Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/131/2017 z 30. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. mája 2017, sp. zn. 23Co/131/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2116222199.2 Krajský súd Trnava | 23Co/131/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2116222199.2 | 2017-05-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91a882a3-bd17-46b9-a54a-83079ead3491 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116222199.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/131/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116222199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116222199.2

Uznesenie
Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr.
Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: FOOD FARM, s.r.o., IČO: 31 442
226, Duklianska 21, Hlohovec, zastúpený: ius aegis, s.r.o., IČO: 36 857 203, Ferienčíkova 7, Bratislava,
proti žalovanému: Ing. Z. H., narodený XX.XX.XXXX, O. XXX, zastúpený: JUDr. Lucia Morgošová,
advokátka, Tallerova 4, Bratislava, o vydanie veci, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č. k. 21C/7/2017 - 41 zo dňa 27. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca sa domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť okamžite sa zdržať
akéhokoľvek používania osobného motorového vozidla továrenskej značky TOYOTA AVENSIS so
štátnou poznávacou značkou (ŠPZ): HC 262 AU, VIN: SB1DA56L40E038609, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o vydanie veci, alebo do faktického odovzdania veci žalobcovi a
povinnosť okamžite vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo továrenskej značky TOYOTA AVENSIS so
štátnou poznávacou značkou (ŠPZ): HC 262 AU, VIN: SB1DA56L40E038609 spolu s príslušenstvom,
najmä všetky sady kľúčov, doklady a dokumentáciu k vozidlu (technický preukaz, servisná knižka, poistky
a pod.), povinnú výbavu a letnú a zimnú sadu pneumatík a ostatné príslušenstvo.

2. Zamietnutie návrhu odôvodnil, tým, že preskúmaním podaného návrhu, priložených listinných
dôkazov, ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne preukázané splnenie základných zákonných
podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca v konaní neosvedčil dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda jeho vlastníckemu právu k predmetnému motorovému
vozidlu, keď z predloženého osvedčenia o evidencii motorového vozidla mal súd preukázané, že
vlastníkom predmetného motorového vozidla je spoločnosť Toyota Financial Services s.r.o., IČO:
35915404, Gagarinova 7/B, Bratislava a žalobca je držiteľom osvedčenia o evidencii. Oprávnený držiteľ
má v zásade rovnaké práva ako vlastník, avšak žalobca v konaní žiadal poskytnúť ochranu vlastníckemu
právu. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému ako svojmu zamestnancovi dal dňa 22.08.2012
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola žalovanému doručená dňa 31.08.2012.
Žalobca v konaní však neosvedčil, že predmetné osobné motorové vozidlo zadržiava práve žalovaný,
neuviedol, kedy malo byť motorové vozidlo žalovanému odovzdané na plnenie pracovných úloh, či
jeho prevzatie potvrdil žalovaný písomne, žalobca ďalej neosvedčil, že žalovaný mu odmieta motorové
vozidlo vydať, teda či a kedy žalobca vyzval žalovaného na jeho vydanie, či a ako žalovaný odpovedal
na výzvu žalobcu. Žalovaný nijako neosvedčil ani to, že žalovaný motorové vozidlo užíva na súkromné
účely a žalobcovi tým vzniká resp. bezprostredne hrozí neodstrániteľná alebo závažná škoda na
majetku žalobcu alebo by mala byť ohrozená exekúcia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neurčil ani orientačne výšku škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia ponechaním vozidla v



užívaní žalovaného hrozí a súd z obsahu spisového materiálu nezistil existenciu žiadnych okolností
vzbudzujúcich obavu, že by v súvislosti s ďalším užívaním vozidla hrozila škoda na tomto majetku nad
rámec bežného opotrebenia vozidla, prípadne že by exekúcia žalobcom predpokladaného súdneho
rozhodnutia vo veci samej bola ohrozená. Žalobca v konaní nakoniec dostatočne neosvedčil ani to,
že je potrebné pomery účastníkov bezodkladne upraviť, nakoľko podľa vyjadrenie samotného žalobcu
tento stav trvá od 30.11.2012, kedy žalovaný skončil pracovný pomer u žalobcu, teda takéto pomery
medzi stranami sporu pretrvávajú viac ako štyri roky, preto žalobcom navrhované neodkladné opatrenie
nemá charakter naliehavosti, keď účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie
vyžadujúce okamžitý zásah súdu, kedy riešenie neznesie odklad do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

