Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/29/2017 z 28. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. marca 2017, sp. zn. 24CoP/29/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2113232134.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/29/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2113232134.1 | 2017-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0fa088e-594b-4007-825b-9a9562dc7c6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113232134.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232134
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113232134.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci návrhu navrhovateľky: L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y.. Y. XX, A., a plnoletej dcéry: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. Y. XX, A., proti
povinnému otcovi: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. Dr. E. Q. X, XXX XX C. X, (zdržujúci sa na
adrese M. XXX, B. F., Česká republika), zastúpený advokátom: JUDr. Michal Antal, Hlavná 13, Trnava,
o zvýšenie výživného otca na dcéru F. B., na odvolanie povinného otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 20P/264/2013-240 zo dňa 26. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
8C/11/2006-29 zo dňa 19.09.2006 tak, že otec je povinný prispievať na výživu dcéry F. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou 120,- Eur mesačne od 23.11.2013 do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej dcéry.
Otcovi uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.721,75 Eur za obdobie od
23.11.2013 do 30.10.2016, pričom ho môže splácať v mesačných splátkach po 70,- Eur spolu s bežným
výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5,
§ 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3 a 4 zák. č. 160/2015 Z.z. a
vecne tým, že matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2013 domáhala, aby súd zvýšil
výživné otca na vtedy maloletú dcéru, a to na sumu 230,- Eur od 01.09.2013. Návrh odôvodnila tým, že
výživné je v súčasnosti určené na sumu 43,15 Eur, pričom naposledy bolo určené rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 8C/11/2006-29 zo dňa 19.09.2006. Matka ďalej uviedla, že dcéra je študentkou prvého
ročníka strednej školy, pričom sa podstatným spôsobom zvýšili jej výdavky, ktoré špecifikovala.

3. Dožiadaný súd vypočul otca dňa 17.12.2015, pričom v zápisnici otec uviedol, že mal druhú vyživovaciu
povinnosť voči dcére P., ktorá skončila v roku 2011. Ďalej uviedol, že je schopný platiť 80,- Eur, nakoľko
má finančné problémy. Spláca 9.000,- Kč mesačne úvery, 500,- Kč telefón, má náklady na dochádzku
do zamestnania 2.000,- Kč. V čase výsluchu zarábal 11.000,- Kč mesačne. Otec nesúhlasil so spätným
zvýšením výživného. Predložil potvrdenie od zamestnávateľa za obdobie od 12/2010 do 5/2011, podľa
ktorého mal čistý mesačný príjem vo výške 12.912,- Kč, ďalej potvrdenie za obdobie od 06/2011 do
11/2011 s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 16.300,- Kč, ďalej potvrdenie za obdobie
od 12/2011 do 05/2011 s čistým mesačný príjmom 19.265,- Kč, email potvrdzujúci čistý mesačný príjem
za obdobie od 01.10.2013 do 31.12.2013 vo výške 26.336,- Kč. Otec doručil súdu dňa 03.08.2016



vyjadrenie, v ktorom predložil vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,
z ktorého plynie, že nemá žiadny majetok býva v technických miestnostiach vedľa garáže (u známej),
nemá žiadny majetok, okrem staršieho vozidla Škoda felícia r.v. 1997 v hodnote 5.000,- Kč. Má výdavky
na výživné dcéry vo výške 43,- Eur, výdavky na splátky pôžičiek v celkovej výške 8.830,- Kč, výdavky
na bývanie 1.500,- Kč, na stravu a ošatenie 1.000,- Kč až 2.000,- Kč, ostatné výdavky 750,- Kč. Celkové
výdavky 13.123,- Kč.

4. Súd vyhodnotil účastníkmi tvrdené skutočnosti so zameraním na a) odôvodnené potreby dieťaťa, b)
možnosti a schopnosti otca c) možnosti a schopnosti matky, d) pomerovanie nákladov a možností a
schopností rodičov.

