{"guid": "50dd1296-f1c3-4c7d-ab16-673af5b457cc:333a9f26-88bf-4f35-bf6a-eacd6f6851f8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1", "spisova_znacka": "24Co/129/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/129/2017 z 3. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2017, sp. zn. 24Co/129/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1", "identifikacne_cislo": "2117217540", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-10-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "nazov": "§ 344 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-344"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343", "nazov": "§ 343 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-344", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/333a9f26-88bf-4f35-bf6a-eacd6f6851f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/129/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217540
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117217540.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251
336, zastúpený splnomocnencom: HMG LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 14,
Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, C. - S., 2. O. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, C. - S., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ján Šofranko,
Hraničná 2, Košice, IČO: 42 322 600, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017 č.k. 21C/62/2017-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol a výrokom II. zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie
odôvodnil s použitím § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2,
§ 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1, § 344 Civilného sporového poriadku (CSP), § 42a ods. 1, ods. 2,
§ 42b ods. 1 až 4 Občianske zákonníka a vecne uvedením účelu, významu a možnosti nariadenia
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Vecne rozhodnutie  odôvodnil tým, že v  zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo
na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon
záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká
až zápisom do príslušného registra. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie
reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu). Zabezpečovacie opatrenie teda môže
slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za
účelom zabezpečenie nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež neprichádza do úvahy v
prípadoch, ak predmetom konania je určovacia žaloba.  V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo  možné identifikovať, že
tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.

2. Preskúmaním podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, priložených listinných
dôkazov, ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne osvedčené splnenie
základných zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1. a 2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že



žalobca sa svojou žalobou domáha určenia, že právny úkon, ktorým V. P. previedla nehnuteľný majetok
evidovaný na LV XXXX a na LV XXXX  kat.  úz.  S. na žalované 1. a 2.,  je voči žalobcovi právne
neúčinný a žalované 1 a 2 sú povinné strpieť na predmetnej nehnuteľnosti výkon exekúcie žalobcom.
Žalobca sa teda voči žalovaným 1. a 2. vo veci samej nedomáha zaplatenia peňažnej pohľadávky,
existencia ktorej je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko toto, ako už bolo
konštatované, slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie teda
nie je možné nariadiť v prípade určovacej žaloby. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť
a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

3. Žalobca sa eventuálnym petitom domáhal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanej 1. a 2. s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať - previesť ich na tretie osoby, zriadiť záložné
právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako
vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby.

4. Z citovaných zákonných ustanovení, vyplýva, tiež, že zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pri vydaní
neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné
situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. K návrhu musí žalobca pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Preskúmaním podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, priložených listinných
dôkazov, ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca sa žalobou
vo veci samej domáha určenia, že právny úkon, ktorým dlžníčka  V. P. previedla nehnuteľný majetok
evidovaný na LV XXXX a na LV XXXX na žalované 1. a 2.  je voči žalobcovi právne neúčinný z dôvodu,
že ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca však doposiaľ žiadnym dôkazom
neosvedčil, že voči dlžníčke V. P. má vymáhateľnú pohľadávku. Žalobca preukázal len to, že voči
dlžníčke V. P. podal žalobu na zaplatenie sumy 164.088,88 Eur,  ktoré konanie je vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 16C/58/2017 a toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, z čoho vyplýva, že
žalobca ešte vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke V. P., nemá. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru
(rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 61/2008, sp. zn. 5 Cdo 188/2010, sp. zn. 6 Cdo 253/2012,
uznesenie Ústavného súdu PL. ÚS 39/2015), podľa ktorej vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu.
Žalobca ďalej neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď ani zo skutkových tvrdení ani z
predložených dôkazov nevyplýva, že žalované 1. a 2. podnikajú aktívne kroky smerujúce k nakladaniu s
nehnuteľnosťami, resp. že takýto úmysel vôbec majú, keď v konaní bola osvedčená len snaha dlžníčky
vyhnúť sa splneniu svojej peňažnej  povinnosti, ktorá však nie je stranou sporu v tomto konaní a ani
vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