3. Odvolanie proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonnej pätnásťdňovej lehote v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Žalobca odmieta tvrdenia
súdu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda jeho
vlastníckemu právu k predmetnému motorovému vozidlu, keď z predloženého osvedčenia o evidencii
súd mal za preukázané, že „vlastníkom predmetného motorového vozidla je spoločnosť Toyota Financial
Services Slovakia, s.r.o.. Je pravdou, že v predloženom listinnom dôkaze osvedčenie o evidencii
motorového vozidla zo dňa 24.07.2006 je ako vlastník uvedená spoločnosť Toyota Financial Services
Slovakia, s.r.o., avšak žalobca už v žalobe upozorňoval súd na to, že žalovaný spolu s motorovým
vozidlom zadržiava aj príslušenstvo motorového vozidla - originál technického preukazu, a teda, že
žalobca nedisponuje aktuálnym technickým preukazom. Žalobca v čase podania žaloby nedisponoval
iným, ako osvedčením o evidencii motorového vozidla zo dňa 24.07.2006, ku žalobe pripojil aspoň
toto osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Po vydaní uznesenia sa žalobcovi podarilo získať
kópiu aktuálneho technického preukazu motorového vozidla, kde už je ako vlastník vozidla zapísaný
žalobca. Žalovaný spolu s motorovým vozidlom zadržiava aj príslušenstvo motorového vozidla, mimo
iného originál technického preukazu. Keďže žalobca v žalobe výslovne súd upozornil na skutočnosť,
že žalobca nemá k dispozícii osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého by bolo zrejmé, že
žalobca je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, nakoľko toto osvedčenie neoprávnene zadržiava
žalovaný spolu s motorovým vozidlom, a súd teda nemal z predložených a žalobcovi dostupných
dôkazov za dostatočne preukázané vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu, pričom táto
skutočnosť vyplýva z verejného registra, súd mal s prihliadnutím na ust. § 185 ods. 2 CSP v spojitosti
s ust. § 329 ods. 1 CSP sám vykonať dôkaz. Žalobca nemal možnosť súdu predložiť osvedčenie o
evidencii motorového vozidla, keďže práve (a nielen) o vedenie predmetného osvedčenia sa žalobca
žalobou, resp. návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha, nemôže mu byť táto skutočnosť
na príťaž. Podľa § 185 ods. 2 CSP: „Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou. Žalobca v žalobe tvrdil, že je vlastníkom motorového vozidla (čo súd nemal za
dostatočne preukázané), a žalobou sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, ktoré vyplýva z verejného
registra evidencie vozidiel Policajného zboru SR, súd bol povinný vykonať dôkaz oboznámením sa s
evidenciou vozidiel Policajného zboru SR, nakoľko hrozilo, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so
skutočnosťou vyplývajúcou z verejného registra. Žalobca ďalej namieta aj tvrdenie súdu, že žalobca v
konaní neosvedčil, že motorové vozidlo zadržiava práve žalovaný. Motorové vozidlo skutočne zadržiava.
Je však zrejmé, že uvedenú skutočnosť nie je možné skutočne preukázať v reálnom čase. Žalobca teda z
objektívnych dôvodov nemohol danú skutočnosť preukázať v podanej žalobe a v ďalšom štádiu súdneho
konania hodlal navrhnúť výsluch svedkov, ktorí by vedeli potvrdiť, že žalovaného videli predmetné
motorové vozidlo užívať v období aspoň po skončení jeho pracovného pomeru v spoločnosti žalobcu.
Žalobca tvrdí, že zo žaloby a teda zo skutočností opísaných žalobcom v žalobe je dostatočne osvedčené,
a miere nevyhnutnej pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia, že žalovaný predmetné motorové
vozidlo zadržiava, nakoľko ho mohol využívať výlučne na plnenie svojich pracovných úloh v spoločnosti
žalobcu a po skončení jeho pracovného pomeru u žalobcu predmetné motorové vozidlo nevrátil. Aj z
judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné
opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené.
Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.“. Zdôrazňuje, že ak by