5. Súd konštatoval, že odôvodnené potreby dcéry F. nie sú vo výške 685,- Eur, tak ako ich špecifikovala
spolu s matkou. Súd konštatuje, že vreckové vo výške 100,- Eur je neprimerané, pričom plnoletá dcéra
má možnosť si privyrobiť peniaze tak, aby vreckové si pokryla sama. Ďalej súd je toho názoru, že výdavky
na stravu vo výške 200,- Eur sú taktiež privysoké, pričom suma 140,- Eur je maximálnou hranicou
primeranosti, ktorú súd môže uznať. Rovnako výdavky na ošatenie vo výške 100,- Eur súd považuje
za nadštandardné, pričom tento výdavok zohľadňuje vo výške 40,- Eur. Súd k výdavkom na pomôcky
do školy vo výške 50,- Eur konštatuje, že tieto nemal preukázané a ako mesačný výdavok je príliš
vysoký, súd ho uznal vo výške 20,- Eur mesačne. Rovnako výdavok na telefón vo výške 30,- Eur je
neprimeraný, pričom za primeraný súd považuje výdavok vo výške 8,- Eur, voči výdavkom na doučovanie
súd nemá výhrady. Výdavky na hygienické potreby sú taktiež vysoké a súd ich uznal vo výške 20,- Eur.
Výdavky ako ich špecifikovala matka s dcérou (685,- Eur + bytová potreba + 30,- Eur/mesačne vodičák),
by postačovali na úhradu všetkých nákladov rodiny s nižšími príjmami. Celkové výdavky súd uznal na
dcéru vo výške 400,- Eur vrátane zabezpečenia bytovej potreby zo strany matky. Súd k výdavkom na
deti (plnoleté/neplnoleté) konštatuje, že tieto musia reflektovať možnosti a schopnosti rodičov (oboch) a
nemožno vždy v plnom rozsahu vyhovieť želaniam detí. Ak to niektorý z povinných rodičov tak chce robiť,
môže tak postupovať, avšak nemôže vtedy prenášať vlastné neprimerané výdavky na druhého rodiča a
musí si hradiť tieto výdavky zo svojho príjmu sám. Súd konštatuje, že naposledy bolo určené výživné v
roku 2006, pričom do úvahy by prichádzalo jeho zvýšenie minimálne o infláciu za roky 2007 až 2016.

6. Z predložených dokladov súd zistil, že otcov príjem kolísal, a to v závislosti od toho, či bol zamestnaný
alebo nie. V prípade ak bol zamestnaný, tak po značnú časť doby dosahoval príjem 15.000,- Kč v
čistom (obdobie tak v rokoch 2011, ako aj v roku 2015, resp. 2016), predelené kurzom 26,79 CZK/
Eur je 560,- Eur v čistom. V súčasnosti otec má novú prácu, kde bude dosahovať príjme minimálne
12.000,- Kč (minimálny počet hodín x hodinová sadzba), pričom tento mu môže vzrásť v dôsledku
osobného snaženia o osobné ohodnotenie až do výšky 100% a súčasne má nárok na príplatky podľa
pracovnej zmluvy, tak počas práce v noci, ako aj vo sviatok a za prácu nadčas. Súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti uzavrel, ako reálny príjem otca sumu 15.000,- Kč, nakoľko tento príjem dosahoval aj v
minulosti (od podania návrhu, ako aj v súčasnosti), pričom tento príjem je výrazne pod priemernou mzdou
v rámci Českej republiky (viď tabuľka č.l. 134-135) Liberecký kraj mal priemernú hrubú mzdu 24.087,-
Kč v roku 2015. Vyšší príjem za rok 2015 a začiatok roka 2016 súd zohľadnil v nižšej výške z dôvodu
poklesu príjmu pre zdravotné komplikácie otca a následnú nezamestnanosť. Obdobie nezamestnanosti
otca v roku 2014 súd nezohľadnil, nakoľko má za to, že je povinnosťou každého rodiča tak, aby bol
schopný plniť si záväzky voči svojím deťom, pričom ak zostane dobrovoľne nezamestnaný (bez nároku
na podporu) nemôže takýto stav rodič prenášať na neplnoleté dieťa (v tom čase dcéra nebola plnoletá), a
preto takýto stav je osobné rozhodnutie otca, ktorého dôsledky si musí znášať sám. Súd pri nezohľadnení
nezamestnanosti otca vychádzal tiež zo skutočnosti, že otec žije v Libereckom kraji, v obci L., len 90 km
od hlavného mesta Praha (kde aj pracoval), pričom ide o regióny s nízkou nezamestnanosťou s tým, že
pri vyvinutí primeraného úsilia sa otec mohol zamestnať aj v inej práci, nielen ako skladník. Súd ďalej
zohľadnil to, že oproti stavu v minulosti otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť voči druhej dcére,
a teda v súčasnosti má už len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd k dlhom otca a jeho nemajetnosti
konštatuje, že otec si svoju zložitú situáciu a veľké záväzky spôsobil sám, pričom to že v súčasnosti platí
splátky záväzkov vo výške 8.830,- Kč nemôže prenášať na svoje dieťa, ale musí sa stým vysporiadať
zvýšenou pracovnou aktivitou, nie pasivitou. Situáciu, že otec má záznam v registri bánk, a preto mu
nemôže byť poskytnutý riadny úver na riešenie svojej situácie si otec spôsobil svojím spôsobom života,
pričom dôsledky takéhoto konania nemožno prenášať na svoje dieťa. Súd otcovi pripomína, že záväzok
na výživu dieťaťa má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami a iné svoje záväzky nemôže otec
uprednostniť pred výživným pre svoju dcéru.