6. Vzhľadom na to, že žalobca  neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh žalobcu na
nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a  to z  dôvodu nesprávneho  neprávneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie v  odôvodnení konštatuje, že po vykonanom dokazovaní nemohol dospieť k
záveru o  dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre nedostatočné osvedčenie
splnenia základných zákonných podmienok na jeho nariadenie a  to najmä existenciou peňažnej



pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1 a  2. Poukázal na to, že ust. § 343 ods. 1 CSP je nevyhnutné v
prejednávanej veci vykladať extenzívne, nakoľko tvrdenie súdu o  absencii peňažnej pohľadávky žalobcu
voči žalovaným neobstojí, keďže v  prípade úspechu žalobcu v  konaní vo veci samej bude prípustná
exekúcia na majetok adresátok odporovaného právneho úkonu a  to žalovanej 1 a  žalovanej 2. Aj
keď súd prvej inštancie poukazuje na to, že sa žalobca v  konaní vo veci samej nedomáha zaplatenia
peňažnej pohľadávky, ktorej existencia je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a
že zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť v  prípade odporovacej žaloby, poukázal opätovne
na znenie § 343 ods. 1 CSP, na formuláciu „na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa“ v  prípade
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z  citovaného ustanovenia ani z  akejkoľvek inej právnej normy alebo
judikatúry nemožno akceptovať súdom v  odôvodnení interpretovaný záver, že nevyhnutnou podmienkou
je podanie žaloby o  plnenie. Pokiaľ by sa však odvolací súd v  danej veci napriek tomu pridržiaval
argumentácie súdu prvej inštancie, dáva do pozornosti, že odporovaciu žalobu vzhľadom na jej osobitný
charakter nemožno kvalifikovať tak, ako ju kvalifikoval v  uznesení súd prvej inštancie. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 44/2007.
K  zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na uznesenie Okresného súdu
Trnava sp. zn. 16C/58/2017, v  ktorom uznesení súd bol toho názoru, že žalobca osvedčil dôvodnosť
svojho nároku a  tiež obavy, že jeho pohľadávka v  prípade úspechu nebude uspokojená. V  tejto
súvislosti poukázal aj na to, že uvedeným rozhodnutím súd porušil zásadu právnej istoty stanovenú
v  čl. 2 ods. 1 a  2 CSP. Právnou istotou je stav, v  ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v  súlade s  ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v  ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo. Tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 102/99 a  to v
súvislosti s  výkladom pojmu vymáhateľný, čo nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť
odporovaciu žalobu sa spája len s  pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím. Zákonným
pojmom vymáhateľná pohľadávka a  vykonateľná pohľadávka nie sú v  žiadnom prípade synonymické. V
danom štádiu konania je názoru, že súd nemôže vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti
ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Táto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok,
že neodkladné opatrenie s  preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Aj tu poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 109/2007, ktoré obsahuje názor, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany o  tomto úmysle, sú v  oboch prípadoch psychickým stavom podobne
ako napr. dobrá viera, tzn. že samy o  sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Záver súdu o
neunesení dôkazného, a  teda o  neosvedčení dôvodnosti a  trvania nároku žalobcu, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a  absencii potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, považuje za
nesprávny. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a  neodkladného opatrenia v  plnom rozsahu vyhovel.

8. K  doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalované 1 a 2 s  tým, že uznesenie považujú za vecne správne a  v  plnom rozsahu sa stotožňujú s
jeho odôvodnením. Poukázali na to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že voči dlžníčke V. P.
má vymáhateľnú pohľadávku a  konaniu, ktoré smeruje vo vzťahu k  dlžníčke sa doposiaľ právoplatne
neskončilo, z  čoho vyplýva, že žalobca dodnes nemá žiadnu vymáhateľnú pohľadávku voči nej. Okrem
toho žalované v  konaní vedenom pod sp. zn. 16C/58/2017 nevystupujú ako účastníčky konania, takže
nemajú ani v  tejto veci pasívnu legitimáciu. Žalované nemajú a  ani nebudú mať žiadny úmysel a
nevyvinú aktivity smerujúce k  nakladaniu s  nehnuteľnosťami. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v  plnom rozsahu potvrdil a  priznal im náhradu trov konania vo výške 100%.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a  preto je dôvodné ho
potvrdiť a to v obidvoch napadnutých výroch.

