Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/71/2017 z 12. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. novembra 2017, sp. zn. 23Co/71/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2104899233.4 Krajský súd Trnava | 23Co/71/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2104899233.4 | 2017-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 107 OZ, § 517 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/625732ea-28c4-489d-bde5-37224d651f0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2104899233.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/71/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899233
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2104899233.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o.,
Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpený advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková,
Kollárova 8, Trnava, proti žalovanému: 1/ C. V., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, Z., 2/ Paed.Dr. C. V.,
nar. XX.X.XXXX, Z. XX, Z., obaja zastúpení: JUDr. Martin Palkovič, advokát, s.r.o., IČO: 47 255 609,
Kuzmányho 1, Piešťany, o zaplatenie 123,15 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu v Trnave, č. k. 27C/42/2004-959 zo dňa 28. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 69,93 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol. Výrokom III. Rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v
rozsahu 86 %. Výrokom IV. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacích
konaní v rozsahu 100 %. Výrokom V., že žalobca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu
trov štátu vo výške 674,33 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom VI., že žalovaní sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov štátu vo výške 50,76 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že pôvodný žalobca Správa mestského majetku Trnava, príspevková
organizácia, IČO 31873596, Františkánska 16, Trnava sa žalobou zo dňa 25.9.2003 doručenou súdu dňa
25.9.2003 domáhal zaplatenia sumy 7.436,- Sk/246,83 € spolu s poplatkom z omeškania a náhrady trov
konania z titulu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001.
Okresný súd rozsudkom č. k. 27C/42/2004-167 zo dňa 17.8.2009 zaviazal žalovaných na zaplatenie
istiny, v časti uplatneného poplatku z omeškania žalobu zamietol, žalovanému 1/ vrátil súdny poplatok
vo výške 16,60 € a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. V časti vrátenia súdneho
poplatku sa nikto neodvolal, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2009. Krajský súd
v Trnave rozhodol o odvolaniach oboch strán rozhodol rozsudkom č. k. 10Co/425/2009-200 zo dňa
11.5.2010, ktorým rozsudok súdu I. inštancie v zamietajúcej časti potvrdil a v časti istiny a náhrady trov
konania zrušil s tým, že zmluva o výkone správy, o ktorú opieral žalobca svoj nárok je absolútne neplatná,
a teda ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia. Potom predmetom konania zostal nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 246,833 € z titulu bezdôvodného obohatenia do výšky nedoplatku za poskytnuté služby
spojené s užívaním bytu od 1.1.2001 do 31.12.2001. Súd uznesením č. k. 27C/42/2004-214 zo dňa
8.10.2010 pripustil zmenu petitu rozšírením o úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 246,83



€ od 1.7.2002 do zaplatenia. Okresný súd rozsudkom č. k. 27C/42/2004-239 zo dňa 7.1.2011 zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 123,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne z istiny
od 25.8.2007 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu zamietol, z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
A to v časti istiny 123,68 € za poskytnuté služby od 1.1.2001 do 24.9.2001 vrátane príslušnej časti
úroku z omeškania 16,5 % a v časti úroku z omeškania zo sumy 123,15 € do 24.8.2007, nakoľko
žalovaní vzniesli námietku premlčania len úrokov z omeškania od 1.7.2002 do 24.8.2007. Od 25.8.2007
do zaplatenia súd zamietol uplatnený úrok z omeškania vo výške 4 % ročne, nakoľko výška úroku z
omeškania bola uplatnená v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Odvolali sa obe strany a v rámci odvolania žalovaní vzniesli námietku
premlčania úrokov z omeškania aj za obdobie od 25.8.2007 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave č.
k. 10Co/66/2011-284 zo dňa 17.7.2012 napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v zamietajúcej časti vo
veci samej potvrdil. Vo vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách
konania na čas po právoplatnosti rozsudku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že je potrebné doplniť dokazovanie výšky bezdôvodného
obohatenia a to položku po položke a následne sa venovať otázke obvyklej hodnoty plnení. Poukázal na
to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká už samotným prijatím plnenia predstavujúceho
určitú majetkovú hodnotu, nie až vyúčtovaním takýchto plnení. K otázke vznesenej námietky premlčania
uviedol, že za deň doručenia žiadosti právneho predchodcu žalobcu je deň doručenia žaloby žalovaným,
t.j. deň 8.12.2003, žalovaní mohli dlh splniť bez následku omeškania 9.12.2003 a keďže tak neurobili,
dostali sa odo dňa 10.12.2003 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Ďalej poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010 sp. zn. 1Cdo 157/2009 povinnosť platiť úroky z
omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,
ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

3. Po ostatnom rozhodnutí odvolacieho súdu zostal predmetom konania nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 123,15 € za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu žalovanými
vrátane správy bytu za čas od 25.9.2001 do 31.12.2001 (ďalej len predmetné obdobie) a úrok z
omeškania vo výške 12,5 % ročne z istiny od 25.8.2007 do zaplatenia.

