Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/15/2015 z 24. 4. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. apríla 2017, sp. zn. 21CoKR/15/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2114225859.1
Krajský súd Trnava | 21CoKR/15/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2114225859.1 | 2017-04-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5b68878-27e2-411b-9860-5039fe9d27d8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2114225859.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225859
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114225859.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava,
správca úpadcu Oto Zachej - PENZIÓN ZACHEJ, Cesta J. Alexyho 5037/33, Banka, IČO: 40 753 832,
zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO s.r.o., Paulínska 24, Trnava, v mene ktorej koná advokát a
konateľ JUDr. Peter Sopko, LL.M., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/35/2014-85 zo dňa 20.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal určiť, že pohľadávka vo výške 27.967,05
eur, ktorú si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23R/1/2014
a ktorá spočíva v neuhradení zúčtovacej faktúry č. 3002356 ako náhrady škody za neoprávnený odber
elektrickej energie v mieste spotreby na adrese J. Alexyho 4, Banka, ktorú správca v celom rozsahu
poprel čo do právneho dôvodu, výšky a poradia sa považuje  za zistenú, nespornú a oprávnenú.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý žalobca opieral
o existenciu pohľadávky z neoprávneného odberu elektrickej energie, úpadcom, v dôsledku čoho má
nárok na náhradu škody ako vyplýva zo zákona o energetike.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s poukazom na to, že popretie pohľadávky
prihlásenej žalobcom do konkurzu  prihláškou č. 1 zo dňa 18.07.2014 je dôvodné, pretože z podkladov,
ktoré boli žalobcom poskytnuté nevyplývalo, že by úpadca odoberal elektrinu neoprávnene, keď
podľa Protokolu zo dňa 08.07.2009 malo byť kontrolou zistené, že na zabezpečovacom zariadení
sú odtrhnuté overovacie a zabezpečovacie plomby na elektromere, pričom Protokol nekonštatuje
žiadne  porušenie zabezpečenia, či iný zásah osobou úpadcu. Podľa žalovaného žalobca dostatočným
spôsobom nepreukázal výške vzniknutej škody, keď v prílohe k prihláške poukazuje na ust. § 1 ods. 3
písm. a) vyhl. č. 154/2005 Z.z. a vzorec výpočtu dennej spotreby pri neoprávnenom odbere elektriny,
ktorý sa ale nejaví byť zhodný s výpočtom, aký je uvedený v prílohe prihlášky a zároveň žalovaný
vzniesol i námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. K tejto námietke žalobca uviedol, že  nárok
nemôže byť premlčaný, pretože si ho uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby samostatnou žalobou
na Okresnom súde Piešťany. Žalovaný namietol, že konanie, v ktorom si predmetnú pohľadávku žalobca
uplatňoval bolo rozhodnutím Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/148/2011-55 zo dňa 13.05.2014 z
dôvodu späťvzatia žaloby zastavené a v súvislosti s týmto procesným rozhodnutím nedošlo k spočívaniu



plynutia premlčacej doby, v dôsledku späťvzatia sa konanie zastavilo, k čomu poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo/9/1999 zo dňa 13.03.1999.

4. Súd prvej inštancie vykonal k veci dokazovanie,  oboznámil sa s prihláškou pohľadávky, rozhodnutím
Okresného súdu Piešťany o zastavení konania, Protokolom o zistení neoprávneného odberu,
oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky, výpočtom škody, výpočtom zápočtu DPH a znaleckým
posudkom č. 27/2009 a dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka
voj výške 27.967,05 eur uplatnená žalobcom ako veriteľom v konkurznom konaní voči úpadcovi,
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23R/1/2014, vyplývajúca z neuhradenej faktúry č.
3002356 titulom nároku na náhradu škody za neoprávnený odber elektriny v mieste spotreby Alexyho
4, Banka, ktorú žalovaný v celom rozsahu poprel sa považuje za nespornú a oprávnenú, právny dôvod,
výška a poradie prihlásenej pohľadávky sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú, nie je dôvodný.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p.  Vo veciach, ktoré sú vyvolané konkurzom je naliehavý právny záujem, nakoľko ak
správca neuzná pohľadávku, ust. § 32 ods. 18  zák. č. 7/2005 Z.z.  neposkytuje veriteľovi žiadnu ochranu
a na uplatnenie práva v konkurze nie je daná iná možnosť poskytnutia právnej ochrany. Z obsahu žaloby
je nepochybné, že žalobca sa  domáha určenia pravosti a výšky pohľadávky.

