{"guid": "acef232f-803e-49f9-a441-7612b84eedec:454d97f3-4d6c-4277-8d25-2cdcb4d2bb14", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3", "spisova_znacka": "21CoKR/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/6/2016 z 26. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. júna 2017, sp. zn. 21CoKR/6/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3", "identifikacne_cislo": "2115206468", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2017-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/454d97f3-4d6c-4277-8d25-2cdcb4d2bb14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206468
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206468.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: STAVIS comp s.r.o., so sídlom
Prokopova 42, 851 01 Bratislava, IČO: 35 812 354, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom,
Paulínska ul. Č. 24, Trnava, proti žalovanej: Mgr. Eva Timár Myjavcová, Štúrova 42, 927 01 Šaľa, správca
úpadcu KORVI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom časť Nové Osady 79, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 36 825 280,
o určenie výšky prihlásených pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 14. októbra 2015 č.k. 36Cbi/7/2015-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.3.2015 domáhal, aby súd určil, že
jeho pohľadávka, špecifikovaná v petite žaloby je nesporná a zistená. V žalobe uviedol, že žalobca so
spoločnosťou KORVI SLOVAKIA s.r.o. dňa 16.7.2012 uzatvoril zmluvu o dielo, po vykonaní stavebných
prác žalobca a úpadca dňa 7.8.2012 podpísali preberací protokol, na základe ktorého žalobca vystavil
úpadcovi faktúru č. 122/2012 na sumu 36.060,41 eur, ktorú úpadca uhradil len čiastočne vo výške spolu
20.000 eur. Dňa 16.8.2012 uzatvorili účastníci k zmluve dodatok č. 2, ktorého obsahom boli rozšírenie
predmetu stavebných prác. Po vykonaní časti stavebných prác podľa dodatku č. 2 žalobca a úpadca dňa
24.8.2012 podpísali preberací protokol, na základe ktorého žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 130/2012
na sumu 39.140,38 eur. Po vykonaní ďalšej časti stavebných prác podľa dodatku č. 2 účastníci dňa
3.10.2012 podpísali preberací protokol na základe ktorého žalobca vystavil úpadcovi faktúru č. 151/2012
na sumu 47.887,33 eur. Na podklade rozpočtu a naviac prác a po dodaní materiálu žalobca vystavil
úpadcovi faktúru č. 166/2012 na sumu 406,56 eur. Úpadca predmetné faktúru neuhradil. Následne si
žalobca svoj nárok uplatnil v súdnom konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013,
ktoré konanie doposiaľ skončené nie je. Keďže pohľadávky žalobcu majú svoj právny základ v jednej
zmluve o dielo a všetky pohľadávky boli uplatnené jednou žalobou, náklady trov právneho zastúpenia
a zaplatený súdny poplatok sú medzi jednotlivé prihlásené pohľadávky rozpočítané pomerom istiny
príslušnej pohľadávky a celkovej sumy istín pohľadávok. Okresný súd Trnava uznesením 25K/37/2013
zo dňa 27.11.2014 uverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2014 zo dňa 18.12.2014 vyhlásil na
majetok úpadcu konkurz a žalovanú ustanovil do funkcie správcu. Žalobca si do konkurzu prihlásil
súhrnnou prihláškou nasledovné pohľadávky,  č.1: istina vo výške 16.060,41 eur, úroky z omeškania
špecifikované v prihláške,                               pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom
konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 963,60 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia
476,94 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná; č. 2: istina vo výške 39.140,38 eur
úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom



konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 2.348,35 eur,                              pomerná
časť trov právneho zastúpenia 1.162,33 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie špecifikovaná; č. 3:
istina vo výške 47.887,33 eur, úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná časť zaplateného
súdneho poplatku v súdnom konaní OS                               Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške
2.873,16 eur, pomerná časť trov právneho zastúpenia 1.422,08 eur, pričom odmena je v prihláške bližšie
špecifikovaná; č. 4: istina vo výške 406,56 eur, úroky z omeškania špecifikované v prihláške, pomerná
časť zaplateného súdneho poplatku v súdnom konaní OS Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 vo výške 24,39
eur,                              pomerná časť trov právneho zastúpenia 12,07 eur, pričom odmena je v prihláške
bližšie špecifikovaná.
