{"guid": "edf11759-237d-4630-9142-348e9ca39485:dad1f7e4-b190-4492-83fa-3727fad083d4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1", "spisova_znacka": "21Cob/64/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/64/2016 z 24. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. júla 2017, sp. zn. 21Cob/64/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1", "identifikacne_cislo": "2115200151", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2017-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dad1f7e4-b190-4492-83fa-3727fad083d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: Ondrej Božik, 935 67 Málaš č. 99,
IČO: 43 886 884, zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, J. Hollého 11, Levice proti žalovanému:
CHEMCOMEX Praha, a.s., Elišky Přemyslovny 379, 156 00 Praha 5- Zbraslav Česká republika, vo
veci organizačnej zložky CHEMCOMEX Praha, a.s.- organizačná zložka Slovensko, Hospodárska 53,
Trnava, IČO: 44 509 189, zastúpený: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, Námestie hrdinov 13, Levice,
o zaplatenie 4.988,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 16.12.2015 č.k. 23Cb/4/2015-94 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací   súd    rozsudok   súdu   prvej   inštancie   v odvolaním   napadnutej     časti p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd  p r i z n á v a   žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.01.2015 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.988 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 1.872 eur od 26.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.116 eur od 31.03.2014 do zaplatenia,
zo sumy 2.000 eur od 23.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.988 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.872 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy
1.116 eur od 31.3.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 1, 2, § 544
ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 151 ods. 3 O.s.p.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 23.10.2013 uzatvorili
žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ písomnú zmluvu o dielo na dobu určitú t.j.
od 24.10.2013 do 23.10.2014, predmetom ktorej boli montážne práce a technické  činnosti, najmä
zváračské práce vykonávané žalobcom. Žalobca za vykonané dielo vyfakturoval žalovanému za mesiac
január 2014 titulom odplaty sumu 1.872 eur a za mesiac február vyfakturoval žalovanému titulom odplaty
sumu 1.116 eur. Prílohou zmluvy boli aj montážne denníky, v ktorých je uvedený deň vykonávania
činnosti, popis vykonávanej činnosti a počet odpracovaných hodín za ten ktorý deň a tiež za celý



