{"guid": "84eb0975-77a2-4703-8686-e93c19e400bc:aa1de606-b888-4445-bc01-c753fa28d4f3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1", "spisova_znacka": "20S/14/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/14/2016 z 27. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. júna 2017, sp. zn. 20S/14/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1", "identifikacne_cislo": "2016200085", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2017-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-491.odsek-1", "nazov": "§ 491 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-491.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-491"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-491"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa1de606-b888-4445-bc01-c753fa28d4f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200085
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q.. Y.. J. XX, H. U., zastúpeného spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13,
Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8,
Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa
02.12.2015, takto

r o z h o d o l :

I.  Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-
OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015   z r u š u j e    a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil
rozhodnutie stavebného úradu obec Jaslovské Bohunice č. Výst. JBO-190/2015/Ge-227 zo dňa
30.09.2015 zamietajúce návrh vo veci vydania stavebného povolenia v zlúčenom územnom a
stavebnom konaní na stavbu: Hospodárska budova na pozemku parc. č. 305/14y k.ú. U. v obci H. U.
z dôvodu, že umiestnenie stavby na parc. č. 305/14 je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou
obce Jaslovské Bohunice nakoľko podľa grafickej časti územného plánu obce sa navrhovaná stavba
nachádza v regulačnom bloku „B“ obytné územie, pričom v týchto lokalitách sa uvažuje výlučne
s výstavbou rodinných domov, ku ktorým sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné
dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská.

2.Žalobca namietal, že územný plán pripúšťa umiestňovať a stavať k rodinným domom nevyhnutné
zariadenia, ktoré iba príkladmo vymenúva ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná
zeleň a detské ihriská, z čoho vyplýva, že hospodársku budovu nevylučuje. Jeho stavba sa pritom
účelu garáže približuje, keď sa uvádza, že by mala slúžiť na skladovanie poľnohospodárskych plodín
a uskladnenie poľnohospodárskych strojov a náradia. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho správne orgány
vychádzali, keď usúdili, že stavba nie je v súlade s územným plánom nakoľko nejde o drobnú stavbu,
keď územný plán ani § 37 stavebného zákona pojem drobná stavba nepoužívajú a ako jediné prípustné
doplnkové zariadenia k rodinným domom ich neprikazujú, z čoho vyplýva, že stavbu územný plán
nezakazuje. Má za to, že v zmysle ústavnej zásady „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“,
je teda stavba prípustná a stavebné úrad mal stavebné povolenie vydať, v súvislosti s čím poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Sžp/28/2013. Nakoľko obec ako dotknutý orgán podľa § 140a
ods. 1 písm. b) stavebného zákona vydala kladné stanovisko, v ktorom uvádza,  že stavba je v
súlade s územným plánom obce, o ktoré je pre správne orgány záväzné, rozhodnutiami boli porušené



ustanovenia stavebného zákona aj ústavný princíp právnej istoty zahŕňajúci aj princíp legitímnych
očakávaní a ochrany v dobrej viere nadobudnutých práv. Hoci žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že
žalobca bol stanoviskom uvedený do omylu, nemá právomoc sa od záväzného stanoviska obce odchýliť
ani ho meniť. Poukazoval tiež na to, že v danej oblasti je postavených viacero obdobných budov, ktoré
slúžia na bývanie a spĺňajú požiadavky jednoduchých stavieb, pričom v regulatívach územného plánu
k obytnej zóne v obci sa okrem iného uvádza aj požiadavka rešpektovať vidiecky charakter pôvodnej
zástavby, ktorú hospodárska budova spĺňa. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa
zákonné požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, v oboch rozhodnutiach absentuje logický
vzťah medzi podkladmi pre rozhodnutie a samotnými rozhodnutiami, nebol vysvetlený vzťah medzi
skutkovými zisteniami a právnym posúdením, a keďže zákonom ani územným plánom nebola stavba
výslovne zakázaná a súhlasné boli aj stanoviská dotknutých orgánov, stavebný úrad pri rozhodovaní
aplikoval správnu/voľnú úvahu, ktorú nezdôvodnil.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal,
že podľa územného plánu Jaslovské Bohunice, jeho grafickej časti (schválený uznesením č. V/156 zo
dňa 07.04.2008, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce Jaslovské
Bohunice), výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“, sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom
bloku „B“ - obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na
jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách po asanácii starých objektov, resp., rekonštrukciou,
nadstavbou jestvujúcich za týchto podmienok:
- rešpektovať vidiecky  charakter pôvodnej zástavby, dodržať uličný charakter zástavby, nerealizovať
stavebné objekty nad 2 NP, druhé podlažie je potrebné riešiť ako obytné podkrovie
- k rodinným domom sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné a technické
vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné sú doplnkové maloobchodné, sociálne
a zdravotné služby.
Podľa ustanovenia § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú
doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia,
pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie, a to:
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne,
letné kuchyne, prístrešky zariadenia na nádoby na odpadky, stavby pre chov drobných zvierat, sauny,
úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice a žumpy.
Navrhovaná stavba hospodárskej budovy má podľa predloženej projektovej dokumentácie rozmery 25
m x 8 m = 200 m2, preto ju nemožno považovať za drobnú stavbu, ktorá by tvorila doplnkovú stavbu
k hlavnej stavbe.
Navrhovanú stavbu hospodárskej budovy je nutné vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie považovať
za hlavnú stavbu na pozemku a podľa územného plánu obce Jaslovské Bohunice ako hlavná stavba na
pozemku musí mať funkciu bývania (rodinné domy na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách
po asanácií starých objektov, resp. rekonštrukciou) za určitých podmienok stanovených v územnom
pláne. Navrhovanú stavbu nie možné charakterizovať ako nevyhnutné zariadenie k rodinným domom,
nakoľko plní funkciu hlavnej stavby na pozemku.