Žalovaná žalobcovi podaním zo dňa 11.3.2015 oznámila popretie jeho pohľadávok, pričom u každej
z uvedených štyroch pohľadávok poprela uplatnené náklady z uplatnenia pohľadávky tvoriace
príslušenstvo pohľadávky t.j. pohľadávku č. 1 poprela v rozsahu 1.440,54 eur, pohľadávku č. 2 v rozsahu
3.510,68 eur, pohľadávku č. 3 v rozsahu 4.295,24 eur a pohľadávku č. 4 v rozsahu 36,46 eur. Náklady
z uplatnenia všetkých štyroch pohľadávok pozostávali z trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a
v zaplatenom súdnom poplatku. Istina ako aj úroky z omeškania boli zistené v celom prihlasovanom
rozsahu. Pri všetkých štyroch pohľadávkach žalovaná čiastočné popretie odôvodnila tým, že „veriteľ
nepreukázal nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta
pod sp. zn. 15Cb/50/2013, keď predmet sporu nebol právoplatne ukončený a nebolo preukázané, že by
bol v konaní úspešný, nárok na náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania
advokátovi nebolo preukázané“. Dôvodom popretia príslušenstva všetkých štyroch pohľadávok bolo,
že žalobca nemal preukázaný nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní z dôvodu, že predmet
sporu nebol právoplatne ukončený, nebolo preukázané, že by bol žalobca v konaní úspešný, nárok na
náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania advokátovi nebolo preukázané.
Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Galanta je nepochybné, že v prospech žalobcu boli
urobené štyri úkony právnej pomoci, taktiež je nepochybné, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške
6.209,50 eur, čo preukázal výpisom z bankového účtu. Vznik príslušenstva pohľadávky - nároku na
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie je viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu
(toto je len exekučným titulom). Vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
je viazaný výlučne na vznik záväzku veriteľa na úhradu týchto nákladov. Ak teda boli všetky pohľadávky
v konkurze zistené čo do istiny a úrokov z omeškania, je nepochybné, že pohľadávka v čase podania
žaloby na Okresný súd v Galante existovala a že žaloba bola uplatnená dôvodne. Podľa názoru žalobcu,
argumentácia žalovanej je rozporná, keď na jednej strane nárok na zaplatenie istiny prihlásených
pohľadávok vrátane úrokov priznala v celom rozsahu a uznala ich dôvodnosť a na strane druhej poprela
nárok na náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že nie je preukázané, že by bol
žalobca v konaní úspešný. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca rozhodnúť tak, že súd určí,
že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou č. 1 je v popretej časti 1.440,54 eur, prihláškou č. 2 je v
popretej časti 3.510,68 eur, prihláškou č. 3 je v popretej časti 4.295,24 eur, prihláškou č. 4 je v popretej
časti 36,46 eur čo do uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nesporná a zistená.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že aj naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že
žalobcom uplatnený nárok „náklady z uplatnenia pohľadávok“ nebol preukázaný. Žalobca v prihláškach
1 až 4 nepreukázal, že by bol náklady skutočne vynaložil (potvrdenie o úhrade súdneho poplatku alebo
faktúra uhradená advokátovi za poskytnuté právne služby), nakoľko pokiaľ nepríde k reálnej úhrade,
nejde o náklady, ale len o nárok ktorý je potom nárok podmieneným podľa § 29 ods. 3 ZKR, keď správca
v čase zisťovania pohľadávok nevie ako by súd v konaní sp. zn. 15Cb/50/2013 o nároku na náhradu trov
konania rozhodol a v takom prípade si mal žalobca tento nárok uplatniť ako nárok podmienený, ktorý by
bol v konkurznom konaní uspokojovaný až po tom, ako by sa naplnila podmienka vzniku tohto nároku a
to súdne rozhodnutie priznávajúce žalobcovi nárok na náhradu trov konania (nárok podľa ustanovenia
§ 142 O.s.p. je nárokom na náhradu už vynaložených nákladov). Žalovaná sa nestotožňuje s názorom
žalobcu, že trovy konania tvoria príslušenstvo pohľadávky bez ich potreby priznania v súdnom konaní,
nakoľko ak súd v súdnom konaní neprizná veriteľovi nárok na náhradu trov konania, nemožno takýto
nárok ani vymáhať. Je právne a skutkovo irelevantné tvrdenie, že zistením istiny a úrokov z omeškania
mala žalovaná automaticky zistiť aj pohľadávku v podobe nákladov z uplatnenia, nakoľko náklady z
uplatnenia je potrebné rovnako preukazovať ako iné nároky uplatnené v prihláške. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal  náhradu trov
konania.



Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 32 ods. 1, § 32 ods.
2,5,9,15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 142 ods.1, § 150 ods.1, § 151 ods.2 O.s.p..
Súd prvej inštancie z návrhu na vydanie platobného rozkazu (č.l. 9 ) zistil, že dňa 12.7.2013 žalobca
podal voči žalovanému KORVI SLOVAKIA s.r.o. na Okresný súd Galanta návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie 103.494,68 eur s príslušenstvom titulom dlžnej ceny diela. V predmetnom konaní
bol žalobca zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom. Z výpisu z banky súd zistil, že žalobca uhradil
sumu 6.209,50 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Z výzvy Okresného súdu Trnava súd zistil,
že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 6.209,50 eur. Ďalej súd
zistil, že žalobca v konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 zaslal vyjadrenie k odporu
žalovaného a dňa 12.6.2014 sa jeho právny zástupca zúčastnil osobne pojednávania v danej veci.
Súd prvej inštancie z oznámenia o popretí pohľadávky  (č.l. 22 spisu) zistil, že žalovaná ako správca
úpadcu KORVI SLOVAKIA s.r.o. dňa 11.3.2015 adresovala žalobcovi oznámenie, že jeho prihlásená
pohľadávka do konkurzného konania je popretá v rozsahu a z dôvodov uvedených v zozname
pohľadávok, ktorý je priložený k podaniu.
Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky posúdil
ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle
zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že
Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014, ktoré bolo uverejnené v
Obchodnom vestníku 242/2014 zo dňa 18.12.2014, bol vyhlásený dňom 19.12.2014 (§ 23 ods. 1 v
spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka KORVI SLOVAKIA, s.r.o., a súčasne bola
za správcu ustanovená žalovaná. Žalobca zaslal správcovi prihlášky v zákonnej lehote. Správca v
30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky žalobcu dňa 2.3.2015 v časti poprel s tým, že písomné
oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 17.3.2015. Dňa 18.3.2015 začala
plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej
pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou
dňa 23.3.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v
zákonnej lehote a teda včas.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné a súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako
zhotoviteľ so spoločnosťou KORVI SLOVAKIA s.r.o., úpadca, ako objednávateľom uzatvoril zmluvu
o dielo v znení jej dodatkov a vykonal pre úpadcu stavebné práce, ktoré si aj vyfakturoval. Nakoľko
úpadca splatné faktúry v celom rozsahu fakturovanú cenu diela žalobcovi neuhradil, tak si žalobca svoj
nárok uplatnil v súdnom konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, ktoré konanie
doposiaľ skončené nie je. Okresný súd Trnava uznesením 25K/37/2013 zo dňa 27.11.2014 uverejnené
v Obchodnom vestníku č. 242/2014 zo dňa 18.12.2014 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a žalovanú
ustanovil do funkcie správcu. Žalobca si svoje 4 pohľadávky prihlásil v konkurznom konaní na majetok
úpadcu a okrem istiny a úroku z omeškania si v prihláškach pomerne uplatnil ako „náklady z uplatnenia“
aj náklady na trovy súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 a
to za zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia.
