{"guid": "f3a1b3da-77e7-499a-89c6-80c1b3a3ee6b:478a293a-ba19-4009-9549-6615e383a4d5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2", "spisova_znacka": "3To/50/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/50/2017 z 30. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. októbra 2017, sp. zn. 3To/50/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2", "identifikacne_cislo": "2106012896", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Pavol Pilek", "sudca_id": 190, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-pilek-190", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-232.odsek-1", "nazov": "§ 232 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-232.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 235 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-235"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-232", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-235"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/478a293a-ba19-4009-9549-6615e383a4d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106012896
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2106012896.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovanej O. K., nar. XX.X.XXXX v
Y., pre spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine vydierania podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm.
a) k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 v jednočinnom
súbehu so spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine pozbavenia osobnej slobody podľa § 9
ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 232 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006, o
odvolaní prokurátorky okresnej prokuratúry a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.
7T/191/2006 zo dňa 30.5.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.októbra 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolania okresného prokurátora a obžalovanej O. K., nar. XX.X.XXXX v Y.,  z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/191/2006 zo dňa 30.5.2017 bola podľa § 166 Tr. por. pri
nezmenenom výroku o vine v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.01.2017 sp.zn. 7T/191/2006
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2017 sp.zn. 3To/9/2017, ktorý výrok už
nadobudol právoplatnosť, obžalovaná O. K. odsúdená podľa § 232 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 01.01.2006 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Samosudca okresného súdu rozsudok zdôvodnil v rozsahu č.l. 1846-1848.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný
súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, ktorý je určovaný najmä
významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami,
okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou,
ďalej prihliadol aj na možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Riadil sa tiež definíciou účelu trestu,
ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní
trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných
členov spoločnosti.

U obžalovanej  bola vyslovená vina čo do spolupáchateľstva a organizátorstva oboch trestných činov
(podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006), a preto súd
prihliadol pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj na to, akou mierou konanie obžalovanej prispelo k
spáchaniu trestného činu, ako aj na význam a povahu jej účasti na spáchaní trestného činu.



Pri výmere trestu súd ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na to, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestných činov riadny život (§ 33 písm. g) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006), nakoľko na
hlavnom pojednávaní oboznámené správy o jej povesti vrátane odsudzujúcich rozhodnutí preukázali,
že pred 12.08.2005 sa obžalovaná nedopustila žiadnej protispoločenskej činnosti. Okresný súd tiež
prihliadol na to, že pred súdom priznala svoju vinu, resp. vyhlásila, že je vinná, ktoré vyhlásenie súd
aj prijal, vo vzťahu ku ktorému prijatiu jej vyhlásenia o vine je nutné poznamenať, že obžalovaná tak
napomohla pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže sa na hlavnom pojednávaní vykonávalo dokazovanie
len vo vzťahu k výroku o treste ( viď zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.1.2017).

Súd I. stupňa rovnako prihliadol aj na priťažujúce okolnosti, že obžalovaná trestné činy spáchala ako
organizátor, surovým spôsobom a zároveň spáchala viac trestných činov (§ 34 písm. b), písm. g), písm.
i) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006).

V rámci určovania druhu trestu a jeho výmery okresný súd neprihliadol na dĺžku trvania trestného konania
po podaní obžaloby (skoro 11 rokov), ktoré objektívne predĺžila svojím konaní aj obžalovaná O. K.,
nakoľko sa po podaní obžaloby zúčastnila osobne len prvého termínu hlavného pojednávania, následne
dávala súhlasy na to, aby sa vykonávali ďalšie termíny hlavného pojednávania už bez jej prítomnosti
a následne, keď bola vzatá do väzby českým súdom pre trestnú činnosť obdobného charakteru,
pre ktorú bola neskôr aj opakovane právoplatne odsúdená českými súdmi, žiadala vykonávať hlavné
pojednávania už vo svojej prítomnosti.

Následne po uložení vysokých  trestov odňatia slobody rozhodli české justičné orgány o tom, že
obžalovaná bude vydaná až po ich výkone, čo však bolo skrátené tým, že bolo následne Krajským
súdom v Trnave rozhodnuté o uznaní  tohto českého odsudzujúceho rozhodnutia a prevzatí obžalovanej
na výkon zvyšku trestu odňatia slobody na územie Slovenskej republiky.