6. Nárok voči úpadcovi bol žalobcom požadovaný ako náhrada škody, k priznaniu ktorej musia byť
splnené podmienky, ktorými sú  protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody, čo sa v danej veci nestalo a vznik nároku na náhradu škody nemožno
vyvodzovať zo zistenia poškodenia overovacích a zabezpečovacích značiek elektromera, ale iba
zo zásahu do elektromera, následkom ktorého by nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával
množstvo odobranej elektrickej energie. Žalobca síce predložil súdu znalecký posudok, ktorý konštatuje,
že nameraná spotreba zisťovaná prostredníctvom paralelného merania spotreby nebola v súlade so
spotrebou, ktorú registroval elektromer, z tohto listinného dôkazu ale  nevyplývajú konkrétne výsledky
meraní spotreby elektrickej energie, ktoré by preukazovali, že elektromer nesprávne zaznamenával
množstvo odobratej energie.  Výpočet výšky škody žalobca uplatňoval  zmysle vyhl.č. 154/2005 Z.z.
v spojení s nákladmi spojenými so zaisťovaním neoprávneného odberu., k čomu ale prvoinštančný
súd uviedol, že na základe ustanovení všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre
prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody. Ak ale žalobca uskutočnil paralelné merania
spotreby elektrickej energie na jednotlivých fázach a na jeho základe zistil, že nameraná hodnota
nebola v súlade so spotrebou registrovanou predmetným elektromerom znamená, že bolo možné počas
monitorovaného obdobia vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. K nákladom vzniknutým  v súvislosti so
zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur, žalobca odkazoval iba na svoje
interné predpisy, nepreukázal však, že mu tieto náklady v ním uvedenej výške skutočne vznikli a súd
označil za nepreukázanú mesačná spotreba elektrickej energie za obdobie od januára 2009 do júla
2009, z ktorej žalobca vychádzal pri výpočte DPH.

7.  Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a právne posúdil i námietku premlčania vznesenú
žalovaným, ku ktorej žalobca zdôrazňoval, že nárok si ešte pred uplynutím premlčacej doby riadne
uplatnil na súde. Dokazovaním vo veci bolo preukázané, že žalobca  si síce uplatnil svoju pohľadávku
na Okresnom súde Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/148/2011, z uznesenia č.k.
7Cb/148/2011-55 zo dňa 13.05.2014 vydaného v tomto konaní ale vyplýva, že súd konanie zastavil
z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania a za tejto situácie, ak sa prebiehajúce konanie
skončí bez meritórneho rozhodnutia napr. aj z dôvodu, že žalobca vezme žalobu späť a v dôsledku
toho dôjde k zastaveniu konania platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Vznesenie námietky
premlčania žalovaným má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku tejto skutočnosti premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

8. Z hľadiska právneho posúdenia súd poukázal na  ust. § 32 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a § 39 ods. 1, 2 zák. č. 656/2004 v znení účinnom k 08.07.2009. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd,
aby uvedené rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.



10. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nesplnením
podmienok vzniku zodpovednosti úpadcu za škodu vo výške, ktorá žalobcovi vznikla, keď súd
skonštatoval, že vznik škody nemožno vyvodzovať iba z poškodenia overovacích a zabezpečovacích
značiek elektromera, ale iba zo zásahu do elektromera následkom ktorého by nezaznamenával alebo
nesprávne zaznamenával množstvo odobratej energie. Odvolateľ citoval ust. § 39 ods. 1, 2 zák. č.
656/2004 Z.z. o energetike účinné v čase zistenia neoprávneného odberu v spojení s § 1 ods. 1, 2,
ods. 4 písm. b), ods. 5 vyhl. č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, k čomu uviedol, že zákon o energetike je právnym predpisom, ktorý
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, resp. k Obchodnému zákonníku špeciálnym a ktorý taxatívne
vymedzuje prípady neoprávneného odberu, medzi ktoré patrí aj odber meraný meracím zariadením, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v odseku 2 uvedené ustanovenie
určuje, kto je povinný uhradiť škodu vzniknutú pri neoprávnenom odbere, a tým je ten,  kto takúto
elektrinu odoberal. V danom prípade sa vychádza z objektívnej zodpovednosti za škodu, teda nie je
rozhodujúce, kto toto zabezpečenie porušil a či odberateľ o tomto porušení vedel. Odberateľ nesie za
neporušenie meracieho zariadenia zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a v takom prípade distribútor
nemá povinnosť preukázať, že zabezpečenie proti neoprávnenému odberu a manipulácii porušil alebo
zavinil odberateľ. Odberateľ tak dôsledky neoprávneného odberu znáša bez toho, že by bolo potrebné
skúmať, koho zavinenie spôsobilo túto skutočnosť, alebo zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie
porušil. Na odbernom mieste žalovaného bolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, čo potvrdil aj znalecký posudok vyhotovený v súdnom konaní, teda je
zrejmé, že sa jedná o neoprávnený odber a osobou, ktorá takto odoberala energiu je žalovaný, ktorý
mal na dané odberné miesto uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny. K výpočtu škody spôsobenej
týmto neoprávneným odberom elektriny žalovaným bol vypracovaný Protokol č. 1042-392-2009 dňa
08.09.2009 v súlade s príslušnou vyhláškou, z ktorej žalobca pri výpočte dennej spotreby energií
vychádzal a žalovaný mal na odbernom mieste v čase zistenia neoprávneného odberu 160 A hlavný
istič. V ďalšej časti odvolania odvolateľ rozpísal spôsob výpočtu škody, ktorú si v konaní uplatňuje s
odkazom na jednotlivé spotreby, s tým, že táto je správne určená vo výške 27.967,05 eur.

11. Odvolateľ v rámci podaného odvolania nesúhlasil ani so stanoviskom a názorom súdu prvej
inštancie, ktorý sa vyslovil, že prihlásená pohľadávka žalobcu je premlčaná. Odvolateľ zopakoval, že
zaplatenia pohľadávky uplatnenej v konkurze, ktorá je predmetom i tohto konania sa už domáhal
žalobou doručenou na Okresný súd Piešťany dňa 31.03.2011, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7Cb/148/2001, ktoré  bolo z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom zo dňa 13.05.2014 zastavené. Dôvod
späťvzatia nie je uvedený v rozhodnutí súdu prvej inštancie ale bola ním skutočnosť, že na úpadcu
bola povolená reštrukturalizácia v konaní vedením pod sp. zn. 23R/1/2014 zo dňa 03.04.2014 a v
takom prípade sa podľa § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii  (ZKR(  súdne
a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa uplatňujú prihláškou prerušujú a tieto nároky
možno uplatniť voči dlžníkovi len podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR  riadne a včas podanou
prihláškou . V reštrukturalizácii tak dôjde k zastaveniu plynutia premlčacej doby, čo znamená, že odo dňa
podania žaloby až do dnešného dňa, teda od 31.03.2011 premlčacia doba prestala plynúť a prihlásená
pohľadávka tak nemôže byť premlčaná. Súd prvej inštancie ako i žalovaný sa síce odvolávajú na
rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo/9/1999, podľa ktorého spočívanie
plynutia premlčacej doby na súde nenastane v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania a dôjde k
zastaveniu súdneho konania, ale z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že z ust. § 112 Obč. zák. upravuje
spočívanie premlčania iba v prípade, ak  veriteľ premlčacej doby právo uplatní na súde alebo iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Žalobca nespravil žiaden úkon, ktorým by
svojvoľne zabránil pokračovanie v meritórnom rozhodnutí, iba si svoje právo uplatnil prihláškou riadne a
včas v reštrukturalizačnom konaní a následne po zastavení reštrukturalizácie tak vykonal v konkurznom
konaní. Tým, že žalobca vzal návrh späť, tento úkon bol dôvodný, pretože ak by nedošlo k povoleniu
reštrukturalizačného konania na úpadcu, bol by v konaní riadne pokračoval a konanie by sa skončilo
meritórnym rozhodnutím, teda je nesporné, že k späťvzatiu došlo až podaním žalobcu, ktoré bolo
doručené Okresnému súdu Piešťany dňa 11.04.2014, čo bolo po povolení reštrukturalizácie, ktorá
skutočnosť nastala dňa 03.04.2014, a tak nemôže byť z dôvodu premlčania žalovaná pohľadávka
popretá a žaloba zamietnutá.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podaním zo dňa 27.07.2015 žiadal rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zotrval na tvrdení, podľa ktorého je nárok žalobcu premlčaný,
pretože premlčacia doba uplynula. Ďeň povolenia reštrukturalizácie z hľadiska premlčacej doby je



