Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/2/2016 z 19. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. februára 2017, sp. zn. 14S/2/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200028.1 Krajský súd Trnava | 14S/2/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2016200028.1 | 2017-02-19 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd8941fc-b4d5-40a7-856d-87620bf9e01e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200028.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200028
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200028.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., so sídlom
Kolónia 542, 905 01 Senica, IČO: 44 095 066, právne zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska
cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Senica,
so sídlom Nám. Oslobodenia 6, 905 01 Senica, vo veci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
takto

r o z h o d o l :

I. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica je p o v i n n ý do 10 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorú začal vykonávať u
žalobcu na základe oznámenia č.9212401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012 a v lehote 60 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia je Daňový úrad Trnava, pobočka Senica povinný predmetnú daňovú
kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou podanou dňa 22.01.2016 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, že uloží žalovanému
ukončiť daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorú začal žalovaný u žalobcu vykonávať na základe
oznámenia č. 9212401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012 a zároveň mu uložil, aby v lehote 60 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia príslušný Daňový úrad daňovú kontrolu ukončil.

2.
Žalobca v žalobe namietal, že dňa 15.11.2012 obdržal oznámenie o začatí daňovej kontroly na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.9212401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012. Následne
15.08.2013 žalovaný rozhodnutím č.9212401/5/3789969/2013 zo dňa 14.08.2013 rozhodol o prerušení
daňovej kontroly z dôvodu, že žalovaný zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií,
ktoré sú potrebné na rozhodnutie o oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca
namietal, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly nie je uvedený konkrétny osobitný predpis, v
zmysle ktorého bolo podľa žalovaného potrebné získať informácie, pričom zo spisu vyplýva, že sa jedná
o Nariadenie Rady EÚ č.904/2010 zo dňa 7.októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Toto prerušenie predmetnej daňovej kontroly je posledný
úkon, až do podania žaloby, ktorý bol vo veci vykonaný. Žalovaný od 15.08.2013 nevykonal v predmetnej
veci žiaden úkon a to i napriek tomu, že žalobca dňa 22.10.2013 doručil žalovanému sťažnosť v zmysle
zákona č.9/2010 Z. z., ktorú označil ako sťažnosť pre porušenie ústavných práv pri daňových kontrolách
a nezákonnosť daňových kontrol zo dňa 17.10.2013, v ktorej sa žalobca sťažoval na porušenie článku 2
ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, porušenie práva prerokovať vec bez zbytočných



