Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/103/2017 z 21. 8. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. augusta 2017, sp. zn. 5Tos/103/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2117010146.1 Krajský súd Trnava | 5Tos/103/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2117010146.1 | 2017-08-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach Citované ustanovenia: § 348 ods. 1 písm. d) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ace46b16-c24d-4b02-b9d5-116502e79f1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2117010146.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/103/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010146
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010146.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. A., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2017, č.k. 15PP/8/2017-58, na
neverejnom zasadnutí dňa 22.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., narodeného XX.X.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2017, č.k. 15PP/8/2017-58 súd rozhodol podľa § 66 ods.
1 písm. b) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného A. A. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený A. A. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra v konaní spisová značka
6T/67/2012, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie odsúdeného nebolo vždy na
požadovanej úrovni, neskôr sa stabilizovalo. Má evidovaný jeden disciplinárny trest zo dňa 9.12.2015.
Resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu
trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie, nadmerne konzumoval alkohol,
priznal experimentovanie s drogami a jeho aktuálne odsúdenie je za závažnejšiu trestnú činnosť.
Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne, odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho neodporúča podmienečne
prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne
podmienky podmienečného prepustenia. Z hodnotenia odsúdeného nie je možné usudzovať na
polepšenie odsúdeného, keď sa tento opakovane dopúšťa konaní, za ktoré sú mu ukladané disciplinárne
tresty. Súd sa síce nemôže obmedziť len na porovnanie počtu odmien a trestov odsúdeného, ale práve
odmeny a tresty odsúdeného sú jedným z ukazovateľov, aké je správanie odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody. Tak sa potom nemožno uspokojiť ani s tvrdením, že odsúdený vymazal tresty práve
pomocou odmien, ktoré následne získal. Odsúdený si je potom dobre vedomý toho, že na podmienečné
prepustenie nemôže vykazovať disciplinárne potrestania. Treba tiež porovnať správanie odsúdeného
pred výkonom trestu a počas neho. Nemožno považovať za polepšenie, ak sa dopúšťa disciplinárnych
previnení a tieto potom eliminuje tak, že sa snaží získať disciplinárne odmeny. Rovnako poukázal
na odpis registra trestov odsúdeného, ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia a výkon trestu
odňatia slobody nemali na osobu odsúdeného očakávaný prevýchovný účinok. Výchovný účinok trestu
a riadnu nápravu odsúdeného môže zabezpečiť len úplný výkon trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne
vykonáva.



Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým,
že výrok o zamietnutí žiadosti je nesprávny. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného
sa stabilizovalo, a je v podstate pozitívne hodnotené. Ďalej sa vyjadrovala k podstate previnení,
ktoré mu boli počas výkonu trestu vytýkané. Zdôraznila ďalej odsúdeným absolvované rekvalifikačné
kurzy ako snahu o nápravu a zmenu v hodnotovej orientácii, poukázala aj psychický postoj k
výsledkom protiprávneho konania u odsúdeného a na absolvované protialkoholické liečenie. Čo sa týka
predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného, konanie odsúdeného bolo ovplyvnené alkoholom, ale
doterajší výkon trestu mal na neho prevýchovný vplyv v tom smere, že úplne abstinuje, postoj k alkoholu
je zásadne kritický. Poukázala na vytvorené podmienky na prechod z chráneného a izolovaného
prostredia do normálneho prostredia a to vďaka matke odsúdeného, a rodine, ktorá za ním stojí. Uviedla
adresu, kde bude odsúdený bývať a poukázala, kde bude mať zabezpečené zamestnanie. Odsúdený
odôvodnil sťažnosť podaním, v ktorom v úvode výslovne uvádza skutočnosti adresované priamo JUDr.
S., následne poukazuje na nespôsobilých pedagógov. Uvádza, že súd pochybil, keď ho odsúdil pre
zločin útoku na verejného činiteľa a pochybil aj keď mu zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie.
Jeho predošlé hodnotenia sú nesprávne, preto konštatuje, že nesprávne rozhodnutie nie je vinou sudcu.
V ďalšom podaní znova poukazuje na ješitnosť niektorých pedagógov a referentov a podal rozsiahle
vysvetlenie k jeho hodnoteniu (zo strany ústavu na výkon trestu).