10. Z  obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa odporovacou žalobou zo dňa 26.06.2017 doručenou
okresnému súdu dňa 28.06.2017 domáhal určenia, že I. právny úkon, ktorým V. P., bytom: P. XX,
XXX XX C. -S., nar. XX.XX.XXXX, št. občan previedla nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXXX



vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie S., obec C.,
okres Hlohovec: - pozemok parcely registra „C\", parcelné č. 1749/11 o výmere 338 m2, zastavené
plochy a nádvoria, - pozemok parcely registra „C\", parcelné č. 1749/19 o výmere 206 m2, zastavené
plochy a nádvoria, - stavba postavená na parcele č. 1749/19, súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný
dom; je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalovaná 1 a Žalovaná 2 sú povinné strpieť na predmetných
nehnuteľnostiach výkon exekúcie žalobcom, II. právny úkon, ktorým V. P., bytom: P. XX, XXX XX C.
- S., nar. XX.XX.XXXX, št. občan previedla nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie S., obec C., okres
Hlohovec: - pozemok parcely registra „C\", parcelné č. 2694/24 o výmere 393 m2, orná pôda, je
voči žalobcovi právne neúčinný. Žalovaná 1 je povinná strpieť na predmetnej nehnuteľnosti výkon
exekúcie žalobcom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi na pobočke v Hlohovci na ul.
M. R. Štefánika 4 predložila dňa 10.10.2016 fyzická osoba V. P., bytom: P. XX, XXX XX C. - S., nar.
XX.XX.XXXX, št. občan SR (ďalej len „dlžníčka\") najprv jednu bankovku v nominálnej hodnote 10.000
JPY (japonský jen) a následne ďalších 100 kusov bankoviek v tej istej nominálnej hodnote, t.j. 1.000.000
JPY (100 x 10.000 JPY), a to za účelom ich konverzie na menu EURO. Za použitia vtedy aktuálneho
výmenného kurzu (121,1 JPY/EUR) žalobca vyplatil dlžníčke sumu vo výške 8.340,22 Eur, a to v dvoch
platbách: Za 10.000 JPY vyplatil žalobca dlžníčke sumu vo výške 82,58 Eur, a to dňa 10.10.2016, za
1.000.000 JPY vyplatil žalobca dlžníčke sumu vo výške 8.257,64 Eur, a to dňa 10.10.2016. Dlžníčka
následne dňa 17.10.2016 na pobočke predložila najprv 800 kusov bankoviek v nominálnej hodnote
10.000 JPY, t.j. spolu 8.000.000 JPY (800 x 10.000 JPY) a následne ďalších 700 kusov bankoviek v
tej istej nominálnej hodnote, t.j. spolu 7.000.000 JPY (700 x 10.000 JPY), a to za účelom ich konverzie
na menu EURO. Za použitia vtedy aktuálneho výmenného kurzu (120,23 JPY/EUR) žalobca vyplatil
dlžníčke sumu vo výške 124.760,87 Eur, a to v dvoch platbách. Za 7.000.000 JPY vyplatil žalobca
dlžníčke sumu vo výške 58.221,74 Eur, a to dňa 17.10.2016. Dlžníčka napokon dňa 03.11.2016 na
pobočke predložila 373 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10.000 JPY, t.j. spolu 3.730.000 JPY (373
x 10.000 JPY), a to za účelom ich konverzie na menu EURO. Za použitia vtedy aktuálneho výmenného
kurzu (120,37 JPY/EUR) žalobca vyplatil dňa 03.11.2017 dlžníčke sumu vo výške 30.987,79 Eur. V
zmysle vyššie uvedeného žalobca v priebehu jedného mesiaca vyplatil dlžníčke za predložené bankovky
v nominálnej hodnote spolu 19.740.000 JPY prostredníctvom sumu vo výške spolu 164.088,88 Eur (=
8.340,22 Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79 Eur). Žalobcovi bolo po postúpení hotovosti spoločnosti
CREDIT SUISSE (Schweiz) AG oznámené, že tak CREDIT SUISSE (Schweiz) AG ako aj švajčiarska
polícia a Národná banka Japonska posúdili bankovky, ktoré žalobca obdržal od dlžníčky, ako falzifikáty,
v nadväznosti na čo žalobca listom - výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo
dňa 19.05.2017 vyzval dlžníčku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 164.088,88 Eur (ďalej
aj ako „pohľadávka\"). Predmetná výzva bola dlžníčke doručená dňa 06.06.2017, avšak k dnešnému
dňu nedošlo k uhradeniu dlžnej sumy. Vo veci predmetného skutku sa na podnet Žalobcu vedie trestné
stíhanie Národnou kriminálnou agentúrou, národná jednotka finančnej polície prezídia policajného
zboru, Expozitúra Západ, ČVS: ČVS:PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017, ktoré sa momentálne nachádza v
štádiu vyšetrovania. Keďže žalobcovi bola v dôsledku konania dlžníčky spôsobená finančná ujma vo
výške poskytnutej odmeny za prijaté falošné bankovky japonských jenov, t.j. sumy vo výške 164.088,88
Eur, na základe ktorej je aktuálne začaté súdne konanie vedené pod spis. zn.: 16C/58/2017 na Okresnom
súde Trnava.
Za účelom podania žaloby žalobca zisťoval stav majetku dlžníčky a prípadné dispozície s ním vo verejne
prístupných registroch evidujúcich majetok fyzických a právnických osôb a identifikoval len nehnuteľnosti
dlžníčky nachádzajúce sa v okrese Hlohovec, obec C., katastrálne územie S., zapísaných na LV č.
XXXX, a to: pozemok parcela registra „C\", parcelné č. 1749/11 o výmere 338 m2, zastavané plochy a
nádvoria, (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 1“), pozemok parcela registra „C“, parcelné č. 1749/19 o výmere
206 m2, zastavené plochy a nádvoria, (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 2“), pozemok parcela registra „C“,
parcelné č. 2694/24 o výmere 393 m2, orná pôda, (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 3“), stavba rodinného
domu, postavená na parcele č. 1749/19, súpisné č. XXXX. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť 4\") (spolu ďalej aj
ako „nehnuteľnosti\"). Uvedené nehnuteľnosti boli pritom v čase pred začatím súdneho konania pod sp.
zn.: 16C/58/2017 na Okresnom súde Trnava len vo výlučnom vlastníctve dlžníčky a zaťažené záložným
právom v prospech A. Z. Z., a.s., N., IČO: 31 335 004, podľa zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok vklad č. V 1048/11 zo dňa 28.07.2011. Následne po začatí vyššie uvedeného
súdneho konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam 1, 2 a 4 na žalovanú 1 a
žalovanú 2, ktoré sú dcérami dlžníčky. Vlastnícke právo bolo prevedené na základe darovacej zmluvy zo
dňa 22.06.2017 a vkladom do katastra č. V 1204/2017, v dôsledku čoho sa žalovaná 1 stala vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 a žalovaná 2 vlastníkom spoluvlastníckeho podielu rovnako o



veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti 1, nehnuteľnosti 2 a nehnuteľnosti 4. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti 3 bolo
prevedené rovnako na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2017 a vkladom do katastra č. 1204/2017,
v dôsledku čoho sa žalovaná 1 stala výlučným vlastníkom nehnuteľnosti 3 aktuálne evidovanej na
LV č. XXXX. (prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ďalej ako „Odporovaný úkon\"). Žalobca
ako veriteľ dlžníčky sa v predmetnom prípade domáha určenia odporovateľnosti Odporovaného úkonu
súdom podľa § 42a ods. 1 a ods. 3 písm. a) a § 42b Občianskeho zákonníka. K odporovanému úkonu
ako právnemu úkonu dlžníka, ktorému sa odporuje, došlo v posledných troch rokoch. Odporovaný úkon
nadobudol účinnosť v júni 2017, a to právoplatnosťou vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
preto je i naplnená podmienka podania odporovacej žaloby v prekluzívnej trojročnej lehote. Žalobcova
pohľadávka je vymáhateľná. Žalobca sa domáha súdneho priznania svojej pohľadávky voči dlžníčke v
už začatom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 16C/58/2017.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca má voči dlžníčke pohľadávku, ktorú vymáha v základnom
súdnom konaní, je preto možné už teraz konať o predmetnej odporovacej žalobe podanej voči
žalovaným. Pre prípad, že súd sa predsa len prikloní k výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka ako
pohľadávke priznanej vykonateľným rozhodnutím, žalobca alternatívne navrhuje súdu, aby po nariadení
zabezpečovacieho opatrenia ako je uvedené nižšie v tejto žalobe, podľa § 164 CSP prerušil konanie
vo veci samej ohľadne určenia odporovateľnosti Odporovaných úkonov, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 16C/58/2017, ktorého predmetom
je vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.: 16C/58/2017 bude mať žalobca voči dlžníčke
vymáhateľnú pohľadávku v čase rozhodovania tohto súdu o odporovateľnosti  Odporovaných úkonov aj
v zmysle prísnejšieho a užšieho výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka podľa citovaného ustanovenia.
Následne teda bude môcť súd konať a rozhodovať o predmetnej žalobe. Odporovaný úkon je urobený
medzi dlžníčkou a osobami jej blízkymi, keďže žalované sú dcérami dlžníčky, sú ako príbuzné v priamom
rade v súlade s § 116 OZ považované za blízke osoby dlžníčky, a teda je naplnená táto požiadavka pre
odporovateľnosť Odporovaného úkonu.