4.Žalovaný poukazoval na to, že obec Jaslovské Bohunice v konaní o povolení stavby je stavebným
úradom, preto nemá postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140 a ods. 1 stavebného zákona a
nevydáva záväzné stanoviská, ale rozhoduje o návrhu v súlade so zákonom. Stanovisko, ktoré obec
dňa 15.05.2015 vydala, nie je v stavebnom konaní opodstatnené, bolo vydané v rozpore s územným
plánom obce a žalobca ním bol uvedený do omylu.

5.Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby.

6.Podľa obsahu spisového materiálu obec Jaslovské Bohunice vydala dňa 15.05.2015 stanovisko
k projektu stavby „Hospodárska stavba“, podľa ktorého žalobcom navrhovaná stavba je v súlade s
územným plánom obce a obec s realizáciou stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie súhlasí.
Súhlasné stanovisko k stavbe dňa 28.05.2015 vydal aj žalovaný Okresný úrad Trnava, hoci jeho
pozemkový a lesný odbor.



7.Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu (obce Jaslovské Bohunice) zo dňa
30.09.2015, ktorým bol návrh žalobcu na vydanie stavebného povolenia zamietnutý, stavebný úrad po
posúdení návrhu podľa § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona zistil, že predložený návrh a dokumentácia
nie sú v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými
rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami a s predpismi uvedenými v § 37 ods. 2
stavebného zákona. Podľa grafickej časti „Územného plánu obce Jaslovské Bohunice“ (schváleného
uznesením č. V/156 zo dňa 07.04.2008 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného
plánu obce Jaslovské Bohunice), výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa navrhovaná stavba
nachádza v regulačnom bloku „B“  obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou
rodinných domov na jestvujúcich parcelách, v prelukách, záhradách po asanácií starých objektov,
resp. rekonštrukciou jestvujúcich objektov. K rodinným domom sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako
garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné
sú doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby.
Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby Hospodárska budova na pozemku parc. č. 305/14 v k. ú.
U. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Jaslovské Bohunice.

8.V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 02.12.2015 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení
rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 30.09.2015 žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami
konštatoval, že námietka, že stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí neuviedol v čom konkrétne
predložený návrh a projektová dokumentácia nie je v súlade s ust. § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona,
keď všetky dotknuté orgány vydali súhlasné stanovisko k navrhovanej stavbe je neopodstatnená.
Navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom obce Jaslovské Bohunice z hľadiska svojej funkcie.
Východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu je schválený územný  plán obce. V zmysle vyššie
uvedeného ust.  § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak je navrhovaná stavba v rozpore s územným
plánom obce, stavebný úrad žiadosť zamietne, napriek skutočnosti, že dotknuté orgány vydali súhlasné
stanoviská.
Súhlasné stanovisko obce Jaslovské Bohunice č. OcÚ/2015/00614-01488 zo dňa 15.05.2015 s
navrhovanou stavbou hospodárskej budovy bolo vydané v rozpore z územným plánom obce.
Navrhovateľ (odvolateľ) bol uvedeným stanoviskom uvedený do omylu. Napriek tejto skutočnosti,
stavebný úrad nemôže vydať rozhodnutie v rozpore so zákonom.
Námietka týkajúca sa zovšeobecňovania obytného územia do bloku „B“, podľa územného plánu obce
Jaslovské Bohunice je neopodstatnená.
Pozemok odvolateľa par. č. 305/14 v kat. ú. H. U., na ktorom žiadal umiestniť predmetnú stavbu
hospodárskej budovy, sa podľa územného plánu obce nachádza v regulačnom bloku „B“. Toto označenie
zahŕňa existujúcu zástavbu v území. Bloky B1 až B5, na ktoré odvolateľ poukázal označujú novo
navrhovanú zástavbu.
Námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia je neopodstatnená. V napadnutom
rozhodnutí je v odôvodnení podrobne popísaný územný plán obce týkajúci sa predmetnej lokality aj
dôvod rozporu navrhovanej stavby s územným plánom obce. Rozpor predloženého návrhu s územným
plánom obce (jeho záväznou časťou) stavebný úrad riešil správne v zmysle ust. § 37 ods. 4 stavebného
zákona, zamietnutím návrhu.