nebola pravda, že žalovaný zadržiava motorové vozidlo, tak by vydaním neodkladného opatrenia
nedošlo k žiadnemu zásahu do práv žalovaného, nakoľko petit žalovaného neodkladného opatrenia
zahŕňa výlučne iba vzťah žalovaného k motorovému vozidlu, resp. jeho príslušenstvu. Vzhľadom na
uvedené považujú skutočnosť, že žalovaný zadržiava motorové vozidlo ako nanajvýš pravdepodobnú
a osvedčenú. Spolu s osvedčením o evidencii motorového vozidla zo dňa 25.10.2009 sa žalobcovi po
vydaní uznesenia podarilo získať aj ďalšie listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to započítanie
vzájomných pohľadávok zo dňa 24.08.2016, ktorým žalobca oznámil žalovanému, že je majiteľom
splatnej pohľadávky voči žalovanému, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným užívaním
motorového vozidla vo výške 28.734,79 eur. Rovnako sa žalobcovi po vydaní uznesenia podarilo
získať aj 11 rokov „starý“ preberací protokol zo dňa 21.06.2006, o prebratí motorového vozidla
žalovaným v mene žalobcu od spoločnosti Autocentrum Nitra, spol. s r. o. a protokol o zaradení
IM zo dňa 24.07.2006, ktorým žalovaný potvrdil prevzatie motorového vozidla do svojej dispozície.
Keďže motorové vozidlo spolu s príslušenstvom (listinná evidencia súvisiaca s motorovým vozidlom)
do dnešného dňa neoprávnene zadržiava žalovaný, žalobcovi bolo z objektívnych príčin znemožnené
predložiť súdu predmetné listinné dôkazy pred vydaním uznesenia. Žalobca ďalej poukazuje aj na
tvrdenie súdu, že žalobca údajne neosvedčil, že žalovaný užíva vozidlo na súkromné účely a žalobcovi
tým vzniká, resp. bezprostredne hrozí neodstrániteľná alebo závažná škoda na majetku, alebo by mala
byť ohrozená exekúcia. Keďže došlo k skončeniu pracovného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
žalovaný ďalej motorové vozidlo nemohol užívať v súvislosti s plnením pracovných príkazov žalobcu
ako zamestnávateľa, nakoľko zanikol právny titul na takéto užívanie motorového vozidla žalovaným.
Rovnako žalobca nepovažuje za nedôvodné aj preukazovanie výšky škody spôsobenej neoprávneným
užívaním motorového vozidla. To, že žalobcovi je obmedzené jeho právo disponovať s predmetom
svojho vlastníctva (motorovým vozidlom), je závažným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, ktoré
požíva ústavnú ochranu. Tým, že žalobca nemôže disponovať s predmetom svojho vlastníctva a „požívať
jeho plody“, t. j. užívať hodnotu, ktorú predstavuje disponovanie s motorovým vozidlom, je nepochybná
škoda na majetku žalobcu. Keďže sa žalobca domáhal ochrany práva disponovať s predmetom
svojho vlastníctva, a náhrada škody spôsobená užívaním motorového vozidla je predmetom iného
súdneho konania, žalobca nepovažoval za účelné vyčíslovať výšku škody spôsobenej neoprávneným
užívaním motorového vozidla. Považuje za nepochybné, že neoprávneným užívaním motorového
vozidla žalovaným, vznikla žalobcovi škoda na majetku, a táto škoda narastá každým ďalším dňom,
keď je vlastnícke právo k motorovému vozidlu obmedzené. Žalobca má za to, že neoprávnené užívanie
motorového vozidla žalovaným, predstavujúce závažný zásah do ústavou chránených práv žalobcu,
je dostatočný dôvod na to, aby boli pomery medzi žalobcom a žalovaným bezodkladne upravené.
Každý ďalší deň, kedy dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu dochádza jednak k vzniku
škody na majetku žalobcu, ale najmä k nereparovateľnému stavu, kedy motorové vozidlo každým
dňom stráca na hodnote. Skutočnosť, prečo sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva
až v roku 2016, pričom protiprávny stav nastal už dňom 30.11.2012, nevylučuje bezodkladnú potrebu
úpravy pomerov medzi stranami spolu. Žalobca ako bývalý zamestnávateľ žalovaného v rámci dobrých
mravov považoval riešenie predmetného protiprávneho stavu súdnou cestou ako možnosť druhoradú, a
v prvom rade ako spôsob úpravy ich pomerov preferoval zmierlivé mimosúdne riešenie. Ako vyplýva zo
započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 24.08.2016, žalobca oznámil žalovanému, že započítava
výšku škody, ktorá mu vznikla neoprávneným užívaním motorového vozidla žalovaným, so svojim dlhom
voči žalovanému. Keďže žalovaný na uvedenú písomnosť žiadnym spôsobom nereagoval, a z jeho
konania bolo zrejmé, že nemá záujem o akúkoľvek úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným,
ktorá by riešila predmetný protiprávny stav, žalobca v roku 2016 svoje právo uplatnil na súde. S
prihliadnutím na všetky vyššie uvedené argumenty, dôvody a skutočnosti ako aj ustanovenia príslušných
právnych predpisov a ustálenú judikatúru slovenských súdov žalobca odvolaciemu súdu navrhuje vydať
nasledovné uznesenie: Krajský súd v Trnave uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 27.02.2017, sp.
zn. 21C/7/2017-41 mení tak, že návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 10.10.2016
v celom rozsahu vyhovuje. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V
prípade, ak by odvolací súd nemal za to, že sú splnené podmienky na zmenu napádaného uznesenia,
žalobca s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené argumenty, dôvody a skutočnosti ako aj ustanovenia
príslušných právnych predpisov a ustálenú judikatúru slovenských súdov navrhuje odvolaciemu súdu
vydať vo veci nasledovné uznesenie: Krajský súd v Trnave uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa
27.02.2017, sp. zn. 21C/7/2017-41 v celom rozsahu zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.