7. Matka vlastní polovicu bytu a osobné motorové vozidlo v hodnote 5.000,- Eur. Súčasne však matka
uvádza, a to od počiatku návrhu, že nemá žiaden príjem (pomáhajú jej rodičia - matka je v dôchodku),
pričom súčasne tvrdí, že má výdavky na seba a dcéru vo výške 1.469,- Eur mesačne (podľa špecifikácie
č.l. 234 + výdavky na auto - palivo 30,- Eur, domácnosť 30,- Eur, poistka auta 10,- Eur, ošatenie 50,-
Eur, strava 200,- Eur, hygienické potreby/kozmetika 50,- Eur, domácnosť 30,- Eur, motorové vozidlo -
výdavky). Súd na základe konštatovaných výdavkov vzal za dokázané, že čistý príjem matky musí byť
vo výške 1.460,- Eur, napriek tomu, že matka formálne v čase už pred podaním návrhu do súčasnosti
oficiálne nikde nepracuje a z tohto dôvodu ani nevykazuje žiaden príjem. Vzhľadom na uvedené súd
upustil od ďalšieho dokazovania a vzal tento príjem za preukázaný, nakoľko má za to, že uvedená suma
zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky, keď ich každý mesiac vynakladá v rámci hradení potrieb
rodiny. Vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti, že matku a dcéru podporuje stará matka zo svojho dôchodku,
súd bez ďalšieho uzavrel, že uvedené je účelové tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde vychádzajúc
z vedomostí o výške dôchodkov v rámci Slovenskej republiky.

8. Za takto zistených možností a schopností rodičov tieto pomeroval k oprávneným nákladom na dcéru
vo výške 400,- Eur. Pričom zistil nasledovné 1.460,- + 560,- = 2.020,- (vyživovacia povinnosť otca tvorí
27,72% a 72,28% povinnosť matky), t.j. otec by mal platiť výživné vo výške 110,88 Eur mesačne. Súd
však zohľadnil, že vždy všetka starostlivosť a zabezpečovanie akýchkoľvek potrieb boli/sú/a budú na
matke, nakoľko otec ani riadnu vyživovaciu povinnosť neplnil včas a riadne. Takže aj tu matka nahrádzala
otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti určil súd vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu 120,- Eur,
pričom vo zvyšku v rozsahu 180,- Eur (prípadne vyššej, ako je matka ochotná hradiť výdavky dcéry) je
vyživovacia povinnosť na matke. Súd určil sumu vyššieho výživného od dátumu podania návrhu až do
momentu, kedy dcéra sa bude o seba schopná starať sama. Nedoplatok na zvýšenom výživnom, ktorý
otcovi vznikol za obdobie od podania návrhu, t.j. od 23.11.2013 do 30.10.2016 vo výške 2.721,75 Eur,
súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 70,- Eur splatných spolu s bežným výživným vždy
do 15. dňa v mesiaci, pričom ak sa otec omešká s plnením čo i len jednej splátky stane sa zročným celý
nedoplatok. Súd nedoplatok vypočítal ako rozdiel sumy 43,15 Eur a zvýšeného výživného vo výške 120,-
Eur, t.j. 76,85 Eur x 35 mesiacov = 2.689,75 Eur (od 12/2013 do 10/2016 vrátane) + 8 dní za mesiac
november 2013 vypočítaných ako 120/30 = 4 x 8 = 32,- Eur, ktorú sumu pripočítal k sume 2.689,75
Eur, t.j. celkový nedoplatok 2.721,75 Eur. Mesačná splátka výživného aj s nedoplatkom je teda vo výške
190,- Eur.