prieťahov - článok 48 ods. 2 Ústavy SR, porušenie zásady zákonnosti daňového konania, zásady čo
najmenšieho zaťaženia daňového subjektu a zásady primeranosti. Ďalej uviedol, že k dnešnému dňu t.j.
ku dňu podania žaloby daňová kontrola sa vykonávala už 1161 dní, čo je viac ako 3 roky a 2 mesiace,
pričom ako je zrejmé maximálne stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly bola prekročená viac
ako trojnásobne. Keďže kontrolu žalobca prerušil odo dňa 15.8.2013 a v jej výkone do dňa podania
žaloby nepokračoval, doba prerušenia konania tiež bola 888 dní, čo je takmer dva a pol roka. Žalovaný
spôsobuje prieťahy vo výkone kontroly tým, že ju zbytočne umelo udržiava v prerušenom stave, kedy
podľa zákona lehoty neplynú. Žalobca má za to, že žalovaný sa dopustil nezákonných prieťahov vo
výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie august 2012 vykonávanej u žalobcu, pričom žalovaný bez vážneho dôvodu
nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní resp. vo výkone
daňovej kontroly nečinný. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo
dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v
ktorej je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3 mesiace a Smernicu Rady
č.2011/16/EÚ z 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej je určená maximálna
lehota na poskytnutie požadovaných informácií 6 mesiacov. V zmysle uvedeného je tak stav kedy je
daňová kontrola prerušená nad uvedenú lehote 6 mesiacov resp. 3 mesiace neželaný, nezákonný a
spôsobuje prieťahy vo výkone daňovej kontroly.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.3.2016 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú.
Podrobne opísal celý postup ktorý žalovaný vykonal od začatia daňovej kontroly až po jej prerušenie
resp. popísal aké dožiadania, na aké subjekty boli zo strany daňového úradu zaslané. K samotnému
návrhu žalobcu uviedol, že návrh považuje za neprípustný a to z dôvodu, že žalobca nepodal ani
podnet na preskúmanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly mimo odvolacieho konania podľa § 77
Daňového poriadku a nepodal ani podnet na výkon dozoru prokurátora podľa zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Za nedôvodný považuje návrh z toho dôvodu, že žalovaný
bude v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku v daňovej kontrole pokračovať len čo pominú dôvody
pre ktoré sa kontrola prerušila. Nakoľko nebola doručená odpoveď na žiadosť č. 9212401/5/3458062/12
zo dňa 22.11.2012 o medzinárodnú výmenu informácií na spoločnosť Blue Eagle Kft. Budapešť, nemôže
správca dane v kontrole pokračovať, nakoľko pominutím dôvodov pre ktoré sa kontrola prerušila je
doručenie odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a nie uplynutie trojmesačnej lehoty
po prerušení kontroly ako to tvrdí žalobca. Dôvody pre ktoré žalovaný nepokračuje v daňovej kontrole
nie sú na jeho strane a priamo ich nevie ovplyvniť. Ak je daňová kontrola prerušená, správca dane
nesmie robiť priamo úkony daňovej kontroly, preverovať skutočnosti ktoré vedú k správnemu zisteniu
(napr. požadovať od daňového subjektu predložiť doklady, dôkazy alebo iné vysvetlenia). Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaný pritom už vykonal množstvo ďalších iných úkonov na základe ktorých je
spôsobilý vo veci rozhodnúť, nie je tak už viac potrebné čakať na odpovede resp. celkové odpovede
MVI dožiadaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy nie je prípustná a nie je ani dôvodná. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby do 10 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu pokračoval vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorú začal
vykonávať u žalobcu na základe oznámenia zo dňa 29.10.2012 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia predmetnú kontrolu ukončil. Pokiaľ bude zo strany dožiadaného subjektu zaslaná
odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na spoločnosť Blue Eagle Kft. Budapešť,
žalovaný pristúpi bezodkladne k tomu, že bude pokračovať v daňovej kontrole.

4.
Krajský súd v Trnave dňa 19.1.2017 vykonal elektronicky dopyt na Daňový úrad, pobočka Senica
za účelom zistenia či daňová kontrola u žalobcu bola za obdobie august 2012 ukončená, avšak do
rozhodnutia súdu sa daňový úrad k tejto výzve nevyjadril.

5.
Podľa § 242 ods. 1 SSP
Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom
administratívnom konaní.
Podľa § 250 ods. 1, 2 SSP



(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej
lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti
administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný
správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom
úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a
jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie
však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh
žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou
dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
Podľa § 251 ods. 1 a 2 SSP
(1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu
môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko
orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie
uznesením zastaví.

6.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2012 bola u žalobcu začatá 15.11.2012 podľa ustanovenia § 46 ods.
2 zákona č.563/2009 Z.z. Daňového poriadku na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č.
9212401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012, ktoré bolo doručené žalobcovi 30.10.2012. Daňová
kontrola bola vykonaná na základe toho, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 168.879,74
Eur. Ďalej krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava, pobočka Senica zaslal viacero dožiadaní
smerujúcich na tuzemských dodávateľov, ako aj zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá
sa týkala spoločnosti Blue Eagle Kft. Budapešť, v Maďarsku. Táto žiadosť bola zaslaná dňa 22.11.2012
za účelom preverovania deklarovaných dodávok cukru v množstve 240.000 kg v hodnote 193.200,-
Eur. Žalovaný zaslal viaceré urgencie dňa 8.4.2013, 11.7.2013, 2.12.2013., 22.5.2014, pričom bola
doručená len čiastočná odpoveď od maďarského správcu dane, ktorý uviedol, že spoločnosť Blue Eagle
Kft. nepredložila žiadne doklady a že maďarský správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií do iných členských krajín za účelom objasnenia deklarovaných transakcií. Žalovaný zaslal
ďalšiu urgenciu maďarskému správcovi dane dňa 27.1.2015, následne obdržal čiastočnú odpoveď s
uvedením, že maďarský správca dane neobdržal všetky odpovede na svoje žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií a z toho dôvodu nemôže zaslať konečnú odpoveď. Maďarský správca dane uviedol,
že stále čakajú na odpoveď na svoje žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do iných členských
štátov. Ďalšia urgencia žalovaného do Maďarska bola zaslaná 18.1.2016, ku dnešnému dňa žalovaný
nemá doručenú žiadnu konečnú odpoveď. Z dôvodu, že zo strany maďarského správcu dane nebola
zaslaná odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, pristúpil Daňový úrad, pobočka Senica k
prerušeniu daňovej kontroly a to rozhodnutím č. 9212401/5/3789969/2013 zo dňa 14.8.2013, ktorá bola
doručená žalobcovi 15.8.2013.