týždeň, pričom počet odpracovaných hodín uvedených v montážnych denníkoch za príslušné mesiace
sa zhoduje s počtom hodín fakturovaných žalovanému, ktoré boli zároveň podpísané povereným
pracovníkom žalovaného.
Žalovaný však v rámci svojej obrany uviedol, že žalobca v montážnych denníkoch uviedol vyšší počet
hodín ako reálne odpracoval, a preto mu patrí odplata v nižšom rozsahu ako bola uplatnená vo
vystavených faktúrach. Žalovaný argumentoval tým, že žalobca mal presne určený čas príchodu na
pracovisko a čas odchodu z pracoviska  a tento čas bol kontrolovaný elektronickým systémom na
základe čipovej karty, ktorou žalobca disponoval a prostredníctvom ktorej evidoval svoju prítomnosť na
pracovisku pri prechode cez vrátnicu areálu. Pracovný čas žalobcu ako aj to, že registrácia príchodu
najneskôr o 06.45 hod. a pri odchode najneskôr do 17.45 hod. bol podľa žalovaného upravený
nariadením spoločnosti, o ktorom mal byť žalobca ústne oboznámený. Uvedený rozdiel v počte
odpracovaných hodín podľa vyššie uvedeného mal vzniknúť neskorým príchodom žalobcu a skorším
odchodom z pracoviska. To, že mal byť takýmto spôsobom upravený pracovný čas a príchody a odchody
z pracoviska súd prvej inštancie nemal dostatočne hodnoverne a bez pochybností preukázané, pričom
z výsluchu žalobcu a rovnako aj svedka J. O. vyplynulo, že so žiadnou takouto smernicou neboli
zo strany žalovaného oboznámení. Svedkyňa H. Q. síce potvrdila, že obchodní partneri žalovaného
boli s takouto smernicou oboznámení prostredníctvom svojich nadriadených, avšak osobne prítomná
pri tom nebola. Skutočnosť, že by mal žalobca presne určený čas príchodu na pracovisko a čas z
odchodu z pracoviska osobitne nevyplýva ani z písomnej Zmluvy o dielo. Navyše súdu prvej inštancie
sa javilo vykonanie dodatočnej kontroly odpracovaných hodín potom, čo časť zmluvných partnerov
žalovaného vrátane žalobcu ukončila spoluprácu so žalovaným výpoveďou za účelové, rovnako ako aj
tvrdenia o existencii internej smernice, ktorá mala byť dojednaná medzi účastníkmi len ústne. Žalobca
preukazoval v konaní počet odpracovaných hodín za jednotlivé dni zápisom v montážnych denníkoch,
ktoré si viedol a ktoré boli predkladané k odsúhlaseniu pracovníkovi žalovaného na odkontrolovanie
ich obsahu. Všetky predložené montážne denníky obsahujú okrem dňa vykonávania činnosti, popisu
vykonávanej činnosti aj počet odpracovaných hodín za ten ktorý deň a všetky sú podpísané na znak
súhlasu s ich obsahom pracovníkom na to určeným. Žalovaný rovnako ako aj svedkovia potvrdili
takto zaužívanú formu kontroly ako aj oprávnenie osôb podpisujúcich montážne denníky. Súd prvej
inštancie mal z týchto montážnych denníkov dostatočne preukázané, že žalobca za mesiac január
odpracoval 156 hodín a za mesiac február 93 hodín. Súd nemal z elektronickej evidencie za mesiac
január  predloženej žalovaným (č.l. 37 a nasl. súdneho spisu) preukázané, že by sa žalobca nenachádzal
na pracovisku uvedený počet hodín a že by za daný mesiac odpracoval menší počet hodín, ako
je uvedené v montážnych denníkoch a uvádzal tak nepravdivé údaje. Súd prvej inštancie dal do
pozornosti, že žalobca v montážnom denníku uviedol, že dňa 03.01.2014 odpracoval 7,5 hodiny, pričom
z elektronickej evidencie vyplýva, že v uvedený deň bol na pracovisku od 06:50 do 15:00  hod.
teda 8 hodín a 10 minút, dňa 08.01.2014 žalobca uviedol počet odpracovaných hodín 9,5, pričom na
pracovisku bol od 6:46 do 17:28 hod. teda 10 hodín 42 minút, dňa 09.01.2014 žalobca uviedol počet
odpracovaných hodín 9,5, pričom na pracovisku bol od 06.39 hod do 17.28 hod. teda viac ako 10 hodín
atď. Žalovaný žalobcom odpracované hodiny kontroloval a odsúhlasoval vždy po tom ktorom týždni,
pričom žalobca z takto potvrdeného výkazu vychádzal aj pri vyhotovení faktúry, v danom prípade sa
jednalo o zaužívaní režim, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný  predchádzajúce faktúry žalobcovi na
základe rovnakého podkladu uhradil. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že pre fakturáciu
mala byť rozhodujúca elektronická kontrola a nie odsúhlasenie montážnych denníkov, pokiaľ žalovaný
zdôrazňuje správnosť dodatočnej elektronickej kontroly a viaže zaplatenie odplaty na včasnú registráciu
na pracovisku mal systém odsúhlasenia odpracovaných hodín nastaviť s poukazom na uvedené, avšak
toto neurobil a k spochybneniu montážnych denníkov došlo až s odstupom času. Žalobca fakturoval
počet hodín odkontrolovaný v montážnom denníku, pričom postupoval v súlade s článkom 7 Zmluvy o
dielo. Vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na vyššie uvádzané, súd prvej inštancie návrhu
žalobcu v časti uplatnenej istiny 2.988 eur vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo
strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, tak ako bolo uvedené vyššie, čím žalobcovi vznikol
zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po splatnosti
faktúr, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním, v nižšom rozsahu požadovaný úrok
z omeškania na aký by mal nárok a to  vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.872 eur od 26.02.2014 do
zaplatenia a zo sumy 1.116 eur od 31.03.2014 do zaplatenia.
Žalobca sa ďalej domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur v zmysle
článku 10 Zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný mu neumožnil počas výpovednej lehoty vykonávať práce,
tak ako mu táto povinnosť vyplývala z uzatvorenej zmluvy o dielo. Dojednaná zmluvná pokuta sa viaže



