Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/103/2015 z 21. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. marca 2017, sp. zn. 20S/103/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2015200772.3 Krajský súd Trnava | 20S/103/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2015200772.3 | 2017-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/857d7659-ee21-4274-817f-a428e5a05d0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200772.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200772
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200772.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: VAREZ INTERIER, s.r.o., 908 46
Unín č. 32, IČO: 36 243 370, zastúpeného spoločnosťou Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811
05 Bratislava, IČO: 36 698 873 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova
10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2015/3923, O -
304/2015 zo dňa 18.8.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou zo dňa 12.10.2015, doručenou súdu dňa 15.10.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice
číslo: OPS/BEZ/2015/3923, O - 304/2015 zo dňa 18.8.2015, ktorým tento druhostupňový správny
orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo
konania: R 60/2015/SE zo dňa 27.4.2015, ktorým tento správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 2 000 eur za porušenie povinnosti
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 3 odsek 2 v nadväznosti na § 2 odsek 2 písm. b) zák.č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) tým, že žalobca
ako účastník konania využíval v období od 15.10.2014 do 5.11.2014 závislú prácu fyzickej osoby D. A.
(nar. XX.X.XXXX), ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu pomocné práce, mal s ňou
založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 13.10.2014 a nesplnil si
prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení).

2.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach
a právom chránených záujmoch, keď predmetnú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko p. D. A.
začal pre žalobcu vykonávať prácu až po jeho prihlásení do sociálnej poisťovne, keď v evidencii
pracovného času za mesiac október 2014 došlo v súvislosti s p. D. A. nedopatrením k chybe v písaní.
V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný výkaz (dochádzka zamestnanca) nič nepreukazuje. Ďalej
namietal, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného
stavu veci, bez toho, že by správnymi orgánmi tvrdené skutočnosti boli riadne preverené na ústnom
pojednávaní, prípadne potvrdené výsluchmi svedkov a pod. . Ďalej namietal, že prvostupňový správny



orgán nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 8.4.2015, ktorou tento požadoval predĺžiť lehotu na vyjadrenie
sa k oznámeniu o začatí správneho konania s odôvodnením, že má dostatočne preukázané porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu a že žiadnym iným dodatočným dokladom alebo
dôkazom nie je možné túto skutočnosť vyvrátiť. Poukázal tiež na to, že v deň vykonania inšpekcie
prvostupňovým správnym orgánom, t.j. 9.1.2015 bol D. A. už prihlásený v sociálnej poisťovni, a preto
spoločenská nebezpečnosť konania žalobcu je v danom prípade nepatrná. Okrem toho uviedol, že si
oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni splnil bez toho, že by mu takéto nesplnenie predmetnej
povinnosti bolo orgánmi verejnej správy vytknuté. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že prihláška sociálnej
poisťovni zo strany žalobcu bola zaslaná 5.11.2014, t.j. viac ako dva mesiace pred následnou kontrolou
zo strany prvostupňového správneho orgánu. Nesúhlasil tiež s konštatovaním správnych orgánov, že
v prípade žalobcu nejde o ojedinelý výskyt nedostatkov, pričom nie je zrejmé z čoho, t.j. z akých úvah
a faktov k takémuto záveru dospeli. Správne orgány totiž nekonkretizovali iné nedostatky, ktorých sa
mal žalobca dopustiť, a teda takéto tvrdenia správnych orgánov nemajú žiadnu oporu ani podklad v
zistenom skutkovom stave. Taktiež nie je zrejmé, z akých úvah a faktov vychádzali správne orgány pri
konštatovaní, že sa malo jednať o obzvlášť závažné porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa.
V závere žaloby poukázal na to, že zo strany správnych orgánov bola pokuta uložená v neprimeranej
výške k povahe „skutku“.