Žalovaná žalobcovi podaním zo dňa 11.3.2015 oznámila popretie jeho pohľadávok, pričom u každej z
pohľadávok poprela náklady z uplatnenia pohľadávky t.j. pohľadávku č. 1 poprela v rozsahu 1.440,54
eur, pohľadávku č. 2 v rozsahu 3.510,68 eur, pohľadávku č. 3 v rozsahu 4.295,24 eur a pohľadávku č. 4
v rozsahu 36,46 eur. Istina ako aj úroky z omeškania boli zistené v celom rozsahu. Pri všetkých štyroch
pohľadávkach žalovaná čiastočné popretie odôvodnila tým, že „veriteľ nepreukázal nárok na náhradu
trov konania v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013 keď
predmet sporu nebol právoplatne ukončený a nebolo preukázané, že by bol v konaní úspešný, nárok na
náhradu súdneho poplatku nebol preukázaný, zaplatenie trov konania advokátovi nebolo preukázané“.
Medzi účastníkmi zostalo sporným, či žalovaná mala právo poprieť časť prihlásenej pohľadávky
žalobcu alebo nie. Žalobca v konaní tvrdil, že vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Galanta
je nepochybné, že v prospech žalobcu boli urobené úkony právnej pomoci a žalobca zaplatil súdny
poplatok. Vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie je viazaný
na právoplatné rozhodnutie súdu a je viazaný výlučne na vznik záväzku veriteľa na úhradu týchto
nákladov. Ak teda boli všetky pohľadávky v konkurze zistené čo do istiny a úrokov z omeškania, je
nepochybné, že pohľadávka v čase podania žaloby na Okresný súd v Galante existovala a že žaloba
bola uplatnená dôvodne. Argumentácia žalovanej je rozporná, keď na jednej strane nárok na zaplatenie
istiny prihlásených pohľadávok vrátane úrokov priznala v celom rozsahu a uznala ich dôvodnosť a na
strane druhej poprela nárok na náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že nie je
preukázané, že by bol žalobca v konaní úspešný. Žalovaná v konaní zotrvala na dôvodoch popretia.



Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom a právnou argumentáciou žalovanej
a v podrobnostiach na ňu odkázal. Žalovanou popretá časť prihlásenej pohľadávky predstavuje „náklady
z uplatnenia“ ktoré žalobca špecifikuje ako náklady na trovy súdneho konania vedeného pred Okresným
súdom Galanta sp. zn. 15Cb/50/2013 a to za zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho
zastúpenia (odmena právneho zástupcu za doposiaľ vykonané úkony právnej pomoci). Súd prvej
inštancie dal za pravdu žalovanej, že „náklady z uplatnenia“ nemôžu obsahovať trovy súdneho konania
vedeného o uplatnenej, prihlásenej pohľadávke ale až náhradu týchto trov konania priznanú v danom
konaní súdnym rozhodnutím. Až súdnym rozhodnutím vzniká procesne úspešnému účastníkovi nárok na
náhradu trov konania v zmysle § 142 O.s.p. a nasl., nie skôr. To znamená, že aj keď v priebehu konania
vznikajú účastníkom konania priebežne trovy (náklady) konania - náklady z uplatnenia pohľadávky napr.
za úhradu súdnych poplatkov tak nárok na ich náhradu vzniká až po ukončení konania vo veci samej,
až kedy je možné posúdiť procesný úspech každej zo sporových strán a priznať súdnym rozhodnutím
nárok na zaplatenie, náhradu vzniknutých trov konania. Treba zdôrazniť, že výnimočne však ale napr.
súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1, § 151 ods. 2 O.s.p.).