Zároveň okresný súd zistil splnenie zákonných podmienok na uloženie úhrnného trestu obžalovanej, a
to podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, nakoľko ju odsudzoval za dva
trestné činy, preto bolo jeho povinnosťou trest ukladať podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje
na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v danom prípade podľa § 232 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 01.01.2006 s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 3 do 8 rokov. Po zvážení všetkých
rozhodných skutočností ohľadom druhu a výmery trestu vo vyššie naznačených smeroch, zároveň pri
ustálení, že neboli zistené žiadne relevantné dôvody pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
odňatia slobody, aj na základe ktorého zistenia pri vyššie uvedenej trestnej sadzbe prichádzalo do úvahy
preto len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu primárneho, okresný súd dospel
k záveru, že účel trestu bude u obžalovanej O. K. naplnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 232 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, a to
vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého ju zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny pri splnení
podmienok uvedených v § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, keď
neboli zistené žiadne dôvody pre iné zaradenie v zmysle § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 01.01.2006. Okresný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na uloženie iného druhu
trestu ako trestu sekundárneho.

Vzhľadom na znenie skutkovej vety uvedenej v obžalobe, kde nie je uvedená hierarchická úroveň
F. E. a kde sa vôbec nespomína PaeDr. A. Y., okresný súd nemohol prihliadať na výšku trestov
uložených v iných trestných konaniach. Okresný súd však poznamenal, že F. E. a aj PaeDr. A. Y. boli
uložené v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 30T/112/2009 „najnižšie možné“
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v ich prípade prichádzali do úvahy z hľadiska zásad na
ukladanie trestov.

Proti tomuto rozsudku prokurátorka okresnej prokuratúry ihneď na hlavnom pojednávaní do zápisnice
zahlásila odvolanie, ktoré doplnila v rozsahu č.l. 1852-1854 spisu.
V zákonnej lehote podala odvolanie aj obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne v rozsahu č.l.
1850-1851.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení odvolania najskôr zhrnula rozsudok súdu prvého
stupňa. Argumentovala, že nie je možné pričítať k dobru obžalovanej predošlú bezúhonnosť, ale tomu
je možné prisvedčiť iba čiastočne a to vzhľadom k úteku, kedy sa na území SR dlhodobo nezdržiavala



a tým, že pred touto  udalosťou sa dopúšťala aj ďalšej trestnej činnosti pre ktorú sa v súčasnosti na
Okresnom súde Trnava vedie súdne konanie napr. 2T/49/2011, nemohli byť tieto konania ukončené a
premietnuté v registri trestov. Samotné spolčenie sa na veci zúčastnených trestne zodpovedných osôb,
vykazovalo vysoký stupeň organizo-vanosti (rozdelenie jednotlivých úloh a koordinácie), čo výrazne
zvyšovalo stupeň spoločenskej nebezpečnosti a znižovalo pravdepodobnosť odhalenia. Poukázala
na pomer trestov už právoplatne uložených ďalším členom tohto organizovaného zoskupenia, kde
odsúdenej PaeDr. A. Y. (t.č. vo výkone trestu odňatia slobody) v hierarchii skupiny stojacej tesne pod
obžalovanou O. K. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 rokov a 9 mesiacov
so zaradením na výkon trestu do I. NVS (sp.zn. 30T/112/2009 a dokonca i najnižšie postavenému
členovi skupiny F. E. (plniacemu príkazy vyššie postavených členov) uložil trest vyšší ako bol aktuálne
uložený O. K.. Poukázala na ust. § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. (č. 140/1961 Zb. účinného do
1.1.2006). Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť tak ako má na mysli ustanovenie § 3 ods. 4 Tr.
zák. (č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006) je bezprostredne prvou okolnosťou na ktorú súd musí pri
ukladaní trestu prihliadať, pričom tento je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol
činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,
osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Preto mala byť táto skutočnosť spôsobu
vykonania činu, okolností za ktorých bol čin spáchaný, ale aj pohnútka a iné, premietnutá do úvahy súdu
pri ukladaní trestu a trest v rámci príslušnej trestnej sadzby a obžalovanej ukladať trest pri hornej hranici
príslušnej trestnej sadzby (3-8 rokov). V ďalšom poukázala na dôvody uvedené v predchádzajúcom
odvolaní zo dňa 26.1.2017 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7T/191/2006.

Prokurátorka v závere navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku
o treste uloženom obžalovanej O. K. a následne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaná v odôvodnení odvolania nesúhlasila s tým, že by práve jej pričinením bola zapríčinená
dĺžka trvania celého trestného stíhania - takmer 12 rokov, nakoľko jednak do roku 2009 sa zdržiavala v
mieste svojho bydliska, následne a to napriek odsúdeniam v Českej republike a jej väzobnému stíhaniu a
následnému výkonu trestu odňatia slobody, už bol pobyt obžalovanej známy a príslušná zákonná úprava
ohľadom vydávania obvinených, nemôže byť posudzovaná na jej úkor .