k povinnosti žalobcu vykonávať práce počas dvojmesačnej výpovednej lehoty a takisto k povinnosti
žalovaného počas dvojmesačnej výpovednej lehoty prideľovať prácu. Zo zmluvy o dielo mal súd prvej
inštancie preukázané, že v čl. 10 si zmluvné strany dohodli, že „zmluva sa uzatvára na dobu určitú a
to do 23.10.2014. Zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať aj pred uplynutím dojednanej doby, v
tom prípade však platí výpovedná lehota v dĺžke dvoch mesiacov odo dňa preukázateľného doručenia
výpovede druhej strane. V prípad ak niektorá zo zmluvných strán poruší túto podmienku, zaplatí
druhej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur“. Z citovaného článku zmluvy teda jednoznačne
vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tej zmluvnej strane, ktorá poruší „túto“ podmienku, teda
výlučne podmienku dodržania spôsobu skončenia predmetnej zmluvy výpoveďou s výpovednou dobou
2 mesiace. Inštitút zmluvnej pokuty obsiahnutý v citovanom článku zmluvy sa tak jednoznačne viaže
len na porušenie zmluvných povinností súvisiacich so spôsobom výpovede, ukončenia zmluvy pred
dobou, na ktorú bola uzatvorená t.j. pred 23.10.2014. V konaní nebolo preukázané, že by ktorákoľvek
zo zmluvných strán porušila zmluvnú podmienku (spôsob ukončenia zmluvy výpoveďou a uplynutím
dojednanej výpovednej lehoty) definovanú v čl. 10 zmluvy. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom
žalobcu o zmluvnej povinnosti žalovaného prideľovať žalobcovi prácu počas plynutia výpovednej lehoty.
Z charakteru zmluvy o dielo a z jej dojednaného obsahu je zrejmé, že navrhovateľ vykonával práce len
na základe objednávky a potreby žalovaného resp. potreby generálneho dodávateľa. To znamená, že
ak žalovaný u žalobcu neobjednal dohodnuté práce, tak žalobcovi ani nevznikla povinnosť ich vykonať.
Objednávanie prác žalovaným u žalobcu bolo jeho právom v zmysle zmluvy a nie jeho povinnosťou. V
prípade ak sa žalovaný rozhodol (bez ohľadu na dôvod) u žalobcu práce ďalej neobjednať, neprideliť
počas plynutia výpovednej lehoty (alebo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy), tak sa v tejto súvislosti
porušenia zmluvnej povinnosti nedopustil a čo treba zdôrazniť vzhľadom na vyššie uvedené, tak sa
nedopustil ani porušenia takej povinnosti, s ktorou by zmluva alebo zákon spájali nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobcovi. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola v tejto
časti podaná nedôvodne a preto ju zamietol.
Nakoľko žalobcovi nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohol sa žalovaný ani dostať do
omeškania s týmito plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty,
a preto súd prvej inštancie zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko v tomto
rozsudku nebolo možné rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania štátu, ktoré vzniknú vyplatením
svedočného.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v časti zamietnutia žaloby z dôvodov v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.  Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
mal zo zmluvy o dielo preukázané, že v čl. 10 si zmluvné strany dohodli, že „zmluva sa uzatvára
na dobu určitú a to do 23.10.2014. Zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať aj pred uplynutím
dojednanej doby. V tomto prípade však platí výpovedná lehota v dĺžke dvoch mesiacov odo dňa
preukázateľného doručenia výpovede druhej strane. V prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší
túto podmienku, zaplatí druhej strane zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur.“ Podľa odvolateľa z citovaného
článku zmluvy teda jednoznačne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú  pokutu tej zmluvnej strane, ktorá
poruší túto podmienku, teda výlučne podmienku dodržania spôsobu skončenia predmetnej zmluvy
výpoveďou s výpovednou dobou dva mesiace. Inštitút zmluvnej pokuty obsiahnutý v tomto článku sa
tak jednoznačne viaže len na porušenie zmluvných povinností súvisiacich so spôsobom výpovede,
ukončenia zmluvy pred dobou, na ktorú bola uzatvorená, t. j. pred 23.10.2014. Strany tak zrozumiteľne
a určito definovali zmluvnú pokutu obsiahnutú v čl. 10 zmluvy a konkretizovali povinnosť k porušeniu
ktorej sa viaže. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že v tomto konaní nebolo preukázané, že by ktorákoľvek
zo zmluvných strán porušila zmluvnú podmienku (spôsob ukončenia zmluvy výpoveďou a uplynutím
dojednanej výpovednej lehoty) definovanú v čl. 10 zmluvy je v príkrom rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania, nakoľko zo strany žalovaného jednoznačne došlo k porušeniu tejto zmluvnej podmienky,
nakoľko bez toho, že by dal žalobcovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ukončil zmluvný
vzťah jednostranne a to dňa 19.2.2014, keď žalovaný požiadal žalobcu o odovzdanie zapožičaného
náradia a zároveň mu odobral čipovú kartu, na základe čoho úplne zabránil vstupu žalobcu do areálu,
kde na základe zmluvy o dielo mal zhotoviť dielo, a preto žalobca od tohto dňa nemal možnosť si plniť
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo a to výlučne len na základe protiprávneho konania
žalovaného, teda konanie v rozpore so zmluvou o dielo. Tvrdenie žalovaného, že na prechodnú dobu
nemal pre žalobcu prácu, sú výslovne len účelovými tvrdeniami, ktoré absolútne žiadnym spôsobom
nepreukázal v rámci vykonaného dokazovania. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie v zamietajúcej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000