9. Nakoľko matka a dcéra nepodali návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd o trovách konania
nerozhodoval. Súd súčasne konštatuje, že ak by aj o trovách konania rozhodoval, rozhodol by tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., nakoľko žiadne trovy
konania účastníkom nevznikli a najmä v konaní neboli žiadne osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali
komukoľvek náhradu trov konania priznať.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
namietal, že predmetný rozsudok považuje za nesprávny, tento napáda v celom rozsahu a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 62 ods.
2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim
deťom v rozsahu, aby toto dosahovalo životnú úroveň rodičov. V konaní bolo bezpochyby preukázané,
že jeho životná úroveň bola a aj stále je oveľa nižšia ako životná úroveň navrhovateľky a životná úroveň
jej matky. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, je nútený bývať v provizórnych podmienkach a jeho jediný
majetok predstavuje staršie motorové vozidlo zanedbateľnej hodnoty. Matka podstatným spôsobom
zavádza ohľadne svojich príjmových a majetkových pomerov a zároveň aj dcéra podstatným spôsobom
nadhodnotila svoje pravidelné odôvodnené výdavky. Súd v napádanom rozhodnutí ustálil, že celkové
mesačné výdaje na navrhovateľku prestavujú 400,- Eur, ktorú sumu považuje za výrazne neprimeranú
a nedostatočne súdom odôvodnenú. Za úplne neodôvodnený a taktiež dostatočne nepreukázaný
výdavok považuje 80,- Eur mesačne za jej údajné doučovanie. Súd v súvislosti s výdavkami dcéry
správne konštatuje, že táto má možnosť si privyrobiť a v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že
väčšina vysokoškolských študentov v súčasnej dobe pracuje minimálne na dohodu o brigádnickej práci
študentov, ale túto skutočnosť súd v podstate ďalej vo svojom odôvodnení nezohľadňuje. Nepovažuje
ani za správny spôsob, akým sa súd vyporiadal s tým v akej časti sa má oproti matke podieľať na



výžive jeho dcéry. Má za to, že keďže matka má podstatne vyššiu životnú úroveň ako on, mala by
sa podstatnejším spôsobom na výžive dcéry podieľať. Matka vlastní polovicu bytu a auto má vyššej
hodnoty, čo síce nie je nič nadštandardné, ale oproti jeho pomerom je to výrazný rozdiel. V prípade,
že by odvolací súd napádaný rozsudok potvrdil, zostávali by mu len dve možnosti a to buď nesplácať
svoje dlhy alebo neplniť v plnej výške súdom určené výživné. Dostal by sa teda buď do nebezpečenstva
trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy alebo by jeho veritelia voči nemu podnikli právne
kroky, čo by len zbytočne množilo náklady a vystavilo ho nebezpečenstvu exekúcie. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám jeho plnoletej
dcéry a nedoplatok na zročnom výživnom od 23.11.2013 mu povolí zaplatiť v mesačných splátkach
po 30,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