9.Podľa § 140 stavebného zákona
Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní.

Podľa § 37 stavebného zákona
(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané



osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad
a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená
dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,
so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10.Ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sa vzťahuje aj na odôvodnenie rozhodnutí
stavebného úradu, kladie dôraz nielen na obsažnosť odôvodnenia z hľadiska zodpovedania všetkých
relevantných otázok týkajúcich sa posudzovaného predmetu konania a zrozumiteľnosť ako základ
preskúmateľnosti účastníkmi konania a kompetentnými orgánmi, ale aj na jeho presvedčivosť ako základ
dôvery účastníkov v správnosť rozhodnutia správneho orgánu a prevencie bezdôvodného uplatňovania
opravných prostriedkov.

11.V danom prípade stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa v obsahu stručného odôvodnenia
svojho rozhodnutia konštatoval nesúlad žalobcom predloženého návrhu a dokumentácie s podkladmi
podľa § 370 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými
technickými požiadavkami a s predpismi uvedenými v § 37 ods. 2, pričom s výnimkou územného plánu
neidentifikoval žiaden podklad podľa § 37 ods. 1, žiadne predchádzajúce územné rozhodnutie, žiadnu
technickú požiadavku alebo predpis, ktorým by navrhovaná stavba mala odporovať. Už táto skutočnosť
svedčí o nedôslednosti stavebného úradu pri odôvodnení rozhodnutia, pričom opomenúť nemožno
ani jeho vlastné, vydaniu rozhodnutia predchádzajúce stanovisko, obsah ktorého je s rozhodnutím v
priamom rozpore, ktoré stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia nespomenul a žiadnym spôsobom sa
s ním nevysporiadal.

12.Zjavná nedôslednosť odôvodnenia tohto rozhodnutia bez ďalšieho svedčí o nedôslednosti
postupu žalovaného, ktorý napriek týmto nedostatkom prvostupňového rozhodnutia konštatoval
neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu a sám sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa
charakteru stavby ako doplnkovej k rodinným domom na susediacich alebo iných pozemkoch a
zrozumiteľne neozrejmil ani to, prečo je prekážkou doplnkovej funkcie stavby skutočnosť, že nejde o
drobnú stavbu v zmysle § 139b ods. 6 stavebného zákona (námietka žalobu týkajúca sa skutočnosti,
že doplnková funkcia drobných stavieb podľa § 139b ods. 6 neznamená, že doplnkovými môžu byť iba
drobné stavby, nie je zjavne nerelevantnou). Žalovaný súčasne svojim konštatovaním, že súhlasným
stanoviskom obce zo dňa 15.05.2015 bol žalobca uvedený do omylu a stanovisko bolo vydané v rozpore
s územným plánom (?) žiadnym spôsobom neozrejmuje dôvod odklonu stavebného úradu od jeho
vlastných záverov týkajúcich sa súhlasu so stavbou a jej súladu s územným plánom, ktorý (odklon) je
napriek tvrdenej nadbytočnosti stanoviska z pohľadu požiadavky na vyjadrenia dotknutých orgánov z
hľadiska presvedčivosti rozhodnutia dôležitou skutočnosťou.

13.Vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia nespĺňajúceho z tohoto dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 správneho
poriadku súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zákon
č. 162/2015 Z.z.) v spojení s § 491 ods. 1 SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako
odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné



z hľadiska naplnenia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia obce Jaslovské Bohunice
zo dňa 30.09.2015.

14.Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.
1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}