11. Žalobca zároveň podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenie, ktorým by súd v prospech
žalobcu zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre k.ú. S., ktorý je vo vlastníctve žalovanej 1, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2
k nehnuteľnostiam  zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S., ktorý je vo vlastníctve žalovanej 2,  k pozemku
zapísanému na LV č. XXXX, pre k.ú. S. vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1, k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 1/2 k rodinnému domu, so súpisným číslom XXXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. S.,
ktorý je vo vlastníctve žalovanej 1, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k rodinnému domu, so
súpisným číslom XXXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. S., ktorý je vo vlastníctve žalovanej 2, všetko
a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči V. P., vo výške 164.088,88 Eur s príslušenstvom.
Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie.
Pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich, že exekúcia bude ohrozená, poukázal
v prvom rade na samotnú výšku pohľadávky 164.088,88 Eur, ktorá u žalobcu vzbudzuje obavu, že táto
dlžná suma z majetku žalovanej nebude uhradená. Neodkladná potreba nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia zároveň vyplýva zo sledu skutočností, ku ktorým v priebehu posledného mesiaca došlo, a to
policajný zásah Národnej kriminálnej agentúry vo veci spáchaného skutku, ktorý spočíva na tom istom
základe, ako skutkový stav zakladajúci žalobcove právo na zaplatenie dlžnej sumy, odmietnutie výzvy
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dlžníčkou, z ktorej vyplýva, že dlžníčka nemá záujem
uhradiť svoju pohľadávku, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dlžníčkou na žalované, ktorého
úmyslom bolo ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Na základe  týchto skutočností, má žalobca
zato, že dlžníčka za pomoci žalovaných aktuálne podniká aktívne kroky v snahe vyhnúť sa splneniu
svojej peňažnej povinnosti voči žalobcovi, čomu nasvedčuje jednak spôsob, akým sa bezdôvodne
obohatila, t.j. spáchaním trestnej činnosti a jednak prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
žalované. Doterajšie konanie dlžníčky a žalovaných nijakým spôsobom neosvedčilo ich spoľahlivosť
a z vykonania odporovaného úkonu vzniká reálna obava a nebezpečenstvo ujmy na právach žalobcu
z dôvodu nemožnosti uspokojenia pohľadávky v rámci exekúcie. Na základe skutočností uvedených
v žalobe  má žalobca za to, že tak náležitosť osvedčenia dôvodnosti a trvania uplatneného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj náležitosť osvedčenia ohrozenia exekúcie sú splnené. Zároveň
má žalobca za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej
ujmy žalovaným v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť žalobcovi spôsobená v prípade, ak by
nedošlo k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, a aj preto má žalobca za to, že návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný a vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu je primeraný.



Ak by však mal prejednávajúci súd predsa len za to, že zabezpečovacím opatrením sa neprimerane
zasiahne do práv žalovaných, prípadne ak súd bude mať za to, že nie sú splnené podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže
žalovanej 1. a 2. s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať - previesť ich na tretie osoby, zriadiť záložné
právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako
vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby.

12. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím (ods. 3).

13. V  zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o  zabezpečovacom opatrení a  vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Z  vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V   prípade
zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými
osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti
(oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú
povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť
však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere
zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní
ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky
tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného,
než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či
po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný
majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej
pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do
úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva,
nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene
vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov
smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný
vplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu
nakladať s vecami.

16. Dokazovanie v konaní o  nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní



sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a  právom chránených záujmov
a  tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z  ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia  je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o  pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho
prostredníctvom ochrana, ale i  osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o  zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v  čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

17. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia nevyhovel z dôvodu, že  v
danom prípade sa nejedná o žalobu na plnenie, keď je zrejmé, že predmetom konania vo veci samej
je odporovacia žaloba.