11. Matka a dcéra odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu sa obe písomne vyjadrili.

12. Dcéra uviedla, že aj keď proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala odvolanie navrhuje ho potvrdiť,
nakoľko ho pokladá za vecne správny. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom 8C/11/2006 zo dňa
19.09.2006 prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá bola žiačkou 3. ročníka
základnej školy a dnes je žiačkou 3. ročníka strednej školy. Za toto obdobie sa podstatne u nej zmenili
pomery, čo sa týka odievania, školských výdavkov, stravy, dospievania a záujmov vtedy maloletej a
dnes dospelej osoby. Výživné 43,15 Eur, ktorým neprispieval ani riadne, ani včas, nepokrylo ani len
stravu dcéry. Všetky výdavky, ale aj osobná starostlivosť bola vždy na matke. Pokiaľ argumentuje otec
nižšou životnou úrovňou, navrhovateľka je stredoškoláčka, nemá vlastný príjem, je odkázaná iba na
výživné od rodičov. Otec je dospelý, zdravý muž, môže pracovať, nepripravuje sa na budúce povolanie
a má vyživovaciu povinnosť už iba k jednému dieťaťu. To, že od rozvodu manželstva v roku 2006
si nezabezpečil riadne bývanie alebo nedosiahol viac ako v súčasnosti uvádza, svedčí iba o jeho
nezodpovednom a ľahkovážnom prístupe k povinnostiam alebo vyhýbaniu sa vyživovacej povinnosti voči
deťom. Ďalej v odvolaní uvádza, že ona ako navrhovateľka si má privyrobiť, pričom si neuvedomuje, že
je len stredoškoláčka a nie vysokoškoláčka. Brigádu si môže hľadať len na letné prázdniny, čo aj urobila,
ale každý zamestnávateľ uprednostnil vysokoškoláka. Aj otec by mohol zvládnuť dve zamestnania, keď
si sám spôsobil svojím konaním dlhy a pritom nič nezbudoval. Otec nedal v odvolaní žiadne argumenty,
iba svoje úvahy. Súd však musí vyhádzať z faktov a tie zhodnotil správne. Pokiaľ jej výdavky ustálil
na priemer 400,- Eur mesačne, tieto výdavky sú niekedy aj vyššie. Poukázala na to, že sa pripravuje
stužková na rok 2017, na čo bolo treba zložiť preddavok - zálohu už v decembri 2016 vo výške 250,-
Eur. V súvislosti so stužkovou sú ďalšie výdavky na oblečenie, fotografie, na čom sa povinný vôbec
nepodieľa. Koncoročný výlet do Tatier v roku 2017 stojí 90,- Eur a tiež bolo treba zložiť zálohu. Ide celá
trieda, tak si musí každý zabezpečiť platbu bez ohľadu na to, či otec dá alebo nedá výživné. Záverom
poukázala na to, že otec začal od decembra platiť výživné podľa rozsudku súdu prvej inštancie. Ním
navrhované výživné je neprimerane nízke vzhľadom na bežné potreby stredoškoláčky pred maturitou
ako aj vzhľadom na zánik vyživovacej povinnosti k staršej dcére otca. Vzhľadom na odôvodnené výdavky
otca, keď jeho zadlženie sa nemôže akceptovať ako odôvodnený výdavok. Opätovne poukázala na to,
že výživné sa v danom prípade upravuje po 10 rokoch. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Matka navrhovateľky v písomnom vyjadrení tiež navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Poukázala na to, že dcéra nevlastní žiadne nehnuteľnosti, býva u nej, nevlastní majetok a
keďže je študentkou strednej školy na rozdiel od otca nepracuje. Otec je zamestnaný, má stály mesačný
príjem, nemá inú vyživovaciu povinnosť a jeho údajné dlhy nie sú žiadnym spôsobom preukázané z
čoho tieto dlhy pochádzajú, keď otec nemá vlastné bývanie a nič nevlastní. Považuje to za zámer ako
sa vyhnúť vyživovacej povinnosti, pričom odvolávanie sa na údajné dlhy nie je akceptovateľné. Pokiaľ
otec apeluje na dcéru, že ako vysokoškoláčka si má možnosť privyrobenia zdôraznila, že navrhovateľka
je len študentkou strednej školy a nie vysokej školy. Súd určil jej povinnosť podieľať sa na výživnom
dcéry v rozsahu 72,28%, čo sa jej zdá byť dosť vysoké v porovnaní s otcom, ktorému ustálil pomer
na výživnom 27,72%. Je pravdou, že vlastní polovicu bytu, ale ide o byt, ktorý jej a sestre darovala
ich matka. Výživné, ktoré otec navrhuje v rozsahu 60,- Eur považuje za výsmech a taktiež nedoplatok
v 30,- Eur splácať mesačne by predstavovalo 90 mesiacov splátok, čo predstavuje splácanie za 7,5
roka. Navrhovateľka nie je banková ani nebanková inštitúcia, aby jej otec splácal 7,5 roky dlžné výživné,
ktorému sa celý čas zámerne vyhýbal. Dcéra potrebuje výživné teraz a nie po ukončení školy, keď už