Mala za to, že jej bolo možné uložiť trest odňatia slobody úplne na dolnej hranici, t.j. vo výmere 3 rokov,
tak ako jej tento bol pôvodne uložený a nebolo  nutné ukladať trest odňatia slobody o jeden celý rok
prísnejší (vyšší) a to aj s ohľadom na to, že je právoplatne v inej veci odsúdená na vysoký trest (11
rokov a 6 mesiacov), v ktorom smere poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ je páchateľovi uložený skorším
rozsudkom vysoký trest, tak aj táto skutočnosť sa zohľadňuje pri ukladaní ďalšieho trestu.

Navrhla, aby bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 30.5.2017 sp.zn. 7T/191/2006
podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) a e) Tr. por. zrušený a aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanej uloží podľa § 232 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 1.1.2006 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák.
140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 obžalovanú zaradil do I. NVS.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Trestného poriadku zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v
§ 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods.1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že
odvolanie okresného prokurátora ako aj obžalovanej O. K. nie je dôvodné.



Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, ktorá požiadala podaním
zo dňa 13.10.2017 ( č.l.1889 spisu), aby krajský súd vykonal verejné zasadnutie bez jej prítomnosti a
to vzhľadom na jej zlý zdravotný stav.

Prokurátorka krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí pridržiavala písomne podaného odvolania
zo dňa 23.06.2017 a navrhovala, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a následne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku
vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí sa pridržiavala písomne podaného odvolania a bola toho
názoru, že súd I. stupňa sa riadil pokynmi odvolacieho súdu. Trest v trvaní 4 rokov však považuje za
neprimerane prísny.

K výhrade prokuratúry, že nie je možné obžalovanej pričítať predošlú bezúhonnosť s odôvodnením, že
sa dopúšťala ďalšej trestnej činnosti sp.zn. 2T/49/2011, ktoré nemohli byť ukončené a premietnuté do
registra trestov, obhajkyňa uviedla, že nie je možné v tejto chvíli prezumovať rozhodnutie v otázke viny
obžalovanej K. a v dôsledku zásady prezumpcie neviny nie je možné na túto okolnosť prihliadať.

K ďalšej výhrade ako je nezohľadnenie osobitne nebezpečnej formy páchanej trestnej činnosti má za
to, že okresný súd v napadnutom rozsudku prihliadol na priťažujúce okolnosti akou bola skutočnosť
organizátorstva, spáchanie trestného činu zákerným spôsobom, páchanie viacerých trestných činov, čím
má za to, že je dosta-točne reflektovaná spoločenská nebezpečnosť stíhanej trestnej činnosti.

Má za to, že trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby z hľadiska individuálnej a
generálnej prevencie splní účel trestu.

Navrhla, aby krajský súd zohľadnil aj zdravotný stav obžalovanej, ako aj pozitívne hodnotenie zo strany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

V závere žiadala, aby .rozsudok okresného súdu bol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a e/ Tr. por. zrušený a
aby odvolací súd sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a uložil obžalovanej trest na dolnej
hranici trestnej sadzby, so zaradením do I. nápravno-výchovnej skupiny.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

· dňa 15.11.2006 prokurátorka okresnej prokuratúry podala podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku
obžalobu na obžalovanú O. K. a obžalovaného F. E. pre spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom
čine vydierania podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu so spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine
pozbavenia osobnej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 232 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005

· uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/191/2006 zo dňa 26.11.2013 bola trestná vec
obžalovaného F. E. podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčená zo spoločného konania na
samostatné konanie

· zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.1.2017 (č.l.1760-1762) vyplýva, že obžalovaná O. K.
urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo súd prvého stupňa
postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe

· okresný súd rozhodol dňa 10.1.2017 rozsudkom (č.l. 1778), voči ktorému rozsudku podala odvolanie
prokurátorka okresnej prokuratúry, pričom krajský súd rozhodol o podanom odvolaní tak, že podľa §
321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ako aj v spôsobe
jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol



· okresný súd vykonal pred čiastočným zrušením rozsudku krajským súdom dokazovanie spočívajúce
v oboznámení listinných dôkazov: rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6Ntc/12/2014 (č.l.
1682-1683), lustrácia v STA (č.l. 1711), odpis z RT (č.l. 1713), lustrácia v registri priestupkov (č.l. 1413)

· okresný súd vykonal po čiastočnom zrušení rozsudku krajským súdom dokazovanie spočívajúce v
oboznámení listinných dôkazov: register priestupkov (č.l. 1813), odpis RT (č.l. 1829-1830), lustrácia v
STA (č.l. 1832-1833), lustrácia v databáze súdov (č.l. 1834), podstatný obsah spisu OS Trnava sp.zn.
30T/78/2013 a podstatný obsah spisu OS Trnava sp.zn. 30T/112/2009