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou sú v prípade
odsúdeného dve tretiny; túto podmienku splnil dňa 27.5.2016. Rovnako správne prvostupňový súd
posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa
ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život a ak svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal
polepšenie.
Odsúdený bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, u odsúdeného je vyššie riziko sociálneho zlyhania. Od
odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia
osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, a záver zo zhodnotenia jeho správania vo výkone trestu
odňatia slobody teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho
budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade
so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti
prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude
žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal možnosti preukázať
že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom,
bol mu uložený aj podmienečný trest, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti, je možné
preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo
výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený ani správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal
polepšenie, ani v chránenom prostredí, ako na to správne poukázal okresný súd, nebol schopný
vyvarovať sa neakceptovateľného správania.



Čo sa týka sťažnostných námietok odsúdeného treba zdôrazniť, že súdu rozhodujúcemu o
žiadosti o podmienečné prepustenie neprináleží prehodnocovať hodnotenie správania sa odsúdeného
vypracované ústavom na výkon trest, ani nie je inštanciou oprávnenou preskúmavať správnosť
rozhodnutí ústavu o udeľovaní disciplinárnych odmien alebo trestov.

Celkom správne poukázal okresný súd na skutočnosť, že u osoby s takým profilom, ako odsúdený, ktorý
sa trestnej činnosti dopúšťal opakovane, je v súlade so zákonom hodnotiť jeho správanie sa vo výkone
trestu a otázku polepšenia sa aj v kontexte jeho správania sa v minulosti.

Rovnako tak neobstojí ani poukazovanie na absolvovanie protialkoholického liečenia zo strany obhajoby,
na súčasnú abstinenciu a kritický postoj k alkoholu. V danom prípade sa jednalo o súdom nariadené
liečenie, kde rozhodnutie podriadiť sa mu nebolo závislé len od vôle odsúdeného. Uvedené sa týka
aj slovne deklarovaného postoja odsúdeného k jeho spáchanej trestnej činnosti a k alkoholu, kde si
odsúdený uvedomuje, že bol príčinou jeho trestnej činnosti. Čo sa týka súčasnej abstinencie od alkoholu,
na ktorú odsúdený poukazuje, treba si uvedomiť, že v tomto smere sa odsúdený nachádza v chránenom
prostredí ústavu na výkon trestu, rozhodujúce bude správanie sa odsúdeného na slobode.

Na druhej strane postoj odsúdeného k pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, k pedagógom,
referentom, k hodnoteniu zo strany ústavu, ale aj k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorým zaslal rozsiahle
pripomienky, skôr nasvedčuje o tom, že výkon trestu odňatia slobody nesplnil jeden zo svojich cieľov.
Odsúdený je v prípade, že mu nie je vyhovené v jeho žiadosti, kritický ku všetkým inštanciám, s ktorými
prišiel do kontaktu v súvislosti s trestnou činnosťou a s výkonom trestu, nie však k sebe. Z jeho obšírnych
vyjadrení nielen k pobytu vo výkone trestu ale aj k spáchanej trestnej činnosti za ktorú už bol právoplatne
odsúdený, vyplýva že sa cíti byť nevinným a že voči nemu nebolo postupované zákonným spôsobom.
Následne sa jeho vyjadrenia o polepšení, napravení, prehodnotení doterajšieho konania javia ako
účelové, ako subjektívne vyjadrenia osoby snažiacej sa dosiahnuť podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Ak je ale postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a prístup k svojim povinnostiam naozaj úprimný
a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní trestu odňatia slobody tak ako
mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti za svoje správanie v minulosti a
najmä znášanie následkov. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností,
majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade
opakovanej trestnej činnosti. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok
na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne
v súlade so zákonom zohľadňovať jednak správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter
trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné
odsúdeného podmienečne prepustiť.

Aj v prípade, že mu nie je možné vyhovieť a v súčasnosti ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu,
bude na odsúdenom, aby aj v prípade, že by nariadený trest vykonal celý, sa správal v budúcnosti tak,
že sa viac do výkonu trestu odňatia slobody nedostane.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného A. A. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.