Nárok na náhradu trov konania tak vzniká až rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Až súdnym
rozhodnutím o náhrade trov konania vzniká povinnosť ich nahradiť. Nie je preto možné si zamieňať
trovy súdneho konania a náhradu trov súdneho konania. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ak si
žalobca v prihláškach pomerne uplatnil ako „náklady z uplatnenia“ trovy súdneho konania (zaplatený
súdny poplatok, odmenu právneho zastúpenia) tak si v tejto časti uplatnil svoju pohľadávku bez právneho
dôvodu, titulu, ktorý vznikne až priznaním predmetného nároku, titulu na náhradu trov konania v
súdnom konaní súdnym rozhodnutím. Súd sa stotožňuje preto s dôvodmi popretia žalovanej, že nebol
preukázaný nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní, keď nebol predmet súdneho sporu ešte
ukončený a nebolo preukázané žeby bol žalobca v konaní úspešný (a tým mu vznikol nárok na náhradu
trov konania). V čase prihlasovania a zisťovania pohľadávok nebolo možné ešte určiť ako by Okresný
súd Galanta v konaní sp. zn. 15Cb/50/2013 o nároku na náhradu trov konania rozhodol, nakoľko súdne
konanie ešte prebieha a v takom prípade si mal žalobca tento nárok uplatniť ako nárok podmienený
(ktorého vznik je podmienený jeho priznaním súdnym rozhodnutím), ktorý by bol v konkurznom konaní
uspokojovaný až po tom, ako by sa naplnila podmienka vzniku tohto nároku a to súdne rozhodnutie
priznávajúce žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Z pohľadu vyššie uvedenej právnej argumentácie
je právne irelevantné či žalovaná poprela alebo nepoprela istinu a úroky z omeškania ako v danom
prípade a tieto nároky sa pokladajú v celom rozsahu za zistené, keď nárok žalobcu na náhradu trov
súdneho konania nie je viazaný na posúdenie a zistenie dôvodnosti samotnej pohľadávky (istiny, úrokov)
zo strany správkyne, ale je viazaný výlučne na posúdenie dôvodnosti pohľadávky v súdnom konaní,
od ktorého posúdenia potom závisí aj procesný úspech žalobcu a priznanie mu náhrady trov súdneho
konania.
Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne, a
preto ho zmietol.
Súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola
v konaní plne procesne úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania
neuplatnila.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil
tak, že žalobe žalobcu vyhovie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým,  že žalobca voči prvému výroku
rozsudku podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a teda z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho  právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Z uvedeného vyplýva, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky
podľa hmotného práva, a na ich vznik ako súčasť príslušenstva pohľadávky sa  nevyžaduje súdne
rozhodnutie.
Súdne rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania je len exekučným titulom,  ktorým sa
konštatuje oprávnenosť účastníka sporu na náhradu trov konania, a to s ohľadom na výsledok súdneho
sporu, a teda súvisí s preukázaním existencie pohľadávky ako takej, bez  ktorej niet ani príslušenstvá.
Rozhodnutie súdu nezakladá vznik nároku na náhradu nákladov  spojených s uplatnením pohľadávky,
ale tento nárok len potvrdzuje s ohľadom na úspešnosť v spore po tom, ako je existencia pohľadávky
žalobcu preukázaná (bez existencie pohľadávky by totiž neexistoval ani nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením tejto pohľadávky). Prvoinštančný súd si zamieňa pojem trovy konania (náhradu



ktorých prvoinštančný súd v tomto konaní nepriznal) s nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Trovy konania a náklad spojený s uplatnením pohľadávky sú dva odlišné pojmy, ktoré sa čiastočne
prekrývajú. Nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky sú všetky náklady spojené s uplatnením a
vymáhaním pohľadávky (vrátane trov veriteľa vzniknutých pred začatím súdneho konania a priamo
nesúvisiacich so súdnym konaním). V rozsahu, v ktorom sa týkajú súdneho konania, sa náklady spojené
s uplatnením pohľadávky kryjú s trovami konania. Naopak trovy konania môžu predstavovať tak náklady
spojené s uplatnením pohľadávky (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), ktoré vynaložil veriteľ
alebo ktoré sa zaviazal vynaložiť, ale aj ostatné trovy konania (napríklad znalečné, svedočné a pod.).