právne bezvýznamný a ak žalobca zobral žalobu späť pred podaním prihlášky do reštrukturalizácie,
spôsobil tak vznik právnej fikcie, že premlčacia doba plynúť neprestala. Späťvzatie žaloby nebolo
nevyhnutné, pretože súdne konanie by sa bolo prerušilo ex lege a podľa následnej situácie by sa
bolo v ňom i pokračovalo. Bez ohľadu na konkurzné a reštrukturalizačné konanie treba však poukázať
na to, že sa jedná o dve samostatné konania so samostatnými spisovými značkami, keď konkurz
na majetok úpadcu bol vyhlásený až po zastavení reštrukturalizačného konania a tým, že ak by i
žalobca podal prihlášku do reštrukturalizácie včas, plynutie premlčacej doby sa obnovilo až zastavením
reštrukturalizačného - súdneho konania. Pre plynutie premlčacej doby pre účely konkurzu nestačí,
že žalobca si pohľadávku prihlásil do reštrukturalizácie, pretože konkurzné konanie je samostatným
konaním a musí si ju prihlásiť do konkurzu, ale ak vzal žalobca žalobu späť pred prihlásením pohľadávky
do konkurzu, vyvolal právnu fikciu, že premlčacia doba plynúť neprestala a hoci si pohľadávku prihlásil
do reštrukturalizácie, zastavením reštrukturalizačného konania a tiež súdneho konania dochádza k
obnoveniu plynutia premlčacej doby, ktorej nemôže zabrániť ani iné prebiehajúce konanie. K samotnému
vzniku škody žalovaný uviedol, že predpokladom vzniku škody, je porušenie právnej povinnosti, k čomu
musí byť preukázaný aj vznik škody, ako vyplýva i zo znenia ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike,
k čomu ale žalobca nepreukázal, že by zásah bol vykonaný úpadcom, že sa jednalo o neoprávnený
zásah do meradla elektriny, ani výška škody nebola žalobcom preukázaná, pričom v Protokole zo
dňa 08.07.2009 sa nekonštatuje žiaden odber meracím zariadením nenamontovaným, ani žiadne
porušenie zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii, ani žiaden iný neoprávnený
zásah vykonaný osobou úpadcu.

13. Žalobcovi bolo doručené na vyjadrenie vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, ktorý sa už ale k nemu
samostatne nevyjadril.

14. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 10.07.2015. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a
2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak,  platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že
nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená,
že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového
zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu
účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo
konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené
dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský
súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a
legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania
procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd
zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v
súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu,
ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia
O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

15. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám  miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil,  pretože
strany o to nepožiadali.