7.
Žalovaný uviedol, že nie je schopný ovplyvniť dĺžku konania v súvislosti s MVI, ktoré boli žiadané mimo
územia SR.

8.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku
Daňová kontrola
(1)Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v
rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.



Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku
(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
Článok 2 ods. 2 Ústavy SR
Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví
zákon.

Článok 48 ods. 2 Ústavy SR
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prejednala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

9.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v písomne podanej žalobe, krajský súd
dospel k záveru, že jediným dôvodom pre vyhovenie žalobe je nedodržanie primeranej lehoty správcu
dane na vykonanie daňovej kontroly, ktorá súvisí s nezákonnou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly.

10.
Na posúdenie či bola dodržaná maximálna dĺžka daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia
a deň jej skončenia. Daňová kontrola môže byť začatá dňom určeným v oznámení správcu dane
o začatí daňovej kontroly alebo dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Daňová kontrola
je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu alebo dňom
kedy bolo doručené oznámenie o určení dane podľa pomôcok, po prípade zánikom nároku navrátenia
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

11.
Daňový poriadok v ustanovení § 46 ods. 10 určuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly v trvaní jeden
rok. Túto lehotu môže správca dane prerušiť, pričom daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne
prerušenie daňovej kontroly. Obligatórne bude správca dane prerušovať daňovú kontrolu v prípade
ak má vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Pokiaľ sa začalo konanie o inej
skutočnosti alebo ak je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácii je na úvahe
správcu dane či daňovú kontrolu preruší.

12.
Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže
byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane
pokračuje v daňovej kontrole z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu,
ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je daňová kontrola prerušená, lehota na jej
vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej
kontroly teda znamená, že časový interval medzi začatím daňovej kontroly a jej ukončím môže byť dlhší
než jeden rok.

13.
V činnosti správcov dane sa často objavujú prípady ako fakticky predĺžiť zákonnú lehotu na vykonanie
daňovej kontroly resp. inak povedané ako dodržiavanie zákonom stanovenej maximálnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly obchádzať. Uskutočňuje sa to cez inštitút prerušenia daňovej kontroly -
presnejšie povedané prostredníctvom neúčelného a neprimeraného prerušenia daňovej kontroly za
účelom zistenia skutočností z medzinárodnej výmeny informácii rozhodujúcich pre správne určenie
dane, najmä v prípadoch intrakomunitárnych obchodov.

14.
Pri procese medzinárodnej výmeny informácii (MVI) by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom
odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole
pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť.

15.



Na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právne účinky
predpokladané zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej

16.
Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI je potrebné posudzovať
primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tomto smere treba poukázať na zákon č.
442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady
č.2011/16/EÚ z 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní. Tieto právne predpisy boli prijaté
s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových
záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na
základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 Smernice a ust. § 6 ods. 5 uvedeného zákona je príslušný
orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do
dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

17.
Ešte prísnejšia lehota je uvedená v nariadení Rady EÚ č. 904/2010, ktorý upravuje administratívnu
spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, kde v článku 10 a nasl. tohto
nariadenia je uvedené, že žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo ako je to možné, najneskôr
3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto
lehota maximálne na jeden mesiac.

18.
V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba
poukázať na ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených
smerníc, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou
lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií.

