Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/107/2015 z 20. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. júna 2017, sp. zn. 20S/107/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2015200828.5 Krajský súd Trnava | 20S/107/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2015200828.5 | 2017-06-20 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03510c70-397b-45a4-90e4-c82e69c7a661 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200828.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/107/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200828
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200828.5

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. C. T., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. X,
zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, Staničná č. 1, 921 01 Piešťany proti žalovanému:
Obec Pata, Hlohovecká 103, 925 53 Pata, IČO: 00 306 126, zastúpenému spoločnosťou VIA LEGE,
s.r.o., advokátska kancelária, Veterná 1093, 925 53 Pata, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní podaním doručeným súdu dňa 2.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie zo dňa 21.9.2015, doručené
žalovanému 24.9.2015 proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia
informácie požadovanej žiadosťou zo dňa 13.8.2015. Poukazoval na to, že dňa 13.8.2015 požiadal
žalovaného podľa zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácií
- zaslanie doposiaľ neposkytnutých podkladových dokumentov týkajúcich sa plánovanej výstavby
miestnej komunikácie na pozemku registra E parc.č. 6134 s prepojeným ciest Šopornianska a
Družstevná. Nakoľko žalovaný na jeho žiadosť ohľadne bodov 3 a 4 nereagoval a požadované
informácie mu neposkytol, podľa § 18 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 22 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. v spojení
s § 27 ods. 2 správneho poriadku mal za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie o odmietnutí
poskytnutia informácie a za deň doručenia tohto rozhodnutia sa podľa zákona považuje deň 8.9.2015.
Na jeho odvolanie zo dňa 24.9.2015 proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu žalovaný vydal dňa 28.9.2015
rozhodnutie č. 822/2015 zo dňa 28.9.2015, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

2.
Rozhodnutie žalovaného č. 822/2015 zo dňa 28.9.2015 ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie Obce
Pata považoval za nekonkrétne, nepreskúmateľné a nezákonné, čo je v konečnom dôsledku zákonným
dôvodom na zrušenie oboch týchto rozhodnutí Obce Pata. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia
čl. 26 odsek 1, 2 a 5 Ústavy SR ako aj ustanovenia čl. 17 odsek 1, 2 a 5 Listiny základných práv a
slobôd, v ktorých je zakotvené, že každý má právo na informácie (právo slobodne vyhľadávať a prijímať
informácie) a že orgány verejnej moci, t.j. aj obce majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať
informácie podľa pravidiel ustanovených zákonom. Rozsah, podmienky, spôsoby a postupy slobodného
prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií), ktorý v § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a
3 a § 16 ods. 1 zakotvuje, že medzi povinné osoby patria aj obce, pričom „každý má právo na prístup
k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii“, že „informácie sa sprístupňujú bez preukázania



právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje“ a že informácie sa
sprístupňujú spôsobom požadovaným žiadateľom a iba vtedy, ak informáciu nemožno objektívne
sprístupniť spôsobom požadovaným žiadateľom musí sa povinná osoba dohodnúť so žiadateľom na
inom možnom spôsobe sprístupnenia informácie. Tiež poukázal na ust. § 18 ods. 2 a 3 a § 22 ods. 1
zákona o prístupe k informáciám v spojení s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku, ktoré zakotvujú,
že „ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len s časti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie“ (teda nie fiktívne rozhodnutie). Pritom písomné rozhodnutie o nesprístupnení,
či len čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií musí byť pripravené a vydané v súlade so
zákonmi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať zákonom predpísané
náležitosti uvedené v § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Samotný výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedeným
všetkých ustanovení zákona o prístupe k informáciám a správneho poriadku, podľa ktorých sa rozhodlo
o nesprístupnení alebo čo len čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií požadovaných v
žiadosti. V odôvodnení rozhodnutia musí povinná osoba (správny orgán) uviesť, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola povinná osoba vedená pri hodnotení dôkazov, ako
použila správnu úvahu pri použití ustanovení zákona o prístupe k informáciám a správneho poriadku
(právnych predpisov), na základe ktorých rozhodoval a ako sa povinná osoba vyrovnala s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Písomné vyhotovenie
rozhodnutia musí obsahovať označenie (názov) povinnej osoby, ktorá rozhodnutie vydala ako aj dátum
vydania rozhodnutia, identifikačné údaje žiadateľa či odvolateľa, odtlačok úradnej pečiatky a tiež podpis
s uvedením mena, priezviska a funkcie predstaviteľa konajúceho za povinnú osobu (správny orgán).
Poukázal tiež na ust. § 18 ods. 3 zákona o prístupe k informáciám, ktoré zakotvuje, že „ak povinná
osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu
nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“, pričom
takéto zákonom „vykonštruované“ zamietavé rozhodnutia o nesprístupnení alebo čo len čiastočnom
nesprístupnení požadovaných informácií sa aj v súdnej judikatúre štandardne označujú ako „fiktívne
rozhodnutia“. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú súdnu judikatúru, vrátane judikatúry NS SR a
Ústavného súdu SR, ktorá sa týka nezákonnosti fiktívnych rozhodnutí o nesprístupnení, či čiastočnom
nesprístupnení požadovaných informácií, resp. nezákonnosti písomných druhostupňových rozhodnutí
o potvrdení prvostupňových fiktívnych rozhodnutí o nesprístupnení, či čiastočnom nesprístupnení
požadovaných informácií (ide o napr. rozsudky NS SR, sp.zn. 3Sži/3/2011 z 3.5.2011, sp.zn. 6Sži/1/10
zo dňa 16.6.2010 a sp.zn. 6Sž/91/01 z 1.7.2002, ďalej rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
14S/82/2011 z 23.5.2013 a rozsudky KS v Bratislave sp.zn. 3S/171/2011 z 26.3.2013 a sp.zn. 19S/31/02
z 16.6.2002). Uviedol, že podľa konštantnej súdnej judikatúry fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou
vždy nezákonné a vydaným fiktívneho rozhodnutia je porušený zákon o slobode informácií, lebo fiktívne
rozhodnutie samo o sebe nespĺňa nevyhnutné zákonné náležitosti rozhodnutia vymedzené v § 47
správneho poriadku a pre absenciu odôvodnenia je vždy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a
preto je ho dôvodné zrušiť správnym súdom. Za tohto stavu je aj rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu, ktorým potvrdí (bez zrušenia alebo bez zmeny) napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie
nepreskúmateľné a nezákonné, ktoré bez ďalšieho je potrebné zrušiť správnym súdom.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou
osobou a bez zaručeného elektronického podpisu či obdobnej autorizácie, nakoľko zo súdom
predložených dokumentov je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu elektronicky dňa 30.10.2015 o 23:25
hod. od odosielateľa „stefan hrcka“. Za tohto stavu je ju potrebné preto odmietnuť s poukazom na ust.
§ 98 zák.č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). Ďalej namietal, že žalobca v
čase podania žaloby nebol zastúpený právnym zástupcom, nakoľko táto bola podpísaná iba žalobcom,
ktorý nemá právnické vzdelanie. Mal za to, že žaloba bola podaná v rozpore s právnymi predpismi
platnými a účinným v čase jej podania, čo je zákonným dôvodom, pre ktorý mal správny súd konanie
zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP. V prípade, že správny súd tieto námietky neuzná za dôvodné je
potrebné žalobu odmietnuť, nakoľko táto má zjavne šikanózny charakter, pretože žalobca sa opakovane
domáha od žalovaného poskytnutia tých istých „informácií“, a to „podkladových dokumentov (kópií
materiálov) predložených zo strany občanov Obce Pata alebo zaslaných Obcou Pata občanom, ktoré
sa dotýkajú plánovanej výstavby miestnej komunikácie na súkromnom pozemku registra E parcelné
číslo 6134 s prepojeným ciest Šopornianska a Družstevná“. V tejto súvislosti poukázal na to, že
týchto informácií sa domáhal žalobca už žiadosťou z 19.6.2013, kedy mu bolo vyhovené a boli mu