16. S poukazom na  právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 90 C.s.p., ktoré rieši povinné zastúpenie v
konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, odvolací súd uvádza, že
na základe výzvy žalobca, ktorý nebol v konaní zastúpený advokátom, súdu oznámil, že je právnickou
osobou a zastupovať ho bude zamestnanec, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, o čom súdu
predložil poverenie pre toto konanie.



17. Odvolací súd sa vzhľadom na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a  odvolacie
dôvody,  v prvom rade zaoberal preskúmaním záverov, z ktorých vychádza posúdenie námietky
premlčania súdom prvej inštancie, ktorú vzniesol žalovaný a na základe ktorej súd skonštatoval, že nárok
uplatnený prihláškou je premlčaný, v dôsledku ktorej skutočnosti ho nemožno žalobcovi priznať.

18.  Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že pohľadávka, ktorej určenia oprávnenosti a
nespornosti čo do dôvodu, výšky a poradia  sa žalobca v tomto konaní domáha si pôvodne ako nárok
na zaplatenie uplatnil žalobca voči úpadcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
7Cb/148/2011. Uvedené konanie nebolo meritórne skončené, pretože žalobca vzal podaním doručeným
príslušnému súdu dňa 11.04.2014 návrh späť, na základe čoho Okresný súd Piešťany uznesením č.k.
7Cb/148/2011-55 zo dňa 13.05.2014 konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, keď poukázal na vôľu
žalobcu, ktorý ako dominus litis žiadal, aby súd v konaní nepokračoval.

19. Žalobca uvádza, že k spaťvzatiu návrhu pristúpil z dôvodu, že na úpadcu ako dlžníka bola povolená
reštrukturalizácia a tak si žalovanú pohľadávku prihláškou prihlásil do reštrukturalizačného konania dňa
29.04.2014. Uvedené má súd preukázané podaním JUDr. Erika Bilského, ktorý ako reštrukturalizačný
správca jej prihlásenie potvrdil (č.l. 7) a zapísal ju do zoznamu pohľadávok. Reštrukturalizácia
na žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
23R/1/2014, kedy bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 65/2004 zo dňa 03.04.2014.

20. Pohľadávka, ktorá je vo výške 27.967,05 eur si žalobca uplatňoval titulom neuhradenia vyúčtovacej
faktúry vystavenej na zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber elektriny, splatnej dňa
14.10.2009, čo znamená, že najneskôr odo dňa 15.10.2009 začala pre túto pohľadávku plynúť
premlčacia lehota.

21. Podľa § 397 Obchod. zák.
Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchod. zák.
Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí
akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie
alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 405 Obchod. zák.
1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo
veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.
(2) Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia
doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak,
že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

22. V čase podania žaloby na Okresný súd Piešťany nárok nebol premlčaný, žaloba teda bola podaná
včas, pretože premlčacia lehota pri použití právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku by uplynula
dňom 15.10.2013 (§ 397 Obchod. zák.). Z dokazovania je nesporné preukázané, že žalobca právo na
náhradu škody uplatnil na súde pred premlčaním, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej,
teda nebolo rozhodnuté o uplatnenom práve, kedy platí zákonná fikcia, ktorá má za následok, že
premlčacia doba neprestala plynúť, do premlčacej doby sa započítava tak doba, ktorá uplynula pred
začatím konania, ako ja doba, ktorá plynula počas konania a aj doba po konaní.  Nie je sporné, že
žalobca zobral návrh späť a súd konanie o uplatnenom návrhu zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.  Z
odôvodnenia zastavujúceho rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Nie t
ale pochýb, že uvedeným uznesením nebolo rozhodnuté vo veci samej, keď zastavenie konania sa za
rozhodnutie vo veci samej nepovažuje, čo znamená  že  premlčacia doba neprestala plynúť (405 ods.1).