Keďže však trovy konania v časti, v ktorej sa kryjú s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky,
nemajú základ v procesnom práve, nakoľko na ich vznik ako príslušenstvo pohľadávky nie je viazané
na rozhodnutie súdu, takéto príslušenstvo pohľadávky (nárok vzniká okamihom vzniku záväzku na
vynaloženie nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky.
Ako vyplýva z podanej konkurznej prihlášky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky neboli  uplatnené
ako náhrada trov konania, ale ako príslušenstvo pohľadávky podľa hmotného práva.  Napriek tomu
prvoinštančný súd pojednával o žalovanom nároku len ako o náhrade trov konania.
Žalobca má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu by bolo dôvodné a správne len i v rozsahu
uplatnenej náhrady trov konania, ktoré by sa nekryli s nákladmi spojenými s uplatnením  pohľadávky.
Keďže až do rozhodnutia súdu by neboli nákladom žiadneho i účastníka (znalečné, svedočné a pod.),
t.j. v rozsahu, v ktorom by neboli nákladom spojenými s uplatnením pohľadávky. Takýto nárok si však
žalobca prihláškou neuplatnil.
Pri posudzovaní oprávnenosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva
pohľadávky nemožno opomenúť ani fakt, že pohľadávka bola čo do istiny a čo do úrokov z omeškania
v konkurze žalovanou zistená v celom rozsahu, a teda je zrejmé, že uplatnená pohľadávka bola
preukázaná a uplatnená dôvodne. Nemožno preto (najmä odkazom na zjavnú i zámenu pojmu náhrada
trov konania a pojmu náklady spojené s uplatnením pohľadávky) bez i ďalšieho prijať argument
žalovanej, že nie je isté, ako by Okresný súd Galanta v spore rozhodol.

5.  Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že  právny názor žalobcu, že náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sú podľa príslušenstvom pohľadávky podľa ust.  § 121 ods. 3 OZ s tým, že sa síce prekrývajú
s pojmom náhrada trov konania, ktoré sa až na základe rozsudku súdu stávajú len exekučným titulom,
sa nemožno stotožniť.
Dôvod, pre ktorý sa s uvedeným názorom žalobcu nemožno stotožniť je skutočnosť, že žalobca si
v prihláške ako právny dôvod prihlásenia tejto časti pohľadávky pod kolónkou „náklady z uplatnenia\"
prihlásil v skutočnosti trovy konania, ktoré mu ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vznikli v
konaní vedenom pred  Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15Cb/50/2013, pričom je potrebné uviesť,
že  o trovách konania a o ich náhrade ako o samostatnom nároku môže rozhodovať vždy  iba súd a nie
konkurzný správca v rámci zisťovania (prieskumu) pohľadávok veriteľa.
Podľa žalovanej je nárok na náhradu trov (občianskeho súdneho) konania samostatným nárokom,
vyplývajúcim výlučne z procesných predpisov, a to ust. § 142 až 150 OSP, pričom o tomto nároku môže
rozhodnúť iba súd, a tento nárok nemôže existovať, ak nebolo o ňom súdom rozhodnuté. Uvedené
nepochybne vyplýva v z ust. § 1, ust. § 2 a ust. § 7 OSP, podľa ktorých občiansky súdny poriadok í
upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, pričom v občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory, ak ich podľa 5 zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány.
Jedine a výlučne súdy (všeobecný súd) je orgánom, ktorý môže rozhodovať o právach a povinnostiach,
fyzických a právnických osôb, ktoré sa uplatnili v občianskom súdnom konaní a s tým aj o náhrade za
takto vedeného súdne konanie, o ktorom sa rozhoduje v rámci náhrady trov konania, pričom princípy a
zásady rozhodovania o tomto procesnom nároku sú upravené v ust. § 142 až ust. § 150 OSP.
Bez existencie súdneho rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného) o takomto nároku, nie je možné
podľa žalovanej hovoriť o tom, že je daný nárok na náhradu trov konania (neexistuje pohľadávka na
náhradu trov konania).
Podľa žalovaného nakoľko bola uplatnená ako náklady procesného konania podľa  procesných
predpisov (Občianskeho súdneho poriadku).