je zárobkovo činná. Otec za vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti bol trestne stíhaný pre zanedbanie
povinnej výživy, nepreberá si zásielky zo súdu, ani od polície, výživné neplatil ani vtedy, keď bol riadne
zamestnaný a mal pravidelný mesačný príjem. Neplatil výživné ani v čase, keď bol vo výkone trestu,
pretože nenahlásil vyživovaciu povinnosť, hoci tam pracoval a dostával mzdu. Navrhovateľka je v 3.
ročníku strednej školy, v septembri bolo treba zaplatiť poplatky ZRPŠ, zabezpečiť školské pomôcky,
zošity, perá, učebnice, z anglického jazyka aj pracovné zošity. Trieda navrhovateľky ide na 4-dňový
koncoročný výlet do Tatier a výdavky v podobe preddavku na tento výlet musela už uhradiť. Navrhla
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového
poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a
§ 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355
ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363
Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho
poriadku v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k
záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku výživného vrátane závislého výroku o náhrade trov konania
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej
zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného pre už plnoletú dcéru, v čase
začatia konania maloletú, od 20.11.2015 už plnoletú, so samostatným procesným postavením.

18. Vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1).
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými



výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. V zmysle súdom prvej inštancie necitovaného, ale v podstate použitého § 78 Zákona o rodine
v spojení ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

21. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).

22. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

23. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

24. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie



jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

25. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26. Vyživovacia povinnosť povinného k dcére bola naposledy upravovaná v konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava a určená na sumu 43,15 Eur, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
8C/11/2006-29 zo dňa 19.09.2006. Nezmenene obaja rodičia aj vtedy aj teraz majú vyživovaciu
povinnosť oba k dcére F..

27. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie zvýšeného výživného v
prospech dcéry, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je
schopné sa samo živiť.

28. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež
preukázané, že na strane povinných osôb voči navrhovateľke, sú rozdielne majetkové pomery a pre to,
aby bolo zvýšené výživné na strane povinného sú obmedzené možnosti. Od poslednej úpravy uplynulo
vyše 10 rokov, nárok na zvýšenie výživného sa objektívne javí byť dôvodným, pre pomery na strane
povinného súd tomuto návrhu mohol vyhovieť iba čiastočne do výšky 120,- Eur mesačne, od podania
návrhu matkou za ešte maloletú dcéru.

29. Súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu pomerov na strane osoby výživou oprávnenej, ako
aj zmenu pomerov na strane oboch jej rodičov ako osôb povinných voči nej. Predovšetkým vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne preukázané zvýšenie životných nákladov v súvislosti s nastúpením
vyššej formy štúdia vyžadujúcich určenie vyššieho výživného.

30. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku výživného, ktorým zaviazal výživou povinného otca s
prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov.

31. K odvolacej argumentácii povinného odvolací súd uvádza, že povinnosťou plniť si výživné, keďže
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí
20% - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií
najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených,
ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom
prvej inštancie určené výživné. Zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov



povinného súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného
sú odrazom spôsobu jeho života a argumentácia zlou majetkovou situáciou, nie je možné dosiahnuť
zbavenia sa vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke do žiadanej výšky výživného. Súd prvej inštancie
správne posúdil zárobkove možnosti a schopnosti povinného a vyživovaciu povinnosť si musí plniť aj
napriek deklarovanému množstvu a výške úverov, nakoľko výživné má prednosť pred plnením si splátok
na tieto dlhy.

32. Otec je v produktívnom veku, ním uvádzaný príjem nezodpovedá jeho uvádzanej snahe o
dosiahnutie vyššieho zárobku a vykazovanému príjmu. Správnym bol i záver súdu, keď ako za reálny
príjem otca vzal sumu 15.000,- Kč, nakoľko tento príjem dosahoval aj v minulosti (od podania návrhu,
ako aj v súčasnosti). V tomto smere je rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne
zdôvodnené, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať.
Určenie výživného z takého príjmu povinného otca na hornej hranici z cca 30% z takého príjmu je
vzhľadom na vek a potreby oprávnenej primeraným.

33. Správny je aj výrok súdu o zročnom výživnom, ktorý výrok je v podstate závislým výrokom od výroku
I. o zvýšení výživného od podania návrhu a ktorý výrok osobitne nebol napadnutý odvolacími dôvodmi.

34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

35. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislých výrokov o
nedoplatku na výživnom a o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

36. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak
nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

39. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené východiská o nároku na náhradu
trov konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).