poskytnuté informácie, ktoré mal žalovaný v tejto veci k dispozícii. Osobitne sa domáhal poskytnutia
listov svojich príbuzných (Ing. Z. a Ing. T.) a súvisiacej korešpondencie, pričom týchto informácií sa
domáhal aj žiadosťou datovanou 11.8.2015, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca sa
týchto informácií domáha napriek tomu, že sú de facto úplné irelevantné, keďže nový územný plán
obce je platný a účinný; a žalobca ich požaduje zrejme len s cieľom riešenia jeho rodinných nezhôd a
sporov. Napriek týmto požiadavkám žalobcu žalovaný sa vždy snažil vyhovieť a požadované informácie
mu poskytnúť, napriek tomu, že jeho žiadosti sú formulované vždy veľmi komplikovane, opakovane a
žalobca bol sústavne nespokojný s ich vybavením. Preto bol zo strany žalovaného opakovane vyzývaný
k tomu, aby sa dostavil do priestorov žalovaného a sám si ním požadované informácie vyhľadal, čo však
nikdy neurobil. Na miesto toho sústavne žiadal o zaslanie kópií dokumentov, ktoré mu už boli poskytnuté
alebo o ktorých už bol informovaný, že ich žalovaný nemá k dispozícii, pričom išlo o niekoľko rokov
staré dokumenty bez relevantného významu a dopadu na akékoľvek práva kohokoľvek, či oprávnené
záujmy. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 20S/38/2013, ktoré
bolo uznesením Krajského súdu v Trnave zastavené dňa 30.9.2014, ktoré sa týkalo vybavenia žiadosti
žalobcu o informácie z 19.6.2013 adresovanej žalovanému (ide takmer o totožnú žiadosť o informácie
ako z 11.8.2015, ktorej vybavenie je predmetom tejto žaloby), len ju rozšíril v konkretizácii požadovaných
informácií o kópie časti poštovej knihy, kde sú zapísané listy doručené jeho príbuznými žalovanému.
Napriek týmto skutočnostiam žalovaný žalobcovi opätovne poskytol všetky informácie, ktoré mal k
dispozícii a riadne ho informoval. Mal za to, že žalobca zneužíva svoje právo (priznané mu zákonom o
slobode informácií) a komplikovanými a nezrozumiteľnými žiadosťami o sprístupnenie bezvýznamných
niekoľko rokov starých informácií v spojení s vyhrážaním sa súdnym konaním a podávaním žalôb proti
žalovanému ho terorizuje a šikanuje. V tejto súvislosti uviedol, že obec nemá dostatočné personálne
ani finančné kapacity, ktoré by jej umožnili zaoberať sa sústavnými žiadosťami žalobcu, a preto za
tohto stavu sú splnené podľa názoru žalovaného podmienky na odmietnutie žaloby v zmysle § 28
SSP. Okrem toho uviedol, že prvostupňové rozhodnutie Obce Pata nebolo fiktívne, nakoľko v danom
prípade boli žalobcovi požadované informácie poskytnuté (a to už opakovane), čo vyplýva z prílohy listu
žalovaného zo dňa 31.8.2015, v ktorom bol uvedený aj odkaz na odpoveď na žiadosť žalobcu v rovnakej
veci z 10.7.2013 a 11.7.2013, kde sa už žalobcovi odpovedalo, a to aj s uvedením, že iné informácie
žalovaný nemá k dispozícii. Žalovaný žalobcovi poskytol všetky požadované informácie, ktoré v zmysle
zákona mu bol povinný poskytnúť. Žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s
príslušnými právnymi predpismi SR, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a zo zisteného
skutkového stavu, ktorý zodpovedá obsahu spisov, je zrozumiteľné a odôvodnené, pričom v konaní
žalovaného, ktoré predchádzalo jeho vydaniu nedošlo k žiadnej zásadnej vade a bolo vydané na základe
platného a účinného právneho predpisu. V prípade, že správny súd nebude považovať žalobu žalobcu
za šikanózneho charakteru, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov
konania.

4.
Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.6.2017,
na ktorom vypočul žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj právneho zástupcu žalovaného a zistil, že
žalobu je potrebné uznesením podľa § 28 SSP odmietnuť.

5.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených
v žalobe, poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré zaslal tunajšiemu súdu e-mailom dňa 21.6.2017, v ktorom
reagoval na argumentáciu žalovaného, ktorú tento zaslal súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 12.8.2016.
Poukázal predovšetkým na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/1/10 zo dňa 16.6.2010,
v ktorom bolo v súvislosti s výkladom ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií konštatované,
že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb
pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť
ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu
neprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné.
Ďalej bolo v tomto rozhodnutí uvedené, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti
nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, žalovaný ako odvolací správny
orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože takýmto postupom



žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho správneho
orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR ako odvolací
súd ustálil a judikoval záver, že „opačný výklad podľa názoru odvolacieho súdu by v konečnom dôsledku
znamenal odňatie možnosti žalobcu domáhať sa ochrany zákonným spôsobom na súde zaručenému
v čl. 46 odsek 1 Ústavy SR“.