18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a  zriadil záložné
právo na nehnuteľnosti žalovaných.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i  podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k  správnym skutkovým zisteniam, a  pretože v  celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, keď vec i  správne právne posúdil, s  poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a  presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a  preto nemôže dať za pravdu  odvolateľovi ,ktorý
v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo
aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

21. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na
veciach, právach a iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie možné sa prikloniť
k názoru žalobcu o extenzívnom výklade a upustiť od toho,  že zabezpečovacie nariadenie môže súd
nariadiť len v konaniach o plnenia. Predmetom konania  nie je (bez ohľadu na špecifičnosť žaloby
o odporovanie právnemu úkonu z hľadiska  určovacie charakteru), žaloba na plnenie. Žalobca však
žalobu o plnenie podal proti  V. P., ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
16C/58/2017 o zaplatenie 164.088,88 Eur s príslušenstvom. V tomto konaní súd na návrh žalobcu
nariadil zabezpečovacie opatrenie, akého sa domáha žalobca v tomto konaní a k totožnému predmetu,
t.j. nehnuteľnosti, ktorá je označená v tomto konaní, uznesením č.k. 16C/58/2017-38 zo dňa 21.06.2017,
ktoré uznesenie bolo uznesením  Krajského súdu v Trnave  zo dňa 20.09.2017 č.k. 9Co/191/2017-91
potvrdené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že záložné právo sa zriaďuje v zmysle §
343 ods. 2 CSP vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení (k čomu v danom prípade už došlo)
a vzniká zápisom do príslušného registra.

22. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v  civilnom sporovom konaní je aj  inštitút neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie môže slúžiť dočasnému aj trvalému zabezpečeniu ochrany porušených
alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť



vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že
by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že
neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán,
ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp
proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý
právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní
procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu.
Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených
v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia,
by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom. Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery strán sporu alebo
zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k  právnemu
vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak strana po začatí konania podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery strán do skončenia
konania, nestačí, že medzi stranami existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným
neodkladným opatrením a  požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť.
Znamená to, že vzťah, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s
konečnou platnosťou vyriešený v  konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie teda musí
mať vždy vzťah ku konaniu vo veci samej.

24. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k  správnemu záveru, že žalobcom podaný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a  je potrebné ho zamietnuť. Odvolací súd sa
nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedostatkom je i nenaplnená požiadavka
existencie vymáhateľnej pohľadávku, nakoľko pri posudzovaní návrhu o neodkladné opatrenie je
postačujúce ak ide o nárok žalovateľný, ktorého je možné sa domáhať na súde. (por. rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo 102/99).
Rozhodujúcim je ale to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil obavu, že by žalované s predmetnými
nehnuteľnosťami mienili nejakým spôsobom nakladať v snahe zabrániť možnému uspokojeniu
uplatnenej pohľadávky žalobcu z nehnuteľnosti v prípade jeho úspech v konaní,  čomu by bolo
potrebné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia podľa jeho návrhu a tým dočasne upraviť pomery
účastníkov. Založiť rozhodnutie len o predpokladanom chovaní sa oboch žalovaných k označeným
nehnuteľnostiam nie je možné.

25. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a  očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.  Odvolací súd v  tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.



toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I  podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a  právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a  relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a  podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného  opatrenia v danom
prípade neboli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne oba návrhy zamietol. Odvolací súd,
keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho  a neodkladného opatrenia, tak ako žiadal žalobca
splnené neboli a  súd prvej inštancie návrh správne zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v oboch výrokoch vecne správnych s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
potvrdil.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v  konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v  plnom rozsahu a  nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v  tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v  tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v  takej miere, že došlo k  porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v  rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v  prípadoch uvedených v  odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o  odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení v  sporoch s  ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a  výška príslušenstva v  čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a  b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v  prípadoch uvedených v  odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v  ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v  lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v  prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v  rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v  lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V  dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z  akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a  čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a  jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v  sporoch s  ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o  rovnakom zaobchádzaní a  o  ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a  ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v  akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v  konaní došlo k  vade uvedenej v  tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v  čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v  nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a  uvedie, v  čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a  dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V  dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a  prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a  dôkazov na preukázanie prípustnosti a  včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/62/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "3b1d8a47-8b21-4d42-8df2-2c3729d0c742:5888500e-2e9d-4ca7-992d-39da9753da5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1317203104.1", "spisova_znacka": "9Co/191/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/191/2017 z 10. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1317203104.1"}], "citovane_v": []}