4. Odvolací súd doručil žalovanému návrh a uznesenie súdu I. inštancie, pretože v zmysle ust. § 329
ods. 1 druhá veta CSP mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Žalovaný sa vyjadril podaním, z ktorého
vyplýva, že má užívať motorové vozidlo oprávnene ako konateľ spoločnosti. Uvádza, že zmluvu o
výkone funkcie konateľa predkladá súdu v prílohe vyjadrenia. Hoci žalovaný doposiaľ nie je zapísaný
v obchodnom registri žalobcu ako konateľ spoločnosti na základe právneho názoru Krajského súdu
v Trnave vyjadreného v rozhodnutí zo dňa 30.11.2016 21Cob/51/2016 možno v blízkej budúcnosti
očakávať aj zápis osoby žalovaného do obchodného registra ako jej konateľa. Preto považuje tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný a žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu
I. inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, sú splnené podmienky na potvrdenie.

6. Žalobou zo dňa 10.10.2016, doručenou súdu dňa 11.10.2016 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo
továrenskej značky TOYOTA AVENSIS so štátnou poznávacou značkou (ŠPZ): HC 262 AU,
VIN: SB1DA56L40E038609 spolu s príslušenstvom, najmä všetkými sadami kľúčov, dokladmi a
dokumentáciou k vozidlu (technický preukaz, servisná knižka, poistky a pod.), povinnou výbavu a letnou
a zimnou sadou pneumatík a ostatným príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

7. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť okamžite sa zdržať akéhokoľvek používania osobného motorového vozidla
továrenskej značky TOYOTA AVENSIS so štátnou poznávacou značkou (ŠPZ): HC 262 AU, VIN:
SB1DA56L40E038609, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vydanie veci,
alebo do faktického odovzdania veci žalobcovi a povinnosť okamžite vydať žalobcovi osobné motorové
vozidlo továrenskej značky TOYOTA AVENSIS so štátnou poznávacou značkou (ŠPZ): HC 262 AU,
VIN: SB1DA56L40E038609 spolu s príslušenstvom, najmä všetky sady kľúčov, doklady a dokumentáciu
k vozidlu (technický preukaz, servisná knižka, poistky a pod.), povinnú výbavu a letnú a zimnú sadu
pneumatík a ostatné príslušenstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný motorové vozidlo nielen
neprávom zadržiava a odmieta vydať žalobcovi, ale ho aj aktívne užíva, jazdí na ňom a využíva ho
na súkromné účely a v rámci toho na prepravu osôb a vecí, dochádza okrem vyššie spomínaného
zásahu do oprávnenia žalobcu s vecou disponovať a nakladať (ius disponendi), aj k zásahu do
ďalšej zložky univerzálneho vlastníckeho práva žalobcu k motorovému vozidlu, a to k zásahu do jeho
oprávnenia vec slobodne a nikým nerušene užívať (ius utendi). Týmto nezákonným zadržiavaním
motorového vozidla zo strany žalovaného dochádza aj k spôsobeniu škody žalobcovi a protiprávnym
používaním vozidla k neustálemu narastaniu tejto škody. Škoda žalobcovi vzniká aj ako priamy následok
opotrebovania vozidla. Tým, že žalovaný používa motorové vozidlo na súkromné účely, táto škoda
postihuje žalobcu navyše bez toho, aby z používania vozidla mal žalobca akýkoľvek ekonomický
prospech pre svoje podnikanie. Ďalšou zložkou škody, ktorá žalobcu postihuje je, že žalobca nemôže
v dôsledku protiprávneho zadržiavania a používania motorového vozidla žalovaným, užívať vozidlo pre
svoje vlastné, podnikateľské potreby. Pri tom v spoločnosti žalobcu je niekoľko zamestnancov, ktorí majú
alebo by mohli mať nárok na služobné motorové vozidlo. V prípade, ak by žalobca mal v dispozícii
motorové vozidlo, mohol by ho poskytnúť ako služobné vozidlo niektorému zo svojich zamestnancov, čím
by bola zvýšená výkonnosť takéhoto zamestnanca, čím by logicky dochádzalo k rozširovaniu majetku
žalobcu. Takto však je žalobca nútený motorové vozidlo nahrádzať z iných vlastných zdrojov. Ďalšou
škodou postihujúcou žalobcu v dôsledku toho, že motorovým vozidlom nedisponuje a že jeho užívaním
sa hodnota auta znižuje, je škoda v podobe ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol či už z užívania
motorového vozidla alebo zo speňaženia motorového vozidla, o ktorého kúpu prejavili záujem už viaceré
osoby.

8. Pracovný pomer žalovaného k žalobcovi skončil dňa 30.11.2012 uplynutím trojmesačnej výpovednej
lehoty po tom, ako žalobca Výpoveďou zamestnávateľa z organizačných dôvodov zo dňa 22.08.2012



oznámil žalovanému, že rozhodnutím zamestnávateľa - žalobcu zo dňa 21.08.2012 došlo k
organizačným opatreniam, v rámci ktorých sa bez ďalšieho zrušila aj žalovaným zastávaná pozícia
„kontrolór špeciálnej výroby výrobného úseku č. 1 a 2“. Vo výpovedi bolo žalovanému oznámené, že
na základe vyššie uvedených skutočností sa v spoločnosti žalobcu stal nadbytočným a že žalobca
nedisponuje iným voľným pracovným miestom. Uvedenú výpoveď žalovaný prevzal dňa 31.08.2012,
na základe čoho sa pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 30.11.2012. V konaní
nebolo osvedčené, že by žalovaný v rámci výkonu svojej pracovnej pozície užíval motorové vozidlo, že
mu žalobca poskytol motorové vozidlo výlučne na plnenie pracovných úloh vyplývajúcich žalovanému
z pracovnej pozície „kontrolór špeciálnej výroby výrobného úseku č. 1 a 2“. Došlo síce k skončeniu
pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným ale tým nezanikol právny dôvod a oprávnenie na
užívanie motorového vozidla, toto osvedčené žalobcom nebolo. Žalovaný síce žalobcovi neodovzdal
motorové vozidlo, no žalobca nepreukázal, že by ho užíval neoprávnene. Žalovaný by mal mať spolu s
motorovým vozidlom aj príslušenstvo tejto veci, najmä originál technického preukazu, poistiek povinného
zmluvného poistenia a havarijného poistenia vozidla, servisnú knižku, všetky sady kľúčov, povinnú
výbavu, letné a zimné pneumatiky a pod..

9. Súd I. inštancie zistil, že z osvedčenia o evidencii č. SC 995162 vyplýva zo dňa 24.07.2006, že
vlastníkom vozidla Toyota Avensis 2.2 D-4D SE LB, HC - 262AU, VIN: SB1DA56L40E038609 je Toyota
Financial Services s.r.o., IČO: 35915404, Gagarinova 7/B, Bratislava, držiteľom osvedčenia je žalobca.