Ako správca konkurznej podstaty, ktorý vykonáva  prieskum (zisťovanie) prihlásených pohľadávok v
rozsahu ust. 32 ods. 1 ZKR nie  je oprávnený posudzovať princípy pre priznanie nároku na náhradu
trov v občianskom súdnom konaní podľa ust. § 142 až ust. § 150 OSP, čo by bolo aj v  rozpore s ust.
§ 7 OSP (právomoc súdov).



Zverenie rozhodovania o právach fyzických a právnických osôb inému orgánu ako  súdu tak nie je len
v rozpore s ust. § 7 ods. 1 OSP, ale podľa žalovaného by  bolo súčasne aj v rozpore s článkom 6 ods.
1 Dohovoru, nakoľko pod právo na  prístup k sudu sa podľa Dohovoru podraďuje aj zákaz prenášať
rozhodovaciu  činnosť súdov na iné orgány bez adekvátnej záruky vchádzajúcej  z článku 6 ods. 1
Dohovoru.
S poukazom na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. US 713/2004, podľa ktorého „O tom, že pohledávka
konkursního věřitele se v konkursu pokládá za zjištěnou, jelikož byla uznána správcem konkursní
podstaty a nebyla popřena žádným z konkursních věřitelu (§ 23  odst. 1 zákona o konkursu a vyrovnaní),
jak již bylo uvedeno,  nevydáva soud  žádné rozhodnutí. Není tedy rozhodnutí, z nejž by měl soud
v pozdejším sporu o takto zjíštenou pohledávku, vycházet a není zde ani rozhodnutí, které by tvorilo
prekážku vecí rozsouzené“, samotné zistenie pohľadávky správcom v konkurznom  konaní neznamená
automaticky existenciu tejto pohľadávky pre iné konania, ale  zistenie pohľadávky žalobcu správcom v
konkurznom konaní je rozhodné len pre určenie žalobcu ako účastníka konkurzného konania.
Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania          (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil  a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pohľadávka žalobcu na
náhradu trov konania vedeného pred príslušným súdom by mohla žalobcovi vzniknúť až právoplatným
rozhodnutím súdu o týchto trovách konania a to z dôvodu, že sa jedná o procesný nárok, ktorého výška
môže byť určená najskôr právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Výška nároku, teda
výška príslušenstva predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní, je však
určená až právoplatným súdnym rozhodnutím o priznaní náhrady týchto trov, ktoré má konštitutívny
charakter (nález ústavného súdu ČR spis. zn. I.ÚS 3923/11). Nárok na náhradu trov konania ako
procesný nárok vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Nie je možné takýto nárok prihlásiť do
konkurzného konania, ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Ak o nároku na
náhradu trov konania nebolo právoplatne rozhodnuté, platí, že žalobca nepreukázal svoju pohľadávku
proti úpadcovi, ani čo do základu, ani čo do výšky týchto nákladov. Žalobca svoju prihlásenú pohľadávku
v časti náhrady trov súdneho konania nepreukázal, a preto nemohol byť úspešný v konaní o určení tejto
pohľadávky.

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil
podľa  § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

11.      Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



12. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cbi/7/2015", "guid": "70df8594-bfaa-4c1d-8c92-68a429a2c248:0db8dff2-b383-490d-bc2f-6a85a0f7d4db", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "625a58a8-45c0-4f12-a134-0ea33a516d75:f79fde04-3f03-49a6-a3d2-2b2212b25493", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/7/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/7/2015 z 15. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/625a58a8-45c0-4f12-a134-0ea33a516d75:f79fde04-3f03-49a6-a3d2-2b2212b25493"}, {"guid": "a6ef30d9-33a3-423b-b811-e8fcd56e2a99:98b6ab62-49e4-4b74-8f2e-81182abf2322", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/50/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Cb/50/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a6ef30d9-33a3-423b-b811-e8fcd56e2a99:98b6ab62-49e4-4b74-8f2e-81182abf2322"}], "citovane_v": []}