eur  titulom zmluvnej pokuty s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 23.12.2014 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobcovi nevzniklo právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Medzi stranami sporu neexistoval pracovnoprávny vzťah založený
pracovnou zmluvou alebo dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale vzťah
obchodnoprávny. Žalovanému z uzavretej zmluvy o dielo teda nevyplývala žiadna povinnosť prideľovať
žalobcovi prácu nepretržite. Z čl. 10 zmluvy o dielo zo dňa 23.10.2013 vyplývala povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu iba tej zmluvnej strane, ktorá poruší výslovne konkretizovanú podmienku dodržania
spôsobu skončenia predmetnej zmluvy výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Dojednanie o
zmluvnej pokute sa neviaže na nesplnenie podmienky realizácie diela žalobcom, ale tento inštitút bolo
možné použiť jedine v prípade, ak zo strany niektorého z účastníkov nebol dodržaný spôsob skončenia
zmluvného vzťahu výpoveďou. Žalovaný sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvných povinností, ktoré
by zakladalo nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 10 predmetnej zmluvy o dielo. Právny názor
žalobcu k povinnosti žalovaného prideľovať žalobcovi prácu počas celej doby trvania obchodnoprávneho
vzťahu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Takáto povinnosť žalovanému nevyplývala z uzatvorenej
zmluvy o dielo ani z Obchodného zákonníka, ktorým sa právny vzťah medzi stranami konania spravoval.
Žalovaný nikdy nemal v úmysle zmluvu o dielo uzavretú so žalobcom vypovedať. Akt, ktorým žalovaný
požiadal žalobcu o vrátenie zapožičaného náradia nie je možné považovať za spôsob ukončenia zmluvy.
Žalobca si účelovo zamieňa pracovnoprávny vzťah s obchodnoprávnym vzťahom.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutej časti, konaniu mu
predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil  a v celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že zo zmluvy o dielo zo
dňa 23.10.2013 z čl. 10 vyplýva, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka nie je možné použiť.

Predmetná zmluva o dielo bola uzavretá písomne na dobu určitú do 23.10.2014.

Výpoveď je jednostranný právny úkon spôsobujúci zánik zmluvy. Účastníci zmluvy sa pri jej uzavieraní
môžu dohodnúť na spôsobe výpovede.

Strany sporu si v čl. 10 zmluvy o dielo dohodli, že zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať i pred
uplynutím dohodnutej doby, v takom prípade však platí výpovedná lehota v dĺžke dvoch mesiacov odo
dňa preukázateľného doručenia výpovede druhej strane.



Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že akt, ktorým požiadal žalobcu o vrátenie
zapožičaného náradia nemožno považovať za vypovedanie zmluvy, nakoľko z obsahu článku 10 zmluvy
o dielo vyplýva, že výpoveď má byť preukázateľne doručená druhej zmluvnej strane, z čoho jednoznačne
vyplýva, že malo ísť o písomnú výpoveď, avšak v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný doručil
žalobcovi výpoveď, ktorá by mala spôsobiť zánik záväzku pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že z obsahu predmetnej zmluvy
o dielo nevyplývala žalovanému povinnosť prideľovať práce žalobcovi počas celej doby trvania
obchodnoprávneho vzťahu.
Vzhľadom k tomu, že v konaní ani nebolo preukázané, že by došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy
zo strany žalovaného a porušeniu vypovedať zmluvu s dvojmesačnou výpovednou dobou,  žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 10 zmluvy o dielo, a preto odvolací súd
sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty s
príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť
napadnutého rozhodnutia.

9. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil
podľa  § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

10.     Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/4/2015", "guid": "fcb724b6-8c95-40bf-903b-75b363836d65:e754ca2d-6245-48ab-be4a-cf7c1b57a7a3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "edf11759-237d-4630-9142-348e9ca39485:d4a61481-5769-40e7-af4f-0cfcf0643075", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1", "spisova_znacka": "21Cob/64/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/64/2016 z 24. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200151.1"}, {"guid": "353398e5-0c68-4505-85f2-54bc1520d456:f47e4fa0-bebf-4edb-9765-a90996b7885f", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/4/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 23Cb/4/2015 z 25. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/353398e5-0c68-4505-85f2-54bc1520d456:f47e4fa0-bebf-4edb-9765-a90996b7885f"}], "citovane_v": []}