10. V odvolacom konaní žalobca predložil Osvedčenie o evidencii (technický preukaz) zo dňa
07.07.2010, dátum prvej evidencie v SR 07.07.2010, E VIN WAUZZZ4F4AN073843, A Evidenčné
číslo HC696BF, vlastník vozidla FOOD FARM s.r.o., dátum narodenia/IČO 0031442226, sídlo vlastníka
Hlohovec, Duklianska 21, držiteľ osvedčenia FOOD FARM s.r.o.. Ďalej predložil Preberací protokol z
21.07.2006 z ktorého je zistiteľné, že preberajúcim je FOOD FARM, s.r.o., Duklianska 21, Hlohovec
920 14, vozidlo typ Toyota Avensis NG 2,2 D-4D Exclusive, číslo karosérie SB1DA56L40E038609,
číslo motora 2AD5070628, príslušenstvo vozidla: - príručka majiteľa vozidla, servisná knižka, náhradné
žiarovky, lekárnička, výstražný trojuholník, zdvihák, náradie, rezervné koleso, kniha záruk, kľúče k
vozidlu 2+1, TP č.: SC 995 162, vozidlo odovzdal: TOYOTA autocentrum Nitra.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP).

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP).

Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).

Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

12. Odvolací súd poukazuje na správne zdôvodnenie súdu I. inštancie v tej časti, že sa nepovažovalo za
dostatočne preukázané splnenie základných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, opravuje
však preukázanie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, čo sa týka osvedčenia o
evidencii motorového vozidla. Ďalej poukazuje na to, že súd I. inštancie mal k dispozícii toto osvedčenie