4. Žalovaní sú vlastníkmi trojizbového bytu č. XX, na 1. poschodí - 2. nadzemnom podlaží bytového
domu s. č. XXXX na ul. Z. XX v Z.. Podľa Evidenčného listu pre výpočet úhrady za byt platný od 1.7.2001
mali platiť preddavky vo výške 1.864,- Sk v nasledovnom členení: záloha za UK 642,- Sk, za ohrev TUV
582,- Sk, za vodné a stočné 261,- Sk, za výťah 100,- Sk, za osvetlenie spoločných priestorov 43,- Sk,
za odvoz smeti 48,- Sk a za správu 170,- Sk.

5. Z Vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za
rok 2001 zo dňa 31.5.2002 súd zistil, že rozdiel medzi predpísanými platbami a skutočne poskytnutým
plnením je vo výške 769,- Sk, nedoplatok bol splatný 30.6.2002. Z vyúčtovania súd zistil, že za správu
mali žalovaní zaplatiť na základe zálohového predpisu za rok 2.040,- Sk a podľa vyúčtovania 2.040,-
Sk, za teplo mali zálohovo zaplatiť 7.615,- Sk a na základe vyúčtovania 9.397,20 Sk, za ohrev TUV
mali zaplatiť zálohovo 6.859,- Sk a na základe vyúčtovania mali zaplatiť 6.396,40 Sk, za vodné a stočné
mali zaplatiť zálohovo 3.088,- Sk a na základe vyúčtovania mali v skutočnosti zaplatiť 3.137,70 Sk, za
výťah mali zálohovo zaplatiť 1.160,- Sk a na základe vyúčtovania mali zaplatiť 673,40 Sk, za osvetlenie
mali zálohovo zaplatiť 509,- Sk a na základe vyúčtovania mali zaplatiť 145,- Sk, za smeti mali zálohovo
zaplatiť 576,- Sk a na základe vyúčtovania mali zaplatiť 783,30 Sk a za dažďovú vodu mali zaplatiť
z vyúčtovania 49,10 Sk. Znalec Igor Slemenský znaleckým posudkom č. 33/2015 zo dňa 24.10.2015
potvrdil správnosť vyúčtovania poskytnutých služieb za rok 2001. Zároveň uviedol, že sa vzhľadom na
časový odstup nedá zistiť, aké konkrétne služby boli žalovaním poskytnuté za obdobie od 25.9.2001
do 31.12.2001.

6. Žalovaní namietli v podaní zo dňa 17.5.2013 nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
a opätovne vzniesli námietku premlčania celej pohľadávky vrátane príslušenstva, pričom naďalej
pohľadávku neuznávajú. Uviedli, že pôvodný žalobca Správa mestského majetku Trnava, ktorý
vykonával k majetku Mesta Trnava správu a bol aktívne legitimovaný zanikol ku dňu 31.12.2006 bez
právneho nástupcu a od 1.1.2007 sa stalo veriteľom Mesto Trnava ako zriaďovateľ pôvodného žalobcu.
Do dnešného dňa nenastala skutočnosť, ktorá by založila oprávnenie žalobcu vo svojom mene žiadať



zaplatenie pohľadávky patriacej Mestu Trnava. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, správu majetku obce môže vykonávať správca len na základe priameho zastúpenia
a teda správca môže konať len v mene obce , nie vo svojom mene. Dohoda o nepriamom zastúpení
by nezaložila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, mala by účinky len medzi zmluvnými stranami. Ďalej
namietol, premlčanie celého nároku a to z odôvodnením, že súd uznesením 27C/42/2004 - 142 zo dňa
26.5.2009 pripustil, aby doterajší navrhovateľ Mesto Trnava vystúpil z konania a na jeho miesto nastúpila
spoločnosť TT-KOMFORT, s.r.o.. analýzou výroku dospeli k záveru, že súd pripustil zámenu účastníkov
v zmysle § 92 ods. 4 OSP, a teda nezostali zachované účinky spojené s podaním žaloby, nakoľko takýto
následok sa z zámenou nespája na rozdiel od zmeny účastníka. K uplatneniu posudzovanej pohľadávky
na terajšieho žalobcu došlo až 26.5.2009.

7. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd v konaní pripustil zmenu účastníkov v zmysle v tom čase platného § 92 ods. 2, 3 OSP uznesením
čl. 142 zo dňa 26.5.2009. Uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č. 869 zo dňa 7.12.2006
došlo k zrušeniu pôvodného žalobcu Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia ku
dňu 31.12.2006. Jeho nástupcom sa v prejednávanej veci stalo Mesto Trnava ako zriaďovateľ zaniknutej
príspevkovej organizácie, s ktorým súd po zániku pôvodného žalobcu pokračoval podľa § 107 ods. 4
OSP v konaní. Dňa 5.3.2009 požiadala právna zástupkyňa žalobcu pripustiť zámenu účastníkov na
strane žalobcu, t.j. aby bol do konania namiesto Mesta Trnava bol pripustený vstup žalobcu obchodnej
spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. Správu majetku Mesta Trnava prevzala spoločnosť SMM TRNAVA,
s.r.o. na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 a pohľadávky a záväzky zo súdnych
a exekučných konaní jej boli odovzdané Protokolom č. 1. Dňa 31.12.2008 zanikla SMM TRNAVA, s.r.o.
zlúčením bez likvidácie a od 1.1.2009 je jej právnym nástupcom TT-KOMFORT, s.r.o. Súd preto návrhu
vyhovel a pripustil v zmysle § 92 ods. 2,3 OSP zmene žalobcu a to vystúpením pôvodného žalobcu a
vstupom nového, pričom účinky spojené s podaním žaloby zostali zachované. Ustanovením, na ktoré
poukazuje právny zástupca žalovaných § 92 ods. 4 OSP je upravená tzv. zámena účastníkov, ku ktorej
dochádza v prípade, ak účastník konania nemá vecnú legitimáciu od začiatku konania, čo je rozdiel oproti
zmene účastníkov, pretože pri zmene účastníkov dochádza k strate vecnej legitimácie počas konania.
Tento inštitút umožňuje konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie, ktorá existuje od začiatku konania,
čo však nie je tento prípad. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného
žalobcu na ktorého prešli počas konania práva pôvodného žalobcu. K premlčaniu uplatnenej pohľadávky
vo výške 123,15 € nedošlo, nakoľko zostali zachované účinky spojené s podaním žaloby. Zároveň v
čase rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žalobcu správca majetku obce v zmysle § 6 ods. 3 zák.
č. 138/1991 Zb. vykonával správu majetku obce na základe zmluvy o výkone správy, pričom nebolo
upravené v zákone, že musí konať v mene obce a nie vo svojom mene. Preto súd dospel k záveru, že
je žalobca aktívne vecne legitimovaný.

8. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie vo výške vo výške 3.710,- Sk/123,15 € za poskytnuté
služby spojené s užívaním bytu žalovanými za čas od 25.9.2001 do 31.12.2001 a úrok z omeškania
vo výške 12,5 % ročne z istiny od 25.8.2007 do zaplatenia. Žalovaní po podaní odvolania voči v
poradí druhému rozsudku súdu prvého stupňa, vzniesli podaním doručeným súdu dňa 28.6.2011
námietku premlčania úrokov z omeškania aj za obdobie od 25.8.2007 do zaplatenia. Proti tejto časti
úrokov z omeškania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa výslovne nevzniesli námietku premlčania.
K premlčaniu úrokov z omeškania sa podrobne vyjadril odvolací súd v rozsudku 10Co/66/2011-284 zo
dňa 17.6.2012 (v poradí druhé rozhodnutie odvolacieho súdu), ktorého právnym názorom je súd vo
veci viazaný. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní sa dostali do omeškania odo dňa 10.12.2003
s plnením svojho peňažného dlhu. Ďalej odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29.6.2010 sp. zn. 1Cdo 157/2009, v zmysle ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v
deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto
práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Nakoľko žalovaní vzniesli
námietku premlčania voči úrokom z omeškania v celom rozsahu, súd žalobu v časti úrokov z omeškania
v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom zamietol. Premlčacia lehota uplatnených
úrokov z omeškania začala plynúť dňa 10.12.2003, t.j. dňom, kedy sa žalovaní dostali do omeškania
s plnením istiny a uplynula 10.12.2005, t.j. uplynutím lehoty dvoch rokov, nakoľko sú príslušenstvom
plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca si uplatnil nárok za
zaplatenie úrokov z omeškania na súde podaním zo dňa 25.8.2010, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.



9. V časti uplatnenej istiny 3.710,- Sk/123,15 € za skutočne poskytnuté služby spojené s užívaním
bytu žalovanými za čas od 25.9.2001 do 31.12.2001 súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom,
pričom znalec potvrdil správnosť vykonaného vyúčtovania, pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k
záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Pri výpočte pomernej časti bezdôvodného obohatenia
za predmetné obdobie súd vychádzal zo spôsobu výpočtu ročného vyúčtovania znalca v znaleckom
posudku. Žalovaní za predmetné obdobie zaplatili len 2x 1.481,- Sk, t.j. 2.962,- Sk.

10. Žalobca pre žalovaných napriek tomu, že nemali uzatvorenú platnú Zmluvu o výkone správy
zabezpečoval prevádzku, údržbu a opravy domu, údržbu a opravy spoločných častí, čo vyplýva z
predložených faktúr, zabezpečoval poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a dodávky tepla,
teplej úžitkovej vody, rozvod tepla, dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd, prevádzku a údržbu
výťahu, osvetlenie spoločných častí, odvoz smeti, zabezpečovať výber preddavkov na tieto služby,
úhrady preddavkových a vyúčtovacích faktúr za poskytnuté plnenia, vykonal ročné zúčtovanie. Obvyklou
odplatou za mesačné poskytovanie týchto služieb pre predmetný byt bola v danom období suma 170,-
Sk, ktorú súd považuje za preukázanú preloženými evidenčnými listami za byt žalovaných s platnosťou
od 1.1.2000, od 1.2.2001 a od 1.7.2001. Súd z tohto dôvodu priznal odplatu za vykonanú správu bytu
za predmetné obdobie za 9/2001 pomerne vo výške 34,- Sk (170,- Sk : 30 dní x 6 dní) a za 10-12/2001
vo výške 510,- Sk (170,- Sk x 3), spolu 544,- Sk.