3.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 19.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu
23.11.2015, pričom mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania s poukazom na ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom
zamestnávaní, a to spôsobom popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu. Tieto skutočnosti sú dôkazovo podložené nielen samotným protokolom, ale aj dohodou o
vykonaní práce týkajúcej sa D. A., datovanej zo dňa 13.10.2014, ďalej evidenciou dochádzky tejto
osoby za mesiac október, registračným listom FO ako aj elektronickým výpisom z registra sociálnej
poisťovne. V tejto súvislosti uviedol, že z dikcie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 tohto zákona na nemocenské poistenie, na
dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona
na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v období odo dňa 15.10.2014 do
5.11.2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby - D. A., ktorý vykonával pre žalobcu pomocné práce,
mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (dohoda o vykonaní práce zo
dňa 13.10.2014), pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa zákona o
sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že z registračného listu FO a elektronického výpisu z registra sociálnej
poisťovne je zrejmé, že žalobca menovaného prihlásil do registra sociálnej poisťovne až dňa 5.11.2014.
Konštatoval, že tiež bolo preukázané, že D. A. uzatvoril so žalobcom dohodu o vykonaní práce s
termínom pracovnej úlohy odo dňa 13.10.2014 do dňa 31.12.2014, pričom z evidencie dochádzky za
mesiac október 2014 vedenej žalobcom vyplýva, že D. A. dňa 15.10.2014 začal pre žalobcu vykonávať
prácu, čo potvrdil aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení sa k protokolu. Ďalej uviedol, že žalobcovi
neboli upreté žiadne procesné práva v súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania, keď uviedol, že
podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Vzhľadom
k dôkazom, ktoré mal k dispozícii usúdil, že ústne pojednávanie nebolo potrebné v predmetnej veci
uskutočniť. K výške uloženej pokuty uviedol, že zákon mu ju neumožňuje odpustiť a nemôže ju ani znížiť
pod zákonom stanovenú hranicu, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Za tohto
stavu mal za to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a tiež
vec správne právne posúdil, zodpovedne popísal aj skutkový stav ako aj samotné porušenie povinnosti,
ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č.k. R 60/2015/SE, ROZ/2015/185, 2015/8202
zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené u žalobcu porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v protokole č. ITA-07-4-1.2/P-A24.28-15 zo dňa 20.1.2015
v časti nelegálne zamestnávanie písmeno B) v bode číslo 1, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako
účastník konania porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2
písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Predmetný protokol bol



dňa 20.1.2015 prerokovaný so Štefanom Vachom a Bc. Ľudmilou Vachovou, ktorí boli v zmysle výpisu
obchodného registra konateľmi žalobcu. Účastníkovi konania bola daná 5 dňová lehota na vyjadrenie
sa k predmetnému protokolu, tento sa v stanovenej lehote vyjadril, na základe čoho bol vypracovaný
dodatok k protokolu zo dňa 16.2.2015. Žalobca žiadal predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oznámeniu
o začatí správneho konania a doplneniu dôkazov. Z odôvodnenia tohto prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby D. A. (nar. XX.X.XXXX), ktorý vykonával pre
žalobcu závislú prácu - pomocné práce v rozsahu dohodnutom v dohode o vykonaní práce zo dňa
13.10.2014, so žalobcom mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce
a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, a to § 231 ods.
1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V rozhodnutí bolo konštatované, že nelegálne zamestnávanie
bolo zistené dňa 9.1.2015 o 8,41 hodine na základe predloženej dohody o vykonaní práce zo dňa
13.10.2014, ďalej na základe registračného listu FO - prihlášky do sociálnej poisťovne menovaného
zamestnanca a na základe predloženej evidencie dochádzky tohto zamestnanca v mesiaci október 2014.
Z predloženej evidencie pracovného času p. A. je zrejmé, že tento začal vykonávať pracovnú činnosť
dňa 15.10.2014, pričom na základe elektronického výpisu z registra poistencov sociálnej poisťovne bolo
preukázané, že žalobca prihlásil menovaného zamestnanca dňa 5.11.2014 o 13:28:29 s dátumom vzniku
právneho vzťahu dňa 27.10.2014. Znamená to, že zamestnávateľ si nesplnil prihlasovaciu povinnosť do
sociálnej poisťovne najneskôr pred začiatkom výkonu činnosti. V dôsledku porušenia týchto povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4. bode zák.č. 125/2006 o inšpekcii práce
a zákazu nelegálneho zamestnávania bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod č. 1 zákona o
inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 2 000 eur.

