{"guid": "83375d78-9f69-4240-ad7a-f518af211241:04d735ca-f450-4d44-821d-ea3275074352", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2", "spisova_znacka": "21CoKR/4/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/4/2016 z 30. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. októbra 2017, sp. zn. 21CoKR/4/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2", "identifikacne_cislo": "2115206398", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz", "Reštrukturalizácia", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04d735ca-f450-4d44-821d-ea3275074352", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206398
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206398.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: ERCO Lighting GmbH,
Engerhstrasse 151, Viedeň , Rakúsko, IČO: FN 286433, zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., Mostová
2, Bratislava, IČO: 36 834 611 proti žalovanému: OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44
863 217, zastúpený advokátom Mgr. Martin Paškala, Záhradnícka 27, Bratislava, o určenie popretej
pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2015 č.k.
23Cbi/7/2015-75, takto

r o z h o d o l :

I.         Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na  náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.10.2015 č.k. 23Cbi/7/2015-75  rozhodol takto: Súd určuje,
že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 4.015,08 eur titulom kúpnej zmluvy,
prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 1, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 137/1, v
reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, vedenom
na Okresnom súde Trnava pod  sp.zn. 36R/7/2014.
Súd určuje,  že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 10.061,96 eur titulom
kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 2, zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 138/2, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11,  Trnava, IČO: 44 863
217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod  sp.zn. 36R/7/2014.
Súd určuje,  že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 5.160,70 eur titulom
kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 3, zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 139/3, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11,  Trnava, IČO: 44 863
217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod  sp.zn. 36R/7/2014.
Súd určuje,  že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi vo výške 105,66 eur titulom
kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 4, zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 140/4, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11,  Trnava, IČO: 44 863
217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod  sp.zn. 36R/7/2014.
Súd určuje,  že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky proti dlžníkovi  vo výške 2.218,86 eur titulom
kúpnej zmluvy, prihlásenej prihláškou pohľadávky pod por. č. 5, zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 141/5, v reštrukturalizačnom konaní dlžníka OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11,  Trnava, IČO: 44 863
217, vedenom na Okresnom súde Trnava pod  sp.zn. 36R/7/2014.
Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 262,51 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.



2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 124 ods. 4, § 124
ods. 6 zákona č. 7/005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 142 ods. 1 O.s.p.
Súd prvej inštancie z Obchodného vestníka č. 243/2014 zo dňa 19.12.2014 zistil, že tunajší súd
povolil reštrukturalizáciu dlžníka- žalovaného, ustanovil do funkcie správcu JUDr. Erika Bilského, vyzval
veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré
podliehajú súhlasu správcu.
Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch svedka Z. K., projektového
manažéra žalovaného ku skutočnostiam nedodania tovaru zo strany žalobcu z dôvodu hospodárnosti
konania, pričom súd nepovažoval za potrebné preukazovať vadné dodanie tovaru a existenciu
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, pokiaľ žalovaný nevykonal
úkon smerujúci k započítaniu týchto pohľadávok, čím by preukázal zánik pohľadávky žalobcu.
Podľa ustanovenia § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do
30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby
súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo
uviedol v prihláške.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu, ktorým
sa domáhal určenia, že právny dôvod vzniku a výška pohľadávok žalobcu voči úpadcovi vyplývajúce
z uzatvorenej kúpnej zmluvy, prihlásené do reštrukturalizačného konania vedeného Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 36R/7/2014  sú nesporné, a že žalobca má voči žalovanému uvedené pohľadávky,
je dôvodný. Súd prvej inštancie mal preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovoprávny vzťah a to uzatvorením kúpnej zmluvy, keď
žalovaný si objednal na základe objednávky č. 3936211 u žalobcu tovar, ktorý mu následne žalobca
riadne a včas dodal, prevzatie ktorého žalovaný potvrdil podpisom na dodacích listoch. Žalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2015 a na pojednávaní dňa 30.10.2015 uviedol, že nepopiera
nároky žalobcu uplatňované na základe faktúr uvedených v žalobe, ale namietal, že by mal voči žalobcovi
akékoľvek záväzky a to z dôvodu, že mu žalobca nedodal tovar na základe inej objednávky fakturovanej
mu faktúrou č. 27024069, ktorú žalovaný uhradil vo výške 24.177,08 eur a teda žalobca sa o uvedenú
sumu bezdôvodne obohatil.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu
zanikla a to napríklad jednostranným započítaním s údajnou peňažnou pohľadávkou žalovaného a teda,
že žalobca nie je oprávnený domáhať sa plnenia. Žalovaný v rámci svojej obrany ani netvrdil zánik svojho
záväzku započítaním, pričom základným predpokladom účinnej kompenzácie je, aby účastník, ktorý sa
domáha zániku záväzku preukázal existenciu započítavanej pohľadávky a kvalifikovane vykonaný úkon
smerujúci k započítaniu takýchto pohľadávok, ktorý však zo strany žalovaného vykonaný nebol. Nakoľko
si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a ani nepreukázal zánik záväzku, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej vyhovel v celom rozsahu, keď
určil, že žalobca je veriteľom uvedených pohľadávok.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a to za prevzatie a príprava zastúpenia á 64,53
eur, písomné podanie vo veci samej á64,53 eur, účasť na pojednávaní á 64,53 eur,  náhrada výdavkov
za 3 úkony právnej služby v roku 2015 á 25,17 eur, 20% DPH zo sumy 218,76 eur vo výške 43,75 eur.
Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako si ich uplatnil v podaní zo dňa
05.10.2015 vychádzajúc z hodnoty pohľadávok, ktorých určenia sa žalobca domáhal, ale priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov t.j.  vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko mal za
to, že spor o určenie pohľadávky je sporom určovacím s neoceniteľnou hodnotou veci (uvedené bolo
opakovane judikované aj Najvyšším súdom SR).