11. Z predložených listinných dôkazov, a to z prehľadu faktúr, z pripojených faktúr a vyúčtovania súd
považuje za preukázané, že celkové náklady za prevádzku a údržbu výťahu v predmetnom období, ktoré
zaplatil žalobca boli 2.033,28 Sk, z toho podiel pripadajúci na byt žalovaných je 193,65 Sk (2.033,28
Sk : 42 osôb v bytovom dome x 4 osoby v byte žalovaných). Iné náklady spojené s údržbou výťahu v
predmetnom období žalobca nepreukázal. Za osvetlenie spoločných priestorov bytového domu žalobca
za predmetné obdobie zaplatil 483,66 Sk, z toho podiel pripadajúci na byt žalovaných je 36,51 Sk (483,66
Sk : 872,19 m2 celková podlahová plocha bytového domu x 65,84 m2 celková podlahová plocha bytu
žalovaných). Za odvoz smeti zaplatil žalobca za Z. XX,XX,XX Z. za predmetné obdobie 6.609,60 Sk,
z toho podiel pripadajúci na byt žalovaných je 195,84 Sk (6.609,60 Sk : 135 osôb v bytových domoch
Z. XX,XX,XX x 4 osoby v byte žalovaných). Z vyúčtovania súd zistil, že od 2-12/2001 spotrebovali
žalovaní 67 m3 studenej vody za 1.734,40 Sk, t.j. 1m3/25,89 Sk. Za jeden mesiac spotrebovali 6,09
m3 (67 m3: 11 mesiacov), za 9/2001 spotrebovali pomernú časť 1,22 m3 (6,09 m3 : 30 dní x 6 dní)
a za 10-12/2001 spotrebovali 18,27 € (6,09 m3 x 3). Za predmetné obdobie spotrebovali 19,49 m3
studenej vody x 25,89 Sk/ m3, za čo žalobca zaplatil 504,60 Sk. Z vyúčtovania súd zistil, že od 5-12/2001
spotrebovali žalovaní 49 m3 teplej vody za 761,90 Sk, t.j. 1m3/15,55 Sk. Za jeden mesiac spotrebovali
6,13 m3 (49 m3: 8 mesiacov), za 9/2001 spotrebovali pomernú časť 1,23 m3 (6,13 m3 : 30 dní x 6
dní) a za 10-12/2001 spotrebovali 18,39 € (6,13 m3 x 3). Za predmetné obdobie spotrebovali 19,62 m3
teplej vody x 15,55 Sk/m3, za čo žalobca zaplatil 305,09 Sk. Za ohrev teplej úžitkovej vody 49 m3 za
obdobie od 5-12/2001 zaplatil žalobca 4.366,90 Sk, od tejto sumy súd odčítal pomernú časť rozdielu
ročnej jednotkovej ceny 145,36 Sk (218,- Sk : 12 mesiacov x 8 mesiacov), t.j. cena za ohrev 49 m3
za toto obdobie bola 4.221,54 Sk, t.j. za 1m3/86,15 Sk. Priemerne mesačne žalobca zaplatil za ohrev
TUV 6,13 m3 (49 m3: 8 mesiacov), za 9/2001 zaplatil pomernú časť 1,23 m3 (6,13 m3 : 30 dní x 6 dní)
a za 10-12/2001 zaplatil 18,39 Sk (6,13 m3 x 3). Za predmetné obdobie zaplatil za ohrev TUV 19,62
m3 x 86,15 Sk/m3 spolu 1.690,26 Sk. Za teplo na ÚK za obdobie od 5-12/2001 spotrebovali v celom
bytovom dome spolu 222 GJ za 85.581,- Sk : 1.329,48 m2 (podlahová plocha na rozúčtovanie tepla)
x 65,4 m2 (podlahová plocha na rozúčtovanie tepla za byt) = 4.209,91 Sk, od tejto sumy súd odčítal
pomernú časť rozdielu ročnej jednotkovej ceny 213,33 Sk (320,- Sk : 12 mesiacov x 8 mesiacov), t.j.
cena tepla na UK za toto obdobie bola 3.996,58 Sk. Priemerne mesačne žalobca zaplatil za teplo na
UK 499,57 Sk (3.996,58 Sk : 8 mesiacov), za 9/2001 zaplatil pomernú časť 99,95 Sk (499,57 : 30 dní
x 6 dní) a za 10-12/2001 zaplatil 1.498,71 Sk (6,13 m3 x 3 mesiace). Za predmetné obdobie zaplatil
za teplo na UK za byt žalovaných 1.598,66 Sk. Celkové náklady za dažďovú vodu za byt žalovaných
žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, neuniesol dôkazné bremeno preukázaním faktúry a
úhrady, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