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Predmetnou vecou sa už krajský súd zaoberal vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.2.2017, kedy podľa §
321 ods. 1 písmeno e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ako aj v
spôsobe jeho výkonu zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, v súlade s ustanovením  § 168 odsek
1 Trestného poriadku rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

K osobe obžalovanej odvolací súd z obsahu spisu okresného súdu zistil, :

· obžalovaná v mieste svojho bydliska nie je bližšie hodnotená
· z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaná nemá žiaden záznam v registri priestupkov
· z registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola odsúdená
o rozsudkom Krajského súdu Brno zo dňa 16.11.2011 sp.zn. 53T 3/2011 právoplatným dňa 7.3.2012 pre
trestný čin lúpeže, vydierania a neoprávneného zaobstarania, falšovania a pozmeňovania platobných
prostriedkov podľa Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody 10 rokov a
o rozsudkom Krajského súdu Brno zo dňa 24.5.2013 sp.zn. 53T 1/2013 právoplatným dňa 6.11.2013
pre trestný čin vydierania podľa Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody 11 rokov
a 6 mesiacov



o
· z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.1.2015 sp.zn. 6Ntc/12/2014 právoplatného dňa 6.3.2015
vyplýva, že uvedeným rozsudkom bolo rozhodnuté vo vzťahu k obžalovanej podľa § 17 ods. 1 zákona č.
549/2011 Z.z. o uznaní rozsudku Krajského súdu v Brne zo dňa 24.5.2013 sp.zn. 53T/1/2013 v spojení
s uznesením Vrchného súdu Olomouc zo dňa 6.11.2013 sp.zn. 3To/103/2013 a bol nariadený výkon
zvyšku uvedeného trestu na území Slovenskej republiky
· z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Martin, že obžalovaná je
zaradená do diferenciačnej skupiny ,, B“ , doposiaľ bola dvakrát disciplinárne odmenená, disciplinárne
potrestaná nebola, pracovne zaradená nie je , je poberateľkou invalidného dôchodku

K uloženiu trestu :

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických
vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 To 2/2013 zo dňa 16. apríla
2013)

Nemožno priznať úspech tej námietke obžalovanej, že v inom trestnom konaní jej bol uložený vysoký
trest, nakoľko uvedená skutočnosť nemôže byť sama osebe bez zhodnotenia ostatných relevantných
skutočností dôvodom na uloženie trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Využívanie procesných prostriedkov sťažovateľom ako účastníkom konania, ktoré mali za následok
spomalenie postupu súdu v konaní, nemožno pripísať na ťarchu tohto súdu. (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 41/03 zo dňa 17. septembra 2003)

K námietke obžalovanej, že dĺžka konania nemôže byť posudzovaná na jej úkor, krajský súd zistil, že
dĺžka trestného konania nebola spôsobená objektívnymi príčinami, nakoľko z obsahu súdneho spisu je
zrejmé, že obžalovaná od roku 2009 do roku 2015 sa zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky. Z
obsahu spisu ďalej vyplýva, že obžalovaná bola trestne stíhaná a odsúdená v uvedenom období v Českej
republike za rovnakú alebo obdobnú trestnú činnosť ako v tejto trestnej veci. V čase, keď bola obžalovaná
vzatá do väzby českým súdom, výslovne žiadala vykonávať hlavné pojednávanie vo svojej prítomnosti
(č.l. 1577-1578).  Z uvedených dôvodov je zrejmé, že to bola práve obžalovaná, ktorá spôsobila dĺžku
trestného konania a preto dĺžku trestného konania nemožno vyhodnotiť v prospech obža-lovanej.

Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky : Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje
sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

K námietke prokurátorky okresnej prokuratúry, že v súčasnosti sa na Okresnom súde Trnava vedie súdne
konanie napr. sp.zn. 2T/49/2011, ktorého výsledok môže mať vplyv na predchádzajúcu bezúhonnosť
obžalovanej (pred dátumom 12.8.2005), krajský súd konštatuje, že princíp prezumpcie neviny zakotvený
v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neumožňuje prihliadať na prebiehajúce trestné konanie ako
na ekvivalent právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

K námietke prokurátorky okresnej prokuratúry, že v danej trestnej veci ide o vyšší stupeň spoločenskej
nebezpečnosti, krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanej správne zohľadnil
tú skutočnosť, v akej závažnej nebezpečnej forme pre spoločnosť bola páchaná trestná činnosť. Pri
ukladaní trestu za tak závažnú trestnú činnosť je nevyhnutné mať na zreteli, že v tejto trestnej veci
bola trestná činnosť páchaná pri vysokom stupni organizovanosti, na verejnosti a demonštratívnym
spôsobom. Z uvedených dôvodov je nepochybné, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol uvedeným
spôsobom spáchania zvýšený. Taktiež je potrebné uviesť, že poškodeného X. S. sa doposiaľ nepodarilo
nájsť a je na neznámom mieste.