3. Žalovaný podal voči rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že mu zo strany žalobcu nebol dodaný tovar na základe



faktúry č. 27024069, keď žalovaný z celkovej fakturovanej sumy vo výške 26.376  eur uhradil žalobcovi
sumu 24.177,08 eur, čím vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Žalovaný na túto skutočnosť
upozornil žalobcu listom zo dňa 19.01.2015 a požiadal žalobcu o vykonanie storna faktúry č. 27024069.
Z tohto dôvodu žalovaný neuhradil faktúry, ktorých určenia sa žalobca domáha v súdnom konaní.
Skutočnosti, ktoré podporujú uvedené tvrdenie žalovaného o nedodaní tovaru, žalovaný predložil formou
listinných dôkazov priložených k vyjadreniu zo dňa 06.05.2015.
Odvolateľ namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol, aby bol vypočutý svedok Z. K.,
projektový manažér žalovaného, aby sa vyjadril k rozhodujúcim skutočnostiam o nedodaní tovaru, avšak
súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, pretože to nepovažoval
za potrebné, avšak prítomnosť tohto svedka zabezpečil žalovaný už na prvom pojednávaní a teda
tento dôkaz mohol byť vykonaný už na prvom pojednávaní. Odvolateľ ďalej namietal nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov k nedodaniu tovaru a to čestné vyhlásenie M. M., prepravný list s napodobneným
podpisom M. M., ako aj ďalšie listiny a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu
tým, že nevykonal potrebné úkony, avšak podľa názoru odvolateľa ak by súd vykonal ním navrhnuté
dôkazy, mohol tak žalobca následne na samotnom pojednávaní uplatniť vzájomný návrh v zmysle § 97
O.s.p. Odvolateľ uviedol, že je síce pravdou, že tento úkon mohol vykonať voči žalobcovi aj skôr, avšak
zo žiadneho ustanovenia mu nevyplývala povinnosť urobiť tak ešte pred začatím súdneho konania.
Takýto postup si zvolil žalovaný z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko motiváciou žalovaného bolo
poznať právny názor súdu a ním navrhované dôkazy v súvislosti s nedodaním tovaru, v závislosti od
čoho by žalovaný pristúpil k uplatneniu návrhu.
Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že týmto podáva v zmysle § 97 O.s.p. vzájomný návrh voči
žalobcovi o zaplatenie sumy 24.177,08 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z dôvodu
nedodania tovaru na základe faktúry č. 27024069. Skutkovým základom pre uplatnenie tohto nároku
sú listinné dôkazy, navrhované dôkazy a vyjadrenia žalovaného predložené v súdnom konaní spis.
zn. 23Cbi/7/2015 vedenom na Okresnom súde Trnava. Žalovaný týmto sleduje to, aby Okresný súd
Trnava v rámci posúdenia vzájomného návrhu určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom popretých
pohľadávok v celkovej výške 1.460,26 eur, nakoľko po úspešnom uplatnení tohto vzájomného návrhu by
sa nároky žalobcu uplatňované voči žalovanému z titulu určenia pohľadávok v celkovej výške 25.577,34
eur znížili o sumu uplatňovanú vzájomným návrhom, t.j. sumu vo výške 24.117,08 eur. Odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 25Obdo/9/2011, v ktorom dovolací súd dospel
k záveru, keďže zákon umožňuje podať protinávrh podľa § 97 O.s.p. ako vzájomný návrh podľa § 98
O.s.p. len za konania, potom treba vychádzať z toho, že žalovaný tak môže urobiť od začatia konania
až do jeho skončenia. V predmetnej veci síce rozhodol súd prvej inštancie, toto rozhodnutie však nie je
právoplatné a rozhodnutie vo veci samej by mal rozhodovať odvolací súd, pretože v zmysle § 216 O.s.p.
je stanovené, že o vzájomnom návrhu podľa § 97 a § 98 O.s.p. rozhodovať nemôže, potom odvolací súd
postupoval správne, keď rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu  prvej
inštancie na ďalšie konanie. Týmto postupom nedošlo zo strany odvolacieho súdu k možnosť odňať
žalobcovi konať pred súdom, dovolací súd je názoru, že konaním o protinávrhu žalovaného odvolacím
súdom, alebo zamietnutím takéhoto návrhu s odkazom na §  216 ods. 1 O.s.p. by došlo k naplneniu
vady konania uvedenom pod písmenom f) § 237 O.s.p.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol,  že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 5Obdo/9/2011, ktorým žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie považuje za neaplikovateľný
na daný prípad, nakoľko uvedené rozhodnutie sa týkalo vydania plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia, keď predmetom tohto sporu je iba určenie oprávnenosti zaradenia pohľadávok žalobcu do
zoznamu prihlásených pohľadávok (incidenčná žaloba). Dôvodom ich odmietnutia správcom dlžníka
bolo nepreukázanie dodania tovaru, podľa vystavených faktúr, ktoré si žalobca uplatňuje. Dodanie tovaru
na základe týchto faktúr však preukázané bolo a potvrdil to aj sám žalovaný. V zmysle § 97 a § 216
ods. 1 O.s.p. odvolací súd o vzájomnom návrhu rozhodovať nemôže. Aj s ohľadom na predmet sporu v
danej veci -incidenčná žaloba, by žalovaný mal byť odkázaný na samostatné konania, rovnako nakoľko
o nárokoch uplatneným žalovaným by muselo byť vykonané ďalšie pomerne náročne dokazovanie,
má žalobca zato, že z hľadiska hospodárnosti konania by o týchto nárokoch malo byť rozhodnuté v
samostatnom konaní.
Žalovaný nepoprel nároky žalobcu uplatňované na základe faktúr uvedených v incidenčnej žalobe,
avšak vzhľadom na nedodanie tovaru žalobcom na základe inej objednávky, resp. faktúry, ktorá nie
je predmetom incidenčnej žaloby, žalovaný popiera, že by mal ku dňu podania incidenčnej žaloby
voči žalobcovi akékoľvek finančné podĺžnosti. V uvedenom žalobca vidí zrejmý rozpor, keďže podľa
tvrdenia správcu dodanie tovaru žalobca nepreukázal, ale podľa tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení



ten ich existenciu nepopiera a dodanie tovaru podľa faktúr, ktoré sú predmetom incidenčnej žaloby
potvrdzuje.  Aj s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že si žalobca dovoľuje poukázať na uznanie záväzkov
žalovaného, ktoré si uplatňuje incidenčnou žalobou a to dvojakým spôsobom. V prvom rade sám
žalovaný vo vyjadrení uvádza, že nepopiera nároky žalobcu uplatnené na základe faktúr uvedených v
incidenčnej žalobe. Rovnako k uznaniu záväzku došlo tým, že zo strany žalovaného bol dlh čiastočne
uhradený. V súlade s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach
odvoláva na inú objednávku faktúru č. 27024069, ktorá nie je predmetom incidenčnej žaloby. Vo
svojom vyjadrení poukazuje na list zo dňa 19.01.2015 označený ako oznámenie o nedodaní tovaru
a o započítaní pohľadávok. V uvedenom liste žalovaný uvádza, že žalobca sa bezdôvodne obohatil
o sumu 24.177,08 eur z dôvodu nedodania tovaru podľa spornej faktúry, a preto žiadal storno tejto
faktúry. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, žalobca je názoru, že pre započítanie pohľadávok medzi
žalobcom a žalovaným neboli splnené zákonné podmienky, ani dodržané náležitosti právneho úkonu
započítania. Ak bolo v záujme žalovaného listom zo dňa 19.01.2015 skutočne dosiahnuť započítanie
pohľadávok, takýto právny úkon žalovaného žalobca považuje za neplatný, nakoľko z neho nevyplýva,
ktorá časť započítaných pohľadávok je predmetom zápočtu, čo je nevyhnutné k platnému zániku
záväzku započítaním pohľadávok. Tento list možno považovať za oznámenie o chybe v dodaní tovaru,
navyše žalovaný nemá voči žalobcovi žiadnu započítania schopnú pohľadávku, keďže všetok tovar
mu bol žalobcom riadne dodaný.  Konanie o incidenčnej žalobe nie je typickým obchodnoprávnym
sporom, len žalobou podľa § 124 ods. 4 ZKR. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
SR (NS SR spis. zn. 1Obo/136/2007) predmetom incidenčného konania je zistenie, či pohľadávka pre
účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je oprávnená alebo sporná. Žalobca považuje
konanie za špekulatívne a ak mal žalovaný skutočne voči žalobcovi splatné pohľadávky ako uvádza,
ich uplatnenie mohol iniciovať skôr ako v rámci odvolacieho konania. V rámci konania na súde prvej
inštancie súd dokonca vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k úkonu započítania, na čo žalovaný
uviedol, že započítanie nevykonal, tým bol dokázaný právny dôvod vzniku vymáhateľnosti aj výšky
žalobcom uplatnených pohľadávok. Napriek tomu na pojednávaní úkon započítania nevykonal, resp.
nepodal vzájomný návrh, čo v odvolaní odôvodňuje tým, že najskôr chcel poznať právny názor súdu
na ním navrhnuté dôkazy v súvislosti s nedodaním tovaru, čo svedčí tiež o účelovosti a špekulatívnosti
odvolania žalovaného. Nevykonanie výsluchu svedka ani neznalosť právneho názoru súdu nebránili
žalovanému vo vykonaní započítania alebo v podaní vzájomného návrhu. Žalobca žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania          (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného voči
rozsudku nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.