12. Žalovaným žalobca poskytol služby za predmetné obdobie vo výške 5.068,61 Sk, a to za správu 544,-
Sk, za osvetlenie spoločných priestorov 36,51, Sk, za spotrebovanú teplú vodu 305,09 Sk a studenú vodu
504,60 Sk (položky vyúčtovania, ktoré od podania návrhu žalovaní nerozporovali bola spotrebovaná
teplá a studená voda), ohrev teplej úžitkovej vody 1.690,26 Sk, teplo na ústredné kúrenie 1.598,66 Sk,
výťah 193,65 Sk, smeti 195,84 Sk. Žalovaní za predmetné obdobie za poskytnuté služby zaplatili 2.962,-



Sk, preto ich súd zaviazal zaplatiť rozdiel medzi poskytnutými službami a zaplatenými preddavkami
za predmetné obdobie 2.106,61 Sk/69,93 € (5.068,61 Sk - 2.962,- Sk) a vo zvyšku istiny žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

13. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v
konaní. Celkovo sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 7.436,- Sk, ďalej sa domáhal zaplatenia poplatku
z omeškania vo výške 7.733,- Sk (do prvého rozhodnutia súdu dňa 17.8.2009, ktorým bol poplatok
z omeškania zamietnutý), úrok z omeškania vo výške 10.565,10 Sk (16,5 % zo sumy 7.436,- Sk od
1.7.2002 do 7.2.2011, kedy súd druhýkrát rozhodol a čiastočne zamietol úrok z omeškania) a vo výške
4.300,00 Sk (12,5 % zo sumy 3.710,- Sk od 25.8.2007 do rozhodnutia súdu). Celkovo sa domáhal
zaplatenia sumy 30.034,10 Sk/996,95 €. V konaní bol žalobca úspešný len v časti istiny 2.106,61
Sk/69,93 €, teda jeho celkový úspech v konaní je 7 % a úspech žalovaných je 93 %, t.j. ich celkový
úspech žalovaných v konaní je 86 % (93-7). Preto súd čiastočne úspešným žalovaným priznal náhradu
trov konania na súde prvého stupňa v rozsahu 86 %.

14. Podľa § 396 ods. 1,3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom I.
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci (3).

15. V rámci oboch odvolacích konaní proti rozsudkom čl. 167 zo dňa 17.8.2009 a čl. 239 zo dňa 7.1.2014
boli žalobcovia plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov odvolacích konaní v celom rozsahu v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

16. Podľa článku 4 zák. č. 160/2015 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

17. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

18. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

19. Štátu vznikli v konaní trovy vyplatením znalečného vo výške 725,09 € z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu priznaných znalcovi uznesením z čl. 939 zo dňa 11.11.2015 za znalecký posudok
č.33/2015. Nakoľko vykonané znalecké dokazovanie bolo v záujme obidvoch strán v konaní, súd štátu
podľa článku 4 ods. 2 CSP a ustanovenia § 259 CSP priznal náhradu trov konania podľa neúspechu
strán v konaní v pomere 93 % žalobca a 9 % žalovaní. Žalobcu zaviazal zaplatiť sumu 674,33 € (t. j. 93
% zo sumy 725,09 €) a žalovaných 50,76 € (t. j. 7 % zo sumy 725,09 €) tunajšiemu súdu.

20. Proti rozsudku v časti II., ktorým bola zamietnutá žaloba aj v časti uplatnených úrokov z omeškania vo
výške 12,5 % ročne zo sumy 69,93 eur od 25.08.2007 do zaplatenia, v časti výroku III., IV., V. o náhrade
trov konania podáva v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhuje napadnutý rozsudok vo výroku II.
zmeniť tak, že žalovaným v 1. a 2. rade bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 12,5 % ročne zo sumy 69,93 eur od 25.08.2007 do zaplatenia. Čo sa týka náhrady trov konania
navrhuje výrok súdu I. inštancie pod bodom III. zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 43,34 %, výrok súdu pod bodom V. a VI. navrhuje zmeniť tak, že
žalovaným bude uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu
trov štátu vo výške 725,09 eur. Rozhodnutie súdu I. inštancie v časti o uplatnenom úroku z omeškania
a v časti náhrady trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu
v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne z istiny 123,15 eur od 25.08.2007 do
zaplatenia z dôvodu jeho premlčania, keď podľa názoru súdu žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania na súde dňa 25.08.2010, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého povinnosť platiť úroky z



omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,
ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Uvedený názor
Najvyššieho súdu SR je prekonaný inými rozsudkami Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho. Podľa
rozsudku NS SR 2Obdo 23/2012 zo dňa 31.7.2012. Podľa rozsudku NS SR 2Obdo 36/2010 zo dňa
18.08.2011, cituje: „Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu zastáva názor, že právo na úrok
z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené
za celé obdobie omeškania.“ Ďalej poukazuje na rozsudok NS SR 4Obo 319/99, podľa ktorého úroky z
omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať
s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania
samostatne. V zmysle vyššie citovaných rozsudkov NS SR žalobca má právo na úroky z omeškania
od 25.08.2007, nakoľko tieto uplatnil dňa 25.08.2010, teda v trojročnej premlčacej dobe. Čo sa týka
trov konania, prvoinštančný súd pochybil, keď pomer úspechu strán v konaní vypočítal aj z poplatku z
omeškania a úroku z omeškania. Vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovaní mali úspech v
rozsahu 43,34 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia 246,83 eur, bolo mu priznaných 69,93 eur, teda úspech
žalobcu bol 28,33 %, úspech žalovaného 71,67 %. Z úspechu žalovaného 71,67 % je potrebné odpočítať
jeho neúspech, t. j. 28,33 %, čo je 43,34 %. Nesprávny je aj rozsudok v časti náhrady trov konania
štátu, a to z dôvodu, že žalovaný spochybňoval a namietal správnosť vyúčtovania. Žalobca predložil
súdu doklady, z ktorých vychádzal pri vyúčtovaní služieb. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2013 bolo
vydané uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právny zástupca odporcov
v lehote 3 týždňov oznámi po preštudovaní spisu, akým spôsobom navrhuje doplniť dokazovanie., a
ktoré listinné dôkazy bude ešte žiadať. V prípade, ak bude trvať naďalej na nesprávnosti žiadanej sumy
navrhovateľom, súd nariadi znalecké dokazovanie. Právny zástupca žalovaného viacerými podaniami
na súd trval na nesprávnosti žiadanej sumy, a preto súd nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyúčtovanie vykonal správne, teda obrana žalovaných
spočívajúca v nesprávnosti vyúčtovania sa ukázala ako neopodstatnená a nedôvodná. Keďže vznik
trov na znalečnom neodôvodnene zavinil žalovaný, žalovanému mala byť uložená povinnosť tieto trovy
zaplatiť štátu. Žalobca predložil súdu všetky doklady, z ktorých vychádzal pri vypracovaní vyúčtovania
služieb za rok 2001 a z týchto dokladov vychádzal aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku.

21. Vyjadrenie k odvolaniu podali žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu: K nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu udával vo vyjadrení, že súd I. inštancie pri rozhodovaní dospel k právnemu
záveru (tvrdíme, že k nesprávnemu), že žalobca je aktívne v konaní legitimovaný, keď v čase
rozhodovania súdu o pripustení zmeny žalobcu, zákon č. 138/1991 Zb. neupravoval, že správca majetku
obce musí konať v mene obce a nie vo svojom mene. Vyššie uvedený právny záver súdu I. inštancie
je nesprávny a je dôsledkom aplikácie právnej úpravy neúčinnej v čase rozhodovania súdu I. inštancie.
Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 01.07.2009, správca
nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom
obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce.
Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa
týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Citované kogentné zákonné ustanovenie pripúšťa s účinnosťou
od 01.07.2009 pri správe majetku obce výhradne priame zastúpenie, teda konanie v mene obce.
Dohoda o nepriamom zastúpení je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a z tohto dôvodu
sa stala od 01.07.2009 podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou. Žalobca tak od
01.07.2009 nemôže spravovať majetok Mesta Trnava vo vlastnom mene. Žalobca jednoznačne od
01.07.2009 stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Priamo zákon o majetku obcí od 01.07.2009 predpokladá,
že správca bude konať v mene obce pred súdmi (nie vo svojom mene). Ak by aj dohoda o nepriamom
zastúpení bola platnou, táto by nezaložila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Takáto dohoda nezakladá
žalobcovi oprávnenie vo svojom mene požadovať plnenie, ktoré by sme (ak by právo existovalo) mali
poskytnúť Mestu Trnava a plnením žalobcovi by náš dlh voči Mestu Trnava nezanikol, pretože by sme
neplnili veriteľovi. V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR existujú dva názorové smery pokiaľ ide
o premlčanie úroku z omeškania. Podľa prvého z nich, ku ktorému sa priklonil i súd I. inštancie, toto
právo vzniká ako celok v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní a od tohto dňa beží premlčacia
doba, ktorej uplynutím sa právo ako celok premlčí. Podľa druhého právneho názoru, ktorý žalobca
uvádza v podanom odvolaní, právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý
deň samostatne. Doposiaľ neexistuje o tejto otázke rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
podľa § 48 Civilného sporového poriadku. Prijatie právneho názoru prezentovaného žalobcom by však
nevyhnutne malo za následok vznik kategórie „nepremlčateľných práv na peňažné plnenie“, pri ktorých