zo dňa 24.07.2006, kedy skutočne vlastníkom vozidla Toyota Avensis bola zapísaná spoločnosť Toyota
Financial Services, s.r.o., ale v odvolacom konaní predložil žalobca osvedčenie o evidencii zo dňa
07.07.2010 s dátumom prvej evidencie 07.07.2010, z ktorého vyplýva, že vlastníkom vozidla je žalobca
- FOOD FARM, s.r.o.. Zároveň bol predložený preberací protokol z ktorého je zrejmé, že 21.07.2006
bol preberajúcim FOOD FARM, s.r.o.. Žalobca síce v konaní preukázal, že žalovanému ako jeho
zamestnancovi dal výpoveď 22.08.2012, ktorá mu bola doručená 31.08.2012 (v zmysle ust. § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce), ale v konaní nebolo osvedčené, že by predmetné motorové vozidlo bol
žalovaný prevzal práve na výkon práv a povinností súvisiacich s pracovným pomerom. Je nepochybné
z aktuálneho výpisu z obchodného registra, že žalovaný je naďalej spoločníkom predmetnej spoločnosti
a vo svojom vyjadrení k odvolaniu predložil zároveň žalovaný Zmluvu o výkone funkcie konateľa zo
dňa 17.02.2016 ako aj návrh rozhodnutia spoločníkov spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., z ktorého je
zistiteľný veľký počet sporov prebiehajúcich na okresných súdoch spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. ako
žalobcu, ktorých predmetom bolo určovanie kto je oprávnený a v akej výške vykonávať hlasovacie práva
obchodného podielu spoločníka (36Cb/541/2015 uznesenie Okresného súdu Trnava, v dôsledku ktorého
vykonáva hlasovacie práva zodpovedajúce obchodnému podielu Ing. O. O. v 1/2 Ing. V. P.; uznesenie
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 36Cb/542/2015 zo dňa 23.11.2015, keď vykonáva hlasovacie práva
zodpovedajúce obchodnému podielu v zmysle tohto rozhodnutia Ing. O. O. v 1/2 Ing. Z. H.), ďalším
uznesením Okresného súdu v Piešťanoch 7Cb/7/2013 bolo určené, že spoločník spoločnosti, ktorým
je spoločnosť Amisis, a.s., je povinná zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako spoločník spoločnosti,
pričom na hlas tohto spoločníka sa neprihliada. Nakoniec bol odvolací súd oboznámený aj s uznesením
Krajského súdu v Trnave 21Cob/51/2016, keď bolo zrušené rozhodnutie súdu I. inštancie a vec mu
vrátená na ďalšie konanie vo veci zamietnutia námietok navrhovateľa (v predmetnom spore žalobcu)
proti odmietnutiu vykonať zápis údajov do obchodného registra. Vo svojom vyjadrení poukázal žalovaný
v zastúpení svojej zástupkyne, že motorové vozidlo používa, ale ako konateľ obchodnej spoločnosti
žalobcu, a to oprávnene. Hoci ešte nie je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ, v blízkej budúcnosti
možno očakávať zápis žalovaného do obchodného registra. Keďže z výpisu z obchodného registra je
zrejmé, že je naďalej spoločníkom žalovaný u žalobcu a nebolo osvedčené, že predmetné motorové
vozidlo používal na výkon svojej funkcie súvisiacej s pracovným pomerom, ktorý mu u žalobcu skončil,
nie je tak osvedčené, že predmetné motorové vozidlo by malo byť žalobcovi vrátené, pretože by malo
byť používané iba k účelu pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že práve pri uzatváraní pracovného pomeru bolo odovzdané žalovanému
osobné motorové vozidlo práve na plnenie pracovných úloh v súvislosti s pracovným pomerom. Žalovaný
ako spoločník spoločnosti môže predmetné motorové vozidlo užívať na základe tohto titulu a môže
ho užívať aj ako konateľ spoločnosti, o čom bola predložená zmluva o výkone funkcie konateľa, hoci
doposiaľ ešte zápis v obchodnom registri nebol uvedený. V prospech neosvedčenia neodkladného
opatrenia zakázaním nakladať s predmetným motorovým vozidlom žalovanému je tiež skutočnosť, že
hoci pracovný pomer žalovaného bol ukončený v roku 2012, doposiaľ nevznikla žiadna akútna potreba
zásahu do tohto užívania motorového vozidla zo strany žalobcu, nedožadoval sa vrátenia osobného
motorového vozidla. Následne začali vznikať spory medzi spoločníkmi predmetnej spoločnosti, čoho
dôkazom sú aj rôzne súdne spory a takisto vznikali spory o tom, kto má za spoločnosť konať, kto
môže udeľovať plnú moc na zastupovanie spoločnosti a tieto vyhrotené vzťahy až po piatich rokoch
u žalobcu spôsobili to, že podal žalobu o vrátenie osobného motorového vozidla voči žalovanému.
Tým ale neosvedčil, že práve ukončením pracovného pomeru žalovaného u žalobcu by motorové
vozidlo žalovaný používal neoprávnene. Nie je preukázané, akým spôsobom a prečo sa dostalo osobné
motorové vozidlo do jeho dispozície a naďalej ho používal aj po skončení pracovného pomeru bez
toho, že by žalobca požadoval jeho vrátenie v priebehu piatich rokov od ukončenia pracovného pomeru.
Naďalej žalovaný je spoločníkom predmetnej spoločnosti a toto motorové vozidlo ako spoločník mohol
takisto používať. Môže ho užívať aj ako konateľ(Zmluva o výkone funkcie konateľa zo dňa 17.02.2016).

13. Nebolo preto osvedčené, že by žalobcovi bolo obmedzené jeho právo disponovať s predmetom
svojho vlastníctva (motorovým vozidlom), a mal by to byť závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcu,
ktoré požíva ústavnú ochranu. Tým, že žalobca nemôže disponovať s predmetom svojho vlastníctva
a užívať hodnotu, ešte neosvedčil, že mot. vozidlo užíva žalovaný neoprávnene a tak nie je tiež
osvedčené, že by spôsoboval škodu užívaním i keď konanie prebieha na Okresnom súdu v Trnave
pod sp. zn. 27Cpr/7/2016 s predmetom konania o náhrade škody spôsobenej užívaním mot. vozidla,
kde sa však tiež neoprávnenosť užívania musí preukázať. Všetky tieto okolnosti len nasvedčujú , že
nie sú osvedčené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP



(Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená).

14. Odvolací súd preto uznesenie súdu I. inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
vo výroku potvrdil.

15. O nároku na náhradu trovách tohto odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd v konečnom
rozhodnutí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

16. Senát odvolacieho súdu vydal toto uznesenie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak
do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).