5.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom
namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké uvádza v predmetnej žalobe.

6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 18.8.2015 číslo: OPS/
BEZ/2015/3923, O - 304/2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán vychádza pri svojom konaní a
rozhodovaní z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisový materiál a ktoré jednoznačne potvrdzujú, že bol
spáchaný správny delikt účastníkom konania tak ako bol uvedený vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu. V tejto súvislosti bolo zo strany žalovaného uvedené, že príslušné listiny
potvrdzujú skutkový stav zistený pri výkone inšpekcie práce, podľa ktorého menovaný zamestnanec
(D. A.) nebol účastníkom konania - žalobcom v uvedenom období od 15.10.2014 do 5.11.2014 (13:28)
prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne,
čo je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Z evidencie dochádzky bolo jednoznačne zistené, že menovaný začal vykonávať pre
žalobcu prácu už od dňa 15.10.2014 a podľa elektronického výpisu z registra sociálnej poisťovne je
zrejmé, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k menovanému splnil až dňa 5.11.2014.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu (nevyhovenie žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty k vyjadreniu sa
k začatiu správneho konania, nenariadenie ústneho pojednávania), tak tieto boli rovnakým spôsobom
odôvodnené v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu ako vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo
dňa 23.11.2015.

7.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 107
ods. 2 SSP a zistil, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná nedôvodne.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č.82/2005 Z.z.
Zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z.
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu



b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z.
Povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je povinný
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z.
Správne delikty
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

8.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil zákonom
stanovené povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení, keďže svojho zamestnanca D.
A. prihlásil na sociálne poistenie v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení až
po vzniku právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť v podstate nespochybňoval ani samotný žalobca,
čo jednak vyplýva z jeho vyjadrenia k protokolu o výsledku inšpekcie práce, keď potvrdil, že menovaný
u nich pracoval ako brigádnik od 15.10.2014 na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa
13.10.2014, pričom sám aj potvrdil, že prihláška - registračný list FO bol sociálnej poisťovni doručený
5.11.2014. Okrem toho aj v samotnej žalobe žalobca uviedol, že D. A. v dňoch 15.10.2014 až 17.10.2014
a v dňoch 20.10.2014 až 22.10.2014 a následne až od 18.11.2014 pracoval u žalobcu.

9.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že v správnom konaní nebolo zo strany správneho orgánu nariadené
ústne pojednávanie súd uvádza, že pojednávanie sa nariaďuje vtedy, ak vo veci nie je jednoznačne
zistený skutkový stav alebo sa v ňom vyskytujú rozpory, čo nebol prípad žalobcu, nakoľko zistený
skutkový stav jednoznačne potvrdil porušenie povinností zo strany žalobcu, a to § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

10.
Krajský súd ďalej konštatuje, že námietka žalobcu, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na
prípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania je
taktiež nedôvodná. V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym
deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon
a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa
odvodzujú všeobecné pojmové znaky medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť).
Tá znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). V danom prípade
prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2 000 eur na dolnej hranici zákonom stanovenej
sankcie, nemožno ju preto považovať za neprimeranú, a preto je možné konštatovať, že rozhodnutia
ako aj postup tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného boli v súlade so zákonom.
Okrem toho súd považuje za potrebné k veci uviesť, že podnikajúca právnická osoba je za tento delikt
objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len
čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody, a preto z



toho vyplýva záver, že tak fyzická osoba - podnikateľ ako aj právnická osoba zodpovedá výlučne za
spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.

11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom
podľa § 190 SSP.

12.
Procesne úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.