by bol dlžník nútený prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania k splneniu istiny
aj premlčanej pohľadávky. Je správny právny názor zaujatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 157/2009, podľa ktorého právo na úroky z omeškania vzniká jednorazovo
v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní a uplynutím premlčacej doby počítanej od tohto dňa zaniká
ako celok. K rozhodnutia súdu I. inštancie o náhrade trov konania, súd I. inštancie správne posúdil
pomer úspechu a neúspechu strán sporu a z tohto pomeru správne vychádzal pri rozhodnutí o nároku
na náhradu trov konania medzi stranami sporu ako i pri náhrade trov konania štátu. Prihliadal i
na zamietnutie žaloby v časti príslušenstva. Zamietnuté príslušenstvo dosahovalo značnej výšky vo
vzťahu k žalovanej istine a nezohľadnenie zamietnutia žaloby v tomto smere by žalovaných značne
znevýhodňovalo. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia vo veci
samej. O plný úspech vo veci môže ísť len vtedy, ak sa žaloba a meritórne rozhodnutie zhodujú, a to
i pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by
sa na príslušenstvo pohľadávky pri zisťovaní pomeru úspechu v spore nemalo prihliadať. Pri určení
pomeru úspechu a neúspechu v konaní je potrebné zohľadniť celý žalobný petit ako i jeho zmeny počas
konania a prihliadnuť taktiež na žalované príslušenstvo pohľadávky. Opačný právny názor nemá oporu
v Civilnom sporovom poriadku.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 156 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konanie sa
začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia súdu.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 92 ods. 2 OSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

28. Podľa § 92 ods. 3 OSP, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

29. Podľa § 92 ods. 4 OSP, za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.



30. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení platnom ku dňu 26.5.2009 (rozhodnutia
súdu o zmene žalobcu), obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môže
zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu. Obec môže uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho
majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou. Zmluva o výkone správy obsahuje
najmä účel využitia majetku, čas trvania výkonu správy a práva a povinnosti zmluvných strán; obec nie
je oprávnená dať súhlas tejto právnickej osobe na zriadenie záložného práva k majetku obce ani na
jeho iné zaťaženie.

31. Súd v konaní pripustil zmenu účastníkov v zmysle v tom čase platného § 92 ods. 2,3 OSP uznesením
čl. 142 zo dňa 26.5.2009. Uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č. 869 zo dňa 7.12.2006
došlo k zrušeniu pôvodného žalobcu Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia ku
dňu 31.12.2006. Jeho nástupcom sa v prejednávanej veci stalo Mesto Trnava ako zriaďovateľ zaniknutej
príspevkovej organizácie, s ktorým súd po zániku pôvodného žalobcu pokračoval podľa § 107 ods. 4
OSP v konaní. Dňa 5.3.2009 požiadala právna zástupkyňa žalobcu pripustiť zámenu účastníkov na
strane žalobcu, t.j. aby bol do konania namiesto Mesta Trnava bol pripustený vstup žalobcu obchodnej
spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. Správu majetku Mesta Trnava prevzala spoločnosť SMM TRNAVA,
s.r.o. na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 a pohľadávky a záväzky zo súdnych
a exekučných konaní jej boli odovzdané Protokolom č. 1. Dňa 31.12.2008 zanikla SMM TRNAVA, s.r.o.
zlúčením bez likvidácie a od 1.1.2009 je jej právnym nástupcom TT-KOMFORT, s.r.o. Súd preto návrhu
vyhovel a pripustil v zmysle § 92 ods. 2,3 OSP zmene žalobcu a to vystúpením pôvodného žalobcu a
vstupom nového, pričom účinky spojené s podaním žaloby zostali zachované. Súd I. inštancie poukázal
správne, že ako poukazuje právny zástupca žalovaných na ust. § 92 ods. 4 OSP je ním upravená
tzv. zámena účastníkov, ku ktorej dochádza v prípade, ak účastník konania nemá vecnú legitimáciu od
začiatku konania, čo je rozdiel oproti zmene účastníkov, pretože pri zmene účastníkov dochádza k strate
vecnej legitimácie počas konania. Tento inštitút umožňuje konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie,
ktorá existuje od začiatku konania, čo však nie je tento prípad. Žalobca je tak právnym nástupcom
pôvodného žalobcu, na ktorého prešli počas konania práva pôvodného žalobcu. K premlčaniu uplatnenej
pohľadávky vo výške 123,15 € nedošlo, nakoľko zostali zachované účinky spojené s podaním žaloby.
Zároveň v čase rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žalobcu správca majetku obce v zmysle § 6 ods. 3
zák. č. 138/1991 Zb. vykonával správu majetku obce na základe zmluvy o výkone správy, pričom nebolo
upravené v zákone, že musí konať v mene obce a nie vo svojom mene. Preto súd správne dospel k
záveru, že je žalobca aktívne vecne legitimovaný.

32. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie vo výške vo výške 3.710,- Sk/123,15 € za poskytnuté
služby spojené s užívaním bytu žalovanými za čas od 25.9.2001 do 31.12.2001 a úrok z omeškania
vo výške 12,5 % ročne z istiny od 25.8.2007 do zaplatenia. Žalovaní po podaní odvolania voči v
poradí druhému rozsudku súdu prvého stupňa, vzniesli podaním doručeným súdu dňa 28.6.2011
námietku premlčania úrokov z omeškania aj za obdobie od 25.8.2007 do zaplatenia. Proti tejto časti
úrokov z omeškania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa výslovne nevzniesli námietku premlčania.
K premlčaniu úrokov z omeškania sa podrobne vyjadril odvolací súd v rozsudku 10Co/66/2011-284 zo
dňa 17.6.2012, ktorého právnym názorom bol súd I. inštancie viazaný.

33. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká už samotným prijatím plnenia predstavujúceho
určitú majetkovú hodnotu, nie až vyúčtovaním takýchto plnení. Ak má byť bezdôvodné obohatenie
vydané v peniazoch a dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť včas, má veriteľ právo požadovať tiež
úroky z omeškania (§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ). Výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení nariadení
vlády č. 586/2008 Z. z. a č. 281/2010 Z. z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením
(§ 559 OZ). Výška úrokov z omeškania so splnením peňažného dlhu v občianskoprávnych vzťahoch je
určená v ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

34. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

35. Za deň doručenia žiadosti právnej predchodkyne žalobkyne už odvolací súd v rozhodnutí 10
Co/66/2011 považoval deň doručenia žaloby žalovaným, t. j. deň 8. decembra 2003, žalovaní preto mali
dlh splniť bez následku omeškania 9. decembra 2003 a keďže tak neurobili, dostali sa až odo dňa 10.
decembra 2003 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR



z 29. júna 2010 sp. zn. 1Cdo 157/2009 povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku)
nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa
dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia
doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

36. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaní sa dostali do omeškania odo dňa 10.12.2003 s plnením
svojho peňažného dlhu. Nakoľko žalovaní vzniesli námietku premlčania voči úrokom z omeškania v
celom rozsahu, súd žalobu v časti úrokov z omeškania v súlade s právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom zamietol. Premlčacia lehota uplatnených úrokov z omeškania začala plynúť dňa
10.12.2003, t. j. dňom, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením istiny a uplynula 10.12.2005, t.
j. uplynutím lehoty dvoch rokov, nakoľko sú príslušenstvom plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca si uplatnil nárok za zaplatenie úrokov z omeškania na súde
podaním zo dňa 25.8.2010, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.

37. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

38. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

39. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

40. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán
v konaní. Celkovo sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 7.436,- Sk, zaplatenia poplatku z omeškania
vo výške 7.733,- Sk (do prvého rozhodnutia súdu dňa 17.8.2009, ktorým bol poplatok z omeškania
zamietnutý), úrok z omeškania vo výške 10.565,10 Sk (16,5 % zo sumy 7.436,- Sk od 1.7.2002 do
7.2.2011, kedy súd druhýkrát rozhodol a čiastočne zamietol úrok z omeškania) a vo výške 4.300,00 Sk
(12,5 % zo sumy 3.710,- Sk od 25.8.2007 do rozhodnutia súdu). Celkovo sa domáhal zaplatenia sumy
30.034,10 Sk/996,95 €. V konaní bol žalobca úspešný len v časti istiny 2.106,61 Sk/69,93 €, teda jeho
celkový úspech v konaní je 7 % a úspech žalovaných je 93 %, t. j. ich celkový úspech žalovaných v konaní
je 86 % (93-7). Čiastočne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania preto na súde prvého
stupňa v rozsahu 86 %.V rámci oboch odvolacích konaní proti rozsudkom čl. 167 zo dňa 17.8.2009 a čl.
239 zo dňa 7.1.2014 boli žalobcovia plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov odvolacích konaní
v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového
poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom I. inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (1).
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci (3).

41. Podľa článku 4 zák. č. 160/2015 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

42. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

43. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

44. Štátu vznikli v konaní trovy vyplatením znalečného vo výške 725,09 € z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu priznaných znalcovi uznesením z čl. 939 zo dňa 11.11.2015 za znalecký posudok
č.33/2015. Znalecké dokazovanie bolo v záujme obidvoch strán v konaní, súd štátu podľa článku 4 ods.



2 CSP a ustanovenia § 259 CSP priznal náhradu trov konania podľa neúspechu strán v konaní v pomere
93 % žalobca a 9 % žalovaní. Preto súd I. inštancie správne rozhodol, že žalobcu zaviazal zaplatiť sumu
674,33€ (t.j. 93 % zo sumy 725,09 €) a žalovaných 50,76 € (t. j. 7 % zo sumy 725,09 €) súdu.

45. Vecne správny rozsudok preto v napadnutých častiach odvolací súd potvrdil podľa ust. s § 387 ods.
1 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti potvrdil.

46. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní.

47. Rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).