom, resp. ju odmietnuť
a nepodpísať. Dodala, že prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastník a k
neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie
svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Konanie žalovanej nemožno považovať
za morálne a čestné a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo
strany súdu poskytnutá ochrana. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2014
sp. zn. 6Co/252/2013, Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2014 sp. zn. 9Co/35/2013 z 10. júna
2014 sp. zn. 9Co/41/2013, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2014 sp. zn. 11Co/187/2014
a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 28. júla 2014 sp. zn. 25Co/84/2013, rozhodnutia Krajského
súdu v Nitre z 31. marca 2014 sp. zn. 7Co/82/2014 a napokon rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.
marca 2015 sp. zn. 7MCdo/9/2014. Mala teda za to, že premlčanie uplatneného nároku treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Nesúhlasila ani s priznaním trov vedľajšiemu účastníkovi, keď
v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 o drobných sporoch a zároveň
poukázala i na ustanovenie § 142 O.s.p. a neúčelnosť trov vynaložených vedľajším účastníkom.
Namietala, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby napadnutý



rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila i náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania.

3. Žalovaná ani niekdajší vedľajší účastník na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnaké
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon  odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné  náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP)  a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súd pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
treba napriek odvolaniu žalobkyne vo veci samej a v časti nepriznania náhrady trov konania žalovanej
považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a vec i správne právne posúdil a preto je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 CSP), avšak v časti trov
niekdajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej je potrebné ho zmeniť (§ 388 CSP).

6.        Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou  argumentácie použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej tak ako táto vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozsudku. U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a
i objektívne presvedčivo  by tak zásadne postačovalo  konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež
povinnosti vyporiadať sa i s podstatnými tvrdeniami odvolateľky uvedenými v jej odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) a preto ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

7. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, keď správne posúdil zmluvu o
kontokorentnom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej
subjekty a to  spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti), aj podľa právneho poriadku platného v čase uzavretia zmluvy, tjs. k 5. októbru
2005 (§ 52 ods. 2 a 3 O.z.).

8. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy bolo potrebné na
daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby, je
pre žalovanú ako spotrebiteľku priaznivejšia. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah
založený  medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,
ktorý sa riadi režimom Obchodného  zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný
tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch.

9. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS na súdenú  vec, zakotvujúceho
povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný.
Uvedené ustanovenie má procesný charakter a bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a keďže
neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po



účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania. Súd prvej inštancie teda správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako premlčaný,
aplikujúc hmotnoprávne ustanovenia o všeobecnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa nasledujúceho
po dni, keď došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, tjs. od 15. novembra 2006. Posledný deň lehoty tak
pripadol na 15. novembra 2009 a pokiaľ žaloba bola podaná na súde až dňa 20. februára 2012 správne
súd prvej inštancie konštatoval, že bola podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka a žalobu preto správne aj s príslušenstvom zamietol.

10. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami žalobkyne poukazujúcimi na prednostnú
aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy a s tým spojenú
rozhodovaciu činnosť  označených súdov (uvedením i konkrétnych rozhodnutí tých ktorých súdov).
Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť s právnym názorom
vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke
premlčania spotrebiteľských zmluvách potvrdila nielen rozhodovacia prax súdov, ale i novelizácia
ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia OZ, ktorá už normatívne vyriešila prednostnú aplikáciu Občianskeho
zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa záverov rozsudku NS SR sp.zn.
3MCdo/12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie § 52 ods. 2 veta tretia O.z. účinného od 1. mája
2014 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

11. Napokon odvolací súd považoval za správne i závery súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Správne súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na právny úkon (dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku), ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu
Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým
ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár
o splátkach, v skutočnosti len predlžujúci premlčaciu dobu. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd
musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc len dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide preto podľa vyššie uvedenej smernice (č.l. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku
a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Z tohto hľadiska je preto
správny záver súdu prvej inštancie, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku
hoc i nepremlčaného ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.

12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci samej ako i v časti trov konania žalovanej ako vecne správny potvrdil, keď súd
prvej inštancie správne žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si táto právo na náhradu trov
návrhom neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývali.

13. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti trov konania vedľajšieho
účastníka.

14. Inštitút vedľajšieho účastníka bol upravený v § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinnom do 30. júna 2016, ktorý bol nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinným od 1. júla 2016, ktorý však už inštitút vedľajšieho účastníka vo svojich zákonných ustanoveniach
viac neupravuje. Avšak podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
teda aj účinky podaného odvolania, preto odvolací súd na odvolanie žalobcu, ktorý napadol výrok
II. rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúci povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, posudzoval vec aj v časti o náhrade trov vedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho úkonom, resp.
k úkonom právnej služby jeho právneho zástupcu vykonaných do 30. júna 2016.

15. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientov (strán
súdnych sporov), keď nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve
na súdnu a inú právnu ochranu. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu SPOTREBITEĽSKÉ



ZDRUŽENIE OSA mala oprávnenie v konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovanej
(spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy podľa § 93 ods. 2 OSP. Pričom v konaní mal
rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný,  por. tiež § 93 ods. 4 vety prvej OSP),
možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že ako vedľajší účastník konania aj vedľajší účastník podľa
ustanovení OSP do 30. júna 2016 mal právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné
právo (por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými atribútmi - teda i práva na náhradu trov konania.
OSP v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom absenciou
(nedostatkom) odborných znalostí strany a teda ani nevylučoval, aby sa i strana odborne spôsobilá hájila
svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohla dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto
dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia,
samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane
ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia boli
v konaní účelne vynaložené, pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej
veci. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa,
ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu
občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch aj v postavení vedľajšieho účastníka
do 30. júna 2016. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku
združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom
právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije
svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj
procesnú zodpovednosť účelnosť vynaložených trov konania, najmä trov právneho zastúpenia. Priznať
možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne
považujú za vynaložené účelne. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného
právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu
zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe nepriznania náhrady za neúčelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo prihliada na všetky
zákonné prekážky brániace priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník
by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj
bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho
zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým
je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov.
Podľa § 2 OSP (akt. čl. 1 a čl. 5 zásad CSP) je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na
úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady
trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za služby právneho zástupcu, ktorý musel
vec posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, nebola jeho služba poskytnutá účelne,
lebo rovnaká povinnosť už prislúchala súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti
so zastupovaním vedľajšieho účastníka preto nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na
účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno
prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane
spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva
so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to
vyplýva už z názvu združenia). Odvolací súd je toho názoru, že nebolo nevyhnutné ani účelné, aby sa
vedľajší účastník dal v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, naviac ak je nesporné, že obdobnú
argumentáciu použil v množstve iných súdnych konaní, kde vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Pomoc spotrebiteľovi v
poskytnutom rozsahu by nesporne muselo zvládnuť i samo združenie na ochranu spotrebiteľa, preto
jeho zastúpenie advokátom bolo neúčelné.

16.  S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd je potom toho názoru, že v danom
prípade v skutkovo a právne jednoduchej veci nebolo účelným, aby sa vedľajší účastník vstúpivší
do konania na strane žalovaného, dal zastúpiť advokátom a teda trovy vynaložené na jeho právne
zastúpenie neboli vynaložené účelne a to v celom ich rozsahu, v dôsledku čoho náhradu týchto
trov nebolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na
uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, ktoré nebolo možné
priznať vôbec, preto odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu podľa § 388 CSP a zmenil II. výrok



napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal.

17. V odvolacom konaní bola vo veci samej plne úspešná žalovaná a podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O
trovách konania niekdajšieho vedľajšieho účastníka už odvolací súd nerozhodoval, keďže CSP už tento
inštitút neupravuje.

18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci   samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/178/2012", "guid": "6d2a1842-09e2-46d2-9097-7b3abeb9965d:4a63f68a-d713-4363-abf9-6a2ad0f68372", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "dd80b03b-30ca-43b3-a8a3-1838e274061a:ffc2b4fb-2f10-4e4e-ae79-a1d2e7f4b49e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812206681.1", "spisova_znacka": "7MCdo/9/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/9/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812206681.1"}, {"guid": "df487ead-9b69-4853-9372-39729b9535d4:00075c35-de83-40aa-9a8c-f2feba96d085", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312217753.3", "spisova_znacka": "11Co/187/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/187/2014 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312217753.3"}, {"guid": "e1cc0bb6-2eb2-4411-a0a5-598492cd4f44:eedbe8ef-c4c4-4874-9a57-ddf8a9429027", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5810203252.2", "spisova_znacka": "7Co/82/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/82/2014 z 27. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-05-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5810203252.2"}, {"guid": "8bc0e72b-8d06-495e-b568-9ca4b6d41e73:25b4bb0e-69fb-48cf-b669-b38312f60648", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4212201403.1", "spisova_znacka": "6Co/252/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/252/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4212201403.1"}, {"guid": "621b577f-caff-4d7b-94c5-86c4eabacd28:68fc36d2-c842-4a61-866c-d7d1c0771f01", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4310209752.2", "spisova_znacka": "25Co/84/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/84/2013 z 17. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-06-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4310209752.2"}, {"guid": "744e109b-f938-432c-afba-0317cd41509c:fdbff8a2-890e-489f-a5fe-e78c37e0db69", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5013896748.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/35/2013 z 6. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-06", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013896748.1"}], "citovane_v": []}