6.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú odmietnuť,
nakoľko má šikanózny charakter sledujúci zneužitie práva. V tejto súvislosti poukázala na to, že
na požiadavky žalobcu bolo vždy zo strany žalovaného reagované (napriek tomu, že z jeho strany
išlo o komplikované podania, ktoré boli nezrozumiteľné a podávané opakovane), pričom pokiaľ mal
žalovaný požadované informácie k dispozícii, tak ich žalobcovi poskytol. Ďalej uviedla, že na predmetnú
vec nemožno vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sži/1/2010, ktorý predpokladá, že
prvostupňový správny orgán vo veci nevydal rozhodnutie. V predmetnej veci bolo o žiadosti žalobcu v
rámci prvostupňového správneho konania rozhodnuté, pretože na žiadosť žalobcu zo dňa 13.8.2015
žalovaný reagoval listom zo dňa 31.8.2015, v ktorom žalobcovi zaslal požadované informácie, ktoré mal
k dispozícii a zároveň mu zaslal aj kópiu podacieho lístku ako aj doručenku ako dôkaz o tom, že na jeho
žiadosť už bolo v minulosti odpovedané a že žiadané listy už boli žalobcovi zaslané. Okrem toho žalobca
bol zo strany žalovaného viackrát informovaný o tom, že má možnosť sa kedykoľvek dostaviť na obecný
úrad s tým, že mu bude predložená potrebná dokumentácia, ktorú je možné sprístupniť, tento sa však
nikdy na úrad neustanovil a žalovanému iba opakovane zasielal žiadosti.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické
osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyššie uvedeného zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení
s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo
majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného
prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá
má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.
Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv,
najmä na prieťahy v konaní.

7.
Je nepochybné, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého
subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 odsek 4 Ústavy SR).
Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 odsek 4 Ústavy
SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a
slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon
(§ 26 ods. 5 Ústavy SR). Ústava SR v článku 26 odsek 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje
právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť
subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči



neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku
ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti,
pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež
listina základných práv a slobôd (čl. 17 odsek 1, 5).

8.
Pokiaľ ide o predmetnú vec tak z predmetnej žaloby ako aj z obsahu pripojeného spisu č.k. 20S/38/2013
vyplýva, že žalobca sa opakovane domáha poskytnutia tých istých informácií, a to podkladových
dokumentov predložených zo strany občanov Obce Pata alebo zaslaných Obcou Pata občanom,
ktoré sa dotýkajú plánovanej výstavby miestnej komunikácie na súkromnom pozemku s prepojením
ciest Šopornianska a Družstevná. Je zrejmé, že žalobca sa týchto informácií domáha opakovane,
čo vyplýva z jeho žiadosti zo dňa 19.6.2013 ako aj zo žiadosti zo dňa 13.8.2015. Je potrebné tiež
uviesť, že zo strany žalovaného bolo vždy na tieto jeho žiadosti reagované a tento mu poskytol
všetky požadované informácie, ktoré mal k dispozícii. Naviac z obsahu týchto žiadostí je zrejmé,
že niektoré požiadavky žalobcu (zaslanie kópií listov Ing. J. Z. a Ing. C. T.) sa týkali poskytnutia
informácií ohľadne korešpondencie medzi žalovaným a tretími subjektmi a podľa názoru súdu nejde o
informácie sprístupňované v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že tento zákon nemá slúžiť ako zámienka na kritiku orgánov verejnej správy, ale ako
nástroj spoločenskej kontroly. Súd nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby
toto právo bolo uplatňované efektívne, t.j. aby povinným osobám boli adresované len také žiadosti, ktoré
sú tieto osoby reálne povinné poskytnúť a aby išlo o informácie v rozsahu ich rozhodovacej činnosti. Len
takto možno hovoriť o účinnej spoločenskej kontrole verejnej správy. V danom prípade, podľa názoru
súdu ide zo strany žalobcu o šikanózne konanie smerujúce k zabezpečeniu informácií, resp. poskytnutia
dokladov, ktoré nemajú pre žalobcu žiadne zjavné logické opodstatnenie. Takýmto konaním žalobca
zneužíva právo, keď opakovane požaduje poskytnúť informácie, ktoré mu už jednak boli zaslané a
vyžadovaním ktorých neprimerane zaťažuje žalovaného. Ďalej súd poznamenáva, že na predmetnú veci
nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sži/1/2010, na ktorý poukazoval žalobca,
pretože v danom prípade žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií, a to listom zo
dňa 31.8.2015 označeným ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií“. Znamená to, že nemožno
vychádzať z názoru žalobcu, že v predmetnej veci bolo vydané fiktívne prvostupňové rozhodnutie, ale
treba mať za to, že o žiadosti žalobcu bolo zo strany žalovaného rozhodnuté.

9.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu postupom podľa § 28 SSP uznesením
odmietol, nakoľko ju považoval za šikanóznu.

10.
O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých



dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej

žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.