K námietke prokurátorky okresnej prokuratúry, že obžalovanej uložený trest je v nepomere k trestom
už právoplatne uloženým ďalším členom tohto organizovaného zoskupenia, je na mieste uviesť, že
obžaloba (č.l. 1102) bola podaná len na obžalovanú O. K. a obžalovaného F. E.. Trestné konanie
proti obžalovanému F. E. bolo z tohto konania vylúčené na samostatné konanie, pričom rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2015 sp.zn. 30T/78/2013 právoplatným dňa 10.11.2015 bol
obžalovanému F. E. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 3 (tri) mesiace so
zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny za súčasného zrušenia vyššie uvedeného trestu,
ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 2.8.2012 sp.zn. 30T/112/2009,
ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na neho nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovanej O. K. uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej
skupiny je prísnejší ako trest uložený obžalo-vanému F. E.. Taktiež je namieste podotknúť, že pri ukladaní
trestu sa osoba každého obžalovaného posudzuje individuálne v zmysle ustanovenia § 31  Trestného
zákona č.140/1961 Zb. ( účinného do 1.1.2006).

Podľa § 31 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961 Zb. ( účinného do 1.1.2006): Pri určení druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na
možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy
tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

Podľa § 31 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 Zb. ( účinného do 1.1.2006) : Pri určení
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

b) u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,

Podľa § 33 písmeno g) Trestného zákona č.140/1961 Zb. ( účinného do 1.1.2006) : Pri výmere trestu sa
ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

g) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

Podľa § 34 písmeno b), písmeno g), písmeno i) Trestného zákona č.140/1961 Zb. ( účinného do
1.1.2006) : Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

b) spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným spôsobom,
g) spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,
i) spáchal viac trestných činov,

Podľa § 232 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005), kto iného pozbaví
osobnej slobody, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 235 odsek 2) písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) odňatím
slobody na dva roky až osem rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,

b) ak spácha taký čin so zbraňou,

Jedným z kritérií pri určovaní primeraného trestu je tiež povaha a význam účasti páchateľa na spáchaní
trestného činu (§ 31 ods. 2 písm. b) Trestného zákona). Účastníctvo podľa § 10 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na trestnom čine vydierania ( § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona účinného do
31.12.2005) a pozbavenia osobnej slobody ( § 232 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005) je
okolnosťou, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje stupeň nebezpečnosti takého činu pre spoločnosť v
zmysle § 3 ods. 4 Trestného zákona, a je relevantná pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu.

Krajský súd pripomína, že okresný súd správne skonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 34 ods. 1
písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 1.1.2006), keďže skutok bol spáchaný surovo
a poškodený bol fyzicky napádaný, zastrašovaný - zbraňou, kuklami na hlave a podľa § 34 ods. 1 písm.
g) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 1.1.2006), keďže obžalovaná sa dopustila trestnej
činnosti ako organizátorka stojaca na čele organizovanej skupiny a podľa § 34 ods. 1 písm. i) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 1.1.2006), keďže obžalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania



2 trestných činov a to spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine vydierania podľa § 9 ods. 2
k § 10 ods. 1 písm. a) k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 1.1.2006 v jednočinnom súbehu so spolupáchateľstvom účastníctvo na trestnom čine pozbavenia
osobnej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 232 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 1.1.2006.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých
myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Trestná sadzba
vyplývajúca z ustanovenia podľa § 232 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 je 3 roky
až 8 rokov. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 4
(štyroch) rokov. Nepochybil ani tým postupom, keď obžalovanú zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej
skupiny, nakoľko nezistil splnenie zákonných podmienok na jej iné zaradenie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry a
obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný  prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/191/2006", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "2086237a-cead-4f39-88d1-c3650fdcb3ca:7709af1f-ad2a-46bd-96a8-f933f8b4c439", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816010507.2", "spisova_znacka": "3To/9/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/9/2017 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816010507.2"}, {"guid": "998158ec-f5ab-4842-8080-a2a69c48673a:63edae89-dfa5-4783-ad12-a7aeede6a5e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212010069.1", "spisova_znacka": "4To/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/2/2013 z 25. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010069.1"}], "citovane_v": []}