8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za
dôvodné.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal určenia pravosti pohľadávok uplatnených v prihláškach č. 1. až 5 voči žalovanému v
reštrukturalizačnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36R/7/2014, nakoľko žalovaný
nepoprel dodanie tovaru žalobcom žalovanému na základe faktúr označených v predmetnej žalobe a
teda nepoprel nároky uplatnené žalobcom predmetnou žalobou, ani netvrdil zánik týchto pohľadávok
započítaním, čo nenamietal ani v odvolaní.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu hospodárnosti konania nebolo
potrebné a účelné doplniť dokazovanie v zmysle návrhov žalovaného a to výsluchom svedka Z. K.,
čestným vyhlásením M. M., prepravným listom na preukázanie tvrdení žalovaného o nedodaní tovaru
žalobcu žalovanému na základe faktúry č. 27024069, ktorá nebola predmetom incidenčnej žaloby,
nakoľko žalovaný netvrdil že pohľadávky uplatnené žalobcom predmetnou žalobou zanikli započítaním
s pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť žalovanému tým, že žalobca nedodal tovar žalovanému v zmysle
faktúry č. 27024069.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné  na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).   Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu
možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so
skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade
je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti  ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa  § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

11.     Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania
nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).



12. Žalovaný spolu s odvolaním podal vzájomnú žalobu o zaplatenie 24.177,08 eur titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť z dôvodu nedodania tovaru na základe faktúry č.
27024069, ktorá nebola predmetom incidenčnej žaloby.

Podľa § 372 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Odvolacie konanie nie je vhodnou platformou pre uplatnenie vzájomnej žaloby žalovaného proti
žalobcovi. Išlo by o neprípustné rozšírenie predmetu konania v čase, kedy konanie na súde prvej
inštancie skončilo meritórnym rozhodnutím. Ustanovenie § 372 C.s.p. je lex specialis k ustanoveniu §
366 písm. d) C.s.p.

Žalovaný mal dostatok času a príležitosti uplatniť prípadný vzájomný návrh proti žalobcovi vzájomnou
žalobou. Ak sa tak rozhodol urobiť v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, podľa § 372 C.s.p. to
bude možné len samostatnou žalobou, ktorou iniciuje samostatný spor v opačnom garde.
Ak žalovaný napriek § 372 C.s.p. v odvolacom konaní vzájomnú žalobu podá, nemožno opomenúť, že
z jeho  strany pôjde o uplatnenie práva na súdnu ochranu svojho práva, čo nie je možné ignorovať.
Odvolací súd vyhodnotil vzájomnú žalobu podanú v odvolaní ako žalobu podanú na vecne nepríslušnom
súde a jej postúpenie na príslušný súd prvej inštancie podľa § 40 a § 43 C.s.p. považoval za postup, ktorý
vyhovuje ustanoveniu § 372  a neporušuje ústavou garantované právo žalovaného na súdnu ochranu
jeho práva uplatneného vzájomnou žalobou.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd o vzájomnej žalobe žalovaného nerozhodoval a postúpil tento
vzájomný návrh ako žalobu podanú na vecne nepríslušnom súde súdu prvej inštancie.

13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cbi/7/2015", "guid": "dedce75a-8bbc-4aa8-a7cc-487897870459:d117c41b-341d-4a4f-8368-2809c3c23381", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "dd6c97f7-1a5d-46a2-ba1b-cd8a61205c37:f05b732b-2454-45c0-a11e-5e677cc49d26", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cbi/7/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cbi/7/2015 z 30. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2015-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd6c97f7-1a5d-46a2-ba1b-cd8a61205c37:f05b732b-2454-45c0-a11e-5e677cc49d26"}], "citovane_v": []}