19.
Podľa názoru krajského súdu došlo zo strany žalovaného k porušeniu jednej z podstatných zásad
daňového konania, ktorou je zásada primeranosti a účelnosti. Žalovaný vykonáva u žalobcu viacero
daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia, pričom poznatky z iných daňových kontrol mohol a mal
využiť aj pri získavaní poznatkov v daňovej kontrole týkajúcej sa tohto prípadu. Dĺžka konania daňovej
kontroly bola zo strany žalovaného umele predlžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly,
čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaný v niektorých ďalších daňových kontrolách ukončil tieto daňové
kontroly bez potreby vykonania dôkazu, ktorý v tomto konaní považuje za podstatný.

20.
Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné preukázanie takých
skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností,
za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže
slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly
a „získavanie času“ nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

21.
Takýmto obštrukčným postupom dochádza k obchádzaniu zákona a v prípade akceptácie takéhoto
postupu by daňová kontrola mohla trvať neobmedzene dlhú dobu. Preto je potrebné posudzovať
účelnosť postupu správcu daní pri vyžiadaní informácii zo zahraničia a prerušenia daňovej kontroly podľa
vyššie uvedených kritérií.

22.
Treba zdôrazniť, že daňová kontrola predstavuje aj značný zásah do súkromnoprávnej sféry
kontrolovaného daňového subjektu a preto je dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality
a účelnosti, aby neoblo možné postup správcu dane považovať za šikanózny.

23.



Primeraná rýchlosť konania je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v
článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dlho trvajúce konanie ohrozuje
jeho účinnosť a kredibilitu. Princíp konania v primeranej lehote je univerzálnym princípom uplatňujúcim
sa v konaní pred všetkými orgánmi verejnej moci a to nielen v občianskoprávnom a trestnoprávnom
konaní, ale i v postupoch vykonávateľov verejnej správy ktorými sú priamo dotknuté verejné subjektívne
práva osôb.

24.
V právnom štáte by nemala existovať situácia, že by pre postup verejnej správy nebola ustanovená
žiadna lehota na vybavenie veci resp. aspoň rámcová zákonná požiadavka na vybavenie veci včas a
bez zbytočných prieťahov. Taký stav by v právnej praxi spôsoboval právnu neistotu.

25.
Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný ústavne alebo vo vzťahu k verejnej správe je
upravený v osobitných zákonoch, predovšetkým v správnych poriadkoch členských štátov.

26.
Podľa článku 7 odporúčania CM/Rec (2007) 7 „ orgány verejnej správy konajú a plnia si svoje povinnosti
v primeranej lehote“. Odporúčanie tak rozširuje tradičné chápanie princípu v tom smere, že požaduje aby
tieto orgány nielen konali, ale aj plnili svoje povinnosti v primeranej časovej lehote. Tým sa zdôraznila
nielen požiadavka na ochranu jednotlivca v situácii keď správne orgány rozhodujú o jeho subjektívnych
právach a povinnostiach, ale aj všeobecná požiadavka na účinnosť verejnej správy pri plnení v rámci
zákonom jej priznanej kompetencie.

27.
Nedodržanie lehoty na rozhodnutie je v právnych poriadkoch členských štátov Rady Európy
kvalifikované ako nečinnosť správneho orgánu, s ktorou je spätá zodpovednosť úradných osôb.

28.
Skutočnosť, že žalovaný odo dňa prerušenia daňovej kontroly t. j. od 15.8.2013 kedy bolo rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly doručené žalobcovi, v daňovej kontrole nepokračuje a od tejto doby až
do podania žaloby uplynula doba 888 dní a následne od podania žaloby ďalšia lehota viac ako jeden
rok spôsobuje, že zo strany žalovaného došlo k výraznému porušeniu procesných zásad, ktoré boli už
vyššie uvedené a ktorými sú zásada právnej istoty, zásada konania v primeranej lehote ako aj právo
každej osoby na spravodlivý proces.

29.
Krajský súd upozorňuje žalovaného, že vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a že
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o vykonanom úkone resp.
rozhodnutie ktoré mu uložil správny súd v tomto konaní vydať. V prípade, že žalovaný svoju nečinnosť
v určenej lehote neodstráni, správny súd pristúpi k uloženiu pokuty, v opačnom prípade po odstránení
nečinnosti správny súd konanie zastaví.

30.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

31.
O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

32.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným
Centrum právnej pomoci.