23. Voči úpadcovi ako dlžníkovi bolo  uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23R/1/2014 zo
dňa 18.06.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 119/2014 dňa 24.06.2014 zastavené
i reštrukturalizačné konanie a súčasne bolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania a na majetok
úpadcu bol vyhlásený konkurz. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu boli vyzvaní veritelia, aby svoje
pohľadávky prihlásili v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu a žalobca si do konkurzu prihlásil spornú



pohľadávku prihláškou zo dňa 18.07.2014, ktorú ale správca úpadcu čo do právneho dôvodu, výšky
a poradia poprel a  v prípade, že by sa preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky za daný, vzniesol
námietku premlčania v oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 05.09.2014.

24. Zo spisu vyplýva, že na základe návrhu správcu bol vyhlásený konkurz podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tým, že reštrukturalizačné konanie bolo zastavené a bolo začaté
konkurzné konanie podľa § 129 ods. 2 ZKR, sa o konverzii z reštrukturalizačného konania na konkurzné
rozhodlo jedným uznesením a účinky reštrukturalizácie boli vystriedané účinkami konkurzu.

25. Podľa § 118 ods.4 zák.č. 7/2005 Z.z.
4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa
povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa
§ 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa § 47  zák.č. 7/2005 Z.z.
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania,
ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach
ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí
vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo
o intervenciu.
(2) Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, 8a)
daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní
nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však
lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej
schôdze veriteľov.
(4) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním
návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
(5) Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno
po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto
zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu
je správca.

Podľa § 387  zák. č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.)
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

26. Je potrebné poukázať na to, že uznesením o zastavení reštrukturalizácie bol zároveň vyhlásený na
majetok dlžníka konkurz. Po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku dochádza k zániku účinkov
spojených so začatím reštrukturalizačného konania, nastupujú účinky konkurzného konania a začína sa
nové konanie, spojené  s prihlasovaním pohľadávok podľa § 28 ods.1 ZKR, ktoré môže správca poprieť.
V konaní je preukázané, že správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcom prihlásenú pohľadávku
poprel čo do dôvodu, výšky , poradia a tiež vymáhateľnosti z dôvodu premlčania.

27. Premlčacia doba pre žalovanú pohľadávku začala plynúť dňa 15.10.2009. V čase prihlásenia
do reštrukturalizácie, čo bolo  dňa 29.04.2014 predmetná pohľadávka už bola premlčaná, keďže
nenastalo spočívanie jej plynutia, nakoľko konanie o nej bolo  zastavené Okresným súdom Piešťany dňa
13.05.2014 vydaním uznesenia o zastavení konania, na čo poukazuje odvolací súd vyššie, z ktorého
dôvodu premlčacia doba  neprestala plynúť a nespočívala.

28.  V konkurznom konaní prihlásená pohľadávka teda práve z dôvodu zastavenia súdneho konania
vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7Cb/148/2011 sa premlčala, keďže vo veci
nebolo právoplatne rozhodnuté. Odvolateľ z dôvodu, že si uplatnil svoje právo prihlásiť pohľadávku



do reštrukturalizačného konania nemusel vziať návrh späť, pretože konanie by sa bolo z dôvodu
reštrukturalizácie zo zákona prerušilo. Práve säťvzatím návrhu žalobca spôsobil, že premlčacia lehota
z dôvodu uvedeného v § 405 ods. 1 Obchod. zák. plynúť neprestala a dňa 15.10.2013 uplynula, čo
má za následok, že uplatnená pohľadávka bola v čase prihlásenia do konkurzu premlčaná a správca
konkurznej podstaty ju z tohto pohľadu dôvodne poprel. Na uvedenom podľa názoru odvolacieho súdu
nič nemení ani skutočnosť, že nastala u úpadcu  konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné
konanie, čo ale neovplyvnilo plynutie premlčacej lehoty a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za správne, s ktorým sa podľa § 387 ods. 1,  C.s.p. stotožňuje a rozhodnutie potvrdzuje.
Na základe uvedeného záveru a právneho názoru o premlčaní pohľadávky sa odvolací súd už ďalšími
odvolacími dôvodmi nezaoberal, pretože ich nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie.

29. Odvolací súd rozhodol i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).